6Sžrk/8/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): S.. O. Z., bytom H. XXX, XXX XX S., právne zastúpený: JUDr. Pavol Kontra, advokát, so sídlom Čučmianska dlhá 21, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, IČO: 001 662 60, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P - 8496/2016 zo dňa 09.09.2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/266/2016-22 zo dňa 30. apríla 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/266/2016-22 zo dňa 30. apríla 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením č. k. 6S/266/2016-22 zo dňa 30.04.2020 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) odmietol podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v spojení s § 7 písm. g/ SSP a § 97 SSP žalobu žalobcu a s poukazom na ustanovenie § 170 písm. a/ SSP žiadnemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Súčasne žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 63,30 EUR, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia správny súd poukázal na § 2 ods. 1, ods. 2, § 6 ods. 1, § 7 písm. g/, § 97, § 98 ods. 1 písm. g/, § 177 ods. 1 SSP, § 33 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, § 33a ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) a § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a konštatoval, že v prejednávanej veci je predmetom súdneho prieskumu správny akt - opatrenie žalovaného č. P - 8496/2016 zo dňa 09.09.2016 (ďalej aj len „napadnuté opatrenie“), ktorým bolo žalobcovi odobraté oprávnenie spôsobilosti na rozhodovanie o návrhu na vklad údajov o právach knehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností podľa katastrálneho zákona, vydané predtým žalobcovi pod č. LO - 275/2012, evidenčné číslo 1037, zo dňa 12.01.2012.

3. Krajský súd ďalej skonštatoval, že v systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).

4. Z obsahu administratívneho spisu krajskému súdu vyplynulo, že vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného predchádzal zákonom predpokladaný procesný postup - riadne rokovanie komisie (Záznam z rokovania zo dňa 09.09.2016), ktorej jedným z bodov (bod 1) bol aj návrh odboru katastrálnej inšpekcie žalovaného zo dňa 05.09.2016 na odňatie žalobcovi oprávnenia spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad. K predmetnému návrhu boli pripojené ako prílohy: Protokol žalovaného o výsledku kontroly zo dňa 22.08.2016, Vyjadrenie k protokolu zo dňa 05.09.2016 - žalobca sa nevyjadril k vytknutým chybám, fotokópie rozhodnutí, ktoré v rámci konaní o návrhu na vklad vydal žalobca, opakované písomné upozornenia voči žalobcovi na porušenie pracovnej disciplíny zo strany vedúcej katastrálneho odboru zo dňa 06.09.2016, 04.08.2016, 12.07.2016, 08.07.2016, 25.04.2016, 10.02.2016, 08.02.2016, 05.02.2016, Protokol o kontrole č. 14/11/2016 Okresného úradu Košice zo dňa 25.03.2016, upozornenia prokurátora OP Rožňava zo dňa 06.09.2016 na nezákonnosť v konaní o návrhu na vklad (s viacerými podnetmi) a výsledky kontroly vykonanej nadriadeným orgánom.

5. Správny súd uviedol, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia v platnom znení katastrálneho zákona patrilo medzi kompetencie komisie aj odporučenie na návrh príslušného orgánu predsedovi úradu odobrať oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad zamestnancovi, ktorý obzvlášť hrubým spôsobom porušil všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce práva k nehnuteľnostiam (§ 33a ods. 4 katastrálneho zákona). V danom prípade bol katastrálnym zákonom predpokladaný postup zo strany konajúceho orgánu verejnej správy zachovaný. Jednou z náplní práce (pracovnej činnosti) zamestnanca katastrálneho úradu (okresný úrad, odbor katastra) je po úspešnom absolvovaní vykonania príslušnej skúšky a splnenia ostatných kritérií (§ 33 ods. 2 katastrálneho zákona) oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad. Zároveň katastrálny zákon umožňuje za splnenia zákonných skutočností, aby zamestnancovi katastrálneho úradu, ktorý má takéto oprávnenie, bolo toto oprávnenie aj odobraté (§ 33a ods. 4).

6. V prípade žalobcu správny súd zistil, že ide o zamestnanca okresného úradu, katastrálny odbor, Rožňava, ktorý tak pred vydaním napadnutého rozhodnutia ako aj po jeho vydaní zastával rovnakú pracovnú pozíciu - funkciu vedúci oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam. Podľa vyjadrenia žalovaného hlavnou pracovnou náplňou žalobcu v danej funkcii je riadenie činnosti a chodu daného oddelenia, ktorého je vedúcim a v rámci toho má povinnosť organizovať a kontrolovať plnenie úloh podriadenými zamestnancami a zodpovedať za riadne plnenie úloh v rozsahu pôsobnosti oddelenia. S takýmto vymedzením obsahu pracovnej náplne sa stotožnil aj správny súd. Žalobca ako vedúci daného oddelenia nepotrebuje nevyhnutne k vykonávaniu svojej pracovnej činnosti na pracovisku prioritne rozhodovať o návrhoch na vklad, t. j. disponovať oprávnením na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad, nakoľko rozhodovanie v katastrálnom konaní o návrhu na vklad nie je hlavnou náplňou výkonu jeho zamestnania. Oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad nie je ani podmienkou výkonu funkcie vedúceho oddelenia, ktoré žalobca zastával a stále zastáva.

7. Správny súd poukázal na obsah pojmu povolanie (profesia), ktorý predstavuje takú trvalú činnosť, na ktorú je potrebné sa pripravovať určitým štúdiom a jednou z kategórii povolania je aj právnické povolanie, ktoré sa nadobúda ukončením príslušného vysokoškolského štúdia na príslušnej vysokej škole. Pojem zamestnanie (pracovný pomer) predstavuje vykonávanú prácu, ide o zmluvný pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou, v ktorom zamestnanec vykonáva závislú prácu.Obsahom výkonu práce (pracovnou náplňou) žalobcu, zaradeného na okresnom úrade, katastrálnom odbore, do funkcie vedúceho oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam, podľa krajského súdu, celkom zjavne nie je primárne rozhodovať o návrhoch na vklad, ale riadiť činnosť ostatných zamestnancov tohto oddelenia. Podmienkou výkonu jeho funkcie, ktorú zastáva a jeho pracovnou náplňou nie je disponovanie predmetným oprávnením, ktoré mu bolo napadnutým opatrením žalovaného odobraté.

