UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2016 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému N. H., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekuzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, v spojení s § 138 písm. j/ Tr. zák., o dovolaní obvineného a jeho sestry Ing. D. I. proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo 16. januára 2013, sp. zn. 1 T 190/2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 28. marca 2013, sp. zn. 2 To 24/2013, podľa § 381 Tr. por., takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolania obvineného N. H. a jeho sestry Ing. D. I. sa o d m i e t a j ú.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo 16. januára 2013, sp. zn. 1 T 190/2011, bol obvinený N. H. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekuzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, § 138 písm. j/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
od presne nezistenej doby, najneskôr však od septembra 2010 až do 6.4.2011, kedy bol zadržaný príslušníkmi polície a následne vzatý do väzby, si doposiaľ nestotožnených osôb bez príslušného oprávnenia zadovažoval, u seba prechovával a následne na rôznych miestach, spravidla v Novom Meste nad Váhom, najmä v blízkosti železničnej stanice, na sídlisku Hájovky, pri futbalovom štadióne, pri 3. Základnej škole, na základe vopred telefonickom dohodnutých stretnutiach za rôzne sumy, najčastejšie však za 10 Eur za dávku predával opakovane doposiaľ neustálenému počtu osôb metamfetamín - pervitín, minimálne však U. Y., C. Y., V. R., N. Q., I. D., I. C., C. D. a S. I. (všetci z T. I. nad D.), V. I. z C., W. Y. zo G. U., M. Y. z Q., I. N., M. I. (obaja z U.), U. G. z R. a I. R. z W., zväčša v množstvách jedna až tri obvyklých jednorazových dávok, pričom metamfetamín - pervitin, je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny psychotropných látok a prípravkoch a zároveň obvinený dňa 06.04.2011 prechovával u seba v zatavenej injekčnej striekačke metamfetamín - pervitín s hmotnosťou 203 mg a priemernoukoncentráciou 70 %, čo je 142 mg. absolútneho pervitínu, čo zodpovedá minimálne 4 obvykle jednorazovým dávkam psychotropnej látky,
teda neoprávnene zadovážil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách.
Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol zaradený pre výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol mu uložený ochranný dohľad v trvaní 3 roky.
Podľa § 77 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. bola mu uložená povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osobne sa hlásiť v určených lehotách u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu a oznamovať mu potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch obživy a tie aj preukazovať.
Uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov začal vykonávať 28. marca 2013 so započítaním vykonanej väzba od 6. apríla 2011 do 28. marca 2013 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava a v súčasnosti ho vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove.
Proti rozsudku podal 28. januára 2012 a 21. februára 2013 odvolanie obvinený a tiež prostredníctvom obhajcu, v ktorom namietal zistenie skutkového stavu a tiež to, že predmetný skutok mal byť posúdený ako pokračovací trestný čin vo vzťahu k veci vedenej na OR PZ v Trnave pod ČVS: 16/2-OVK-TT- 2011. Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom zotrval na podanom odvolaní a jeho dôvodoch, pričom alternatívne navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že uzná vinu iba podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. a rozhodne o treste len vo vzťahu k nájdenej striekačke pervitínu. Sestra obvineného v odvolaní uviedla, že vykonané dokazovanie svedčilo o nevine jej brata. Odvolanie obvineného a jeho sestry Ing. D. I. bolo uznesením Krajského súdu z 28. marca 2013 podľa § 319 Tr. por. zamietnuté.
Uznesenie krajského súdu obvinený prostredníctvom obhajkyne 30. novembra 2015 napadol dovolaním s uplatnením dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa nebol správne podriadený pod skutkovú podstatu trestného činu upravenú v § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ v spojení s § 138 písm. j/ Tr. zák. Podľa § 130 ods. 5 Tr. zák. sa na účely Trestného zákona rozumie návykovou látkou alkohol, omamné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie. Definícia pojmu psychotropná látka je obsiahnutá v § 2 ods. 2 zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je psychotropnou látkou látka ovplyvňujúca stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami. Ak by sa dalo ustáliť, či ide o psychotropnú látku, je nevyhnutné zistiť, aký je obsah účinnej látky, t.j. koncentrácia účinnej látky stanovená percentuálne v hmotnostných jednotkách. K takémuto zisťovaniu došlo len pri analýze látky zaistenej u obvineného a nie pri látkach, ktoré predával svedkom. Bez vykonania forenzných analýz týchto látok došlo k pochybeniu súdov v právnom posúdení iných skutočností podľa hmotného práva - v tomto prípade skutočností, či predávaná látka bola psychotropnou látkou. S uvedeným názorom sa stotožnila aj prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne, ktorá v upovedomení o vybavení podnetu na preskúmanie postupu Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom vo veci, sp. zn. Pv 47/11 z 24.4.2012. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 2 To 93/2012-766, z 30. augusta 2012, ktorým bola vec vrátená súdu prvého stupňa, mal Okresný súd Nové Mesto nad Váhom doplniť dokazovanie ku skutkovému stavu v tom smere, aby sa preverili tvrdenia obvineného, že to čo predával je liek Kalicor, dokazovanie v tomto smere doplnené nebolo, túto skutočnosť však odvolací súd pri prejednávaní druhého odvolania vôbec neriešil.
