6Sžr/8/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Rimavská Sobota, odbor katastrálny, so sídlom Kraskova 2, Rimavská Sobota, za účasti ďalšej účastníčky W., bytom W. W. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Rimavská Sobota č. V 1155/2013-14 zo dňa 4. júna 2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 28Sp/44/2013- 15 zo dňa 5. novembra 2013 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 28Sp/44/2013- 15 zo dňa 5. novembra 2013 podľa ust. § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmavané rozhodnutie odporcu č. V 1155/2013-14 zo dňa 4. júna 2013 potvrdil. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania a súčasne ho zaviazal k povinnosti zaplatiť na účet krajského súdu súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu napadnuté opravným prostriedkom bolo vydané v súlade so zákonom. Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods.1 O.s.p., navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania pre jeho neúspech v tomto konaní. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok krajský súd rozhodol podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov; položky 10 písm. b), ktorý sa stal poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona. Záverom krajský súd konštatoval, že vzhľadom na to, že správny orgán správa katastra bola zákonom č. 181/2013 Z. z. zrušená a jej pôsobnosť prešla na Okresné úrady, pričom štátnu správu vykonávajú jeho odbory alebo organizačný útvar odboru, súd na strane žalovaného konal s uvedeným nástupcom správneho orgánu.

Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

Navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania pred rozhodnutím odvolacieho súdu písomným podaním doručeným súdu dňa 4. júna 2014 zobral svoje odvolanie v celom rozsahu späť a žiadal, aby odvolací súd konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ust. § 207 ods. 2, 3 O.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisového materiálu v danej veci zistil, že navrhovateľ vzal odvolanie podané proti rozsudku súdu prvého stupňa späť pred tým, ako o ňom rozhodol odvolací súd, z ktorých dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v zmysle § 246c ods.1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2, podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 207 ods. 3 odvolacie konanie zastavil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 246c O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 a s § 146 ods. 1 písm. c). Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože odvolacie konanie bolo zastavené a u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.