8. Správny súd konštatoval, že odobratie osobitnej odbornej spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad napadnutým rozhodnutím nepredstavuje právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania žalobcu. V prípade povolania, žalobca aj bez tejto osobitnej odbornej spôsobilosti môže vykonávať akékoľvek povolanie v študijnom odbore právo (samozrejme, že v prípade, ak sa na jeho výkon nevyžaduje splnenie iných osobitným zákonom stanovených podmienok). Zároveň uvedená osobitná odborná spôsobilosť nepredstavuje prekážku výkonu jeho zamestnania, nakoľko žalobca môže na svojom doterajšom pracovisku - Okresnom úrade Rožňava, katastrálnom odbore, vykonávať doterajšiu pracovnú činnosť vo funkcii vedúceho oddelenia vkladov tak ako doposiaľ a plniť si pracovné povinnosti vyplývajúce mu z danej pracovnej pozície (riadiť činnosť a chod daného oddelenia a v rámcu toho organizovať a kontrolovať plnenie úloh podriadenými zamestnancami a zodpovedať za ich riadne plnenie) a prípadne uskutočňovať iné katastrálne konanie, na ktoré sa daná osobitná odborná spôsobilosť nevyžaduje. Taktiež má možnosť túto odbornú spôsobilosť opätovne získať, a to po úspešnom absolvovaní príslušnej skúšky. Odobratie odbornej spôsobilosti napadnutým rozhodnutím nepredstavuje právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania žalobcu, ktorý svoje tak povolanie právnika ako aj zamestnanie vedúceho oddelenia zápisov na okresnom úrade, katastrálny odbor Rožňava, nestratil a vykonáva ho v nezmenenej pracovnej pozícii naďalej.

9. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia platná právna úprava (katastrálny zákon) neobsahovala výslovnú špecifickú úpravu zániku oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad v prípade jeho odobratia. Až prijatá novela katastrálneho zákona účinná 01.10.2018 (zákon č. 212/2018 Z. z.) doplnením ust. § 33a ods. 4 upravila, že na odobratia oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad sa nevzťahuje správny poriadok, t. j. nevydáva sa rozhodnutie s náležitosťami podľa správneho poriadku a nie je možné sa voči takémuto rozhodnutiu odvolať v zmysle správneho poriadku. Takáto právna úprava bola podľa dôvodovej správy k tejto novele motivovaná zámerom, aby osoba, ktorá závažným spôsobom porušuje právne predpisy pri rozhodovaní o návrhoch na vklad, nemohla oddialiť nastúpenie účinkov odobratia oprávnenia. Odobratie oprávnenia nebráni výkonu povolania, avšak osoba, ktorej bolo odobraté oprávnenie nebude môcť rozhodovať o návrhoch na vklad, aby sa zabránilo možným nezákonnostiam pri tomto rozhodovaní.

10. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje proti takému aktu orgánu verejnej správy vydanom v správnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, nakoľko ide o také rozhodnutie, ktoré neznamená právnu prekážku výkonu dovtedajšieho povolania alebo zamestnania žalobcu a preto správny súd v súlade s § 7 písm. g/ SSP v spojení s § 97 SSP a § 98 ods. 1 písm. g/ SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

11. Proti uzneseniu správneho súdu podal riadne a včas kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) a žiadal, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vyslovil záver, že napadnuté opatrenie predsedníčky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (ďalej ako „ÚGKK“) nie je v súlade so zákonom, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov na jeho vydanie, pričom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, a aby konanie o odobratí oprávnenia osobitnej odbornej spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad bolo zastavené s upovedomením predsedníčky ÚGKK a osôb zúčastnených na konaní.

12. V kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že krajský súd vyzval žalovaného ÚGKK na vyjadrenie k žalobe, pričom v zmysle § 180 ods. 1 SSP mala byť žalovaným predsedníčka ÚGKK X.. K. F., ktorá vydala napadnuté opatrenie odnímajúce žalobcovi osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad. Podľa sťažovateľa uvedeným nesprávnym procesným postupom a protiprávnym konaním mu krajský súd ako účastníkovi konania znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva, najmä právo na rovné postavenie s postavením predsedníčky ÚGKK a nie ÚGKK, ktorý ako žalovaného neoznačil a ktorý žalobou napadnuté opatrenie nevydal (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a je tým, čo v konaní vystupoval ako účastník konania, pričom nemal a nepožíval na to potrebnú procesnú subjektivitu (§ 440 ods. 1 písm. b/ SSP). Konštatoval, že predmet sporu ako aj žalovaného určuje žalobca, ktorý je v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/22/2019 zo dňa 03.12.2019 „Pánom sporu- Dominus Litis“.

13. Podľa sťažovateľa tým, že krajský súd pri rozhodovaní prihliadal iba na vyjadrenie ÚGKK, nesprávnym procesným postupom mu ako účastníkovi konania znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Uvedenú vec tak podľa sťažovateľa neprejednával a nerozhodoval nezávislý a nestranný súd, ale súd závislý na ÚGKK a stojaci na jeho strane, teda nekonal tak, aby ochrana ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmov žalobcu bola spravodlivá a účinná a tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

14. Sťažovateľ tiež namietal, že senátom správneho súdu nebol jeho spor prejednávaný a rozhodnutý tak, aby, ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobnosti prípadu rozhodol inak ako podľa odseku 13, aby bolo zachované jeho právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu, ktoré má každý, patrí každému a nikomu ho nemožno odňať.

15. Správny súd podľa žalobcu nekonal ani v súlade s tým, že:

- každé ustanovenie SSP je potrebné vykladať v súlade s Ústavou SR, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva SSP, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené;

- výklad SSP nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné, nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa ods. 1;

- ak právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia SSP, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia SSP alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu právnej veci;

- ak takéto ustanovenia, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít;

- zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie, alebo bránenie práva, alebo vedia k nedôvodným prieťahom v konaní, pričom krajský súd poskytol právnu ochranu zjavnému zneužitiu práva predsedníčkou ÚGKK nesankcionoval odmietnutím procesné úkony ÚGKK, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva a na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie a bránenie práva a vedú k nedôvodným prieťahom v konaní;

- strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu, povaha prejednávanej veci vyžadovala a aj naďalej vyžaduje zvýšenú ochranu žalobcu ako prirodzene slabšej strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu a postavenie žalovanej predsedníčky ÚGKK ako prirodzene silnejšej strany sporu;

- súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich a sociálneho postavenia;

- súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom;

- základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu, pričom senát žalobu bez vedenia strán sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu odmietol;

- strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu, pričom žalobca uvedeným spôsobom a postupom konal a žalovaná predsedníčka uvedeným spôsobom a postupom nekonala, napriek tejto skutočnosti senát vyhovel úkonom a návrhom ÚGKK, ktorý žalobca ako žalovaného, ktorý vydal rozhodnutie neoznačil a ktorý nepožíva pasívnu procesnoprávnu legitimáciu;

- strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určil zákon, pričom žalovaná strana, predsedníčka ÚGKK, sa nevyjadrila, neurobila v konaní žiaden návrh a ani nenavrhla v konaní žiaden dôkaz, v konaní sa vyjadril, robil návrhy a navrhoval dôkazy ÚGKK, ktorý žalobca za žalovaného neoznačil;

- strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu a súd konal s ÚGKK, ktorý nebol žalobcom označený ako strana sporu;

- súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia a senát nedohliadal na riadny priebeh konania a neukladal a neuložil potrebné opatrenia na priebeh konania, najmä neuložil žalovanej predsedníčke ÚGKK, aby konala so súdom a pred súdom a pripustil, aby so súdom a pred súdom konal ÚGKK, ktorý žalobca neoznačil ako stranu sporu a ktorý nevydal napadnuté opatrenie;

- súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony, najmä neurčil žalovanej predsedníčke ÚGKK, aby do určenej lehoty konala so súdom a pred súdom a pripustil, aby so súdom a pred súdom konal ÚGKK, ktorý som neoznačil ako stranu sporu a ktorý nevydal napadnuté opatrenie;

- úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah, neposudzoval úkony ÚGKK podľa ich skutočného obsahu a neprihliadal naň a pripustil, aby so súdom a pred súdom konal ÚGKK, ktorý žalobca neoznačil ako stranu sporu a ako žalovaného a ktorý nevydal napadnuté opatrenie;

- pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konaní, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v SSP, pričom za ÚGKK, nemajúceho procesnoprávnu legitimáciu, konali zamestnankyne s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa v odbore právo, z konania ktorých, v právnom mene, na právny účet a na právnu zodpovednosť ÚGKK, sú zrejmé nedostatočné rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v SSP;

- kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou, pričom zamestnankyne ÚGKK ako osoby s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa v odbore právo, svojim konaním v právnom mene, na právny účet a na právnu zodpovednosť ÚGKK, žalobcom neoznačeného ako strana sporu, boli neschopné konať s náležitou znalosťou veci spojenou s ich odbornosťou v styku so súdom;

- súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom, pričom bral do úvahy len skutočnosti len tvrdené a nedokázané ÚGKK, ktoré v konaní vôbec nevyšli najavo;

- dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva SSP, pričom hodnotil tvrdenia ÚGKK, ktoré sú len tvrdeniami nepodloženými a nedokázanými zákonnými dôkaznými prostriedkami;

- žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, pričom ako dôkazy uznal iba tvrdenia ÚGKK, ktoré sú len tvrdeniami nepodloženými a nedokázanými zákonnými dôkaznými prostriedkami a neuznal žalobcom predložené dôkazy a tvrdenia;

- súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi SSP;

- súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1, pričom zohľadňoval tvrdenia ÚGKK, ktoré sú len tvrdeniami nepodloženými a nedokázanými zákonnými dôkaznými prostriedkami získanými v rozpore so zákonom z dôvodu, že ich nepredložila a neoznačila žalovaná predsedníčka ÚGKK a neuznal, a nezohľadňoval žalobcom predloženédôkazy, a tvrdenia získané v súlade so zákonom;

- súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, pričom odmietnutím žaloby pre jej neprípustnosť zbytočne a neprimerane zaťažoval žalobcu;

- konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania, pričom senát konal tak, aby konanie pred senátom správneho súdu nebolo jednou zo záruk ochrany základných práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania ;

- pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu, pričom krajský súd nedbal na ochranu ústavnosti, zákonnosti a verejného záujmu pri posudzovaní konania predsedníčky ÚGKK, ktorá úmyselne a obzvlášť hrubým spôsobom porušila ústavnosť, zákonnosť a úmyselne a obzvlášť hrubým spôsobom porušila a aj poškodila verejný záujem chránený ústavou a zákonom;

- správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi SSP, pričom senát správneho súdu postupoval a konal v rozpore s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade s SSP;

- správny súd sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie pred nim bolo rýchle a hospodárne, pričom senát správneho súdu vôbec neurčil poradie procesných úkonov žalobcu a žalovaného, tak aby konanie pred nim bolo hospodárne a hodnotil, uznal a zohľadňoval len tvrdenia ÚGKK, ktoré sú tvrdeniami nepodloženými a nedokázanými zákonnými dôkaznými prostriedkami získanými v rozpore so zákonom z dôvodu, že ich nepredložil a neznačil žalovaný subjekt predsedníčka ÚGKK a neuznal a nezohľadňoval žalobcom predložené dôkazy a tvrdenia získané v súlade so zákonom;

- konanie pred správnym súdom je ústne. Dokazovanie priamo vykonáva a dôkazy hodnotí správny súd podľa svojej úvahy, pričom hodnotil iba uznal a zohľadňoval len tvrdenia ÚGKK, ktoré sú tvrdeniami nepodloženými a nedokázanými zákonnými dôkaznými prostriedkami získanými v rozpore so zákonom z dôvodu, že ich nepredložil a neoznačil žalovaný subjekt predsedníčka ÚGKK a neuznal a nezohľadňoval žalobcom predložené dôkazy a tvrdenia získané v súlade so zákonom, podľa voľnej úvahy, ale podľa svojej ľubovoľnej úvahy a tak, aby toto konanie bolo v prospech žalovanej predsedníčky ÚGKK a na ujmu žalobcu, vôbec nehodnotil tvrdenia a dôkazy označené žalobcom tak, aby konanie bolo v prospech žalovanej predsedníčky ÚGKK a na ujmu žalobcu;

- v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie a účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom, pričom žalovaná predsedníčka ÚGKK neuviedla v konaní žiadne svoje tvrdenia a ani ich nepreukázala v konaní, tvrdenia uvádzal a aj ich preukazoval ÚGKK;

- neposkytne ochranu právam alebo právo chráneným záujmom žalovaného, predsedníčky ÚGKK, ak ňou urobený procesnoprávny úkon sleduje zjavné zneužitie práva, pričom procesnoprávny úkon sledujúci zjavné zneužitie práva neurobila žalovaná predsedníčka UGKK, ale ÚGKK;

- na podopretie uvedenia označenia žalobca poukázal na uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/22/2019 z 03.12.2019;

- krajský súd tým, že prihliadol iba na vyjadrenie ÚGKK k žalobe, nesprávne a neúplne zistil skutkový stav právnej veci a z uvedeného dôvodu rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia právnej veci (§ 440 ods. 1/ písm. g/ SSP);

- vo vyjadrení žalovaného a v ods. 7 odôvodnenia napadnutého uznesenia, že prílohou návrhu odboru katastrálnej inšpekcie ÚGKK č. OKI-7999/683-2016 z 05.09.2016 na odobratie oprávnenia spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad sú opakované písomné upozornenia voči žalobcovi na porušenie pracovnej disciplíny zo strany vedúcej katastrálneho odboru, ako aj upozornenia prokurátora na nezákonnosť v konaní o návrhu na vklad a výsledky kontroly vykonanej nadriadeným orgánom žalobca uviedol, že opakované písomné upozornenia voči žalobcovi na porušenie pracovnej disciplíny zo strany vedúcej katastrálneho odboru nevydal služobný úrad Ministerstvo vnútra SR, ale organizačný útvar služobného úradu Okresný úrad Rožňava, ktorý na to nemá a nepožíva potrebnú právnu spôsobilosť a tieto sú predmetom konania na súde. Upozornenie prokurátora na nezákonnosť v konaní o návrhu na vklad a výsledky kontroly vykonanej nadriadeným orgánom boli dosiahnuté úmyselným protiprávnym konaním prokurátora a nadriadeného orgánu počas trvania žalobcovej dočasnej pracovnej neschopnosti z boli urobené na podnet prednostu okresného úradu D. a vedúcej katastrálneho odboru N., s cieľom aúmyslom využiť na ich urobenie žalobcovu dočasnú pracovnú neschopnosť a poškodiť ho v právnej oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov.

16. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca poukázal aj na irelevantnosť vyjadrení žalovaného a konštatovania správneho súdu v ods. 8 odôvodnenia napadnutého uznesenia súvisiacich s opakovanou skúškou odbornej spôsobilosti žalobcu.

17. S cieľom preukázať odbornosť predsedníčky ÚGKK v súvislosti s vydávaním a odobratím oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad žalobca uviedol, že predsedníčka ÚGKK v rozpore s právnym poriadkom úmyselným protiprávnym konaním, obzvlášť hrubým spôsobom dosiahnutým porušením všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich práva k nehnuteľnostiam a úmyselným porušením všeobecne záväzných právnych predpisov vydala oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad Q. D., ktorá ako zamestnanec nevykonáva štátnu službu na úseku katastra nehnuteľnosti na základe služobnej zmluvy uzavretej so služobným úradom Ministerstvo vnútra SR, ale vykonáva činnosť v právnom mene a na právny účet a právnu zodpovednosť organizačného útvaru Okresný úrad Rožňava, služobného úradu Ministerstvo vnútra SR na základe absolútne neplatnej služobnej zmluvy jeho protiprávnym konaním, ktorej absolútna neplatnosť je predmetom súdneho konania.

18. Dňa 09.09.2016 sa malo uskutočniť rokovanie komisie na overovanie spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad, ktorá bola zložená zo všetkých riadne pozvaných členov, pričom prítomná bola len jedna členka. Obsah odborného termínu komisia zahŕňa prezumpciu jej zloženia z viac ako jedného člena, aby členovia komisie mohli hlasovať a nepárny počet členov komisie, aby nedošlo k nerozhodnému výsledku hlasovania. Komisia bola nefunkčná a nemala právnu spôsobilosť na uznášanie sa na hlasovanie. Týmto svojim konaním členka komisie S.. N. si neplnila svedomito svoje služobné úlohy, nedodržiavala všeobecne záväzné právne predpisy a nie prvýkrát narušila dôstojnosť a vážnosť predsedníčky ÚGKK a aj celého ÚGKK a ich dôveru. Toto konanie S.. N. je na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby na úseku geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností. Spochybnila svoju „dlhoročnú odbornosť a odborné skúsenosti“ z oblasti geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností a kompetentnosť posúdiť, či konkrétny uchádzač spĺňa podmienky na to, aby získal oprávnenie na osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad.

19. Dňa 04.11.2016 sa uskutočnilo zasadnutie rozkladovej komisie ako poradného orgánu predsedníčky ÚGKK na príprave návrhov rozhodnutí o rozklade, ktorého predmetom bolo okrem iného aj podanie smerujúce proti rozhodnutiu predsedníčky úradu označené ako „Rozhodnutie o odobratí oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad údajov o právach k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností č. P-8496/2016, písomné vyjadrenie z 27.09.2016 a odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu predsedníčky ÚGKK č. P-8496/2016 zo 07.10.2016.

20. Rozkladová komisia sa zhodla na tom, že rozhodnutie predsedníčky ÚGKK č. P-8496/2016 z 09.09.2016 nemožno považovať za rozhodnutie v zmysle znenia ustanovenia § 47 správneho poriadku v znení neskorších predpisov so všetkými náležitosťami rozhodnutia, nakoľko v takejto forme nemalo byť ani vydané. Z uvedených dôvodov je odporúčanie jednočlennej komisie, rozkladovej komisie a rozhodnutie predsedníčky o odňatí spôsobilosti nepreskúmateľné odvolacím (rozkladom) orgánom a súdom, nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov a zmätočné. Uvedené konanie má všetky znaky svojvoľného konania, čim sa komisia na overovanie, rozkladová komisia a predsedníčka ÚGKK postavili nad ústavu, zákon a všeobecne platné, uznávané a záväzné princípy právneho štátu.

21. V súvislosti s konštatovaním žalovaného o práve na prístup k súdu v správnom súdnictve princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade môžu a musia preskúmavať všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Rozsah právomoci súdov pri preskúmavaní správnych rozhodnutí je obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Podľa § 7 písm. g/ SSP ide o. i. aj o: g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy onepriznaní alebo o odňatí spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo v spojitosti s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov, podľa ktorého ten, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutí orgánu verejnej správy, sa môže obrátiť na súd aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Negatívny výpočet uvedený v § 7 SSP v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov má charakter výnimiek a nesmie byť rozširovaný, zásadne je taktiež potrebné vylúčiť rozšírenie tohto ustanovenia na základe analógie a rovnako nie je možné preskúmavať ani postup správneho orgánu smerujúci k vydaniu rozhodnutia, ktoré je zo súdneho prieskumu vylúčené.

22. Podľa žalobcu práve žalovaný svojim analogickým výkladom predmetných ustanovení neprimerane a v rozpore so zmyslom znenia a významom uvedených ustanovení rozširuje výpočet rozhodnutí, ktoré správne súdy v správnom súdnictve nepreskúmavajú. Dôsledkom zastávania uvedeného názoru je neexistencia povinnosti predsedníčky ÚGKK konať na základe ústavy, v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, postavenie predsedníčky ÚGKK nad ústavou a zákonom a upretie práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle znenia čl. 46, 47, 48 a 51 Ústavy SR, ktoré sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Podľa sťažovateľa žalovaný v skutkovo a aj právne zhodnej právnej veci poukázal aj na skutočnosť, že „v zmysle znenia § 441 SSP v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Na všetky nové skutočnosti a dôkazy, na ktoré by žalobca chcel v konaní o kasačnej sťažnosti poukázať, nie je možné prihliadať. Vzhľadom na to, že žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril, hoci mal tak možnosť urobiť, nie je možné prihliadnuť na nové skutočnosti, ktoré by žalobca vo svojom vyjadrení uviedol“. K danému sťažovateľ konštatoval, že práve žalovaný je ten, kto vo svojej písomnosti nové ničím nepodložené skutočnosti, účelovo vytrhnuté z kontextu uviedol, čo napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu krivej výpovede, čím sa vystavil možnosti trestného stíhania. Práve dôkazy uvádzané sťažovateľom nie sú novými dôkazmi, boli známe žalovanému už počas podania žaloby a sú nevyhnutne potrebné pre prejednanie a rozhodnutie veci správnym i kasačným súdom.

23. Podľa sťažovateľa krajský súd nekonal pri prejednávaní a rozhodovaní právnej veci na základe ústavy, v medziach zákona, s náležitou odbornou starostlivosťou a znalosťou právnej veci, postupoval v doterajšom priebehu procesu rozhodovania v predmetnej právnej veci nesprávnym úradným postupom a zodpovedá za škodu spôsobenú svojim nesprávnym úradným postupom, ktorej sa nemôže zbaviť.

24. Sťažovateľ sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého osoby s oprávnením na osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad rozhodujú vo vlastnom mene a berú za svoje rozhodnutia zodpovednosť. Z uvedeného dôvodu sa okrem vzdelania vyžaduje aj osobitná odborná spôsobilosť, ktorá sa posudzuje samostatne. Osoby s oprávnením na osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad konajú v mene štátu, ktorý zodpovedá za ich rozhodovanie. Vo veci náhrady škody v rámci uvedenej je potrebné uplatňovať zákonom stanoveným procesným postupom na orgáne konajúceho v mene štátu, ktorým je ÚGKK ako iný ústredný orgán štátnej správy, keďže ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti ÚGKK. Právo štátu na regresnú náhradu vznikne iba vtedy, ak bola škoda štátom skutočne uhradená. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani právny názor žalovaného, podľa ktorého odobratie oprávnenia na osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad bolo vykonané z dôvodu a účelu predchádzania vzniku škodám za nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci osobami oprávnenými na osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad. Je podľa žalobu nepredstaviteľné, neústavné, nezákonné a v rozpore s princípmi právneho štátu, aby ÚGKK ako iný ústredný orgán štátnej správy predchádzal škodám, ktoré vzniknú v budúcnosti nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci osobami s oprávnením na osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad odňatím oprávnenia.

25. Sťažovateľ sa stotožnil s názorom žalovaného vyjadreného v skutkovej a aj právne zhodnej právnej veci, že odňatie oprávnenia na osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad bolo dosiahnuté napadnutým rozhodnutím predsedníčky ÚGKK. Tiež sa sťažovateľ stotožnil s názorom, že v prípade odňatia osobitnej odbornej spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad sa nejedná na stranežalovaného o nezvratný stav, nakoľko v zmysle § 33 katastrálneho zákona ako aj skúšobného poriadku tvoriaceho prílohu rozhodnutia predsedu ÚGKK č. P - 2181/1996 zo dňa 06.06.1996 o zriadení Komisie na overovanie spôsobilosti zamestnancov katastrálnych úradov rozhodovať o návrhu na vklad, sa môže žalobca na skúšku opätovne prihlásiť za splnenia ďalších hmotnoprávnych podmienok. Sťažovateľ zdôraznil, že na strane žalovaného sa skutočne nejedná o nezvratný stav, pretože žalovaný mal a má možnosť odvolaniu podanému proti napadnutému rozhodnutiu predsedníčky vyhovieť a ako neústavné a nezákonné toto rozhodnutie zrušiť.

26. Ku konštatovaniu žalovaného, že sa žalobca nezúčastnil skúšok uskutočnených dňa 13.12.2016 sťažovateľ uviedol, že z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, keď bol dočasne pracovne neschopný, sa ich ani nemohol zúčastniť, o čom žalovaný mal vedomosť.

27. Sťažovateľ poukázal aj na fakt, že s tvrdením žalovaného, že podmienku osobitnej odbornej spôsobilosti musí splniť iba zamestnanec vykonávajúci štátnu službu na úseku katastra v prípade rozhodovania v katastrálnom konaní o návrhu na vklad sa nestotožňuje. Toto tvrdenie je zo strany kasačného odporcu zavádzajúce a účelové, nesúvisí s právnou vecou. Iné katastrálne konanie ako konanie o návrhu na vklad, na uskutočnenie ktorého nie je potrebná osobitná odborná spôsobilosť tvorí menej ako 5 % rozhodovacej činnosti štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu na organizačnom útvare katastrálny odbor a nie je plnohodnotným výkonom povolania a z uvedeného dôvodu je vydanie rozhodnutia o odňatí osobitnej odbornej spôsobilosti prekážkou výkonu povolania a zamestnania na katastrálnom odbore Okresného úradu Rožňava.

28. Sťažovateľ ďalej uviedol, že v skutkovo a právne zhodnej právnej veci žalovaný uviedol, že pri funkcii vedúceho oddelenia nie je podmienkou obsadenia tejto funkcie osobitná odborná spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad, čím podľa sťažovateľa žalovaný účelovo zavádza, a tým neuvádza konkrétne skutočnosti odôvodňujúce odňatie oprávnenia na osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad.

29. Žalovaný podľa sťažovateľa účelovo zamlčal, že bol na návrh prednostu Okresného úradu Rožňava, vedúcim služobného úradu Ministerstva vnútra SR dňom 30.11.2016 odvolaný z funkcie vedúceho oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam katastrálneho odboru Okresného úradu Rožňava. Uvedený spôsob konania považuje sťažovateľ za neústavný a nezákonný, a v súčasnosti je predmetom konaní pred príslušnými orgánmi verejnej moci. Aj z uvedeného dôvodu predstavuje podľa žalobcu vydanie napadnutého rozhodnutia zákonom stanovenú prekážku výkonu povolania a zamestnania na katastrálnom odbore Okresného úradu Rožňava. Upresnil, že podľa opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta bolo úlohou žalobcu ako vedúceho oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam najmä rozhodovať v katastrálnom konaní o návrhoch na vklad (70 %) a iba 30 % činnosti pripadalo na riadenie oddelenia, organizovanie a kontrolovanie plnenia úloh podriadenými zamestnancami a zodpovedanie za riadne plnenie úloh oddelenia, čo dokazuje, že k výkonu povolania žalobcu na oddelení zápisov práv k nehnuteľnostiam katastrálneho odboru Okresného úradu Rožňava je nevyhnute potrebná osobitná odborná spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad a preto odňatie oprávnenia na osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad predstavuje právnu, zákonom stanovenú prekážku výkonu povolania a zamestnania sťažovateľa.