V podaní zo 17. mája 2016 obvinený reagoval na vyjadrenie prokurátora z 12. januára a 4. marca 2016tak, že ho považuje za klamné, zavádzajúce a nezohľadňujúce všetky v dovolaniach uvádzané procesno právne pochybenia OČTK a súdov oboch stupňov v tomto konaní. Napriek tomu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nezaoberá skutkovými zisteniami súdov nižšieho stupňa, považuje za potrebné uviesť, že bol odsúdený za skutok, ktorý sa nestal, teda za predaj omamných a psychotropných látok osobám uvedených v napadnutom rozsudku, zoznam týchto látok je uvedený v zákone č. 139/1998 Z.z. Dovolanie podal preto, že odvolací súd sa žiadnym spôsobom v rámci revízneho princípu nevysporiadal s jeho opakovanými odvolacími námietkami v tom smere, že v rozsudku okresného súdu sa nenachádza vyjadrenie k písomnosti 1Kn 10/12 z 24.4.2012, podľa ktorej „nie je možné ustáliť záver, že tieto osoby skutočne prechovávali látky, ktorých prechovávanie je postihnuteľné podľa § 171 Tr. zák. Z tejto argumentácie jednoznačne vyplýva, že z právneho hľadiska ide o nezistiteľnú skutočnosť, potom nie je logické, že túto skutočnosť sa niekomu podarí zistiť. To, že osoby rozdielne od neho, chceli a mysleli si, že im bude predaný metamfetamín, nemôže byť dôvodom na jeho trestnú zodpovednosť, on im, ani nikomu inému nikdy netvrdil, že im nejakú OPL predám. Je zarážajúce, že práve OČTK a súdy chceli aby som im takúto látku predal, a tým sa dopustili protiprávneho konania. Článok 2 Ústavy Slovenskej republiky mu zaručuje právo konať všetko, čo zákon nezakazuje, štátne orgány majú povinnosť konať len v zmysle zákona. Práve toho sa týka aj dovolanie jeho sestry a dôvody v ňom obsiahnuté poukazujú na svojvôľu OČTK a súdu, v ktorom bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, či už v predsúdnom konaní, ako aj v konaní pred súdmi oboch stupňov. Samozrejme okresný prokurátor sa týmito porušeniami zákona vo vyjadrení vôbec nezaoberal, keďže bolo jeho povinnosťou najmä v prípravnom konaní ako orgánu garantujúcemu zákonnosť zamedziť akémukoľvek porušeniu zákona, čo nezvládol. K dovolaniu sestry uviedol: Bod 1/ vo veci bolo vznesených viacero námietok zaujatosti, a to z 28.9.2011 voči OR PZ OKR Nové Mesto nad Váhom ohľadne osôb, ktoré sa priamo zúčastnili na úkonoch U. Y., V. C. a B. a bez rozhodnutia o nej nemal byť uzavretý spis a podaná obžaloba, čo dozorujúci prokurátor nenapravil, 24.11.2012 po tom, čo dostal list od KR PZ Trenčín, sp. zn. KRP-181/SI-2012, z 19.11.2012 o porušení zákonov B. a C. súvislosti s predchádzajúcou námietkou zaujatosti, 27.11.2012, kedy sa prokurátor na verejnom zasadnutí uznesením nevylúčil a o jeho sťažnosti proti nemu nebolo rozhodnuté, rovnako ako aj o námietke zaujatosti proti KP Trenčín, na čo je poukázané v bode 3/ dovolania. Prokurátor sa k tomu nevyjadril. Vylúčiť sa mal aj prísediaci K., o čom bolo rozhodnuté, ako na to správne poukázal prokurátor, ale nesprávne a túto chybu je možné napraviť v dovolaní. Bod 2/ - na začiatku konania nemal obhajcu, ktorý by mohol ihneď reagovať na nezákonnosť OČTK, či už pri jeho zadržaní, vznesení obvinenia a vzatí do väzby. Vyšetrovateľovi muselo byť zrejmé od počiatku, že bude obvinený z trestného činu, ktorý vyžaduje povinnú obhajobu, a preto bol povinný ho o tom poučiť. Jeho výpovede bez prítomnosti obhajcu mali vplyv na celé konanie, keďže sa o ne opierali okresný a krajský súd vo všetkých rozhodnutiach. Podľa rozsudku ESĽP z 21. júla 2015 (Q., F. proti SR) nemožno na úkon bez obhajcu po zmene právnej kvalifikácie vôbec prihliadať, inak ide o porušenie práva na obhajobu. Uznesenie o vznesení obvinenia neobsahovalo v skutkovej vete opis skutku, ktorý by bol trestným činom a tento skutok nemohol byť ani prekvalifikovaný, ani podaná obžaloba, za úplne iný skutok. Ako sa možno obhajovať voči neexistujúcemu trestnému činu. Pervitín nie je zaradený na zozname OPL v zmysle zákona. Tým bol naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Bod 3/ zásady legitimity, legality a proporcionality v tomto konaní boli hrubo porušené, čo neodstránili OČTK a súdy. Dňa 6.4.2011 bol zadržaný a bola mu obmedzená osobná slobody podľa § 85 ods. 2 Tr. por., hoci to policajt nie je oprávnený vykonať a už vôbec nemôže na takýto úkon povolať zásahovú jednotku a ak policajti mali na to čas, mali si vyžiadať súhlas prokurátora, prípadne sudcu, potom mohli použiť postup podľa § 85 ods. 1 Tr. por. Počas jeho prevozu na OR PZ bolo zaznamenané manipulovanie s dôkazmi a bez súhlasu prokurátora bola vykonaná osobná prehliadka, pri ktorej bol vyprodukovaný jediný hmatateľný dôležitý dôkaz, ktorý bol použitý v celom konaní i v rozhodnutí vo veci samej. Ide o nezákonný postup, a preto nebolo možné k takto získanému dôkazu prihliadať - teória plodov z otráveného stromu. Teda nie zistený skutkový stav je dôvodom dovolania, ale nezákonnosť postupu OČTK a súdov, a tým je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Bod h/ ak existujú po vykonaní všetkých dostupných dôkazov viaceré možnosti priebehu skutkového deja, je súd povinný prihliadnuť na tú, ktorá je pre obvineného najpriaznivejšia. Svedkom žiadne OPL nepredal. Svedkovia tvrdia, že jeho konaním neutrpeli žiadnu ujmu (psychickú, fyzickú ani materiálnu). Krajská prokuratúra tvrdí, že nie je možné ustáliť záver, že svedkovia prechovávali OPL. Súdny znalec Blahovec tvrdí, že svedkovia boli pravdepodobne oklamaní a ani pri priamej účasti navýpovediach svedkov (Q., D., Y.) nedokázal jednoznačne povedať, že by práve im predal OPL. Všetci svedkovia tvrdia, že mohlo ísť aj o inú, ako OPL. Na mieste je preto otázka, ako potom mohol byť tento trestný čin spáchaný na viacerých osobách tak, ako je uvedené v rozsudku. Dovolací dôvod je prítomný nesplnením povinností súdov oboch stupňov ako aj OČTK v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Vzhľadom na to navrhol, aby najvyšší súd nebral vyjadrenie prokurátora do úvahy, prijal dovolanie a rozhodol v jeho prospech, pre množstvo nezákonností, ktoré sú právne nekonvalidovateľné, v rozpore so zákonmi, Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala.
Navrhol v ňom, aby najvyšší súd vyslovil, že napadnutým uznesením krajského súdu bol porušený zákon v neprospech obvineného v ustanovení § 11 ods. 3, § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, § 48 ods. 3 písm. b/, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, § 77 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por., zrušiť uznesenie krajského súdu i rozsudok okresného súdu a tomuto súdu prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Rozsudok prvostupňového súdu a uznesenie odvolacieho súdu dovolaním prostredníctvom obhajcu 23. februára 2016 napadla i Ing. D. I., sestra obvineného s jeho výslovným súhlasom z 27. júla 2015. V ňom uplatnila dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. e/, písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. s tým, že vo viacerých smeroch poukázala na súdom nesprávne vyhodnotené skutkové zistenia. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e/, písm. c/ Tr. por. odôvodnila tým, že už počas konania pred okresným súdom obvinený 27. novembra 2012 namietal zaujatosť člena senátu Vojtecha Giertliho, ktorý mal byť vylúčený, lebo bol s ním v pracovnom vzťahu, dcéra tohto člena senátu F. mala konflikt s užívateľmi OaPI a je možné, že do týchto sporov zainteresovala aj otca a obvinený bol dlhoročným priateľom s ex manželom F., čo mohlo tiež viesť k zaujatosti tohto člena senátu. Uvedené môže preukázať svedkom H. D., ktorého vyhlásenie priložila. Tieto skutočnosti prvostupňový, ale ani odvolací súd nezobral do úvahy, nebolo o nej rozhodnuté. Ani zo subjektívneho hľadiska nie je možné považovať konanie senátu v takomto zložení za nezaujaté, objektívne a zodpovedajúce požiadavke spravodlivého súdneho konania. Pred vynesením odsudzujúceho rozsudku, kde jednotliví členovia senátu hodnotili dôkazy - jednak v neprospech jej brata a mali aj jeho prospech a následne hlasovali, bola porušená, okrem iného aj zásada in dubio pro reo. Existencia nestrannosti musí byť určená podľa subjektívneho hľadiska, na základe osobného presvedčenia a správania sa sudcu poskytujúceho dostatočné záruky, aby bola vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť. Porušenie práva na obhajobu sa vzťahuje aj na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, právo predkladať dôkazy, ktoré obvinenie zoslabujú, alebo vyvracajú, rovnosť postavenia procesných strán a na spravodlivý proces. Právo na nevypovedanie nie je možné hodnotiť v neprospech obvineného, najmä za situácie, keď nemal dôveru v orgány činné v trestnom konaní, a preto od počiatku nevypovedal o všetkých skutočnostiach, ktoré boli v jeho prospech. Porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov vidí aj v tom, že súdy neprihliadli k vyjadreniu krajskej prokurátorky z 24. apríla 