UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: Družstvo podielnikov Devín, Čsl. Tankistov 300/A, 843 53 Bratislava - Záhorská Bystrica, právne zastúpený: ak-jj, s.r.o., Banšelova 1774/6, 821 04 Bratislava, IČO: 36 841 021, proti žalovanej: Predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, P.O.BOX 57, 820 12 Bratislava 212, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P 6244/2017-Va zo dňa 28.06.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/194/2017-76 zo dňa 03.09.2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa z a m i e t a.
Sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 03.09.2019, sp.zn. 5S/194/2017 odmietol žalobu podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e/ SSP a rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vyplýva právny názor, že v danom prípade sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. P 6244/2017-Va zo dňa 28.06.2017, ktorým žalovaná zamietla rozklad žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. P 2787/2017-Va zo dňa 13.04.2017. Prvostupňovým rozhodnutím bolo zmenené rozhodnutie žalovaného č. LPO 9179/2016-824/Va zo dňa 03.11.2016 tak, že nebolo vyhovené protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 173/16-25 zo dňa 28.07.2016 proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. Co 84/15-ZSe zo dňa 28.09.2015.
3. Krajský súd konštatoval, že v danom prípade bola aktívna legitimácia na podanie správnej žaloby na strane prokurátora podľa ust. § 178 ods. 2 SSP. Vzhľadom k tomu, že správnu žalobu proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca a nie prokurátor, ide o správnu žalobu, ktorú podala neoprávnená osoba a z uvedeného dôvodu preto postupoval podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e/ SSP a žalobu odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
4. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 SSP z dôvodu uvedeného v § 440 SSP, v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby uznesenie Krajského súd v Bratislave zrušil a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy súdneho konania.
5. Sťažovateľ uviedol, že správnu žalobu podal z toho dôvodu, že žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože samotné druhostupňové rozhodnutie predsedníčky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR o zrušení rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR je nezákonné. Rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, rovnako ako prvostupňové rozhodnutie predsedníčky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR o zrušení, rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Sťažovateľ uviedol, že ani jeden správny orgán relevantným a zákonným spôsobom sa v doterajšom konaní o návrhu ROEP nevysporiadal so základnými námietkami, ktoré sa týkali nepreukázania zániku družstva Záhorská Bystrica a súvisiacich otázok.
6. Sťažovateľ ďalej uviedol, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej moci, nakoľko rozhodnutie o ROEP bolo vydané v čase, keď nadriadený orgán ešte nerozhodol o proteste prokurátora voči rozhodnutiu o odvolaní o návrhu ROEP, pričom rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR o proteste prokurátora zrušilo rozhodnutie o odvolaní o návrhu ROEP, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie o ROEP.
7. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti, pre prehľadnosť, uvádza chronológiu rozhodnutí, ktoré boli vydané vo veci predmetného konania o návrhu Registra obnovenej evidencie pozemkov v kat.úz. Y. I.. Sťažovateľ zdôraznil, že sa nestotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave, nakoľko bol účastníkom všetkých konaní, ktoré v sťažnosti chronologicky uviedol a vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, pričom žalobca a nie prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave, podával rozklad voči rozhodnutiu predsedníčky a následne v tomto konaní žalobou napadol rozhodnutie predsedníčky ÚGKK SR o rozklade.
8. Má za to, že uvedeným rozhodnutím predsedníčky ÚGKK SR o rozklade došlo k absurdnej a nezákonnej situácii, kedy rozhodnutie ROEP existovalo bez toho, že by mu predchádzalo právoplatné rozhodnutie o návrhu ROEP, ktoré bolo v čase vydania rozhodnutie ROEP napadnuté protestom prokurátora voči rozhodnutiu o odvolaní o návrhu ROEP, pričom samo rozhodnutie predsedníčky ÚGKK SR o zrušení rozhodnutia ÚGKK SR nebolo vydané v súlade so zákonom.
9. Sťažovateľ má za to, že postupom správnych orgánov bol ukrátený na svojich právach, keďže podľa jeho názoru mu uvedeným postupom neboli zapísané nehnuteľnosti v jeho vlastníctve na list vlastníctva, pričom k uvedenému došlo nezákonným postupom.
10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, ktoré Krajskému súdu v Bratislave doručil dňa 20.01.2020 uviedol, že podľa neho kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Zotrváva na svojom písomnom stanovisku, ktoré uviedol vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti a navrhuje kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
III. Konanie na kasačnom súde
11. Najvyšší súd SR konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP a konštatoval, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
12. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/194/2017-76 zo dňa 03.09.2019, ktorým odmietol žalobu žalobcu (sťažovateľa), ktorým sa tento domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. P 6244/2017-Va zo dňa 28.06.2017.
13. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že preskúmavaným rozhodnutím č. P 6244/2017-Va zo dňa 28.06.2017 predsedníčka ÚGKK SR rozhodla o rozklade Družstva podielnikov Devín, Bratislava, proti rozhodnutiu predsedníčky ÚGKK SR č. P 2787/2017-Va zo dňa 13.04.2017 tak, že rozklad Družstva podielnikov Devín zo dňa 17.05.2017 zamietla a vyššie špecifikované prvostupňové rozhodnutie potvrdila.
14. Z obsahu administratívneho spisu mal Najvyšší súd SR ďalej za preukázané, že prvostupňovým rozhodnutím predsedníčka ÚGKK SR podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku v spojení so zákonom o prokuratúre zmenila rozhodnutie úradu č. LPO 9179/2016-824/Va zo dňa 03.11.2016 tak, že nevyhovela protestu prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Kd 173/16-25 zo dňa 28.07.2016 proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. Co 84/15-ZSe zo dňa 28.09.2015.
15. Vydaniu tohto rozhodnutia predchádzali nasledovné skutočnosti;
16. Družstvo podielnikov Devín, so sídlom Bratislava - Záhorská Bystrica, podalo dňa 12.12.2014 námietky proti návrhu ROEP v kat. úz. Y. I.. V námietkach uviedlo genézu o vzniku JRD Záhorská Bystrica, ktoré po zlúčení do JRD Devín v Bratislave prešlo spolu s ďalšími družstvami zlúčením do Družstva podielnikov Devín s tým, že namietalo, že Družstvo podielnikov Devín je právnym nástupcom JRD Záhorská Bystrica, z ktorého dôvodu malo byť zahrnuté do návrhu registra.
17. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, rozhodnutím č. C-293/14/ROEP/Záhorská Bystrica zo dňa 06.07.2015 týmto námietkam podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov nevyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa archívnych dokumentov bolo v roku 1957 založené nové JRD Záhorská Bystrica bez nástupníctva alebo súvisu s pôvodným JRD v Záhorskej Bystrici, ktoré z dôvodu nečinnosti postupne zaniklo, a teda nemohlo ísť o družstvo, ktorému boli pridelené nehnuteľnosti 7 rokov skôr, ako vzniklo.
18. Proti tomuto rozhodnutiu podalo Družstvo podielnikov Devín dňa 11.08.2015 odvolanie, v ktorom namietalo, že orgán katastra v konaní a rozhodnutí nepodložil svoju úvahu o zániku JRD v Záhorskej Bystrici založeného v roku 1950 žiadnym dokumentom a neuviedol v tejto súvislosti žiadny právny predpis, čím nebol riadne zistený skutočný stav veci. Odvolací orgán rozhodnutím č. Co 84/15-ZSe zo dňa 28.09.2015 odvolanie Družstva podielnikov Devín zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu katastra potvrdil.
19. Keďže Krajská prokuratúra v Bratislave v danom prípade konštatovala, že vyššie špecifikovanými rozhodnutiami bol porušený zákon, podala podľa ust. § 23 ods. 1 v spojení s § 24 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov protest prokurátora.
20. O proteste prokurátora bolo rozhodnuté rozhodnutím ÚGKK SR dňa 03.11.2016 č. LPO 91/79/2016-824/A tak, že protestu bolo vyhovené a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboruopravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. Co 84/15-ZSe zo dňa 28.09.2015 bolo zrušené a vec bola vrátená Okresnému úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností, na ďalšie konanie.
21. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2016.
22. Následne ÚGKK SR v konaní mimo odvolacieho konania, z vlastného podnetu, vydal rozhodnutie pod sp.zn. P 2787/2017-Va zo dňa 13.04.2017, ktorým zmenil vyššie citované rozhodnutie LPO 9179/2016-824/Va zo dňa 03.11.2016 tak, že protestu prokurátora č. Kd 173/16-25 zo dňa 28.07.2016 nevyhovel.
23. Voči tomuto rozhodnutiu bol podaný dňa 28.06.2017 rozklad Družstva podielnikov Devín, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím ÚGKK SR č. P 6244/2017-Va zo dňa 28.06.2017 tak, že rozklad bol zamietnutý a rozhodnutie predsedníčky ÚGKK SR č. P 2787/2017-Va zo dňa 13.04.2017, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora, bolo potvrdené.
24. Toto rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu.
IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
25. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže, za podmienok ustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).
26. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).
27. Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
28. Podľa ods. 2 cit. stanovenia ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
29. Podľa ust. § 178 ods. 2 SSP prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.
30. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že žalobná legitimácia prokurátora proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy je viazaná na nevyhovenie jeho protestu. Prokurátor žalobou nenapáda rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené jeho protestu, ale protestované rozhodnutie s cieľom dožadovať sa subsidiárnej ochrany a jeho zrušenia v konaní pred správnym súdom.
31. Predmetom sporu je posúdenie aktívnej legitimácie sťažovateľa na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora.
32. Protest prokurátora je upravený v ust. § 69 správneho poriadku a v zákone č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), konkrétne v ust. § 22 až § 27.
33. Aj keď správny poriadok expresis verbis neuvádza, že ide o mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, je potrebné vychádzať zo systematického zaradenia tohto inštitútu v rámci správneho poriadku a zároveň z ust. § 27 ods. 1 písm. e/ zákona o prokuratúre. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Na základe toho môže prokurátor podať protest proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis a ktorým boli založené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
34. Zároveň nejde o návrhové konanie, t.j. prokurátor môže podať protest na základe vlastnej dozorovej činnosti alebo na základe podnetu účastníkov správneho konania, preto môže protest prokurátora smerovať aj proti vôli účastníka. Protest prokurátora sa podáva na orgán, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal. Následne správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté protestom, môže protestu prokurátora úplne vyhovieť alebo ho postúpi svojmu nadriadenému správnemu orgánu najbližšieho vyššieho stupňa. Výsledkom môže byť vyhovenie alebo nevyhovenie protestu prokurátora. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
35. Ak bezprostredne nadriadený orgán nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
36. Protest prokurátora je teda právnym aktom, na základe ktorého môže orgán, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie protestu nemá vplyv na formálnoprávnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t.j. rozhodnutia vo veci samej. Z tohto dôvodu účastník nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby proti rozhodnutiu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora (viď napr. nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 17/1998 zo dňa 04.03.1998). Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby v správnom súdnictve je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu; pričom takéto rozhodnutie správneho orgánu zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo týmto rozhodnutím sú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
37. Rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovel protestu prokurátora má len procesný charakter a samo o sebe nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/27/2014 zo dňa 25.04.2015, sp.zn. 2Sžo/72/2007 zo dňa 31.01.2008, sp.zn. 4Sž/95/03 zo dňa 30.10.2003, sp.zn. 2Sžo/109/2008, sp.zn. 8Sžo/155/2008 zo dňa 29.04.2009, sp.zn. 5Sžo/219/2015 zo dňa 22.03.2016).
38. Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu nevyhovel, nie je teda samo o sebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté. Rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora teda správny orgán vyjadril svoj procesný postoj k dôvodom uplatneným v proteste. V dôsledku toho zostalo pôvodné právoplatné rozhodnutie nezmenené. Vychádzajú z vyššie uvedených skutočností, kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vysloveným v napadnutom uznesení.
39. Najvyšší súd SR uzatvára, že fyzické a právnické osoby nie sú aktívne legitimované na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora. Aktívna legitimácia na podanie žaloby v tomto prípade patrí iba prokurátorovi. 40. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný tak, že s poukazom na ust. § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 41. O trovách súdneho konania rozhodol najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 467 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že v konaní neúspešnému sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.