UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí 16. marca 2016 v Bratislave v trestnej veci obvineného MVDr. S. N., pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. júna 2015, sp. zn. 2 To 43/2015, z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por., takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného MVDr. S. N. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 24. novembra 2014, sp. zn. 2 T 39/2012 bol obvinený MVDr. S. N. uznaný vinným zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
v presne nezistený deň a na presne nezistenom mieste v období od 5. októbra 2002 do 12. marca 2007 pozmenil zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti I., konaného dňa 5. októbra 2002 v sídle spoločnosti v J., okres J., na ktorom bola vyhodnotená ekonomická situácia spoločnosti, obvinený bol odvolaný z funkcie konateľa, uznal svoju zodpovednosť za situáciu spoločnosti a svoj dlh voči spoločnosti, z tejto zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia vybral druhú stranu, obsahujúce jeho uznanie dlhu a záväzok uhradiť tento dlh voči spoločnosti I., prepísal prvú stranu zápisnice tak, aby priamo nadväzovala na poslednú tretiu stranu, v dôsledku čoho zo zápisnice odstránil svoje vyjadrenie o uznaní dlhu a záväzok splatiť dlh a následne takto pozmenenú zápisnicu predložil na preukázanie svojich tvrdení dňa 12. marca 2007 na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava IV, so sídlom Bratislava, Saratovská č. 1/A v občianskom súdnom konaní, ktoré tento súd viedol pod sp. zn. 22 C 31/06 vo veci žaloby spoločnosti I. na MVDr. S. N. o zaplatenie sumy 1 179 351,10 Sk s príslušenstvom, pričom takto pozmenenú zápisnicu predložil ako dôkaz, že nikdy neuznal dlh voči spoločnosti I..
Za to obvineného MVDr. S. N. odsúdil podľa § 344 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trestodňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil mu skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.
Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený MVDr. S. N. odvolanie, v ktorom namietal výrok o vine a treste. Skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, sa nestal tak, ako je uvedený v skutkovej vete, lebo zápisnicu z valného zhromaždenia predložil jeho právny zástupca. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že text v trojstranovej zápisnici je rozmiestnený nekonzistentne, riadkovanie a odseky sú chaotické a vzdialenosti od okrajov sú na každej strane iné. Tieto závery znalca potvrdzujú skutočnosť, že trojstranová verzia vykazuje znaky, pre ktoré možno jej autenticitu spochybniť. Výpovede svedkov Ing. K. I. zo 4. februára 2009 a PhDr. A. W. z 13. februára 2009 považuje za nedôveryhodné, nakoľko ich výpovede sa až na jeden bod zhodujú a samosudkyňa okresného súdu ich neprečítala za účelom odstránenia rozporov. Vytkol tiež to, že vec - skutok, ktorý mal byť spáchaný najneskôr dňa 12. marca 2007, teda pred ôsmymi rokmi, nebola prejednaná v primeranej lehote, čo je v rozpore s článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Krajský súd v Bratislave na verejnom zasadnutí 4. júna 2015 uznesením sp. zn. 2 To 43/2015 podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného MVDr. S. N. zamietol.
Uznesenie krajského súdu 30. novembra 2015 napadol obvinený MVDr. S. N. prostredníctvom obhajcu Mgr. Martina Paškalu (plná moc z 23. septembra 2015, č.l. 966) dovolaním z dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por. V dovolaní, rovnako ako predtým v odvolaní, poukázal na rozsah dokazovania pred prvostupňovým súdom a z toho vyvodené skutkové zistenia a právne závery tohto súdu. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. obvinený odôvodnil iba tým, že súd pri existencii rozporov v znaleckom dokazovaní nepribral do konania iného znalca a neodstránil ani rozpory vo svedeckých výpovediach, prečítaním ich skorších výpovedí. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. oprel výlučne o skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaných dôkazov, ktoré hodnotil inak než súd prvého stupňa. V tejto súvislosti tvrdil, že Okresnému súdu Bratislava IV na hlavnom pojednávaní 12. marca 2007 v civilnej veci pod sp. zn. 22 C 31/2006 zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti I. z 5. októbra 2002, nepredložil. Urobil tak jeho právny zástupca, ktorému predtým všetky doklady súvisiace s touto vecou, a teda aj predmetnú zápisnicu, odovzdal a ten ju bez jeho pokynu súdu predložil. V tejto veci bol chybne kladený dôraz na moment pozmenenia zápisnice z valného zhromaždenia a nie na dôležitejší znak jej predloženia. V závere dovolania obvinený najvyššiemu súdu navrhol, aby zrušil ním napadnuté uznesenie krajského súdu a rovnako zrušil aj rozsudok okresného súdu a vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Súčasne ponechal na úvahe dovolacieho súdu postup podľa § 388 ods. 2 Tr. por.
Dovolanie bolo súdom prvého stupňa (§ 376 Tr. por.) na vyjadrenie zaslané Okresnej prokuratúre Bratislava IV, ktorá vo vyjadrení z 18. decembra 2015 podala stanovisko k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Poukázala na to, že všetky argumenty uvedené obvineným v dovolaní použil počas celého trestného konania ako svoju obhajobu, ktorá bola dôsledne preverená a vyvrátená vykonanými dôkazmi v súdnom konaní na súde I. stupňa. Obvinený bol dostatočným spôsobom usvedčený svedeckými výpoveďami, listinnými dôkazmi i znaleckým skúmaním. Vzhľadom na to navrhol dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť, pretože nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. Vyjadrenie prokuratúry bolo 17. februára 2016 zaslané na vedomie obvinenému.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu a za splnenia jeho podmienok (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. h/, § 372, § 566 ods. 3, Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom zvoleného obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/, § 373 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 Tr. por.), dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.).
Mimoriadnym opravným prostriedkom je dovolanie, ktoré je určené k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení, ako je to zrejmé z ustanovenia § 371 ods. 1, ods.4 Tr. por. Pritom obsah dovolania musí presne označovať, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. Najvyšší súd môže v zmysle § 379 ods. 2 Tr. por. vykonať vyšetrovanie v obmedzenom rozsahu a to iba za účelom objasnenia takých okolností, ktoré sú potrebné na rozhodnutie o dovolaní.
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný špecifikáciou dôvodov uvedených v dovolaní. V zmysle § 371 ods. 5 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. i/ a podľa odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. Podľa § 371 ods. 7 Tr. por. dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Obvinený v súvislosti s týmto dovolacím dôvodom namietal iba neobjasnenie rozporov na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, vyplývajúcich zo znaleckých posudkov a svedeckých výpovedí.
Z dokazovania a jeho hodnotenia súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd, však vyplýva, že súdy rozsah dokazovania považovali za dostatočný. Obvineným navrhnuté doplnenie dokazovania okresný súd akceptoval výsluchom znalca Mgr. Pavla Masaryka, PhD. k znaleckému posudku, ktorý vypracoval na požiadavku obhajcu a tiež znalcov skúmajúcich duševný stav obvineného. V odvolacom konaní sa nedomáhal ďalšieho doplnenia dokazovania. Dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. nie je naplnený.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia sa môže týkať nesprávneho posúdenia okolností vylučujúcich trestnú zodpovednosť (§ 22 až § 23 Tr. zák.), okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až § 30 Tr. zák.), zániku trestnosti (§ 84 až § 88 Tr. zák.), alebo pochybení pri ukladaní trestu súhrnného, úhrnného alebo spoločného, môže však ísť i o nesprávnu aplikáciu zákonov z iných odvetví nášho právneho poriadku.
V dovolaní z dôvodu vzťahujúceho sa k § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinený sa jednoznačne domáha zmeny v skutkových zisteniach ohľadne toho, že on na pojednávaní pred súdom v civilnom konaní nepredložil zápisnicu z valného zhromaždenia, pretože tak urobil jeho právny zástupca.
Z rozsudku okresného súdu, ale aj z uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, že sa tieto súdy v dostatočnom rozsahu zaoberali aj touto argumentáciou obvineného. Poukázali na to, že obvinený aj v trestnom konaní trval na tom, že obhajcovi, ktorý ho zastupoval v civilnom konaní, predložil všetky dokumenty potrebné pre toto konanie. Prostredníctvom tohto obhajcu predložil aj zápisnicu z valného zhromaždenia v civilnom konaní a táto bola pravá. Odvolací súd pritom poukázal i na ustanovenia § 22 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Z napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, na základe zákonne vykonaných a vyhodnotených dôkazov (okrem výpovede obvineného aj svedecké výpovede Ing. K. I., MVDr. K. Z. a PhDr. A. W., zápisnice z valného zhromaždenia a znalecké posudky a výpovede ich spracovateľov) vyplýva, že obvinený ako konateľ sa 5. októbra 2002 zúčastnil valného zhromaždenia spoločnosti I. Na ňom bola vyhodnotená ekonomická situácia spoločnosti, za ktorú obvinený priznal zodpovednosť, ako aj dlh voči spoločnosti, a z funkcie konateľa bol odvolaný. Tieto skutočnosti sa premietli do trojstranovej zápisnice, ktorú obdržali účastníci zhromaždenia. Obvinený túto zápisnicu v presne nezistenom čase a mieste v dobe od 5. októbra 2002 do 12. marca 2007 pozmenil tak, že z nej úplne vypustil druhú stranu, týkajúca sa zodpovednosti obvineného za ekonomickú situáciu spoločnosti a za jeho dlh, ako aj odvolania z konateľstva a ostatný text na prvej a tretej strane prispôsobil. Takto upravenú zápisnicu odovzdal obhajcovi s tým, aby ju predložil súdu v civilnom konaní, čo jeho právny zástupca vykonal. Takto zistený skutkový stav premietnutý do skutkovej vety napadnutého rozsudku po subjektívnej aj objektívnej stránke napĺňa skutkovú podstatu zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.
Krajský súd v rámci odvolacieho konania preskúmal nielen správnosť a rozsah vykonaného dokazovania, ale aj spôsob hodnotenia týchto dôkazov, a na podklade toho dospel k záveru, že vyhlásenie rozsudku a konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo vykonané zákonným spôsobom. Rovnako tak posudzoval aj právnu kvalifikáciu skutkovej vety a v tomto smere nezistil nič, čo by súdu prvého stupňa vytkol.
Najvyšší súd s prihliadnutím na uvedené musel konštatovať, že nie sú naplnené dovolacie dôvody podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por., nie je teda možné vysloviť porušenie zákona v konaní, ktoré predchádzalo dovolaniu a zrušiť rozsudok krajského a okresného súdu tak, ako to navrhoval obvinený v dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto postupoval podľa § 382 písm. c/ Tr. por. a dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí odmietol.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.