2012, podľa ktorého nie je možné svedkov, ktorí držali drogu, hoci aj pre vlastnú potrebu stíhať za trestný čin podľa § 171 Tr. zák., pretože ani v jednom prípade nebola zistená droga a jej množstvo. Znalecký posudok, z ktorého vyplývalo, že svedkovia uvádzali účinky, ako oklamaní začínajúci užívatelia drogy, bol vyhodnotený v neprospech obvineného. Do konania nebol pribratí iný znalec za účelom odstránenia rozporov, keďže súd uviedol, že znalcovi neprislúcha hodnotiť vyjadrenia svedka Q.. Obhajoba jednoznačne preukázala, že je možné liek Kalikor veľmi jednoduchým spôsobom upraviť na nerozoznanie od predávanej drogy obvineným. Znalec pripustil placebo efekt, ktorý nebol ani v jednom prípade u svedkov vylúčený, súdy to nepovažovali za relevantný dôkaz. Z napadnutých rozhodnutí je evidentné zrejmé, že súdy priorizovali výpoveď svedka Q. ako skúseného konzumenta drogy, hoci obvinený namietal tohto svedka, ktorý si výpoveďou vykupoval výhody v iných veciach, čo potvrdil aj znalec a tento svedok, keďže sa jedná o častého užívateľa drog, nebol schopný reálne vnímať situáciu a navyše v inej veci vypovedal rozdielne, v dôsledku čoho je jeho výpoveď nevierohodná, čo malo byť znalecky preskúmané. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. vidí v tom, že zo spisu nie je zrejmé, prečo a na akom základe bol obvinený zadržaný policajtmi. Zo spisu nevyplýva, že by bola plánovaná nejaká policajná akcia, ktorej cieľom by bolo zadržanie obvineného a ďalších osôb, resp. že by policajti operatívnou cestou a operatívnymi prostriedkami zistili, že na danom mieste a čase má dôjsť k predaju drog. Až z použitia zásahovej jednotky je zrejmé, že sanejednalo o náhodný zásah, ale o plánovanú akciu. Trestné stíhanie nebolo začaté podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a je teda zrejmé, že polícia sa dozvedela o tomto trestnom čine z trestného oznámenia, ktoré sa však v spise nenachádza. Akým spôsobom sa polícia dozvedela o páchaní trestnej činnosti, keď to nevyplynulo ani z odpočúvania, z ktorých iba časť bola útržkovite založená do spisu, hoci obvinený žiadal, aby bola kompletná. Svedok Q., údajne korunný spolupracoval z nejakého pre neho prospešného dôvodu s políciou a vypovedal v neprospech obvineného a iných osôb. Má pochybnosť, či obvinený bol vyšetrovateľom stíhaný na zákonnom podklade, lebo v uznesení je uvedené, že predával pervitín a takáto látka nie je zaradená v zákone č. 139/1988 (správne 1998) Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkov a pritom u žiadneho konzumenta nebolo preukázané o akú látku šlo, na čo obvinený poukazoval už v prípravnom a súdnom konaní. Poukázala aj na ustanovenia zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a v tej súvislosti na to, že sledovanie osôb a vecí, osobná prehliadka aj obvineného a jeho zadržanie policajtom npor. Mgr. V. C., ktorý bol vyšetrovateľom v jeho trestnej veci už v roku 2003, boli nezákonné, ak už predtým mala polícia informácie o páchateľovi a pervitíne odôvodňujúce začatie trestného stíhania. Zadržanie podľa § 85 ods. 2 Tr. por. nemohlo byť vykonané po súhlase prokurátora, lebo v tomto prípade nie je takýto súhlas možný. Táto nezákonnosť sa preniesla aj na dôkazy získané v prípravnom konaní a v konaní pred prvostupňovým súdom, bez možnosti napraviť túto nezákonnosť. Už v prípravnom konaní vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým policajtom, vrátane riaditeľa OR PZ Nové Mesto nad Váhom a voči všetkým prokurátorom Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom. O týchto námietkach doposiaľ nebolo rozhodnuté, resp. ohľadne namietaného prokurátora, ako strany v konaní bolo konštatované, že sa rozhodovať nebude, pričom o sťažnosti obvineného mal rozhodnúť prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne, čomu malo predchádzať rozhodnutie GP SR. Ide o nespravodlivý proces, a preto vo veci nemohlo dôjsť k meritórnemu rozhodnutiu. Ohľadne dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. poukázala na to, že právo na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru a z neho vyplývajúca judikatúra ESĽP, v zmysle ktorej sa vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené a presvedčivé a nie založené výlučne na domnienkach. V tejto nadväznosti argumentovala rozhodnutím o väzbe obvineného z 29. mája 2012, v ktorom sa súd nevysporiadal s námietkami sťažovateľa a navyše sa v ňom opiera aj o trestné stíhanie OR PZ Trnava z 28. februára 2011, ktoré bolo už v máji 2011 zrušené. Vec mala byť posúdená ako prečin nedovolenej výroby omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. Trestné stíhanie pre tento trestný čin podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. j/ Tr. zák. nie je v súlade s ustanoveniami Trestného zákona. Z konštantného výkladu § 138 písm. j/ Tr. zák. vyplýva, že zmysel predložky „na" viacerých osobách je naplnený iba vtedy, ak najmenej tri osoby sú nositeľmi negatívnych následkoch spáchaného trestného činu (mala im byť spôsobená škoda, ktorú treba v trestnom konaní zákonným spôsobom preukazovať), čo ale v kvalifikovanej skutkovej podstate tohto trestného činu nie je uvedené. V spojitosti s týmto výkladom poukázala na ustanovenia § 144 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., § 46 ods. 1 Tr. por. a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Tdo 75/2012. V danej veci osoby vypočuté na hlavnom pojednávaní sa jednoznačne vyjadrili, že im žiadna škoda nevznikla. Predmetom útoku v tejto veci nie je osoba, a teda nejde o trestný čin spáchaný na osobe. Neoprávnený predaj drogy môže byť realizovaný nielen jednej osobe, ale aj viacerým osobám, čo vyplýva zo základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu a pritom poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2 T 69/2013. Navyše pri právnom posudzovaní predaja drog musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, o akú drogu sa jednalo. V danom prípade malo ísť o metamfetamín, pričom ani jedna dávka nebola u svedkov zaistená a daná k znaleckému skúmaniu a obvinený sa bránil, že predával upravený Kalikor. Dovolaciemu súdu navrhol, aby rozsudkom vyslovil porušenie zákona napadnutými rozhodnutiami v ustanoveniach § 1, § 2 ods. 1, ods. 5, ods. 7, ods. 9, ods. 10, ods. 11, ods. 12, ods. 14, § 85 ods. 1, § 119 ods. 4 Tr. por. články 46 ods. 1, 47 ods. 3, 49, 50 Ústavy Slovenskej republiky, článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a súčasne, aby napadnuté rozhodnutia zrušil a prikázal okresnému súdu vo veci v iniciovanom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol v inom zložení.
Prokurátor vo vyjadreniach z 12. januára 2016 k odvolaniam obvineného uviedol, že dovolacie dôvody obvineného vo všetkých bodoch, napriek ich označeniu, nepochybne nespočívajú v nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, resp. nesprávnej aplikácii hmotnoprávneho predpisu, ale vposudzovaní vierohodnosti dôkazov a v hodnotení skutkového stavu zisteného na ich základe okresným a krajským súdom v otázke zavinenia. V rozsahu takéhoto typu námietok obvineného, nie sú podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (napr. 1 Tdo 20/2008). Motív a subjektívna stránka trestného činu sú totiž znaky, ktoré sa síce týkajú psychiky páchateľa, ale prejavujú sa navonok v spáchanom skutku a dokazujú sa rovnako ako objektívne znaky trestného činu (konanie - následok - príčinný vzťah). Namietanie ich nezistenia alebo nesprávneho, či neúplného zistenia v dôsledku nevykonania dokazovania alebo nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania v dovolaní predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, čo ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nepripúšťa (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Tdo 5/2010, zdroj ZSP 40/2010). Tento dovolací dôvod nemôže preto napĺňať tvrdenie, že nebola vykonaným dokazovaním preukázaná akákoľvek stránka trestného činu, a to ani zavinenie, pretože táto tak, ako bolo konštatované predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu. Tento vzťah nie je možno pritom skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak, ako sa navonok prejavil v jeho konaní, ktorý je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia (Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov SR č. 3/2011). Z uvedených dôvodov nie sú pri tejto dovolacej námietke splnené formálne dôvody dovolania. Uvedené premisy sa nepochybne vzťahujú na všetky aspekty procesu dokazovania a kvalifikačného, teda aj na hodnotenie vierohodnosti dôkazov a vyvodzovania skutkových záverov na základe ich vykonania. Posudzovanie týchto otázok v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., nakoľko ide o posudzovanie správnosti a úplnosti zisteného skutku, nepatrí do kompetencie dovolacieho súdu, pretože tento nemôže skúmať a meniť skutkové zistenia, ku ktorým dospel odvolací súd.
K dovolaniu sestry obvineného Ing. D. I. prokurátor vo vyjadrení zo 4. marca 2016 reagoval tak, že o námietkach zaujatosti členov senátu, všetkých sudcov okresného súdu, ako aj o návrhu na delegáciu veci bolo rozhodnuté. Uplatnené dovolacie dôvody odôvodňuje hodnotením vykonaných dôkazov, čo je v dovolacom konaní neprípustné. Dovolateľom uvádzané dôvody sú v podstate len zopakovaním toho, čo uvádzal v rámci svojej obhajoby počas celého súdneho konania. Napadnuté rozhodnutia sa opierajú o dôkazy vykonané v súlade so zákonom, pričom bolo rešpektované právo obvineného na obhajobu ako i zásada kontradiktórnosti. Je neprípustné v dovolacom konaní spochybňovať zákonnosť zadržania a ďalších zaobstaraných a vykonaných dôkazov, a to vo vzťahu k skutkovým zisteniam. Nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku nie je možné vyvodzovať z posudzovania vierohodnosti dôkazov, z hodnotenia skutkového stav a na ich základe otázku motívu a subjektívnej stránky trestného činu, pritom poukázal na súdnu prax a judikatúru. V závere konštatoval, že nie sú naplnené uplatnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. e/, písm. g/, písm. i/ Tr. por.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí uznesením odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd ako súd dovolací v zmysle § 377 Tr. por. zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu je prípustné, bolo podané oprávnenými osobami, v zákonom stanovenej lehote a mieste (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/, § 369 ods. 2 písm. b/, ods. 5, § 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.) a spĺňa podmienky, ako aj obsahové náležitosti predpokladané v § 373 ods. 1, ods. 2, § 374 Tr. por. a nie je zákonný dôvod na postup podľa § 382 písm. a/, písm. b/, písm. d/, písm. e/ alebo písm. f/ Tr. por. a ani podľa § 382a § 383 Tr. por.
Dôvody dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por., sú vymedzené tak, že dovolanie možno podať, ak písm. c/ zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, písm. e/ vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, písm. g/ rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, písm. i/ rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku všakdovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa ods. 4 tohto ustanovenia dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet podľa odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo ods. 5, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.
V zmysle ods. 5 tohto ustanovenia dôvody podľa odseku 1 písm. i/ a podľa odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. Napokon podľa ods. 7 tohto ustanovenia dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.
V zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené a podľa odseku 2 tohto ustanovenia dovolací súd ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak by dôvod dovolania bol v neprospech obvineného a dovolenie je podané v prospech obvineného.
Dovolanie podal obvinený a jeho sestra Ing. D. I. predovšetkým z dôvodov nesprávnosti zisteného skutkového stavu. Na základe vlastného hodnotenia dôkaznej situácie, na rozdiel od záverov prvostupňového a odvolacieho súdu navrhli, aby bol obvinený oslobodený spod obžaloby, resp. aby jeho konanie bolo kvalifikované iba podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. Pritom poukázali aj na nezákonnosť získania jeho výsluchov 7. a 8. apríla 2011, v dobe keď nemal obhajcu a napriek tomu o tieto výsluchy oprel okresný súd jeho vinu.
V prípravnom konaní a v konaní pred okresným súdom vzniesli viacero námietok zaujatosti orgánov činných v trestnom konaní, prokurátorov okresnej a krajskej prokuratúry a sudcov okresného a krajského súdu.
Najvyšší súd za účelom preverenia týchto tvrdení zo spisu zistil, že v tejto trestnej veci bolo začaté trestné stíhanie uznesením vyšetrovateľa OR PZ Nové Mesto nad Váhom z 20. januára 2011, pod ČVS: ORP-18/OEK-NM-2011 pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. na základe trestného oznámenia D. Y. z 12. januára 2011.
Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Trenčín 24. januára 2011 na návrh prokurátora z toho istého dňa vydal príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky účastníckej stanice č. XXXX XXX XXX, ktorej užívateľom je N. H. na obdobie od 26. januára 2011 do 26. júla 2011, pod č. k. OSTN-V-15/2011-Ntt5.
Obvinenie bolo N. H. pre uvedený trestný čin vznesené tým istým vyšetrovateľom 7. apríla 2011, a to po vypočutí zadržaných (§ 85 ods. 2 Tr. por.), podozrivých, okrem iného i N. H., svedkov a zaistení stôp, predmetov a zatavenej plastovej injekčnej striekačke objemu 2,5 ml s obsahom bielej tuhej látky o objeme 0,3 ml s obsahom 0,203 mg metamfetamínu v množstve zodpovedajúcom minimálne 3 obvykle jednorazovým dávkam drogy zaistenej 6. apríla 2011 pri osobnej prehliadke N. H..
Pred výsluchmi 6. apríla 2011 a 8. apríla 2011 v postavení podozrivého a obvineného bol v súlade so zákonom poučený o všetkých svojich právach, po čom prehlásil, že obhajcu si nevolí a vypovedať bude,pričom uviedol, že zaistený pervitín bol pre jeho potrebu a tento aj občas užíva.
Opatrením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 8. apríla 2011, sp. zn. 0Tp 11/2011, bol obvinenému N. H. ustanovený za obhajcu Mgr. Ján Lintner, čo bolo zrušené 24. júna 2011 z dôvodu, že obvinený si zvolil 2. júna 2011 za obhajcu JUDr. Karola Hyneka, títo obhajcovia boli o úkonoch vyrozumení, týchto sa aj zúčastňovali, resp. ak sa ich nezúčastnili, nežiadali o ich zopakovanie (okrem výsluchov svedkov vykonaných od podania námietky zaujatosti do rozhodnutia o nej, ktoré vyšetrovateľ vypustil z dôkaznej situácie) a všetky rozhodnutia týkajúce sa jeho klienta im boli doručené. O zmene právnej kvalifikácie podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bol obvinený vyrozumený 30. mája 2011. Návrhy obvineného na doplnenie dokazovania podaných v rámci preštudovania vyšetrovacieho spisu 2. decembra 2011 vyšetrovateľ zamietol a tento postup bol preskúmaný prokurátorom, čo je zrejmé aj zo záznamu o opakovanom preštudovaní vyšetrovacieho spisu z 27. decembra 2011.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 8. apríla 2011, sp. zn. 0Tp 11/2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 26. apríla 2011, sp. zn. 23 Tpo 21/2011, bol obvinený N. H. vzatý do väzby z dôvodu § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por., ktorá začala plynúť 6. apríla 2011 a táto bola uznesením toho istého sudcu pre prípravné konanie z 21. októbra 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 27. októbra 2011, sp. zn. 3 Tpo 49/2011, predĺžená do 6. februára 2012.
Uznesením vyšetrovateľa mjr. JUDr. N. B. z 28. septembra 2011, ČVS: ORP-18/OEK-NM-2011 (zv. I., č.l. 266 tr. spisu) v spojení s uznesením Okresného riaditeľstva PZ Nové Mesto nad Váhom z 21. októbra 2011, toho istého ČVS (č.l. 268-269) bolo podľa § 32 ods. 3, § 31 ods. 1 Tr. por. rozhodnuté, že tento vyšetrovateľ nie je vylúčený z vykonávania úkonov v trestnej veci obvineného N. H., ktorý proti nemu vzniesol námietku zaujatosti. Príkazom Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne z 15. decembra 2011, KRPZ-TN-KP-1198-001/2011 (č.l. 287) podľa § 201 ods. 6 písm. a/ Tr. por. trestná vec obvineného N. H. vedená na Odbore kriminálnej polície OR PZ Nové Mesto nad Váhom pod ČVS: ORP-18/OEK-NM- 2011, na základe návrhu a námietky zaujatosti tohto obvineného, tomuto odboru neodníma. Uznesením Krajskej prokuratúry v Trenčíne z 13. októbra 2011, sp. zn. 1KPt 137/11-34 (č.l. 270-271) podľa § 23 ods. 1 Tr. por. nebola vec obvineného N. H. vedená na Okresnej prokuratúre Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. Pv 47/11, odňatá na návrh tohto obvineného. Uznesením Okresného prokurátora Nové Mesto nad Váhom z 27. novembra 2012, sp. zn. Pv 47/11 (č.l. 902-904) podľa § 32 ods. 3 Tr. por. nebol okresný prokurátor vylúčený z vykonávania úkonov v trestnej veci obvineného N. H..
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo 6. októbra 2011, sp. zn. 23 Nto 16/2011 (č.l. 272, na okresnom súde vedená pod sp. zn. 0Tp 23/2011) a zo 4. januára 2013, sp. zn. 3 Nto 26/2012 (č.l. 951- 952, vedená na okresnom súde pod sp. zn. 1T 190/2011) nebola vec obvineného N. H. odňatá Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom na návrh tohto obvineného. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 27. novembra 2012, sp. zn. 1 T 190/2011 (č.l. 905-906) v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo 4. januára 2013, sp. zn. 3 Tos 131/2012 (č.l.949) podľa § 32 ods. 3 Tr. por. senát Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v zložení predseda senátu JUDr. Ivan Pavlovič a prísediaci Vojtech Giertli a Ján Macháč sa nevylučuje z úkonov v trestnej veci obvineného N. H. vedenej na tomto súde pod sp. zn. 1 T 190/2011. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. decembra 2012, sp. zn. 5 Ndt 20/2012 (č.l. 944-947) bolo rozhodnuté, že trestná vec obvineného N. H. vedená na Krajskom súde v Trenčíne, sp. zn. 3 Tos 131/12 a 3 Nto 26/12, sa tomuto súdu neodníma.
Obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 47/11, bola na obvineného N. H. podaná 28. decembra 2011 a uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 12. januára 2012, sp. zn. 1 T 190/2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 26. januára 2012, sp. zn. 3 Tos 8/2012, bol obvinený ponechaný vo väzbe, pretože dôvody väzby naďalej u neho trvajú.
Pri porovnaní skutku v uznesení o obvinení, obžalobe a napadnutom rozsudku je zrejmé, že ide o totožný skutok, líšiaci sa iba doplnenými skutočnosťami ohľadne miesta predaja drog konkrétnym osobám. Tedaje v ňom zachované konanie obvineného a jeho následok. V počiatočnom štádiu trestného konania tieto skutočnosti neboli známe a postupne vyplynuli zo zákonne získaných dôkazov, ktoré súd zákonným spôsobom vykonal a vyhodnotil.
Z odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia je nepochybné aj to, že trestné stíhanie bolo začaté na podklade trestného oznámenia a odposluchov. Zákonný bol aj postup vyšetrovateľa pri zadržaní obvineného a jeho osobnej prehliadky, ako aj pri jeho výsluchoch, pri ktorých sa vzdal prítomnosti obhajcu a dobrovoľne vypovedal. Prokurátor, ktorý bol o zadržaní bezprostredne po tom, ako k tomu došlo vyrozumený, tento postup je súladný s ustanovením § 85 ods. 1, ods. 3 Tr. por. a prokurátor voči tomuto postupu nemal výhrady.
Obvinený si obhajcu mohol zvoliť už okamžikom zadržania, o čom bol riadne a včas poučený, čo ale nevyužil. Povinná obhajoba vznikla až vzatím obvineného do väzby.
Prvý odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 5. júna 2012, sp. zn. 1 T 190/2011 (č.l. 622-633) bol zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 30. augusta 2012, sp. zn. 2 To 93/2012 (č.l. 766-768). V odvolaní obvinený, rovnako ako aj v nasledujúcom odvolaní poukazoval na nesprávne ustálené skutkové zistenia a na nezákonnosť jeho výsluchov zo 7. a 8. apríla 2011, pri ktorých nemal obhajcu a napriek tomu súd o ne oprel vinu. Namietal tiež, že skutok v prejednávanej veci sa javí ako pokračujúci trestný čin vo vzťahu k obvineniu v trestnej veci vedenej na OR PZ Piešťany, ktoré bolo zastavené.
Z uvedeného je nepochybné, že o všetkých námietkach zaujatosti a návrhoch na delegáciu bolo rozhodnuté a tvrdenia obvineného v tomto smere sú nenáležité. Rovnako tak ani námietky obvineného ohľadne nezákonnosti jeho prvotných výsluchov v postavení podozrivého a obvineného bez účasti obhajcu sú nedôvodné. Dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci samej boli získané zákonným spôsobom a tieto boli súdom vykonané a vyhodnotené v súlade so zákonom. Uvedené preukazuje, že vo veci obvineného rozhodoval nezaujatý orgán prípravného konania a následne nezaujatí sudcovia okresného a krajského súdu.
Najvyšší súd po takomto preskúmaní spisu zistil, že namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. e/, písm. g/ Tr. por. v posudzovanom prípade nie sú naplnené.
Ani dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie je daný. Obvinený a jeho sestra tento dôvod odôvodnili poukazom na to, že nepredával osobám uvedeným v napadnutom rozsudku metamfetamín, ale upravený Kalikor, ktorý nie je uvedený v zozname psychotropných látok. Takéto konanie nemôže byť posudzované ako trestný čin podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. Taktiež namietali použitie právnej kvalifikácie podľa ods. 2 písm. c/, § 171 Tr. zák., pretože predaj drogy viacerým osobám je postihnutý už v ods. 1, § 171 Tr. zák. Preto nemalo byť vôbec použité ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. por., teda na viacerých osobách. Pritom zhodne argumentujú tým, že prvostupňový a druhostupňový súd skutkový stav ustálil na základe nezákonne získaných výpovedí obvineného zo 7. a 8. apríla 2011 a tiež na dôkazoch, ktoré súdy hodnotili v jeho neprospech. Domáha sa toho, aby na podklade ním hodnotených vykonaných dôkazov bolo rozhodnuté v jeho prospech oslobodzujúcim rozsudkom, resp. aby bolo jeho konanie posúdené iba podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., a to iba vo vzťahu u neho nájdenej drogy.
Dovolací súd v tejto súvislosti pripomína, že skutkový stav ustálený oboma súdmi nemôže byť v dovolaní preskúmavaný a ani menený. Obvinený má síce právo v rámci obhajoby posudzovať vykonané dôkazy podľa svojho presvedčenia, ale hodnotenie jednotlivých dôkazov a v ich súhrne, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, zveruje zákon iba súdu. Predaj drogy jednej osobe, prípadne dvom osobám je postihované ustanovením § 172 ods. 1 Tr. zák. a predaj drog trom a viacerým osobám podlieha právnej kvalifikácii podľa § 172 ods. 2 písm. c/ Tr. por. s použitím ustanovenia § 138 písm. j/ Tr. zák. V súlade s konštatovaním postupovali aj nižšie súdy.
Skutok uvedený v odsudzujúcom rozsudku po všetkých stránkach napĺňa zákonné znaky trestného činu
- obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. Právna kvalifikácia daného skutku je preto správna a dovolací súd nemá dôvod ju meniť. Nie je preto naplnený ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.
Na podklade týchto úvah najvyšší súd vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí spôsobom vyjadreným v enunciáte tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.