30. Sťažovateľ ďalej konštatoval, že výpoveď mu bola daná dňa 20.03.2017 a bola mu doručená dňa 23.03.2017 s výpovedným dôvodom bolo odvolanie z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca dosiahnuté dňa 30.11.2016. Uvedená výpoveď podľa sťažovateľa dokazuje, že odňatie oprávnenia na osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad je prekážkou výkonu povolania a zamestnania na oddelení zápisov práv k nehnuteľnostiam katastrálneho odboru. Okrem uvedeného je dôkazom, že odňatie oprávnenia je prekážkou výkonu povolania aj skutočnosť, že žalobcovi nebolo ponúknuté vhodné štátnozamestnanecké miesto na oddelení zápisov práv k nehnuteľnostiam, ale bolo mu ponúknuté len štátnozamestnanecké miesto v odbore štátnej služby 2.03 geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností vo funkcii hlavný radca na organizačnom útvare Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, oddelenie technické, dokumentácie a poskytovania informácií, technicko -informačný referát, kde pri výkone povolania a zamestnania nie je potrebné oprávnenie na osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad. Podľa názoru sťažovateľa odňatie oprávnenia na osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad musí byť predsedníčkou ÚGKK vydané zákonom stanoveným spôsobom vo forme rozhodnutia. V prípade neexistencie povinnosti vydania odňatia oprávnenia vo forme rozhodnutia by bola predsedníčka úradu postavená nad ústavu a zákon a nebola by viazaná ústavou stanovenou povinnosťou konať na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, v súvislosti s čím poukázal žalobca na kasačnú sťažnosť sp. zn. AKPK/085/2016/PK z 11.05.2017 a vyjadrenia k nej zo dňa 23.06.2017 (tvoriace prílohu prejednávanej kasačnej sťažnosti - pozn. kasačného súdu) a doplnenia vyjadrenia zo dňa 16.03.2020.

31. Podľa sťažovateľa jeho možnosť získať po úspešnom absolvovaní príslušnej skúšky osobitné oprávnenie rozhodovať o návrhu na vklad je minimálna, z dôvodu ukončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, takže tvrdenie správneho súdu, že žalobca má možnosť túto odbornú spôsobilosť opäť získať po úspešnom absolvovaní príslušnej skúšky je len svojvoľným žiadnym dôkazom nedokázaným tvrdením správneho súdu. Tvrdenie správneho súdu, že žalobca nestratil zamestnanie vedúceho oddelenia zápisov a vykonáva ho v nezmenenej pracovnej pozícii naďalej, je podľa sťažovateľa svojvoľné a žiadnym dôkazom nedokázané tvrdenie zasahujúce do jeho ústavných práv, najmä práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti.

32. Neexistencia zákonnej úpravy zániku oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad v prípade jeho odobratia, v čase vydania napadnutého rozhodnutia, z ktorého dôvodu nebolo podľa správneho súdu potrebné vydať napadnuté rozhodnutie s náležitosťami podľa správneho poriadku, je podľa sťažovateľa svojvoľným a ničím nepodloženým tvrdením zasahujúcim do jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

33. V kasačnom konaní sťažovateľ navrhol, aby krajský súd, resp. Najvyšší súd SR podal návrh na začatie konania v zmysle čl. 125 Ústavy SR o súlade § 33a ods. 4 zákona o katastri nehnuteľností účinného od 01.07.2016 do 30.09.2018 so zmyslom čl. 35 ods. 1, ods. 3 a čl. 36 ods. 1 písm. g/, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl.48 ods. 2 Ústavy SR.

34. Na základe uvedeného sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom s dôrazom na jeho konštatovanie, že žalobca zastáva funkciu vedúceho oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam, pričom nepotrebuje nevyhnutne k svojej činnosti oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrh na vklad, keďže jeho úlohou je najmä riadiť oddelenie, organizovať a kontrolovať plnenie úloh podriadenými zamestnancami a zodpovedať za riadne plnenie úloh oddelenia najmä, keď počas dočasnej pracovnej neschopnosti bol v rámci štátnozamestnaneckého vzťahu vo zvýšenej miere chránený, napriek čomu bol nezákonným postupom služobného úradu protiprávne odvolaný z funkcie vedúceho oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam, čo žalovaný vo svojom vyjadrení úmyselne zamlčal, čo zároveň dokazuje, že po odvolaní z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca je k výkonu povolania žalobcu v ešte väčšej miere nevyhnutne potrebná osobitná odborná spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad, v dôsledku čoho bolo jeho podanie nezákonne a neústavne odmietnuté. Zdôraznil, že senát krajského súdu porušil rovnosť pred zákonom tým, že znemožnil sťažovateľovi uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odmietol vykonanie spravodlivosti, najmä tým, že konal s tým, kto v konaní nevystupoval ako účastník konania a nemal procesnú subjektivitu.

35. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 11.09.2020, z ktorého vyplynulo, že ÚGKK ako žalovaný je ústredný orgán štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster. Žalovaného riadi a za jeho činnosť zodpovedá predseda. Predseda je štatutárnym zástupcom. Oprávnenie vydávať a odnímať oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad vyplýva predsedovi z titulu jeho postavenia ako štatutárneho orgánu žalovaného, prostredníctvom ktorého žalovaný koná navonok. Nemožno preto súhlasiť s názorom sťažovateľa, že nakoľko krajský súd podľa jeho názoru mal ako so žalovaným konať s predsedníčkou ÚGKK a nie s ÚGKK, nemal „rovnakú mieru možností uplatňovania prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany“ proti predsedníčke ÚGKK, najmä vyjadriť sa kvyjadreniu žalovaného k žalobe. Ak súd podľa názoru sťažovateľa konal so subjektom, ktorý podľa sťažovateľa nemal byť účastníkom konania, mohol túto skutočnosť sťažovateľ namietať vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe.

36. Ďalej uviedol, že v prípade rozhodnutia o odňatí oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad ide o také rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré sa zakladá výlučne na posúdení odbornej spôsobilosti ako základnej podmienky pre udelenie, resp. neudelenie oprávnenia rozhodovať o návrhu na vklad v katastrálnom konaní. Zároveň poukázal na to, že v prípade odňatia osobitnej odbornej spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad sa nejedná o nezvratný stav na strane žalovaného, nakoľko v zmysle § 33 zákona č. 162/1995 Zb. ako aj skúšobného poriadku, sa môže sťažovateľ na skúšku opätovne prihlásiť za splnenia ďalších hmotnoprávnych podmienok s tým, že podmienku osobitnej odbornej spôsobilosti musí splniť iba zamestnanec vykonávajúci štátnu službu na úseku katastra v prípade rozhodovania v katastrálnom konaní o návrhu na vklad. Pokiaľ ide o výkon iného katastrálneho konania, príslušný zamestnanec nemusí spĺňať podmienku osobitnej odbornej spôsobilosti. Žalovaný taktiež poukázal na to, že sťažovateľ vykonával na Okresnom úrade Rožňava, katastrálnom odbore, funkciu vedúceho oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam. Žalovanému nie je známe, že by sťažovateľ mal vykonávať inú činnosť ako funkciu vedúceho oddelenia. Hlavnou úlohou sťažovateľa ako vedúceho oddelenia je v súlade so smernicou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii úradu v platnom znení, riadiť oddelenie, organizovať a kontrolovať plnenie úloh podriadenými zamestnancami a zodpovedať za riadne plnenie úloh v rozsahu pôsobnosti oddelenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako vedúci oddelenia nepotrebuje nevyhnutne k svojej činnosti oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad, nakoľko rozhodovanie v katastrálnom konaní o návrhu na vklad nie je hlavnou náplňou jeho zamestnania. Pre doplnenie žalovaný uviedol, že pri funkcii vedúceho oddelenia nie je podmienkou obsadenia tejto funkcie osobitná odborná spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad v zmysle zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odňatie osobitnej odbornej spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad nepredstavuje právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania sťažovateľa. Žalovaný s poukazom na uvedené vyslovil názor, že nie sú splnené podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia podľa § 7 písm. g/ SSP, a preto navrhol, aby Najvyšší súd SR kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

III. Konanie na kasačnom súde

37. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti sťažovateľa (§ 453 ods. 1 a 2 SSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

38. Prioritou posúdenia kasačného súdu v prejednávanej veci bolo vyhodnotiť, či správnym súdom preskúmavané rozhodnutie žalovaného je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, či záver vyjadrený v kasačnou sťažnosťou napadnutom uznesení krajského súdu je správny a či správny súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.

39. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu bolo preukázané, že predmetom konania o kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu č. k. 6S/266/2016-22 zo dňa 30. apríla 2020, ktorým podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 7 písm. g/ a § 97 SSP odmietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedníčky ÚGKK č. P-8496/2016 zo dňa 09.09.2016, ktorým mu bolo podľa § 33a ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z. odobraté oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností podľa zákona č. 162/1995 Z. z, ktorého obsahom nebolo poučenie o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok. Podanie zo dňa 07.10.2016 podal žalobca proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie. Odpoveďou na odvolanie žalobcu bol list S.. V. N., riaditeľky legislatívno-právneho odboru ÚGKK č. LPO-10499/2016/Šo zo dňa 15.11.2016, z ktorého vyplynulo, že uvedené odvolanie nemožno považovať za rozklad v zmysle § 61ods. 1 až 3 správneho poriadku, nakoľko rozhodnutie o odňatí spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad nie je individuálnym správnym aktom, preto sa naň nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - správny poriadok.

40. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

41. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa § 33a ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z. účinného ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (09.09.2016), komisia na overovanie odporučí na návrh katastrálneho inšpektora, okresného úradu v sídle kraja alebo príslušného okresného úradu predsedovi úradu odobrať oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad zamestnancovi, ktorý obzvlášť hrubým spôsobom porušil všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce práva k nehnuteľnostiam, alebo zamestnancovi, ktorý úmyselne porušil všeobecne záväzné právne predpisy.

43. Podľa § 33a ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z. s účinnosťou od 01.10.2018, komisia na overovanie odporučí na návrh katastrálneho inšpektora alebo príslušného okresného úradu predsedovi úradu odobrať oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad zamestnancovi, ktorý obzvlášť hrubým spôsobom porušil všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce práva k nehnuteľnostiam, alebo zamestnancovi, ktorý úmyselne porušil všeobecne záväzné právne predpisy. Na odobratie oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad sa nevzťahuje správny poriadok.

44. Podľa § 7 písm. g/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania.

45. Základnou otázkou v súvislosti s napadnutým rozhodnutím predsedníčky žalovaného a odmietajúcim uznesením krajského súdu je nepochybne otázka prípustnosti súdneho prieskumu v prípade rozhodnutia, akým je napadnuté opatrenie predsedníčky ÚGKK.

46. Zo súdneho prieskumu sú však podľa § 7 písm. g/ SSP vylúčené rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania. Dôvod vyňatia v § 7 písm. g/ SSP uvedených správnych aktov spočíva v tom, že odborná spôsobilosť je v zásade spojená s vyhodnotením inej než právnej otázky. Avšak aj rozhodnutie alebo opatrenie týkajúce sa odbornej spôsobilosti musí byť vydané v rámci zákonného procesného postupu, preto správny súd môže preskúmavať zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia z hľadiska dodržania procesnoprávnych noriem.

47. Vzhľadom na potrebu chrániť subjektívne práva fyzických a právnických osôb súčasne, SSP ustanovuje výnimku z vecí nepreskúmateľných správnym súdom podľa § 7 písm. g/ SSP. V zmysle uvedenej výnimky správny súd v plnom rozsahu preskúmava zákonnosť tých rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy týkajúcich sa nepriznania alebo odňatia odbornej spôsobilosti fyzickej alebo právnickej osobe, ktoré zakladajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania. Či rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, znamená alebo neznamená právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania a či je tento zásah do okruhu základných práv a slobôd ich adresátov v súlade so zachovaním práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR, musí súd posúdiť s ohľadom na skutkové a právne okolnosti každého jednotlivého prípadu.

48. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 163/2010-70 z 18. apríla 2012 a sp. zn. IV.ÚS 118/2010-94 z 12. apríla 2012 a iné, z ktorých právne významným záverom bolo, že dbať nad materiálnym zabezpečením prístupu k súdu musia súdy bez ohľadu na to, či to ustanovuje zákon alebo iný prameň práva. Obrana správnych orgánov i súdov spočívajúca v tvrdení, že pri rozhodovaní mohli konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) nebola akceptovaná ako súladná s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

49. Vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti bolo úlohou kasačného súdu zaujať predovšetkým právny názor k otázke, či odobratie oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad údajov do katastra nehnuteľností je spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa, resp. či v ňom možno identifikovať také prvky, ktoré by nasvedčovali možnému autoritatívnemu zásahu do právnej sféry sťažovateľa a teda, či podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.

50. Kasačný súd v súvislosti s posúdením vyššie nastolenej otázky uvádza, že hoci sa na odobratie uvedeného oprávnenia na postup podľa § 33a ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z. nevzťahuje správny poriadok (podľa súčasnej právnej úpravy účinnej od 01.10.2018), to znamená, že o odobratí oprávnenia sa nevydáva rozhodnutie s náležitosťami podľa správneho poriadku a zároveň proti odobratiu nie je možné podať odvolanie v zmysle správneho poriadku. V tejto spojitosti je ale potrebné uviesť, že súdnemu prieskumu podliehajú administratívne úkony správnych orgánov, ktorými sú rozhodnutia vydané v správnom konaní, ako aj rozhodnutia vydané mimo správneho konania. Bez významu je v tomto ohľade formálne označenie administratívneho úkonu, podstatnou je jeho obsahová stránka, teda to, či ide o rozhodnutie (administratívny úkon), ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

51. Kasačný súd zdôrazňuje, že žalovaný rozhodoval postupom podľa § 33a ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z. v čase, keď právna úprava nevylučovala aplikáciu správneho poriadku v postupe podľa 4. časti zákona č. 162/1995 Z. z., s poukazom na jeho ustanovenie § 22 ods. 5.

52. Vo svojej rozhodovacej praxi Najvyšší súd SR ustálil, že aj rozhodnutia, ktoré nie sú vydané v správnom konaní, sú preskúmateľné súdom, ak z materiálneho hľadiska spĺňajú podmienky súdneho prieskumu. V rozhodnutí vo veci vedenej pod sp. zn. 8Sžp/4/2011 v tejto súvislosti uviedol, že: „Súdna prax doteraz ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle uvedených podmienok súdneho prieskumu a ustálenej súdnej praxe považujú aj povolenia (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I.ÚS 354/08) alebo aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 6 správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 6 správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov na pôde Rady Európy), platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 5 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

53. V súvislosti s uvedeným sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/15/2017 z 30. mája 2019, ktorým rozhodol v právnej veci medzi totožnými účastníkmi i predmetom konania, konajúc o kasačnej sťažnosti podanej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Sa/65/2016-20 zo dňa 13. apríla 2017 vydanému v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy: „slovné spojenie,,právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania“ obsiahnuté v § 7 písm. g/ SSP je potrebné v danom prípade interpretovaťextenzívne v tom zmysle, že pod takou prekážkou je nutné s odkazom na účel správneho súdnictva vymedzený v ustanovení § 2 ods. 1 SSP rozumieť aj určitý kvalifikovaný post v rámci pracovného vzťahu, ktorého výkon je neoddeliteľne spojený s odbornou spôsobilosťou, ktorá príslušným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy buď nebola priznaná alebo bola odňatá. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť postavenia sťažovateľa ako vedúceho zamestnanca s oprávnením rozhodovať o návrhu na vklad bolo potrebné prisúdiť odňatiu tohto oprávnenia relevantný význam nielen vo vzťahu k samotnej strate oprávnenia rozhodovať vo vkladovom konaní ale i vo vzťahu k možnému dopadu na jeho kvalifikovaný post v rámci štátnozamestnaneckého pomeru, t. j. jeho postavenia ako vedúceho štátneho zamestnanca.“

54. S poukazom na uvedené dospel kasačný súd k totožnému právnemu záveru ako senát 5Sžk v konaní sp. zn. 5Sžk/15/2017, že: „odňatie oprávnenia sťažovateľovi na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad údajov do katastra nehnuteľnosti podľa zákona č. 162/1995 Z. z., ako vedúcemu štátnemu zamestnancovi zodpovednému za chod riadenia oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam, je nutné považovať za kvalifikovanú prekážku v zmysle § 7 písm. g/ SSP, t. j. právnu prekážku výkonu povolania, ktorú skutočnosť je potrebné i s poukazom na vyššie popísané predpoklady výluky zo súdneho prieskumu vyhodnotiť tak, že ide o individuálny správny akt - opatrenie, ktoré podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Špecifickosť tohto správneho aktu ako opatrenia podliehajúceho súdnemu prieskumu vzhliadol kasačný súd i v tom, že kým za iných okolností je dôvodom výluky zo súdneho prieskumu predovšetkým skutočnosť, že odborná spôsobilosť, je v zásade spojená s vyhodnotením inej než právnej otázky, v danom prípade išlo u sťažovateľa o posúdenie jeho odbornej znalosti právnej úpravy na úseku katastra nehnuteľnosti, resp. dôvodom vedúcim k odňatiu oprávnenia bolo obzvlášť hrubé porušenie právnych predpisov upravujúcich práva k nehnuteľnostiam v zmysle § 33a ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z., a teda nešlo o čisto technickú alebo inú otázku, ktorá by nemala akúkoľvek súvislosť s posúdením právnych skutočností.“

55. Kasačný súd záverom upriamuje pozornosť na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky priamo upravujúci právo každého na súdnu a inú právnu ochranu a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd upravujúcim právo na spravodlivé súdne konanie je priamo zabezpečený prístup k súdu, ktorý nemôže byť obmedzený normatívnymi podmienkami zákonnej úpravy, v danom prípade § 7 SSP. Z uvedeného vyplýva, že prístup k súdu nemôže byť zabezpečený „iba za podmienok a v rozsahu stanovenom zákonom“, pretože zákonom nie je možné obsiahnuť množstvo právne relevantných vzťahov, ktoré sa vyskytujú v rôznorodej forme. V niektorých osobitných situáciách je nevyhnutné priamo aplikovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, aj napriek argumentu, že žalovaný ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a v zákone ustanoveným spôsobom (článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

56. Podľa kasačného súdu tvrdenie sťažovateľa, že jeho úlohou ako vedúceho oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam bolo najmä rozhodovať v katastrálnom konaní o návrhoch na vklad (70 %), že z funkcie bol dňa 30.11.2016 odvolaný a že mu bola dňa 20.03.2017 daná výpoveď odôvodnená jeho odvolaním z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca, žalovaný vo svojich vyjadreniach žiadnymi argumentami nespochybnil. Vzhľadom na uvedené sa kasačný súd stotožnil s názorom sťažovateľa, že odňatie oprávnenia a následné odvolanie z funkcie a výpoveď zdôvodnená odvolaním z funkcie, napĺňa podmienku ustanovenú § 7 písm. g/ a contrario, teda že napadnuté opatrenie predsedníčky ÚGKK je preskúmateľné správnym súdom, pretože znamená právnu prekážku výkonu jeho povolania a zamestnania. Kasačný súd preto napadnuté uznesenie krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 1 SSP z dôvodu uvedeného v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

57. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu preskúmať napadnuté opatrenie s poukazom na vyššie uvedené podmienky súdneho prieskumu správnych aktov, vysporiadať sa s námietkami účastníkov konania, vrátane námietky sťažovateľa týkajúcej sa nesprávnosti postupu krajského súdu, keď konal so žalovaným bez jeho pasívnej legitimácie, vo veci krajský súd znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie presvedčivo a zrozumiteľne odôvodniť.

58. Krajský súd je vysloveným právnym názorom kasačného súdu viazaný (§ 469 SSP).V novom rozhodnutí správny súd rozhodne aj o trovách kasačného konania s poukazom na § 467 ods. 3 SSP.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.