6Tdo/1/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 21. januára 2016 v Bratislave, v trestnej veci Z. Z. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3To 126/2012, z 23. januára 2013 takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Z. Z. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 7T 58/2011, z 27. septembra 2012, bol obvinený Z. Z. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku. Obvinenému bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere šestnásť mesiacov a pre výkon tohto trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci, krátkej zbrane zn. G., v.č. D XXXXX, model XX, cal 9 mm P.A.K., 1 ks zásobníka, 1 ks náboja zn. X..

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bolo obvinenému uložené ochranné ambulantné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Naproti tomu bol obvinený podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

po hádke s F. G. vošiel do kuchyne rodinného domu č. XXX v obci O., pričom v ruke držal plynovú pištoľ zn. G., v.č. W., ktorou mieril na F. G. a na jej výzvu, aby opustil jej dom, nereagoval,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný.

Proti prvostupňovému rozsudku podal odvolanie obvinený. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, sp. zn. 3To 126/2012, z 23. januára 2013 odvolanie obvineného podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Proti druhostupňovému rozsudku podal dovolanie obvinený z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por. V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že súd vykonané dôkazy, teda svedecké výpovede vyhodnotil v rozpore so základnými zásadami trestného práva hmotného i procesného. Súd jednostranne vyhodnotil dôkazy v jeho neprospech, tieto nevykonal zákonným spôsobom, neprihliadol na rozpory vo výpovediach svedkov, ktoré svedčia v jeho prospech. V rámci celého trestného konania zotrval na svojich výpovediach. Poukazoval na možnú účelovosť výpovedí svedkov poškodených G. a Y. a ich kamarátsky vzťah s L. V., za súčasného poukázania na zlé susedské vzťahy medzi poškodenými a susedmi S. a C.. Okresný súd viaceré dôkazy nevykonal vôbec, resp. tie ktoré vykonal, nesprávne vyhodnotil.

Namietal právnu kvalifikáciu skutku, pretože poškodenému sa so zbraňou jednoznačne nevyhrážal. Poškodený M. Y. vypovedal o mierení na jeho osobu len účelovo. Súd vec nesprávne kvalifikoval. Vec bolo potrebné kvalifikovať ako podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., resp. vec posúdiť ako priestupok.

Navrhol, aby najvyšší súd vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech a aby napadnuté rozhodnutia zrušil.

Najvyšší súd po doručení dovolania vyzval obhajcu obvineného prostredníctvom prvostupňového súdu, aby konkretizoval bližšie uvedené dovolacie dôvody. Obhajca obvineného sa vyjadril, že navštívil obvineného vo výkone trestu, obvinený trval na tom, že v dovolaní namietal zlé hodnotenie dôkazov a preto nebude dopĺňať dovolanie a konkretizovať dovolacie dôvody.

Okresný prokurátor v Revúcej vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že skutočnosti uvedené v dovolaní tvorili už jeho obhajobu v konaní pred okresným súdom ako i pred Krajským súdom v Banskej Bystrici. V konaní bolo preukázané, že obvinený sa svedkom a poškodeným G. a Y. vyhrážal so zbraňou v ruke, čo potvrdili aj ďalší svedkovia. Z uvedeného dôvodu použitá právna kvalifikácia bola správna. Navrhol, aby najvyšší súd dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený k náprave závažných vád právoplatného rozhodnutia a oprávneným osobám sa umožňuje namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 Tr. por. Dovolanie nie je tretím opravným prostriedkom. Nie je preto možné v dovolacom konaní domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Dovolacie dôvody nemôžu byť založené na tom, že obvinený nesúhlasí s tým, ako súd hodnotil dôkazy, aké skutkové zistenia z nich vyvodil, ako postupoval pri vykonávaní a hodnotení dôkazov.

Z konštatovaného vyplýva, že správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Len s poukazom na nesúhlas s hodnotením dôkazov, resp. odmietnutím vykonania navrhovaných dôkazov nemožno vyvodzovať žiadny dovolací dôvod.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.

Dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. spočíva v tom, že vykonané dôkazy boli v rozpore so zákonom alebo súd prihliadal pri rozhodovaní na dôkazy, ktoré neboli prebraté na hlavnom pojednávaní.

Obvinený v dovolaní namieta, že svedecké výpovede boli vyhodnotené jednostranne v jeho neprospech, nebolo prihliadnuté na rozpory vo výpovediach svedkov, výpovede niektorých svedkov boli účelové, vykonané dôkazy boli nesprávne vyhodnotené, viaceré dôkazy, ktoré neboli vykonané, ale nekonkretizuje.

Tieto argumenty obvineného smerujú k hodnoteniu dôkazov, k tomu, že vykonané dôkazy boli zle vyhodnotené, neboli odstránené rozpory vo výsluchoch svedkov, čo v dovolacom konaní nie je možné, ako to už bolo konštatované v predchádzajúcej časti odôvodnenia.

V ďalšej časti dovolania obvinený namieta zlú právnu kvalifikáciu jeho konania, s poukazom na to, že v skutkovej vete je uvedené, že obvinený útočil so zbraňou a podľa obvineného to nebolo preukázané. Aj tieto tvrdenia obvineného smerujú k zlému alebo inému vyhodnoteniu dôkazov, ako ich vyhodnotil súd a dovolací súd môže len skúmať právnu kvalifikáciu skutku, ktorá je uvedená v rozsudku. Nemôže skúmať, či obvinený mal zbraň v čase útoku alebo sa ňou vyhrážal, lebo opätovne by musel zisťovať a meniť skutkové okolnosti prípadu.

Z horekonštatovaného vyplýva, že dovolanie nie je dôvodné, pretože nebol naplnený ani jeden z dovolacích dôvodov, ktoré obvinený uviedol v dovolaní. Najvyšší súd preto postupoval podľa § 382 písm. c/ Tr. por. a dovolanie obvineného ako nedôvodné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.