6 Tdo 15/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci obvineného J. Ž. pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 a iné, na neverejnom zasadnutí 14. marca 2012 v Bratislave, o dovolaní
obvineného J. Ž. proti rozsudku Okresného súdu v Poprade z 3. septembra 2008, sp. zn.
5T 151/2001 a uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. júna 2010, sp. zn. 6To 22/09,
takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. Ž. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Poprad z 3. septembra 2008, sp. zn. 5T 151/2001, bol
obvinený J. Ž. uznaný vinným zo spáchania trestného činu znásilnenia podľa § 241
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a súlože medzi príbuznými podľa § 245 Tr. zák. ako obzvlášť
nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len
Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že
hoci bol rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi pod č. 4T 352/95 zo dňa
22. februára 1996 odsúdený za spolupáchateľstvo trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 9
ods. 2 k § 222 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov, ktorý
vykonal dňa 18. novembra 1998, v presne nezistenom čase v noci na 21. apríla 2001 v izbe
svojej chatrče č. X. v obci J. – M., okres P., kde býva so svojou družkou B. Č. a ich ôsmimi
deťmi, ľahol si do postele k svojej dcére, maloletej M. Ž., nar. X., rozopol jej nohavice
a so spodnými nohavičkami jej ich stiahol na kolená, sebe stiahol trenírky na kolená, ľahol
si na maloletú M. Ž. a donútil ju k súloži, pričom jednou rukou jej zakrýval ústa, aby nemohla volať o pomoc, dohováral jej, aby bola ticho, že jej bude dobre a tiež jej slovne hrozil,
že ak niekomu o tom povie, že ju zbije.
Za uvedený trestný čin bol obvinenému uložený podľa § 241 ods. 2 Tr. zák., § 42
ods. 1 Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd obvineného Ž. na výkon trestu odňatia
slobody zaradil do III. NVS.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený J. Ž. v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
na základe ktorého Krajský súd v Prešove uznesením z 24. júna 2010, sp. zn.
6To 22/09, podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zamietol odvolanie obvineného.
Dňa 29. februára 2012 bolo v predmetnej trestnej veci Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky predložené dovolanie obvineného, podané prostredníctvom jeho obhajcu
Mgr. R. V..
Tento mimoriadny opravný prostriedok obvinený oprel o dovolacie dôvody uvedené
v § 371 ods. 1 písm. a/, písm. g/ Tr. por., t.j. že vo veci rozhodol nepríslušný súd,
a že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom.
Obvinený prostredníctvom obhajcu poukázal na tú okolnosť, že počas dokazovania
došlo k zmene členov senátu, v inom zložení senát vyhlásil rozsudok ako bola vykonaná
prevažná časť dôkazov.
K druhému dôvodu obvinený uviedol, že súdy chybne vyhodnotili dôkazy,
keď neuverili jeho obhajobe, naopak uverili poškodenej a príbuzným jeho družky, navyše súd
neskúmal, či v skutočnosti aj je biologickým otcom maloletej.
Na základe vyššie uvedeného obvinený Ž. navrhol, aby dovolací súd napadnuté
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zrušil, ako aj rozsudok okresného súdu a prikázal mu,
aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Okresný prokurátor navrhol dovolanie odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním
rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania
a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566
ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2
písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 3
Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2
Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená podmienka dovolania podľa § 372 Tr. por., veta
prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný
prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, že podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/, písm. g/
Tr. por., treba poukázať na tú okolnosť, že síce došlo k zmene v zložení senátu (zomrel jeden
z prísediacich), avšak obvinený dal písomný súhlas na zmenu členov senátu (č. l. 421)
a napokon v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku túto okolnosť ani nenamietal,
hoci mu rozdielne zloženie senátu bolo zrejmé. A z tohto pohľadu potom aj dôkazy vykonané
pred pozmeneným senátom nemožno považovať za nezákonne vykonané.
Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody podľa ods. 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno
použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom
konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.
V zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené.
Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným
prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov
a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým
uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť i to, že obsah konkrétne uplatnených
námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého
dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu
takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Dôvody dovolania je treba chápať
materiálne, a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom dovolaní,
aby sa tým vyhovelo ustanoveniu § 374 Tr. por.
Dovolanie je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej,
pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností
podľa noriem hmotného práva.
Koncepcia dovolania v trestnom práve vylučuje možnosť uplatňovania námietok
proti skutkovým zisteniam. Na podklade uvedených dovolacích dôvodov nemožno teda
preskúmavať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu, ani preverovať úplnosť
vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav
je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok
alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t. j. či boli právne
kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.
Z odôvodnenia posudzovaného dovolania vyplýva, že naplnenie vyššie uvedeného
dovolacieho dôvodu obvinený vidí predovšetkým v tom, že tak zo strany prvostupňového
ako i druhostupňového súdu došlo podľa jeho názoru k nesprávnemu vyhodnoteniu
dokazovania.
V uvedenej súvislosti treba konštatovať, že oba súdy dospeli k skutkovým zisteniam,
z ktorých je zrejmé, že obvinený sa násilia na svojej dcére (a či je v skutočnosti
jej biologickým otcom je právne irelevantné) dopustil, pričom obvinený v dovolaní namieta
práve skutkové zistenia v danej súvislosti.
Je zrejmé, že vyššie uvedené námietky smerujú k skutkovým zisteniam,
resp. poukazujú na vady skutkové, a preto sa nimi dovolací súd s ohľadom na už skôr uvedené
nezaoberal.
S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1
písm. a/, písm. g/ Tr. por. v posudzovanej veci nie sú dané, a preto Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie obvineného J. Ž. odmietol na neverejnom zasadnutí
bez preskúmania veci (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 14. marca 2012
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová