6Sžp/9/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: M. V. bytom B., zastúpená JUDr. M. K., advokátom, so sídlom H. č. X., P., proti odporcovi: Obvodný úrad životného prostredia v Prešove, so sídlom Námestie mieru 2, Prešov, v konaní o návrhu na
uloženie pokuty, o odvolaní proti uzneseniu Krajské súdu v Prešove, č. k. 1S/68/2010 - 13 zo
dňa 17. júna 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporcu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením č. k. 1S/68/2010 - 13 zo dňa 17. júna
2011 podľa ust. § 250u O.s.p. uložil odporcovi peňažnú pokutu vo výške 1.000 €, ktorú bol
povinný zaplatiť na účet vedený v Štátnej pokladnici do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia. Vyslovil, že navrhovateľka nemá právo na náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že krajský súd v danej veci zistil, že Krajský súd
v Prešove na základe návrhu navrhovateľky proti nečinnosti odporcu ako orgánu verejnej
správy zo dňa 12.1.2010 uznesením zo dňa 15. apríla 2010, sp. zn. 1S 2/2010-35 uložil
odporcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia rozhodol
o žiadosti navrhovateľky o posúdenie druhu nehnuteľnosti opísanej v geometrickom pláne
č. 171/2009 overenom dňa 21.9.2009 pod č. 1230/09 ako novovytvorená parcela KN C X.
ostatná plocha vo výmere 489 m² rozhodnutím. Uvedené uznesenie krajského súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa 22. apríla 2010. Navrhovateľa návrhom na uloženie pokuty v zmysle
§ 250u O.s.p. zo dňa 31.5.2010, doručeným krajskému súdu dňa 1.6.2010 žiadala, aby krajský
súd uložil odporcovi pokutu za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení Krajského súdu
v Prešove pod sp. zn. 1S 2/2010-35 vo výške 3.280 €.
Krajský súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a so stanoviskom
nadriadeného orgánu Krajského úradu životného prostredia v Prešove dospel k záveru, že
odporca nedodržal lehotu uloženú mu súdom vo vyššie uvedenom uznesení. Argumentáciu
odporcu a jeho nadriadeného orgánu vyhodnotil ako nedôvodnú. Uloženie pokuty považoval
za adekvátne, pretože zo strany odporcu došlo k účinnej náprave vydaním rozhodnutia dňa
8. júla 2010 č. 1/2010/00058-18, teda po 30. dňovej lehote určenej súdom v predmetnom
správnom konaní.
Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie
Krajský úrad životného prostredia v Prešove, ktoré na výzvu krajského súdu doplnil. Žiadal,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského
súdu a konanie zastavil.
Z dôvodov odvolania vyplýva, že Krajský úrad životného prostredia v Prešove
považoval napadnuté rozhodnutie krajského súdu a postup, ktorý mu predchádzal,
za nesprávne z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1
písm. c) O.s.p., keďže účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., nakoľko rozhodnutie krajského súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.
v spojení s ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., keďže
krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Odvolateľ poukazom na ust. § 250t ods. 8 O.s.p. a ust. § 250a O.s.p. namietal nedostatok
riadneho zastúpenia na strane navrhovateľky, pretože tá nebola v konaní riadne zastúpená.
Taktiež namietal nesprávne právne posúdenie veci, pokiaľ krajský súd uložil pokutu podľa
ust. § 250t O.s.p., zastávajúc názor, že odporca nebol v konaní nečinný a priebeh konania
sťažoval aj zástupca navrhovateľky tým, že nepreberal poštu. Upriamil pozornosť
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1 Sžo 133/2007 zo dňa 10.2.2009,
podľa ktorého v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, súd na návrh účastníka
skúma, či správny orgán mal spôsobom stanoveným zákonom konať a či a prečo takto
bez vážneho dôvodu nekonal, namietajúc, že uvedené krajský súd v predmetnej veci
neskúmal.
Ďalej odvolateľ v súvislosti s namietnutím nesprávnych skutkových zistení na základe
vykonaných dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia podrobne rozviedol dôvody,
pre ktoré v správnom konaní, vedenom pod č. spisu 1/2009/01782 toto prerušil a ako dôvod
pre zmeškanie lehoty na rozhodnutie, ktorá mu bola uložená uznesením Krajského súdu
v Prešove č. k. 1S 2/2010-35, uviedol, že Krajský súd v Prešove vrátil odporcovi
administratívny spis až dňa 13.5.2010 a 30. dňová lehota začala plynúť už dňa 22.4.2010
t.j. márne ubehlo 21 dní, počas ktorých odporca nemohol konať, a túto dobu nemožno
považovať podľa názoru odvolateľa za nečinnosť. Zdôraznil, že v konaní proti nečinnosti
orgánu verejnej správy súd na návrh účastníka skúma, či správny orgán mal spôsobom
ustanoveným zákonom konať a či a prečo takto bez vážneho dôvodu nekonal, pričom správny
orgán nemohol z objektívnych dôvodov konať, dokým sa žiadateľ nepreukázal právoplatným
vlastníctvom alebo iným právom oprávňujúcim nakladať s pozemkom a kým sa
nezabezpečilo vytýčenie parcely v teréne autorizovaným geodetom. Tvrdil, že odporca síce
nedodržal lehotu 30 dní na rozhodnutie veci, ale na základe vyššie uvedeného má za to, že
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 1S 2/2010-35 bolo prakticky nevykonateľné
a zo strany správneho orgánu nedošlo k nečinnosti ani k prieťahom. Z tohto dôvodu nemohlo
dôjsť ani k naplneniu ustanovenia § 250t O.s.p., pretože nedošlo k tomu, že by odporca
bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom nekonal.
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 19.1.2012, č. k. 1S/68/2010-37, podľa
ust. § 250a O.s.p. v spojení s ust. § 30 ods. 1 O.s.p. ustanovil navrhovateľke právneho
zástupcu JUDr. M. K., advokáta za účelom ochrany jej záujmov.
K odvolaniu podal písomné vyjadrenie právny zástupca navrhovateľky. Navrhoval,
aby súd odvolanie odmietol.
V dôvodoch vyjadrenia uviedol, že považuje odvolanie za nedôvodné, poukazom
na ust. § 250u O.s.p. Ďalej tvrdil, že v danom prípade uznesením krajského súdu zo dňa
15.4.2010, č. k. 1S 2/2010-35 bola odporcovi uložená povinnosť konať a v lehote 30 dní rozhodnúť, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.4.2010, a preto lehota
na rozhodnutie odporcovi uplynula dňa 22.5.2010, pričom odporca v predmetnom správnom
konaní rozhodol až dňa 8.7.2010. Vyslovil názor, že pri posúdení veci treba vychádzať
výlučne z objektívnych skutočností, zdôrazniac, že uznesením zo dňa 15.4.2010 bola daná
lehota 30 dní, ktorá nebola zo strany odporcu dodržaná a to bez ohľadu na okolnosti prípadu.
Argumentáciu odvolateľa, že na strane odporcu existovali vážne dôvody, pre ktoré nemohol
konať a rozhodnúť, považoval za relevantnú, s poukazom na to, že táto by mala význam
jedine pri rozhodovaní o uložení povinnosti v zmysle ust. § 250t O.s.p. Ďalej uviedol, že
v danom prípade zákon v ust. § 250u O.s.p. pojem vážne dôvody ako skutočnosť, ktorá môže
ospravedlniť odporcu, nepoužíva a striktne len sleduje nedodržanie skôr stanovenej lehoty.
Považoval odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu vydané v súlade so zákonom,
majúc za to, že v predmetnej veci je nesporné, že došlo k nedodržaniu lehoty stanovenej
uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.4.2010, č. k. 1S 2/2010-35. Súčasne namietal,
že odvolanie podal neoprávnený subjekt, keďže odvolanie podal Krajský úrad životného
prostredia v Prešove, ktorý nebol účastníkom konania, vysloviac názor, že hoci Krajský úrad
životného prostredia v Prešove ako nadriadený orgán podal stanovisko v zmysle ust. § 250t
ods. 3 O.s.p., táto skutočnosť nezakladá jeho procesnú legitimáciu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení
§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá)
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c
ods. 1 veta prvá a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.
Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené
v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ust. § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia
prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Podľa ust. § 250t ods. 7 O.s.p., proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný
prostriedok.
Podľa ust. § 250u O.s.p., za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t
môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu
do 3.280 €, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko
nadriadeného správneho orgánu.
Krajský súd v Prešove v napadnutom uznesení zo dňa 17.6.2011, č. k. 1S/68/2010 - 13
nesprávne poučil účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti označenému uzneseniu.
Z právnej normy ustanovenej v § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p. vyplýva, že opravný
prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Právna norma § 250t ods. 7 O.s.p. ustanovuje, že proti rozhodnutiu súdu podľa štvrtej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustný opravný prostriedok. Odvolací súd
v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle pripustiť
opravný prostriedok proti uzneseniam v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy
(§ 250t ods. 1 až 8 a § 250u O.s.p.) takúto možnosť by v uvedenej právnej úprave ustanovil. Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1, písm. c) odvolanie odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.
Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1
O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1, písm. c/. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov tohto konania, pretože odvolanie odmietol, majúce za následok ukončenie
odvolacieho konania bez prejednania odvolania vo veci samej a súčasne, vzhľadom k tomu,
že u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 22. augusta 2012
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth