N a j v y š š í s ú d
6 Tdo 13/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 27. marca 2013 v Bratislave, v trestnej veci obvineného R. M. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To 33/2012, z 5. júna 2012 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. M. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T 63/2009, zo 14. decembra 2011 bol obvinený R. M. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 02. decembra 2008 v čase okolo 08.30 hod. prišiel k rodinnému domu č. X. v obci R., okr. Č., kde pred vchodovými dverami domu žiadal od P. M. finančnú hotovosť v sume 50 000 Sk, pričom tento uviedol, že potrebuje ujsť do Českej republiky, kde sa chce ukryť, nakoľko ho hľadajú policajti, keďže v tom čase bol spoločne s bratom P. M., M. Č., trestne stíhaný pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, spolupáchateľstvom podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák., kde po tom, čo mu P. M. povedala, že mu žiadne peniaze nedá, tak tejto uviedol, že polícii o jej bratovi M. Č. povie nepravdivé údaje, na základe ktorých tento strávi dlhý čas v base, že ho do konca života neuvidí, a že tento zhnije v base a pod., pričom P. M. uvedeným spôsobom presviedčal, aby mu požadovanú finančnú hotovosť vyplatila asi 10 minút, kde ešte pri odchode tejto uviedol, aby počítala s tým, že brata M. Č. neuvidí minimálne osem rokov, potom v čase okolo 09.15 hod. sa opätovne k rodinnému domu č. X. v obci R. vrátil a P. M. žiadal, aby mu vyplatila aspoň 10 000 Sk, nakoľko potrebuje ujsť do Českej republiky, pričom tejto opätovne uviedol, že ak mu peniaze nedá, tak polícii o jej bratovi M. Č. povie nepravdivé údaje a povie aj veci, ktoré tento neurobil, na základe čoho tento zhnije do konca života v base.
Prvostupňový súd podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. uložil obvinenému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste, ktorý bol uložený obvinenému rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T 81/2008, zo dňa 4. marca 2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To 117/2009, zo dňa 3. novembra 2009, ktorým mu bol pre prečin podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok 8 mesiacov, so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a výrok o treste, ktorý bol obvinenému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 3T 16/2010, zo dňa 17. februára 2010, doručený 11. mája 2010, ktorým mu bol pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podali odvolanie obvinený a prokurátor Okresnej prokuratúry v Čadci.
Krajský súd v Žiline na základe podaných odvolaní podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T 63/2009, zo 14. decembra 2011 v časti - vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obvineného uznal vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., zo spáchania ktorých bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T 81/2008, zo 4. marca 2009 (právoplatným 3. novembra 2009) a za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 7 Tr. zák. uložil obvinenému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T 81/2008, zo 4. marca 2009, právoplatný 3. novembra 2009, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného R. M. ako nedôvodné zamietol.
Proti rozsudku druhostupňového súdu podal dovolanie obvinený prostredníctvom svojho obhajcu z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nebola naplnená skutková podstata trestného činu vydierania v zmysle § 189 ods. 1 Tr. zák.
Nedopustil sa voči inému násilia, hrozby násilia ani hrozby inej ťažkej ujmy a nikoho nenútil, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Trvá na tom, ako uviedol aj vo svojej výpovedi, že skutok nespáchal, a to čo tvrdí svedkyňa poškodená P. M. sú výmysly z dôvodu pomsty za jeho výpoveď proti jej bratovi M. Č. a bratrancovi M. U..
Svedkyňa poškodená P. M. naviac ani v jednej svojej výpovedi neuviedla a nepotvrdila, že by sa voči nej mal správať takým spôsobom, aby jeho konaním bola naplnená skutková podstata trestného činu vydierania v zmysle § 189 ods. 1 Tr. zák., aj keď otázky prokurátora k tomu smerovali. Poškodená vo svojej svedeckej výpovedi dňa 11. januára 2011 dokonca vyhlásila, že trestné oznámenie by možno ani nepodala, keby jej brat M. Č. nepovedal, aby podala trestné oznámenie. Z toho je zrejmé, že svedkyňa poškodená P. M. sa necítila byť z jeho strany vydieraná.
Okresný aj krajský súd postavili svoje rozhodnutie len na svedeckých výpovediach svedkov P. M., M. Č., M. U. a M. V.. Tieto svedecké výpovede sú absolútne nedôveryhodné, čo potvrdzujú aj výpovede jednotlivých svedkov na hlavnom pojednávaní.
V ďalšej časti dovolania obvinený rozoberá podrobne svedecké výpovede M., Č., U. z hlavného pojednávania a konštatuje, že z uvedených výpovedí vyplýva, že výpovede boli účelové s cieľom poškodiť obvineného za jeho výpoveď vo veci M. Č. a M. U..
Vyslovil názor, že konajúce súdy vo veci porušili základné zásady trestného konania uvedené v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 05. júna 2012, č. k. 1To 33/2012-240, bol porušený zákon v ustanovení § 2 ods. 10 a ods. 12 Tr. por. v neprospech obvineného R. M.. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline z 05. júna 2012, č. k. 1To 33/2012-240 a rozsudok Okresného súdu Čadca zo 14. decembra 2012, sp. zn. 2T 63/2009-208. Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Žiline, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu sa vyjadril okresný prokurátor v Čadci. V písomných dôvodoch uviedol, že v postupoch konajúcich súdov nedošlo k žiadnemu pochybeniu. Boli vyhodnotené všetky dôkazy z hľadiska preukázania spáchania skutku, dôveryhodnosti a súdy sa vysporiadali s otázkami, prečo uverili pri hodnotení dôkazov poškodenej a svedkom a nie obvinenému. Súdy správne vyhodnotili obranné tvrdenie obvineného ako účelové. Vzhľadom na to, že nie sú splnené dôvody dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. navrhol, aby dovolací súd podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní spisového materiálu dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení. Neslúži k revízii a náprave skutkových zistení, ani k preskúmavaniu vykonaného dokazovania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o dovolaní je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Nie je oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. Neslúži k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací (§ 322 ods. 3 a § 326 ods. 5 Tr. por.).
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Právnym posúdením skutku sa rozumie jeho hmotnoprávne posúdenie. Podstatou právneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, t. j. Trestného zákona na skutkový stav, ktorý zistil súd. Najvyšší súd môže rozhodnutie súdov nižších súdov zmeniť, ak zistí, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin.
Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie porušenie ustanovení Trestného zákona alebo nesprávne použitie iných právnych predpisov (napr. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka).
Z horekonštatovaného vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže meniť skutkové zistenia súdov nižších stupňov. Obvinený v dovolaní namieta nesprávne právne posúdenie skutku, že obvinený trestný čin nespáchal. V písomnej časti dovolania vyhodnocuje výpovede svedkov ako absolútne nedôveryhodné, účelové, s cieľom poškodiť obvineného za jeho výpoveď vo veci M. Č. a M. U.. V dovolacom konaní dovolací súd ale nemôže meniť skutok. Dovolací súd môže len posúdiť, či skutok, ktorý je uvedený v rozsudku je správne právne kvalifikovaný.
Uvedenému skutku v rozsudku prvostupňového súdu zodpovedá právna kvalifikácia zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže meniť skutok v dôsledku toho, že podľa názoru obvineného konajúce súdy zle vyhodnotili výpovede svedkov. V prípade iného vyhodnotenia výpovede svedkov by muselo dôjsť k úprave skutku a to je v dovolacom konaní vylúčené. Dovolací súd nemôže prehodnocovať výpovede svedkov a vyhodnocovať ich z hľadiska vierohodnosti. Ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je v tomto smere striktné a jasné. Aj keď by Najvyšší súd Slovenskej republiky mal iný názor na hodnotenie výpovede svedkov, zmena hodnotenia výpovede nezakladá dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Namietanie nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania v dovolaní predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, čo ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nepripúšťa. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Z konštatovaných skutočností a dôkazov vyplýva, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanej veci nie sú dané a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného R. M. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. marca 2013
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová