6Sžrk/4/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: U.. A. D., bytom A., P. XXX, zastúpená advokátkou JUDr. Beatricou Babačovou, so sídlom Šamorín, Hlavná 43, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, za účasti účastníkov: 1/ Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov, Partizánske - Mesto I, v zastúpení predsedníčkou Ing. Oľgou Úradníčkovou, bytom Z., M.. S. XXX/XX, 2/ U.. B. Y., bytom I., O. XX, 3/ U. Y., bytom I., E. XXX/XX, zomrela dňa XX.XX.XXXX, do práv ktorých vstúpila Y. Y.G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., X. 4/ U.. A. M., bytom Z., bytom K. I., I. XX/XX, 5/ A.. C. P., bytom J., J. XXXX/XX, 6/ F. Š., bytom Z., O. XXX/XX, 7/ Z. O., bytom I., K. X, 8/ Železnice Slovenskej republiky, Regionálne pracovisko Žilina, so sídlom Žilina, Ul. 1. mája 34, a 9/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, Regionálny odbor Trenčín, pracovisko Prievidza, so sídlom Prievidza, Mariánska 6, 10/ O. X. a manž. B., bytom Z., K. F. XXXX/X, 11/ O. A. a manž. O., M.. S. XXX/XX, Z., 12/ O. Ž. a manž. W., M.. S. XXX/X6, Z., 13/ K. B. a manž. Y., K. F. XXXX/XX, Z., 14/ K. K. a manž. W., M.. S. XXX/XX, Z., 15/ A. K., K. F. XXXX/X, Z., 16/ B. Z., M.. S. XXX/XX, Z., 17/ X. Š., M.. S. XXX/XX, Z., 18/ S. G. a manž. W., K. F. XXXX/XX, Z., 19/ O. D. a manž. G., M.. S. XXX/XX, Z., 20/ Z. Ď. a manž. W., bytom Z., M.. S. XXX/XX, 21/ O. S. a manž. G., bytom Z., M.. S. XXX/XX, 22/ U.. O. Y. a manž. A., bytom K.Ľ. Q. XXX, 23/ S. J., bytom Z., X.. O. XXX/XX, 24/ U.. K. S. a manž. A., bytom Z., A. F. XXX/X, 25/ Z. S. a manž. J., bytom Z., M.. S. XXX/XX, 26/ O. D. a manž. W., bytom Z., K. F. XXXX/X, 27/ A. G. a manž. A., bytom Z., G. XXX, 28/ U. I. a manž. W. D., bytom Z., M.. S. XXX/XX, 29/ O. I. a manž. A., bytom Z., G. XXXX/XX, 30/ K. E. a manž. A., bytom Z., M.. S. XXX/XX, 31/ Z. A. a manž. C., bytom Z., A. XXX/XX, 32/ E. S., Domov dôchodcov, Z., Š. XXX, 33/ W. I. a manž. A., bytom Z., K. F. XXXX/XX, 34/ Ľ. U. a manž. A., bytom Z., E.. S. XXX/XX, 35/ U.. Z. J. a manž. J., bytom S., P. XXX/XX, 36/ J. P., bytom Z., X.. O. XXX/XX, 37/ I. A., bytom Z., M.. S. XXX/XX, 38/ Z. A. a manž. C., bytom Z., M.. S. XXX/X, 39/ X. A. a manž. U., bytom Z.E., L. XXX/XXA, 40/ D. F. a manž. A., bytom Z., K. F. XXXX/XX, 41/ A. F. a manž. K., bytom Z., A. D. XXX, 42/ O. Z. a manž. O., bytom Z., M.. S. XXX/XX, 43/ U.. B. Ú. a manž. F., bytom Z., M.. S. XXX/XX, 44/ A. B. a manž. B., bytom Z., M.. S. XXX/X, 45/ Z. G. a manž. I., bytom Z., K. F. XXXX/XX, 46/ O. D. a manž. K., bytom A., J. XXX/X, 47/ O. Š. a manž. W., bytom Z., G. XXXX/X, 48/ G. K., bytom Z., M.. S. XXX/XX, 49/ J. I., bytom Z., M.. S., XXX/X, 50/ A. Q., bytom Z., G. XXX/X, 51/ O. D. a manž. A., bytom Z., M.. S. XXX/XX, 52/ O. I., bytom Z., G. XXXX/XX, 53/ U.. J. I. a manž. A., bytom Z., M.. S. XXX/XX, 54/ O. I., bytom Z., F. XXX/XX, 55/ Z. S. a manž. A., bytom Z., G. XXXX/XX, 56/ O. D. a manž. A., bytom Z., M.. S. XXX/XX, 57/ A. O., bytom Z., K. D. XX, 58/ D. Z. a manž. S., bytom Z., M.. S. XXX/XX, 59/ Š. O. a manž. S., bytom Z., A. F. XXX/XX, 60/ Z. U. a manž. A.X., bytom Z., E. XXX/XX, 61/ Ľ. D., bytom Z., M.. S. XXX/XX, 62/ U.. X. B., bytom Z., E.U. I. XXX/XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-TN-OOP4-2015/016504-004 Kov zo dňa 22. mája 2015 a č. OU-TN-OOP4-2015/016517-007 Kov zo dňa 28. mája 2015, o kasačnejsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/32/2015-157 zo dňa 14. augusta 2018, takto:

rozhodol:

Kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I. Konanie na krajskom súde

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č.k. 11S/32/2015- 157 zo dňa 14. augusta 2018 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“), žaloby žalobcu (ďalej aj „žalobkyne“) zamietol, súčasne rozhodol, že konanie voči pribratým účastníkom konania B. Z. a Z. U. zastavuje a do konania priberá účastníkov Ľ. D. a U.. X. B.. Súčasne žalovanému a pribratým účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

2. Správny súd v napadnutom rozsudku poukázal na to, že v prejednávanej veci sú predmetom súdneho prieskumu 2 rozhodnutia žalovaného, vydané v konaní, keď žalovaný najprv rozhodnutím č. OU-TN- OOP4-2015/016504-004 Kov zo dňa 22.05.2015 podľa § 59 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. a § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej ako „zákon č. 64/1997 Z.z.“ alebo „zákon o záhradkových osadách“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu - Okresného úradu Prievidza, pozemkový a lesný odbor č. OU-PD-PLO-2015/0791-09805 zo dňa 12.02.2015, ktorým boli zamietnuté námietky žalobkyne proti úvodným podkladom - výpisu z registra pôvodného stavu na pozemky v užívaní záhradkovej osady SZZ Mesto I., č. org. 44-10, Partizánske. Ďalším rozhodnutím č. OU-TN- 00P4-2015/016517-007 Kov zo dňa 28.05.2015 žalovaný rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu Okresného úradu Prievidza, pozemkový a lesný odbor č. OU-PD-PLO-2015/0791-010903 zo 16.02.2015 podľa § 59 ods. 1, 2 správneho poriadku a podľa § 9 ods. 4 zákona o záhradkových osadách tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým schválil úvodné podklady projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade č. 44-10 Mesto I Partizánske v k.ú. Z..

3. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným, správny súd zistil, že 50 užívateľov pozemkov v zriadenej záhradkovej osade ZO SZZ 44-10 Mesto I Partizánske dňa 15.07.2003 podalo na správnom orgáne návrh na začatie konania podľa § 7 z.č. 64/1997 Z.z., v ktorom uviedli, že vlastníci pozemkov v užívaní záhradkovej osady, odmietli návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy alebo sa k ponuke nevyjadrili. Členovia záhradkovej osady splnomocnili na ich zastupovanie v konaní U.. Q.. Po doplnení návrhu podľa pokynov správneho orgánu a následnom zabezpečení vyhotovenia registra pôvodného stavu (RPS) bolo verejnou vyhláškou zo dňa 03.05.2005 pod č. OPU-28/2005-2464-Ben oznámené začatie konania na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v danej záhradkovej osade, známym vlastníkom bol doručený výpis z úvodných podkladov, proti ktorým žalobkyňa podala námietky. O námietkach rozhodovali správne orgány a následne podala žalobkyňa i žalobu na súd. Krajský súd rozsudkom zo dňa 24.04.2007 č.k. 13S/60/2006-50 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.06.2008 sp.zn. 2Sžo 101/2007 žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Po novelizácii zákona č. 64/1997 Z.z. zákonom č. 57/2011 Z.z. prvostupňový správny orgán s poukazom na ust. § 18c pokračoval v konaní a zabezpečil znalecký posudok na určenie výšky náhrady za užívané pozemky. Znalecký posudok vypracoval znalec U.. Ľ. B. pod č. 25/2012 a dňa 28.08.2012 bol doručený správnemu orgánu. Správny orgán následne postupoval podľa § 18c ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z. a užívatelia písomne oznámili, že súhlasia s cenou podľa znaleckého posudku a žiadali pokračovať v konaní. Správny orgán následne zabezpečil aktualizáciu registra pôvodného stavu vyhotoveného Geodéziou Bratislava a.s., prevádzka Topoľčany. Dňa 23.12.2014 boli aktualizované podklady - RPS a kópia geometrického plánu vyhotoveného U.. J. zaslané žalobkyni, žalobkyňa podala v zákonnej lehote námietky proti výpisu z registra pôvodného stavu a proti geometrickému plánu. Námietky prvostupňový správny orgán dňa 06.02.2015 prerokoval so žalobkyňou. Z obsahu zápisnice, podaných námietok, ani z pripojených dokladov nevyplýva, že žalobkyňa predložila správnemu orgánu znalecký posudok, ktorý by spochybňoval ocenenie pozemkov znaleckým posudkom vypracovaným v správnom konaní. Správny orgán prvého stupňa námietky žalobkyne proti úvodným podkladom považoval za nedôvodné a s jeho právnym názorom sa stotožnil i žalovaný, keďže pri aktualizácii RPS správny orgán vychádzal z podkladov zhotoviteľa - Geodézie Bratislava a.s., prevádzka Topoľčany, ktorý aktualizáciu vykonal dodatkom č. 1, doručeným správnemu orgánu dňa 10.11.2004 a vychádzal z aktuálnych údajov katastra nehnuteľností. Pokiaľ sa týka ceny za pozemky užívané v záhradkovej osade, poukázali správne orgány na znalecký posudok U.. B., vyhotovený dňa 15.08.2012, o ktorého správnosti nebol dôvod pochybovať a správny orgán nemohol zvyšovať, ani iným spôsobom upravovať cenu pozemkov stanovenú znaleckým posudkom vyhotoveným v súlade s ust. § 18c zákona o záhradkových osadách.

5. Správny orgán I. stupňa po rozhodnutí o námietkach proti úvodným podkladom postupoval podľa § 9 ods.4 z.č. 64/1997 Z.z. a schválil úvodné podklady projektu pozemkových úprav. I proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa (i ďalší účastníci správneho konania) odvolanie, žalovaný o odvolaniach rozhodol dňa 28.05.2015, druhým napadnutým rozhodnutím v prejednávanej veci. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na zistený skutkový stav a doterajší postup správnych orgánov v konaní. Záhradková osada bola riadne zriadená, čo konštatovali aj súdy (rozsudok Okresného súdu Partizánske sp.zn. 5C/73/2008), parcelu č. 4189/60 skutočne užívajú členovia záhradkovej osady, RPS obsahuje údaje prevzaté z katastra nehnuteľností. Ocenenie pozemkov v danej záhradkovej osade vypracoval znalec U.. B., ktorého vybral Slovenský pozemkový fond zo zoznamu znalcov, výpočet všeobecnej hodnoty bol určený podľa Vyhlášky č. 254/2010 Z.z., ktorou bola novelizovaná vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z. na 4,48 Eur za m2. Táto cena je porovnateľná s podobnými posudkami. Geometrický plán je aktuálny a platný. Podľa evidencie z katastra nehnuteľností U. Y., ako i U.. D. (žalobkyňa) a U.. B. Y. sú podielovými spoluvlastníčkami parcely, ktorá je v užívaní záhradkovej osady. Geometrický plán č. 60/2010 záhradkovej osady je aktuálny a platný, a tvorí úvodné podklady projektu pozemkových úprav.

6. Vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade a postup správnych orgánov v konaní upravuje zák. č. 64/1997 Z.z., v znení zmien a doplnkov, o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim.

7. Správny súd poukázal na § 3 ods. 1, § 6, § 7 ods. 1, 4, § 8 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 9 ods. 1, 3, § 18c ods. 1, 2 zákona č. 64/1997 Z.z. a konštatoval, že námietky žalobkyne krajský súd považoval za nedôvodné. Správne orgány v prejednávanej veci postupovali podľa zákona č. 64/1997 Z.z. v platnom znení, zabezpečili aktualizáciu registra pôvodného stavu i znalecký posudok na určenie výšky náhrady za užívané pozemky v záhradkovej osade. Pri aktualizácii RPS zhotoviteľ vychádzal z údajov katastra nehnuteľností, z aktuálneho LV č. XXX. V konaní bolo nesporné, čo ani žalobkyňa nespochybňovala, že parcelu č. 4189/60, ktorej je spoluvlastníčkou v 1/3-ine, užívajú členovia záhradkovej osady, ktorí predložili geometrický plán zriadenej záhradkovej osady v súlade s § 8 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. Skutočnosť, že 4 užívatelia parciel v súčasnosti podľa tvrdenia žalobkyne parcely neužívajú, nemá vplyv na správnosť rozhodnutí žalovaného, nakoľko účelom zákona je vyporiadať vlastníctvo ku všetkým pozemkom v zriadenej záhradkovej osade, ktorých sa podaný návrh týka. Námietku žalobkyne, že znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený U.. B. v konaní, je nesprávny, resp. určuje nevýhodne cenuužívaných pozemkov, krajský súd považoval za nedôvodnú a nepodloženú žiadnym dôkazom. Napriek tomu, že žalobkyňa tvrdila, že iný znalecký posudok, ktorý mal byť vypracovaný U.. J., určuje cenu pozemkov vyššie, žiadny takýto dôkaz so žalobou nepredložila a nepredložila ho ani správnym orgánom. Z uvedeného dôvodu správne orgány vychádzali zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v konaní v súlade s ust. § 18c ods. 1 cit. zákona a v jeho postupe krajský súd nezistil nezákonnosť.

8. Konštatoval, že okruh účastníkov konania podľa zák. č. 64/1997 Z.z. je stanovený v ust. § 6 tohto zákona, a to: a/ užívatelia, b/ záhradkárska organizácia, c/ vlastníci, d/ Slovenský pozemkový fond. Žalobkyňa namietala skutočnosť, že správne orgány konajú s U. Y., ktorá podľa jej názoru nie je účastníčkou konania, nakoľko ju za účastníčku neoznačili navrhovatelia v návrhu. I táto námietka žalobkyne je nedôvodná, nakoľko je nesporné, že U. Y. je spoluvlastníčkou parcely č. 4189/60, ktorá je v užívaní záhradkárov, a preto je zo zákona účastníčkou konania. Zmluva, ktorou táto účastníčka previedla svoj vlastnícky podiel k uvedenej parcele, bola rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/58/2006-148 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/115/2007-195 určená za neplatnú a uvedené súdne rozhodnutie bolo pre správne orgány záväzné.

9. Krajský súd dospel k záveru, že preskúmanými rozhodnutiami žalovaného nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobkyne, správne orgány sa s námietkami žalobkyne zaoberali dôsledným spôsobom a správne rozhodli, a preto súd žaloby ako nedôvodné zamietol podľa § 190 SSP.

10. Žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto o trovách konania krajský súd rozhodoval podľa § 168 SSP, úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. Pribratým účastníkom konania v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil, trovy konania nevznikli, a preto s poukazom na ust. § 169 SSP im súd náhradu trov nepriznal.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

11. Proti rozsudku správneho súdu podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“), ktorá žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, eventuálne, aby zrušil rozhodnutia žalovaného a vrátil veci na ďalšie konanie žalovaného, súčasne žalobcovi priznal náhradu trov konania a trov kasačného konania. V kasačnej sťažnosti poukázala na dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, ktoré videla v tom, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. V kasačnej sťažnosti konštatovala, že krajský súd sa stotožnil s rozhodnutím správneho orgánu, že pôvodným pozemkom v Registri pôvodného stavu (RPS) je 21 právne neexistujúcich parciel č. 4189/37-57, 62, 66, ktorých vznik je len navrhovaný geometrickým plánom záhradkárov. Skutočný pôvodný pozemok, par. č. 4189/60, na ktorej je zriadená záhradková osada, v RPS však nie je uvedená.

13. Zhotoviteľ RPS sa opieral o sfalšovaný LV č. XXXX, do ktorého si záhradkári dali zapísať bez právnej listiny nimi užívané časti parcely č. 4189/60, a to len na základe ich geometrického plánu č. 60/2010, ktorý je bez príslušnej právnej listiny právne neúčinný. Okrem toho záhradkári, ani ich Zväz záhradkárov nie sú vôbec na uvedenom LV č. XXXX ako užívatelia zapísaní.

14. Rozhodnutie správneho súdu považovala sťažovateľka za zmätočné, keďže uznal ako pôvodný pozemok 21 právne neexistujúcich parciel uvedených v RPS, ale zároveň v iných častiach rozsudku dokazuje, že pôvodným pozemkom je parc. č. 4189/60, a to nasledovným spôsobom, kedy krajský súd akceptoval:

- tvrdenie záhradkárskej organizácie, že záhradkári na pôvodnej parc. č. 4189/60 užívajú výmeru 6 252 m2 (str. 5, bod 10),

- skutočnosť, že záhradková osada je zriadená na parc. č. 4189/60 potvrdil aj Okresný súd Partizánskej vo svojom rozhodnutí sp.zn. 5C/73/2008 (str. 7, bod 14.2),

- tvrdenie správneho orgánu, že členovia záhradkovej osady užívajú parcelu č. 4189/60 (str. 3 bod 3).

15. Napriek tomu, námietku sťažovateľky proti nepravdivému RPS, kde namiesto pôvodnej parc. č. 4189/60 boli v ňom zapísané právne neexistujúce parcely, súd zamietol.

16. Krajský súd neakceptoval námietku, že geometrický plán záhradkárov č. 60/2010 je neaktuálny, keďže 4 parcely nie sú záhradkármi užívané pre zánik ich členstva. Súd pribral do konania dvoch účastníkov, a to Ľ. D. a U.. X. B. neoprávnene, nakoľko podľa vyjadrenia správneho orgánu, v procese správneho konania na opustené parcely nemožno prijať nového účastníka (str. 3, bod 3). Neaktuálnosť geometrického plánu potvrdzuje aj skutočnosť, že pre zvýšené nájomné, parcely prestali užívať aj ďalší členovia a vzdali sa užívacieho práva.

17. Nie je pravdou tvrdenie krajského súdu, že sťažovateľka správnemu orgánu nepredložila znalecký posudok iného znalca. Na ústnom pojednávaní dňa 06.02.2015 na Obvodnom pozemkovom úrade v Prievidzi predložila znalecký posudok miestneho znalca U.. A. J. č. 18/2012 s hodnotou pozemku o 1/3 vyššou, ako uvádza vo svojom znaleckom posudku U.. Ľ. B., znalec ustanovený Slovenským pozemkovým fondom (ďalej aj „SPF“). Správny orgán predložený znalecký posudok, ako dôkazný prostriedok o vyššej cene pozemku, predložený sťažovateľkou, nepripustil s odôvodnením, že U.. B. menoval SPF a správny orgán nemá dôvod neveriť správnosti jeho posudku. Správnemu orgánu v dôsledku jeho úradnej činnosti bolo bezpečne známe, že cena pozemku č. 4189/60 nachádzajúceho sa v absolútnom centre okresného mesta Partizánske a určeného územným plánom na zastavanie, nemôže mať cenu 4,48 Eur/m2, ktorá cena zodpovedá cene bezvýznamných neprístupných pozemkov v katastri malých obcí. Má za to, že správny orgán nepripustením vyššie uvedeného dôkazného prostriedku nielen porušil ust. § 34 zákona o správnom konaní, ale podhodnotenou cenou pozemku by došlo k ukráteniu cca o 15 000,- Eur (rozdiel ceny pozemku uvedený v znaleckých posudkoch U.. J. a U.. B.). Znalecký posudok U.. J. nemohla predložiť odvolaciemu správnemu orgánu ako aj krajskému súdu, nakoľko v predmetnej veci rozhodoval bez ústneho pojednávania a v jej neprítomnosti.

18. Sťažovateľka má za to, že súd neoprávnene posúdil pribratie spoluvlastníčky U. Y. s jej tretinou parc. č. 4189/60 v súlade s ust. § 6 zákona č. 64/1997 Z.z. s tým, že podľa písm. c/ sú účastníci konania vlastníci. Súd opomenul ust. § 7 ods. 1, ktorý zužuje okruh vlastníkov s tým, že do konania sú pribratí tí vlastníci, ktorí odmietli uzavrieť s užívateľmi kúpnu zmluvu. Spoluvlastníčka U. Y. uzavretie kúpnej zmluvy neodmietla, túto aj uzavrela, avšak súd ju vyhlásili za neplatnú. Krajský súd vo svojom rozhodnutí opakuje, podľa názoru sťažovateľky, nekvalifikovaný výrok správnych orgánov, že rozhodnutie súdu je rozhodnutie pre správne orgány záväzné.

19. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 8Co/115/2007-195 však správnym orgánom neprikázal v dôsledku neplatnej kúpnej zmluvy, pribrať U. Y.Á. do konania z úradnej moci, v rozpore s § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. Vyjadrila názor, že užívatelia mali opätovne uzavrieť kúpnu zmluvu, avšak zákonným spôsobom, čo neurobili a správny orgán ich k tomu ani nevyzval. Správny súd nesprávne vyhodnotil úvodné podklady - Register pôvodného stavu a geometrický plán záhradkovej osady, akceptoval nekvalifikované a nepravdivé tvrdenia správnych orgánov, nevykonal dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

20. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním z 27.11.2018, v ktorom žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

III. Konanie na kasačnom súde

21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou na jej podanie (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanejkasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

22. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku správneho súdu konštatuje, že predmetom preskúmania pred správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného č. OU- TN-OOP4-2015/016504-004 Kov zo dňa 22.05.2015, ktorým správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Prievidza, pozemkový a lesný odbor č. OU-PD-PLO-2015/0791-09805 zo dňa 12.02.2015, ktorým správny orgán rozhodol podľa § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. tak, že námietkam žalobkyne nevyhovel (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného 1“), ako aj rozhodnutie žalovaného č. OU-TN-OOP4-2015/016517-007 Kov zo dňa 28. mája 2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. OU-PD-PLO-2015/0791-010903 zo 16.02.2015, ktorým podľa § 9 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z.z. žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým schválil úvodné podklady k projektu pozemkových úprav na vysporiadanie vlastníctva pozemkov - záhradkárskej osady č. 44-10 Mesto I Partizánske, v k.ú. Z., ktoré tvoria Register pôvodného stavu, vyhotovený Geodézia Bratislava a.s. (ďalej lej „RPS“) a geometrický plán č. 60/2010, vyhotoviteľ U.. B. J., súkromný geodet Veľké Uherce, overený Správou katastra Partizánske dňa 14.06.2010, pod č. 150/10 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného 2“).

23. Obe rozhodnutia boli doručené žalobkyni dňa 20.07.2015 a proti obom podala žalobkyňa správnu žalobu, o ktorej konal a rozhodoval správny súd, v kasačnou sťažnosťou, napadnutom rozsudku.

24. Po vyhlásení rozhodnutia zomrela účastníčka konania U. Y. (účastníka v 3. rade) dňa XX.XX.XXXX. Do jej práv vstúpili dedičia (Y. Y.).

25. Žalobkyňa v správnej žalobe rovnako ako aj v námietkach proti úvodným podkladom (výpis z Registra pôvodného stavu /ďalej len „RPS“/) tvrdila, že údaje RPS sú nepravdivé, nevykazujú pôvodný stav a obsahujú užívateľsky želaný budúci stav, rozdeľujúci ich pôvodnú právne existujúcu parcelu č. 4189/60 v k.ú. Z. na 21 drobných parciel, označených pod č. 4189/37 - 57, 62, 66, ktoré však právne, podľa žalobkyne, neexistujú, keďže uvedený geometrický plán užívateľov nie je spojený so žiadnou právnou listinou.

26. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané, že pôvodná parcela č. 4189/60, k.ú. Z., bola (pred rozdelením) geometrickým plánom GP č. 131/98, GP č. 150/2010, pre účely konania podľa zákona č. 64/1997 Z. z. rozdelená na 21 parciel, v súlade s postupom podľa zákona č. 64/1997 Z.z. Týmto novovytvoreným parcelám CKN p.č. 4189/37 až 54, č. 4189/57, 4189/62, 4189/66 zodpovedá pôvodná parcela č. 4189/60, k.ú. Z., čo do výmery, ako aj podiel žalobkyne na 21 vytvorených parcelách, v rozsahu 1/3, je zachovaný tak ako bol podiel žalobkyne na pôvodnej parcele č. 4189/60, k.ú. Z.. Týmto údajom zodpovedá aj výpis z ROEP, ktorý bol žalobkyni doručený.

27. Práve vytvorenie geometrického plánu je jedným z východiskových podkladov pre konanie žalovaného postupom podľa § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. a nasl. zákonných ustanovení, ktoré toto konanie upravuje, keď až po právoplatnom skončení konania, na základe schváleného ROEP dôjde k zápisu skutočností (obsiahnutých v geometrickom pláne) do katastra nehnuteľností. Preto závery krajského súdu k tejto námietke žalobkyne sú správne a ani argumenty uvádzané žalobkyňou v kasačnej sťažnosti (bod 1 kasačnej sťažnosti), nie sú relevantné.

28. Kasačný súd zdôrazňuje, že účelom zákona č. 64/1997 Z.z. je upraviť užívanie pozemkov zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom (§ 1 ods. 1 písm. a/ a pod písm. b/) postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách (ďalej len „vlastníci“), nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadenýchzáhradkárskych osadách a Slovenského pozemkového fondu, v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu (ďalej len „konanie“), (s odkazom na zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstva /ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“/), na účely vysporiadania vlastníctva k pozemkom o zriadených záhradkárskych osadách.

29. Z ustanovení zákona č. 64/1997 Z.z. vyplýva cieľ odstrániť nejasnosti ohľadne vzťahu medzi vlastníkom a užívateľom pôdy, z hľadiska nájomného vzťahu, pričom jeho účelom je vyporiadať vlastníctvo ku všetkým pozemkom v konkrétnej záhradkovej osade. Predmetný zákon upravuje postup správnych orgánov v konaní, ktorý sa skladá z viacerých samostatných fáz. Prvá fáza spočíva v zostavení registra pôvodného stavu a vyhotovenia geometrického plánu záhradkovej osady, ktoré spolu tvoria úvodné podklady (§ 8 a § 9 zák. č. 64/1997 Z.z.), proti ktorým je možné podať námietky a po rozhodnutí o námietkach nasleduje schválenie úvodných podkladov (§ 9 ods. 4 zák. č. 64/1997 Z.z.). Predmetný zákon bol novelizovaný a v ustanovení § 18c upravuje postup správnych orgánov už v začatých konaniach, v ktorých nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu.

30. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na neaktuálnosť geometrického plánu č. 60/210, kasačný súd konštatuje, že správny súd bol kompetentný preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu ku dňu ich vydania, pričom vo výpise z registra úvodných podkladov sú uvedené len skutočnosti týkajúce sa rozdelenia parcely č. 4189/60, k.ú. Z. na 21 parciel, keď aj pri týchto rozdelených parcelách je vedená žalobkyňa ako spoluvlastníčka v podiele 1/3, takže pri rozhodnutí postupom správneho orgánu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. je táto námietka, v súvislosti s vydaním rozhodnutia podľa tohto zákonného ustanovenia, irelevantná.

31. Vo vzťahu k rozhodnutiam vydaným správnymi orgánmi v inštančnom postupe, postupom podľa § 9 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z.z. (ďalej len „rozhodnutie žalovaného 2“) - rozhodnutie o schválení úvodných podkladov, v konaní nebolo preukázané, že by geometrický plán č. 60/210 nebol v čase konania a rozhodovania správnych orgánov podľa § 9 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z.z. neaktuálny.

32. Krajský súd posudzoval zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia ku dňu ich právoplatnosti (§ 135 ods. 1 SSP) v spojení s ust. § 491 ods. 1 SSP.

33. K sťažnostnému bodu 2, v ktorom žalobkyňa napádala správnosť okruhu účastníkov konania, kasačný súd konštatuje, že táto námietka nie je spôsobila ovplyvniť zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovými správnymi rozhodnutiami, vo vzťahu k žalobkyni, keď v konaní nebolo sporným, že by žalobkyňa bola nesprávne uvedená v novovytvorených parcelách, čo do výšky spoluvlastníckeho podielu, resp. že novovytvorené parcely by sumárom nezodpovedali výmeru pôvodnej parcely vo vlastníctve a podiele žalobkyne. Naviac, žalobkyňa v kasačnej sťažnosti nepreukázala, aký vplyv na jej postavenie účastníka konania a jej subjektívne práva má skutočnosť, že okruh účastníkov, podľa jej názoru, bol určený správnym orgánom nesprávne, pričom uvedená skutočnosť, podľa názoru kasačného súdu, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym orgánov. Naviac, žalobkyňa nešpecifikovala v tomto smere sťažnostný bod.

34. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ má povinnosť presne vymedziť dôvody kasačnej sťažnosti, aby spĺňali kvalitatívne požiadavky kladené zákonom. Tento možno na prvý pohľad príliš formálny príkaz nie je samoúčelný, ale je vyjadrením toho, že kasačný súd sa má v zmysle zákonnej úpravy vo svojich rozhodnutiach zaoberať dôvodmi, ktoré má povinnosť konkrétne uviesť právny zástupca, ktorý je na to kvalifikovaný svojím vzdelaním a profesiou, a nie dôvody prípustnosti a dôvodnosti kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku, sám vyhľadávať. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 1622).

35. Keďže kasačná sťažnosť má slúžiť predovšetkým na nápravu výnimočných najzávažnejších procesných pochybení, t.j. zmätočných rozhodnutí a riešenie otázok zásadného právneho významu azjednocovanie judikatúry so svojím nezameniteľným vplyvom na posilňovanie princípu právnej istoty, z tohto hľadiska nie je prípustné, aby sťažovateľ, povinne zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, poukázal v kasačnej sťažnosti na svoje podania pred krajským súdom, ale musí v sťažnostných bodoch v prvom rade odôvodniť prípustnosť kasačnej sťažnosti tak, aby kasačný súd mal základ pre svoje rozhodnutie o tom, či kasačná sťažnosť je spôsobilá vyvolať ten procesný následok, že ju kasačný súd vecne prejedná. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 1622, 1623).

36. Kasačný súd, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, zistil, že D. a U.. B. (účastníci 61, 62) nie sú uvedení v zozname užívateľov - záhradkárov. Ako z bodu 8 rozsudku vyplýva, uvedené osoby vstúpili do užívateľských práv iných záhradkárov tak ako je popísané v bode 8 rozsudku a z tohto dôvodu boli pribratí do okruhu účastníkov konania pred správnym súdom, namiesto pôvodných užívateľov záhradkárskych osád, tak ako zdôvodnil správny súd v bode 8 rozsudku. Táto skutočnosť nemá vplyv, v tomto smere, ani kasačnou sťažnosťou žalobkyňa nepreukázala žiadne skutkové tvrdenia a dôkazy, preukazujúce vplyv tohto postupu správneho súdu na konkrétne subjektívne práva žalobkyne a vplyv na zákonnosť rozhodnutí žalovaného. Kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť v bode 2 za nedôvodnú.

37. K bodu 3 kasačnej sťažnosti, v ktorej žalobkyňa tvrdila, že nie je pravdou tvrdenie správneho súdu, že správnemu orgánu nepredložila znalecký posudok iného znalca, mala tak urobiť na ústnom pojednávaní dňa 06.02.2015 na Obvodnom úrade v Prievidzi, keď mala predložiť znalecký posudok znalca U.. A. J. č. 18/2012, s hodnotou pozemku o tretinu vyššou ako uvádza v znaleckom posudku U.. Ľ. B., znalec menovaný Slovenským pozemkovým fondom.

38. Kasačný súd konštatuje, že tieto námietky sťažovateľky boli uvedené aj v podanej správnej žalobe.

39. Kasačný súd konštatuje, že v administratívnom spise sa posudok č. 18/2012, znalca J., nenachádza, taktiež zo zápisnice z pojednávania pred správnym orgánom zo dňa 06.02.2015 nevyplýva, že by žalobkyňa tento posudok predložila správnemu súdu pred vydaním rozhodnutí, nepredložila ani v odvolaní, ktoré podala proti prvostupňovým správnym rozhodnutiam v ich prílohe a ani po podaní odvolaní ich nedoručila žalovanému pred vydaním rozhodnutia žalovaného, ani po jeho vydaní, ani ho nepripojila k správnej žalobe, čím nepreukázala žiadnymi dôkazmi svoje skutkové tvrdenia, uvádzané v kasačnom konaní, keď nepreukázala, že takýto znalecký posudok aj reálne existuje. Žalobkyňa ani v prílohe ku kasačnej sťažnosti tento posudok nepredložila, nepreukázala jeho reálnu existenciu, preto nemohol na obsah tohto neexistujúceho dôkazného prostriedku ani správny súd, ani správne orgány v inštančnom postupe, ktoré konali a rozhodovali, prihliadať a jeho obsah vyhodnotiť v súvislosti s vydaním rozhodnutí žalovaného.

40. V súvislosti s uvedeným kasačný súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky nález č.k. IV.ÚS 81/2018-8 zo dňa 1. februára 2018, v ktorom konštatoval: „Ústavný súd po preskúmaní sťažnostnej argumentácie a napadnutého rozsudku najvyššieho súdu dospel k záveru, že správnym orgánom, ako ani vo veci sťažovateľa konajúcim všeobecným súdom nemožno vytýkať, že v konaní prihliadali na dôkaz (znalecký posudok) predložený jedným z účastníkov administratívneho konania. Sťažovateľ bol v správnom konaní prostredníctvom právnej zástupkyne oboznámený s jeho obsahom, mal možnosť sa k nemu vyjadriť a prípadne zadať vypracovanie znaleckého posudku inému zvolenému znalcovi, ktorý by v konaní sám predložil správnemu orgánu na účel preukázania svojich tvrdení o nesprávnom určení výšky náhrady, alebo kvalifikovaným spôsobom namietať proti osobe znalca, ktorý znalecký posudok vypracoval. Svoje procesné oprávnenia však sťažovateľ v rámci správneho konania nevyužil. Za týchto okolností svoje tvrdenie o nesprávnom určení výšky finančnej náhrady znaleckým posudkom v správnom ani súdnom konaní nepreukázal relevantným dôkazom, ktorý by bol spôsobilý spochybniť závery znaleckého posudku, z ktorého správne orgány pri rozhodovaní vychádzali.

41. Konanie podľa zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách avyporiadaní vlastníctva k nim je rozdelené na etapy, z ktorých každá nasledujúca začína, po právoplatnom rozhodnutí správneho orgánu, predstavujúcom ukončenie predchádzajúcej etapy.

42. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že náhradné pozemky, tak ako tvrdila súdu, sú nepomerne nižšej hodnoty ako pozemky, na ktorých je zriadená a záhradkármi užívaná záhradkárska osada, v konečnom dôsledku nepreukázala, že hodnota pozemkov, ktoré jej podľa geometrického plánu majú byť ako náhradné pozemky určené v stanovenom spoluvlastníckom podiele, sú zásadným spôsobom v nižšej hodnote než hodnota pozemkov, ktoré vlastní v záhradkárskej osade. Iba na základe produkcie dôkazov tohto druhu by bolo v správnom konaní možné, aby sa správne orgány s týmto relevantným argumentom vysporiadali a vysporiadali sa aj s obsahom hodnotenia hodnoty pozemkov, ktoré sa postupom podľa zákona č. 64/1997 Z.z. v spoluvlastníckom podiele majú žalobkyni ako náhradné pozemky, prideliť. Nakoľko však takéto dôkazy žalobkyňa v správnom konaní, napriek svojim tvrdeniam, neprodukovala, nepreukázala ich existenciu, nie je možné hodnotiť túto obranu žalobkyne ako relevantnú a takú, s ktorou sa správne orgány náležite nevysporiadali. Preto hodnotil kasačný súd tento sťažnostný bod ako nedôvodný.

43. Naviac, kasačný súd konštatuje, že vo svojej rozhodovacej činnosti neustále poukazuje na nutnosť dodržiavať zásadu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), t.j., že v obdobných veciach je možné sa od predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Preto s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí.

44. Z uvedeného dôvodu sa Najvyšší súd SR aj v tejto veci stotožňuje s právnym názorom vysloveným konajúcim senátom v obdobnej veci, a to prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžd/34/2011 zo dňa 15. mája 2012, podľa ktorého (konajúci senát cituje v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p. v rozsahu relevantnom pre odôvodnenie svojich nižšie vyslovených záverov, v podrobnostiach je text rozsudku zverejnený na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR): „Znalec je štátom aprobovanou osobou, ktorej ustanovením do konkrétneho konania vzniká zodpovednosť za riadne a včasné splnenie zadanej znaleckej úlohy pod sankciou poriadkového, administratívneho alebo trestného postihu, ak si svoju povinnosť nesplní alebo inak zmarí základnú úlohu súdu pri poskytovaní spravodlivosti. Základné procesné pravidlo o vedení pojednávania súdom určuje, že znalec na otázky položené počas jeho výsluchu účastníkmi neodpovedá, pokiaľ otázky smerujú k poznaniu, ktoré konajúci súd nepovažuje za nutné zistiť, resp. objasniť. Navyše otázky smerujúce na znalca počas procesu dokazovania sú limitované iba snahou objasniť technickú, odbornú alebo inak nejasnú argumentáciu znalca ním použitú pri splnení úlohy znalca; zakázané sú otázky kapciózne a sugestívne. Otázky s iným obsahom môžu od znalca vyžadovať výkon znaleckej činnosti, tzn. že sú základom pre znaleckú úlohu. Spochybnenie dôkazného prostriedku vyhotoveného subjektom verejného práva, napríklad odborného vyjadrenia znalca osvedčujúceho vznik dopravnej nehody, je možné vykonať iba procesne relevantným spôsobom, tzn. preukázať odbornú nemožnosť takéhoto vzniku predložením iného, hodnoverného znaleckého úkonu.“

45. Zdôrazňuje charakter a účel znaleckého dokazovania, ktoré je zakotvené nielen v ustanovení § 36 správneho poriadku, ale aj v zákone č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

46. Z uvedených ustanovení pre Najvyšší súd SR nevyplýva porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak by správny orgán pripustil v správnom konaní znalecký posudok od znalca, ktorého by do tohto konania neustanovil. Naopak, znalecký posudok predložený iným zadávateľom v správnom konaní má rovnakú relevanciu a výpovednú hodnotu ako znalecký posudok, ktorý vyhotovil znalec ustanovený správnym orgánom. Navyše z ustanovenia § 8 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z. v citovanom znení, ktoré plní úlohu „ius specialis“ k úprave správneho poriadku, nevyplýva žiadny záver, že iba správny orgán je oprávnený zadať uvedenú úlohu znalcovi.

47. Predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia žalovaného, vydané postupom podľa § 9 ods. 1 a § 9 ods. 4 označeného zákona (§ 9 Prerokovanie námietok).

48. V etape schválenia projektu pozemkových úprav postupom podľa § 10 a § 14 zákona č. 64/1997 Z.z. príslušný správny orgán v súčinnosti s účastníkmi konania zabezpečuje podklady pre spracovanie projektu, súčasťou ktorého sú poklady pre určenie náhrady za pozemky v záhradkovej osade. Po schválení projektu Obvodný pozemkový úrad nariadi rozhodnutím jeho vykonanie, v ktorého rámci sa na základe rozdeľovacieho plánu vytýčia pozemky v samostatnom obvode náhradných pozemkov a vyhotoví sa geometrický plán. Geometrický plán spolu s rozhodnutím, ktorým sa schváli vykonanie projektu (§ 16 ods. 1) je verejnou listinou, na základe ktorej sa vykonávajú zmeny v katastri nehnuteľností. Vykonanie projektu sa nenariaďuje, ak sa náhrada poskytuje len v peniazoch a v konaní nebol určený samostatný obvod náhradných pozemkov (§ 15 ods. 2, 3). Vykonanie projektu Obvodný pozemkových úrad schváli rozhodnutím. V rozhodnutí podľa § 15 ods. 1 Obvodný pozemkový úrad - a) určí Slovenskému pozemkovému fondu lehotu na poskytnutie náhrady v peniazoch vlastníkom uvedených v § 12 ods. 1 písm. a/ v bode 4/ a 5/ bode; b) uvedie pozemky a podiely, ktorých užívatelia nezaplatili v určenej lehote (§ 12 ods. 1 písm. a/ tretí bod) náhradu a hodnotu podielu (§ 16 ods. 1, 2). Dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu alebo neskorším dňom uvedeným v rozhodnutí sa nadobúda vlastníctvo pozemkov v samostatnom obvode zriadenej záhradkovej osady a v samostatnom obvode náhradných pozemkov. Pri zápise vlastníckeho práva k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade podľa ods. 1 katastrálny úrad zapíše do katastra nehnuteľností aj povinnosť užívateľa zachovať doterajší spôsob užívania pozemku v zriadenej náhradkovej osade do času, kým sa nerozhodne o jeho inom využití (§ 17 ods. 1 a 2). Uvedenou etapou sa konanie o vysporiadanie vlastníctva k pozemkom zriadených v záhradkových osadách končí, právoplatným schválením vykonania projektu. Na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu v prípade Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike, o sťažnosti č. 74258/01, v ktorom rozhodol rozsudkom dňa 27.11.2007, došlo následne k novele záhradkového zákona, ako aj zákona č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Účelom novely záhradkového zákona bolo, v rámci výkonu uvedeného rozsudku ESĽP, vo vnútroštátnej úrovni vykonať všeobecné opatrenia, ktoré spočívajú v tom, že štát odstráni všetky prekážky toho, aby sa nájom pôdy v záhradkových osadách realizoval za podmienok, ktoré berú do úvahy skutočnú cenu pôdy a súčasné trhové podmienky v dotknutej lokalite a ďalej odstrániť všetky prekážky toho, aby sa za prevod vlastníckeho práva k takýmto pozemkom vyskytovala náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu. Nová právna úprava mení spôsob určovania výšky aj ročného nájomného za užívanie pozemkov, a tiež spôsob určovania výšky peňažnej náhrady za pozemky v zriadenej záhradkovej osade. Okrem toho definuje aj charakter náhradného pozemku za pozemok zriadený v záhradkovej osade. Novela záhradkového zákona v právnej norme ust. § 18b ods. 2 stanovuje, že účastník konania, o ktorého právach bolo právoplatne rozhodnuté schválením vykonania projektu pozemkových úprav do 31.03.2011, má právo na finančnú náhradu za pozemky v peniazoch, a to v sume zodpovedajúcej rozdielu náhrady v peniazoch podľa tohto zákona a náhrady v peniazoch účastníkovi v poskytnutej, ak o poskytnutie finančnej náhrady požiada do 31.12.2011 na Obvodnom pozemkovom úrade, ktorý schválil vykonanie projektu pozemkových úprav, inak toto právo zaniká.

49. Kasačný súd konštatuje, že predmetom prieskumu boli rozhodnutia vydané v etape prerokovania námietok upravenej v § 9. Samotné schválenie projektu pozemkových úprav, ktoré v sebe subsumuje aj konanie o náhradných pozemkoch alebo poskytnutie náhrady v peniazoch je upravené v § 10 Schválenie projektu pozemkových úprav, čo znamená, že v tomto štádiu konania a v rozhodovaní podľa § 10 sa bude rozhodovať aj o náhradných pozemkoch, resp. o výške peňažnej náhrady za pozemky vlastníkov záhradkárskej osady. Ako súd konštatoval vyššie a potvrdzuje to aj súčasná judikatúra. Zákon č. 64/1997 Z.z. za účelom zabezpečenia, aby vlastníci pozemkov nachádzajúcich sa v záhradkových osadách dostali za tieto pozemky náhradu, ktorá zodpovedá trhovej cene ku dňu prevodu stanovil, že výška náhrady sa určuje na základe znaleckého posudku vykonávaného podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorej úprava jeobsiahnutá v § 8 ods. 1 v spojení s § 18c ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. To znamená, hodnota náhradných pozemkov alebo náhradných peňazí bude určovaná až v postupe podľa § 10 podľa uvedených kritérií.

50. Čo sa týka ocenenia pozemkov v záhradkárskych osadách, ktoré bolo obligatórnou náležitosťou postupu podľa § 8 ods. 2 v spojení s § 9 zákona č. 64/1997 Z.z. je taktiež vypracovanie znaleckého posudku, ktorý je súčasťou registra pôvodného stavu, ktorý určuje výšku náhrady za pozemok zriadený v záhradkárskej osade v peniazoch podľa osobitného predpisu. Takýto posudok bol správnym orgánom predložený a je súčasťou administratívneho spisu, jedná sa o znalecký posudok č. 25/2015 znalca U.. Ľ. B., ktorého podkladom bol geometrický plán č. 60/2010 zo dňa 24.05.2010, overený pod č. 150/2010 zo dňa 14.06.2010 Správou katastra Partizánske, ktorý ohodnocoval časti pôvodných parciel, z ktorých boli vytvorené podľa registra parcely E, ktoré boli súčasťou doručeného výpisu z registra pôvodného stavu, doručovaného aj žalobkyni. Znalecký posudok ohodnocoval pozemky časti pôvodných parciel, resp. celú pôvodnú parcelu pri súčasnom právnom stave, teda aj pôvodnú parcelu ako vyplýva z obsahu znaleckého posudku p.č. 4189/60. Ohodnotenie vykonal ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku 15.08.2012, a to postupom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004, pri aplikovaní prípustnej metódy, ktorou je metóda polohovej diferenciácie.

51. Tak ako konštatoval kasačný súd vyššie, závery ohodnotenia pozemkov žalobkyňa síce napadla tvrdením, že existuje znalecký posudok, ktorého závery sú odlišné, avšak ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a súdneho spisu, takýto znalecký posudok nepredložila tak, aby sa mohli s jeho obsahom oboznámiť správne orgány alebo boli súčasťou súdneho prieskumu, preto nie je možné konštatovať, že by hodnoverným spôsobom, okrem tvrdenia, že nesúhlasí so záverom znalca a stanovenou hodnotou pozemkov, žalobkyňa v správnom konaní závery znalca, obsiahnuté v znaleckom posudku reálne spochybnila, a teda aj reálne spochybnila všeobecnú hodnotu posudzovaných pozemkov. Znalecký posudok bol vyhotovený odborne spôsobilou osobou a aplikoval pri stanovení všeobecnej hodnoty ohodnocovaných pozemkov účinnú právnu normu - vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pričom pri určovaní hodnoty majetku postupoval metódu polohovej diferenciácie, ktorá sa bežne aplikuje v obdobných prípadoch, aj v postupe ohodnocovania pozemkov podľa zákona č. 64/1997 Z.z. Kasačný súd poukazuje na znenie ust. § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a konštatuje, že nie je možné pri určení všeobecnej hodnoty pozemku porovnávať pozemky s rôznym účelom využitia, tak ako sa možno domnieva žalobkyňa, teda porovnávacím kritériom môžu byť iba porovnateľné pozemky, ktoré sa využívajú rovnakým spôsobom. Účel využitia pozemkov je, podľa názoru kasačného súdu, podstatným faktorom pre určenie jeho ceny. Keďže v správnom konaní žalobkyňa relevantne nespochybnila znalecký posudok, a teda spôsob, metódu a závery v znaleckom posudku, ktoré oceňovali pôvodné pozemky a novovytvorené, ktoré boli a sú súčasťou posudzovanej záhradkovej osady, a ani kasačný súd nezistil, že by predložený znalecký posudok nebol relevantným podkladom pre vydanie rozhodnutí žalovaného postupom podľa § 9 ods. 1 a § 9 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z.z. vo vzťahu k žalobkyni.

52. Podľa názoru kasačného súdu, až v nasledujúcich etapách pozemkových úprav a postupom podľa ust. § 10 a nasl. zákona č. 64/1997 Z.z. sa opätovne rieši otázka hodnoty náhradných pozemkov alebo náhradných peňazí a je potrebné v tomto štádiu konania opätovne oceniť pôvodné nehnuteľnosti a náhradné nehnuteľnosti postupom podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z., a to aj metódou polohovateľnej diferenciácie, ku dňu prevodu, ktorý nastáva v súlade s ust. § 17 zákona č. 64/1997 Z.z., kedy sa nadobúda vlastníctvo k pozemkom v samostatnom obvode zriadenej záhradkárskej osady a samostatnom obvode náhradných pozemkov. Tento aspekt nového ohodnotenia je určujúci pre stanovenie výšky náhrady v peniazoch, ohodnotenia pôvodných pozemkov v samostatnom obvode záhradkárskej osady a v samostatnom obvode náhradných pozemkov.

53. K sťažnostnému bodu žalobkyne, v ktorom namietala okruh účastníkov, a to existenciu spoluvlastníckeho podielu U. Y., na pôvodnej parcele č. XXXX/XX, kasačný súd konštatuje, že pokiaľ správne orgány ako aj správny súd konal s uvedenou osobou U. Y., tak postupoval v súlade so znením zákona č. 64/1997 Z. z. (§ 6), keď okruh účastníkov správneho konania stanovil správny orgánsprávne, keď konal aj s osobou, U. Y., čo je zrejmé aj z doručovania rozhodnutia žalovaného tejto osobe a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a to vo vzťahu k doručovaniu rozhodnutia žalovaného, vydaného podľa § 9 ods. 4 zákona č. XX/XXXX Z.z., teda rozhodnutia žalovaného z 28.05.2015, pod č. OU-TN-OOP4-2015/016517-007 Kov a prvostupňového správneho rozhodnutia zo dňa 16.02.2015, pod č. OU-PD-PLO-2015/0791-010903. Keďže správne orgány s touto osobou konali, postupoval správny súd v súlade so zákonom, keď z okruhu účastníkov správneho konania, ktorý určil správny orgán, vychádzal a aj so všetkými účastníkmi správneho konania, s ktorými konal správny orgán, konal aj správny súd, s poukazom na § 32 ods. 3 písm. a/ a nasl. SSP, preto táto námietka žalobkyne o nesprávnosti okruhu účastníkov súdneho prieskumu pred správnym súdom nie je dôvodná a nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného 1.

54. Kasačný súd dospel k záveru, že kasačné námietky nespochybňujú vecnú správnosť kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku správneho súdu, preto kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, aplikujúc § 461 SSP.

55. Žalobkyňa nemala v kasačnom konaní úspech, nevzniká jej právo na náhradu trov kasačného konania s poukazom na § 467 ods. 1 a § 167 ods. 1 SSP a contrario, pričom neboli preukázané dôvody, na základe ktorých by náhradu trov kasačného konania kasačný súd priznal žalovanému a účastníkom konania s poukazom na § 168 a § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.