6 Tdo 15/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci obvineného J.   Ž.   pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 a iné, na neverejnom zasadnutí 14. marca 2012 v Bratislave, o dovolaní

obvineného J. Ž. proti rozsudku Okresného súdu v Poprade z 3. septembra 2008, sp. zn.

5T 151/2001 a uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. júna 2010, sp. zn. 6To 22/09,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. Ž. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Poprad z 3. septembra 2008, sp. zn. 5T 151/2001, bol

obvinený J. Ž. uznaný vinným zo spáchania trestného činu znásilnenia podľa § 241

ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a súlože medzi príbuznými podľa § 245 Tr. zák. ako obzvlášť

nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len

Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že

hoci bol rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi pod č. 4T 352/95 zo dňa

22. februára 1996 odsúdený za spolupáchateľstvo trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 9

ods. 2 k § 222 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov, ktorý

vykonal dňa 18. novembra 1998, v presne nezistenom čase v noci na 21. apríla 2001 v izbe

svojej chatrče č. X. v obci J. – M., okres P., kde býva so svojou družkou B. Č. a ich ôsmimi

deťmi, ľahol si do postele k svojej dcére, maloletej M. Ž., nar. X., rozopol jej nohavice

a so spodnými nohavičkami jej ich stiahol na kolená, sebe stiahol trenírky na kolená, ľahol

si na maloletú M. Ž. a donútil ju k súloži, pričom jednou rukou jej zakrýval ústa, aby nemohla volať o pomoc, dohováral jej, aby bola ticho, že jej bude dobre a tiež jej slovne hrozil,

že ak niekomu o tom povie, že ju zbije.

Za uvedený trestný čin bol obvinenému uložený podľa § 241 ods. 2 Tr. zák., § 42

ods. 1 Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd obvineného Ž. na výkon trestu odňatia

slobody zaradil do III. NVS.  

Proti tomuto rozsudku podal obvinený J. Ž. v zákonom stanovenej lehote odvolanie,

na základe ktorého Krajský súd v Prešove uznesením z 24. júna 2010, sp. zn.

6To 22/09, podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zamietol odvolanie obvineného.

Dňa 29. februára 2012 bolo v predmetnej trestnej veci Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky predložené dovolanie obvineného, podané prostredníctvom jeho obhajcu

Mgr. R. V..

Tento mimoriadny opravný prostriedok obvinený oprel o dovolacie dôvody uvedené

v § 371 ods. 1 písm. a/, písm. g/ Tr. por., t.j. že vo veci rozhodol nepríslušný súd,

a že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom.

Obvinený prostredníctvom obhajcu poukázal na tú okolnosť, že počas dokazovania

došlo k zmene členov senátu, v inom zložení senát vyhlásil rozsudok ako bola vykonaná

prevažná časť dôkazov.

K druhému dôvodu obvinený uviedol, že súdy chybne vyhodnotili dôkazy,

keď neuverili jeho obhajobe, naopak uverili poškodenej a príbuzným jeho družky, navyše súd

neskúmal, či v skutočnosti aj je biologickým otcom maloletej.

Na základe vyššie uvedeného obvinený Ž. navrhol, aby dovolací súd napadnuté

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zrušil, ako aj rozsudok okresného súdu a prikázal mu,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Okresný prokurátor navrhol dovolanie odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania

a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566

ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2

písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 3

Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2

Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená podmienka dovolania podľa § 372 Tr. por., veta

prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný

prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/, písm. g/

Tr. por., treba poukázať na tú okolnosť, že síce došlo k zmene v zložení senátu (zomrel jeden

z prísediacich), avšak obvinený dal písomný súhlas na zmenu členov senátu (č. l. 421)

a napokon v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku túto okolnosť ani nenamietal,

hoci mu rozdielne zloženie senátu bolo zrejmé. A z tohto pohľadu potom aj dôkazy vykonané

pred pozmeneným senátom nemožno považovať za nezákonne vykonané.

Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody podľa ods. 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno

použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom

konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

V zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným

prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov

a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým

uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť i to, že obsah konkrétne uplatnených

námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého

dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu

takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Dôvody dovolania je treba chápať

materiálne, a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom dovolaní,

aby sa tým vyhovelo ustanoveniu § 374 Tr. por.

Dovolanie je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej,

pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností

podľa noriem hmotného práva.

Koncepcia dovolania v trestnom práve vylučuje možnosť uplatňovania námietok

proti skutkovým zisteniam. Na podklade uvedených dovolacích dôvodov nemožno teda

preskúmavať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu, ani preverovať úplnosť

vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav

je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok

alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t. j. či boli právne

kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.

Z odôvodnenia posudzovaného dovolania vyplýva, že naplnenie vyššie uvedeného

dovolacieho dôvodu obvinený vidí predovšetkým v tom, že tak zo strany prvostupňového

ako i druhostupňového súdu došlo podľa jeho názoru k nesprávnemu vyhodnoteniu

dokazovania.

V uvedenej súvislosti treba konštatovať, že oba súdy dospeli k skutkovým zisteniam,

z ktorých je zrejmé, že obvinený sa násilia na svojej dcére (a či je v skutočnosti

jej biologickým otcom je právne irelevantné) dopustil, pričom obvinený v dovolaní namieta

práve skutkové zistenia v danej súvislosti.

Je zrejmé, že vyššie uvedené námietky smerujú k skutkovým zisteniam,

resp. poukazujú na vady skutkové, a preto sa nimi dovolací súd s ohľadom na už skôr uvedené

nezaoberal.

S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1

písm. a/, písm. g/ Tr. por. v posudzovanej veci nie sú dané, a preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie obvineného J. Ž. odmietol na neverejnom zasadnutí

bez preskúmania veci (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 14. marca 2012

  JUDr. Peter H a t a l a, v. r.  

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová