UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci obvineného F. P. pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. ako účastníka - návodcu podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí 5. októbra 2016 v Bratislave o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. januára 2015, sp. zn. 2 To 38/2014, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného F. P. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Poprad (ďalej okresný alebo prvostupňový súd) zo 7. apríla 2014, sp. zn. 5 T 161/2013, bol obvinený F. P. uznaný vinným zo spolupáchateľstva k prečinu podvodu podľa § 20 k § 221 ods. 1 Tr. zák., z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a zo zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. ako účastníka - návodcu podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 24. mája 2010 v čase o 15.00 hod., po predchádzajúcej vzájomnej dohode s S. N., si v požičovni náradia E. K., na Huszovej XXX/X v Poprade, okres Poprad, po predložení občianskeho preukazu S. N. a vyplatení zábezpeky vo výške 15 €, prenajali na dobu do 15.00 hod. dňa 25. mája 2010 elektrické búracie kladivo značky Makita HM 1304, výrobného čísla XXXXXE, ktoré ešte toho dňa predali inej osobe za 150 €, čím spôsobili obchodnej spoločnosti E. K., spol. s.r.o., Huszova XXX/X Poprad, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 390 €,
dňa 16. júna 2010 v čase okolo 01.45 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, ev. č. K., v obci Štrba po Školskej ulici, okr. Poprad, kde bol zastavený hliadkou Obvodného oddelenia PZ Svit, kedy bolo lustráciou zistené, že mu rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Prešov pod sp. zn. ORP-P-586/DI-3-2008 zo dňa 13. augusta 2008, právoplatným dňa 13. augusta 2008, bola za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h/, písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného včase spáchania skutku, uložená pokuta vo výške 15 000 Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a taktiež rozsudkom Okresného súdu Poprad pod sp. zn. 2 T 16/2009, zo dňa 17. marca 2009, právoplatným dňa 13. marca 2009, mu bol za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 3 roky,
na presne nezistenom mieste, v presne nezistenom čase a nezisteným spôsobom si zadovážil 1 ks falzifikátu bankovky nominálnej hodnoty 50 €, sériového čísla N., roku emisie 2012, ktorú následne dňa 25. jún 2010 v čase po 23.00 hod. pred Slovenskou reštauráciou v obci Štrba, okres Poprad, dal ml. G. P. a ml. N. Y. s tým, aby išli do baru U. XX U. nachádzajúcom sa v obci Štrba, na ul. M. Janošku, okres Poprad a tam za túto bankovku kúpili 1 l vodky a 2 l Coca Coly, pričom im povedal, že bankovka nie je pravá a jedná sa o falzifikát. Tento výrok o vine nadobudol právoplatnosť 22. januára 2015.
Obvinenému bol za to uložený podľa § 270 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 7, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením pre jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zároveň zrušil výrok o treste odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 4 T 110/2010, z 15. októbra 2013, právoplatný 15. októbra 2013, podľa § 276 ods. 2 Tr. zák. v trvaní 42 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a ktorým bol zároveň zrušený výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5 T 99/2008, z 3. novembra 2008, právoplatný 3. novembra 2008, podľa § 277 ods. 2 Tr. zák. v trvaní 3 rokov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej len krajského alebo odvolacieho súdu) z 22. januára 2015, sp. zn. 2 To 38/2014, podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obvinenému F. P. uložil podľa § 270 ods. 2, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného zamietol.
Rozsudok krajského súdu napadol 5. októbra 2015 dovolaním obvinený prostredníctvom obhajcu, a to z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. Poukázal na to, že konaním, ktoré predchádzalo rozsudkom okresného a krajského súdu, ako aj samotnými rozsudkami došlo k vážnym porušeniam zákona v oblasti práva na obhajobu upravených v článku 3, 6 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), článku 46 ods. 1, článku 48 ods. 2 v spojení s článkom 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ustálenej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. : III. ÚS 209/04, III. ÚS 198/2011), § 2 ods. 7, ods. 9, ods. 10, ods. 11, ods. 12, § 34 ods. 1, § 213 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 236 ods. 1 Tr. por. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že obvinený odvolaním namietal zákonnosť a opodstatnenosť uznania viny zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. z dôvodu, že záver o vine nesmie byť nikdy postavený výlučne alebo v rozhodujúcej miere na svedectve osôb, ktoré sú v rovnakej veci stíhané a v ich prípade mohlo ísť o účelové svedectvo, prípadne obranu, aby zmiernili účasť na trestnom čine, a tým dosiahli miernejšie tresty a súdy neuviedli z akých dôkazných prostriedkov vychádzali pri hodnotení ich dôveryhodnosť. Súdy v konaní hodnotili dôkazy jednostranne, len tie, ktoré svedčili v jeho neprospech. Pod vypočutím nemožno rozumieť len výsluch obvineného vykonaný k jednotlivým dôkazom, ale musí mu byť daná možnosť účinne uplatňovať námietky a argumenty, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie súdu o otázkach viny a trestu a s ktorými sa aj súd musí v rozhodnutí náležite vysporiadať. V odôvodňujúcej časti rozsudku krajský súd uviedol, že „obvinený spáchanie trestnej činnosti poprel s tým, že nemal vedomosť o nepravosti peňazí, avšak súd takejto jeho obrane neuveril, rovnako ako neveril ani iným výpovediam znejúcim v jeho prospech. Obvinený musel vedieť o tom, že 50 eurová bankovka je falošná, lebo tak vypovedali svedkyne G. P. a N. Y. počas prípravného konania, na hlavnom pojednávaní ako aj vo veci sp. zn. 2 T 4/2011, Okresného súdu Poprad, v ktorej boli zatento trestný čin odsúdené. Súd nepravdivo uvádza, že svedkyňa N. Y. na hlavnom pojednávaní obvineného bezprostredne usvedčila, hoci táto na hlavnom pojednávaní nevypovedala, čím bola zmarená možnosť obhajoby klásť jej otázky a jej výpoveď z prípravného konania bola prečítaná zo zápisnice na č.l. 169 a táto jej výpoveď bola preverená prečítaním časti konfrontácie z prípravného konania s obvineným, ktorá bola v jeho neprospech, časť v ktorej uviedla, že si na nič nepamätá a ani nevie,či stála pri ňom, keď jej niečo povedal. Svedkyňa G. P. v prípravnom konaní obvineného bezprostredne usvedčila, hoci v prípravnom konaní odmietla vypovedať a na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obvinený bol v tom čase taký opitý, že nemohol vedieť o nepravosti bankovky. Obvinený bol usvedčený pri výpovediach vo veci Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2 T 4/2011, hoci v tomto konaní nebol účastníkom, teda sa v ňom ani nemohol brániť, pričom tam obvinené nemohli byť za krivú výpoveď stíhané a toto bolo skončené dohodou o vine a treste. Súdy sa sami usvedčujú z nedbalého vedenia konania vedúceho k závažným pochybeniam, ktoré neboli napravené v odvolacom konaní, keďže napriek návrhom obhajoby, ich námietkam a argumentácii opakovane uvádzali nepravdivé skutočnosti, čím zabránili obvinenému realizovať práva na obhajobu, právo na zachovanie rovnosti zbraní a kontradiktórnosť dôkazného konania. Súdy nezopakovali výpovede svedkov a konfrontáciu z prípravného konania, nakoľko ich realizácia pochádzala buď z času pred alebo po vznesením obvinenia avšak bez vedomosti a prítomnosti obvineného, prípadne jeho obhajcu a ako takú ju nebolo možné považovať za zákonnú a spôsobilú na usvedčenie. Nebol vypočutý svedok S. Z., ktorý v prípravnom konaní jednoznačne uviedol, že falošné peniaze boli použité len svedkyňami N. Y. a G. P., ktoré bezprostredne po skutku nevedeli označiť osoby, od ktorých ich nadobudli a napriek tomu ju hodnotili v neprospech obvineného. Výpoveď svedka M. A. preukazujúcu skutočnosti tvrdené obvineným bola súdmi bez ďalšieho vecného odôvodnenia považovaná za vymyslenú a nebola vzatá do úvahy. Nedošlo k ustáleniu miesta, času a spôsobu obstarania falošných peňazí obvineným, a tým absolútne vylúčili možnosť obvineného brániť sa ďalšími dôkazmi preukazujúcimi jeho nevinu, čo sa premietlo aj do odvolacieho konania, kde mu nebol daný priestor na spochybnenie právnej a skutkovej úvahy súdu prvého stupňa a nedošlo k vykonaniu takých dôkazov, ktoré by ho bez pochyby usvedčovali zo spáchaného trestného činu pod bodom 3 obžaloby, hoci sa mal stať na verejnosti. Súdy pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí uprednostnili pred vecnou a dôkaznou argumentáciou svoje úvahy, domnienky a fikcie. Pri posudzovaní ústavnej súladnosti trestov predstavuje ľudská dôstojnosť významný a ústavne limitujúci nástroj, aby páchateľ nemohol byt pri trestaní vnímaný len ako prostriedok k cieľu alebo ako objekt. Trest nestráca charakter krutého, neľudského, prípadne ponižujúceho trestu iba na základe skutočnosti, že ho v súvislosti s regulovaním zločinnosti možno pokladať za efektívny zastrašujúci prostriedok a takýmto trestom nemožno vyvažovať ani iným základným právom alebo verejným dobrom, napr. ochranou spoločnosti. Trest nemôže byť ani neproporcionálny. Vôbec, alebo len ojedinele niektoré súdy pri ukladaní trestu zohľadňujú neprimeranú dĺžku konania, ktorá odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák., aby stratil postavenie obete v zmysle článku 36 Dohovoru. V danom prípade skutky boli spáchané v polovici roka 2010, obžaloba bola podaná 8. novembra 2013 a krajský súd rozhodol 22. januára 2015, teda od spáchania skutku do odsúdenia uplynula doba takmer 5 rokov. Dĺžka celého trestného konania výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach. Je teda takou okolnosťou prípadu, ktorá odôvodňuje pri ukladaní trestu použiť § 39 ods. 1 Tr. zák. a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom, čo vedie k záveru o nesprávnom použití (nepoužití) hmotnoprávneho ustanovení pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu za priznané skutky. Navrhol dovolaciemu súdu, aby vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera v neprospech obvineného a zrušil napadnuté rozsudky v bode 3/ obžaloby a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Okresná prokuratúra Poprad vo vyjadrení z 25. novembra 2015 k dovolaniu uviedla, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozsudkom krajského súdu a považuje ho za zákonný, nezistiac také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali existenciu dovolacieho dôvodu prezentovaného v dovolaní. Poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. 5 Tdo 63/2015, ktorým dovolanie obvineného odmietol, nezistiac dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 382 Tr. por. odmietol, prípadne na verejnom zasadnutí v zmysle § 392 Tr. por.zamietol.
Najvyšší súd ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) spis a dovolanie predbežne preskúmal v zmysle § 378 Tr. por. a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2, § 372 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), podala ho oprávnená osoba (§ 369 ods. 2 písm. b/, § 373 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom mieste (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), dovolanie má náležitosti predpokladané zákonom (§ 374 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.). Súčasne dovolací súd zistil, že je dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu uvedeného v § 382 písm. c/ Tr. por., lebo nie sú splnené uplatňované dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por.
Na úvod treba pripomenúť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra 2015, sp. zn. 5 Tdo 63/2015, odmietol dovolanie obvineného z 9. júla 2015, ktoré podal proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. januára 2015, sp. zn. 2 To 38/2014, z dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorý mal byť naplnený tým, že krajský súd nesprávne rozhodol o neuložení súhrnného trestu, ako to urobil okresný súd. Dovolací súd zo spisu okresného súdu zistil, že obvinený na hlavnom pojednávaní 10. marca 2014 (č.l. 167) po zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/, ods. 5, ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že zo spáchania skutkov pod bodmi I. a II. obžaloby je vinný, zo skutku pod bodom III. obžaloby je nevinný. Na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Tr. por. odpovedal kladne slovom áno. Na návrh prokurátora a obhajcu v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal toto vyhlásenie obvineného a zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu uznania viny sa nevykoná, dokazovanie sa vykoná ku skutku pod bodom 3/ obžaloby a k výrokom o treste a škode.
Podľa § 257 ods. 5 Tr. por. ak obvinený na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Tr. por. a zároveň obvineného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Obvinený v dovolaní uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por., ale iba ohľadne skutku pod bodom 3/ obžaloby a výroku o treste. Dovolací súd nebol teda týmto ustanovením obmedzovaný.
Odvolanie obvineného smerovalo proti výroku o vine v bode 3/ obžaloby a výroku o treste v rozsudku okresného súdu. Namietal, že okresný súd neprihliadol k výpovedi svedka S. Z., v ktorej uviedol, že G. P. a N. Y. mu tvrdili, že bankovku im dali chlapci zo zábavy. Neprihliadol tiež na výpoveď svedkyne G. P., lebo sú v rodinnom pomere a jej hodnovernosť posudzoval cez ďalšie dôkazy, najmä výpoveď svedkyne N. Y., ktorá mu mohla vedome uškodiť a právnu zodpovednosť za tento trestný čin preniesť na jeho osobu. Nedostatočne sa vysporiadal s výpoveďami svedkov a bral do úvahy len výpovede v jeho neprospech. Ide o dôvody, ktoré uplatnil v širšom rozsahu aj v dovolaní.
Aj keď v dovolaní obvinený uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. ich naplnenie odôvodnil iným hodnotením vykonaných dôkazov, než k akým dospel okresný a krajský súd. Obvinený má právo obhajovať sa spôsobom, aký uzná za vhodný a v rámci toho aj hodnotiť dôkazy zo svojho pohľadu, ale hodnotenie vykonaných dôkazov individuálne a v ich súhrne zveruje zákon iba súdu. V konečnom dôsledku obvinený sa dovolaním domáha prehodnotenia už súdom zisteného skutkového stavu, čo zákon nepripúšťa.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
V zmysle § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet podľa odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo 5, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 371 ods. 5 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. i/ a podľa odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. Podľa § 371 ods. 7 Tr. por. dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Zo spisu okresného súdu ďalej vyplynulo aj to, že trestné stíhanie ohľadne trestného činu podľa § 270 ods. 2 a § 271 ods. 1 Tr. zák. bolo začaté uznesením vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Poprad z 26. júna 2010, ČVS: ORP-743/OEK-PP-2010 a jeho opravným uznesením z 27. júna 2010 (č.l. 3, 4) na podklade trestného oznámenia S. Z. z 26. júna 2010 (č.l. 1). Uzneseniami toho istého vyšetrovateľa bolo obvinenie vznesené 26. júna 2010 mladistvým G. P. a N. Y. (č.l. 5) a 1. júla 2010 F. P. (č.l. 7). Neskôr súvisiace trestné veci obvineného F. P. boli spojené na spoločné konanie pod ČVS: ORP-1118/OEK-PP-2010 a trestné veci iných obvinených boli z toho konania vylúčené na samostatné konanie (č.l. 11, 13, 18, 19).
Obvinený si 29. júna 2010 zvolil za obhajcu JUDr. Jána Zoričáka, ktorý plnomocenstvo vypovedal 10. novembra 2010 (č.l. 26 - 29). Zvolený obhajca požiadal vyšetrovateľa o naplánovanie výsluchu obvineného až po 26. júli 2010, nežiadal o vyrozumenie o ostatných úkonoch v tejto veci a ani si nevyhradil účasť na nich. O nutnú obhajobu v zmysle § 37 Tr. por. u obvineného nešlo.
Výsluch svedkov bol vykonaný u S. Z. 26. júna 2010 (č.l. 40), kedy voči F. P. ešte nebolo vznesené obvinenie a u G. P. a N. Y. 21., resp. 30. decembra 2010 (č.l. 51, 55). kedy sa obvinený zdržiaval na neznámom mieste.
Uznesením vyšetrovateľa PZ z 30. decembra 2010 (č.l. 100) bolo trestné stíhanie obvineného prerušené, nakoľko pre jeho neprítomnosť nebolo možné vec náležite objasniť. Obvinený F. P. predvolania k výsluchu nepreberal, v mieste trvalého bydliska sa nezdržiaval, od 22. septembra 2010 bolo po ňom vyhlásené pátranie a 9. novembra 2010 Okresný súd Poprad pod sp. zn. 0Tp 373/2010, vydal príkaz na jeho zatknutie. Uznesením vyšetrovateľa PZ z 10. júla 2013 (č.l. 104) bolo rozhodnuté o pokračovaní v trestnom stíhaní. Obvinený F. P. bol zadržaný 30. júla 2013 (č.l. 112) a opatrením okresného súdu zo 4. septembra 2013 (č.l. 118) mu bol za obhajcu ustanovený JUDr. Ján Zoričák. Za účasti tohto obhajcu, po predchádzajúcom zákonom poučený o všetkých jeho právach bol 4. októbra 2013 vypočutý obvinený (č.l. 121) a 25. októbra 2013 bola vykonaná konfrontácia obvineného so svedkyňou N. Y. (č.l. 130). Preštudovania vyšetrovacieho spisu sa zúčastnil obvinený s obhajcom 25. októbra 2013 (č.l. 139), kedy nežiadali o zopakovanie úkonov a ani nenavrhli doplnenie dokazovania.
Na hlavnom pojednávaní 10. marca 2014 svedkyňa N. Y. využila právo a vo veci nevypovedala a keďže jej výpoveď z prípravného konania bola získaná zákonne, súd ju prečítal. Svedkyňa G. P., hoci v prípravnom konaní využila právo nevypovedať, na hlavnom pojednávaní vypovedala. Prokurátor a obhajca súhlasili s čítaním výpovede svedka S. Z., čo obvinený nenamietal. Na ďalšom hlavnom pojednávaní 7. apríla 2014 bol vypočutý obhajobou navrhnutý svedok M. A., (ktorý bol s obvineným vo výkone trestu, na čo súd správne prihliadol pri hodnotení jeho výpovede) svedkyňa L. P. využila právo a nevypovedala, predtým vypočutá nebola. Na hlavných pojednávaniach a verejných zasadnutiach pred krajským súdom 13. a 27. novembra 2014, 11. decembra2014 a 22. januára 2015 obvinený a jeho obhajca (posledný ustanovený Mgr. Juraj Pirkovský 15. januára 2015, č.l. 243) mali možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadrovať, vypočutým svedkom klásť otázky a navrhovať doplnenie dokazovania, čo aj realizovali.
Dovolacia výhrada, že vina v bode 3/ obžaloby je založená výlučne na výpovediach dvoch svedkýň, ktoré boli v tej istej veci trestne stíhané, boli teda na veci zainteresované, a preto ich výpovede mohli byť účelové, neobstojí. Veď na základe ich výpovedí v procesnom postavení obvinených v ich vylúčenej veci na samostatné konanie boli uznané za vinné a odsúdené, ako je na to správne poukázané v rozsudkoch okresného a krajského súdu. Okrem týchto dvoch svedeckých výpovedí (jednej usvedčujúcej), okresný súd ku skutku pod bodom 3/ obžaloby vypočul svedka M. A., prečítal výpoveď svedka S. Z. a oboznámil procesné strany s listinnými dôkazmi. Návrhy na doplnenie dokazovania procesné strany nemali, resp. okresný súd takéto návrhy zamietol a o ich zopakovaní pred krajským súdom nebolo preto potrebné rozhodovať.
Dovolací súd po preskúmaní napadnutých rozsudkov zistil, že súdy dôkazy zákonne zaobstarané v prípravnom konaní vykonali v konaní pred súdom zákonným spôsobom. Takto vykonané dôkazy vyhodnotili jednotlivo i v ich súhrne a na základe tohto správneho postupu dospeli k skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch. Orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. teda tak, aby súdu umožnili spravodlivé rozhodnutie. Súd potom pri rešpektovaní ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. dospel k správnemu názoru pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku pod bodom 3/ obžaloby, s ktorou sa stotožnil aj dovolací súd.
Dovolacie námietky obvineného spočívajúce v tom, že bolo porušené právo obvineného na obhajobu, rozhodnutia sú založené na dôkazoch, ktoré neboli súdmi vykonané zákonným spôsobom, nebolo dokazovaním ustálené miesto a čas zaobstarania falošnej bankovky a nebola zopakovaná konfrontácia, nemá zákonnú oporu ani podklad v spisovom materiály. Preto dôvody dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por. nie sú naplnené. Navyše obvinený tieto skutočnosti nenamietal v konaní pred okresným súdom, ale ani v konaní pred krajským súdom, urobil tak až v druhom dovolaní.
Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. smerujúci do výroku o treste, najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie dovolacieho súdu z 22. októbra 2015, sp. zn. 5 Tdo 63/2015, v ktorom sa zaoberal otázkou uloženia alebo neuloženia súhrnného trestu. V súvislosti s tým je treba zdôrazniť to, že krajský súd správne rozhodol, keď obvinenému súhrnný trest neuložil, lebo neboli preto splnené zákonné podmienky.
Obvinený namieta, že uložený úhrnný trest, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je neprimerane prísny, v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a článkami 3 a 6 ods. 1 Dohovorom. V danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., a to aj vzhľadom na neprimeranú dĺžku trestného konania, ktorá je takmer 5 rokov.
Najvyšší súd k tomu uvádza, že obvinený sa v dovolaní nemôže domáhať použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože by to znamenalo preskúmavať skutkové zistenia, čo zákon vylučuje. Obvinený poukazuje na dĺžku konania za situácie, keď sa na jej podstatným spôsobom sám podieľal. Od 22. septembra 2010 do 30. júla 2013 (teda takmer 3 roky) obvinený sa zdržiaval na miestach pre orgány činné v trestnom konaní a súdu neznámych. Obvinený tým sám spôsobil prieťahy v tejto veci, a preto nie je dôvod túto skutočnosť zohľadňovať pri ukladaní trestu. Nie je preto naplnený ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Na základe vyjadreného najvyšší súd na neverejnom zasadnutí nariadenom podľa § 381 Tr. por. dovolanie odmietol podľa § 382 písm. c/ Tr. por., keďže je zrejmé, že nie sú dané uplatnené dôvody dovolania, ako je vyššie uvedené.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.