Najvyšší súd Slovenskej republiky

6Sžp/5/2012

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : Ing. P. B. so sídlom Č. X., B., právne zastúpený : JUDr. A. G., advokát, so sídlom P. ul. č. X., A. B. C., blok B, B.,

proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v B., so sídlom Lamačská cesta X., B., za účasti

: B., s.r.o., IČO : X., so sídlom Č., B., právne zastúpený : JUDr. P. D., AK, so sídlom Č. X.,

B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo A/2010/1835/LGZ zo dňa 9. júla

2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v B. č. k. 1S/185/2010-152 zo dňa

24. novembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v B., č. k.

1S/185/2010-152 zo dňa 24. novembra   2011   z r u š u j e   a vec mu vracia   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v B. (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd

prvého stupňa“) zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako

„OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného

rozhodnutia, ktorým žalovaný v súlade s §§ 46, 47 a 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny

poriadok“), ako aj podľa príslušných ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako

„stavebný zákon“ alebo ako „zákon č. 50/1976 Zb.“) zmenil odvolaním napadnuté

rozhodnutie príslušného stavebného úradu Mestskej časti B.- Staré Mesto (ďalej aj ako len

„prvostupňový správny orgán“) č.j. 1577/14612/2010/URS/Vas/G-30 zo dňa  

31. marca 2010 (ďalej aj ako len „prvostupňové správne rozhodnutie“), ktorým tento

dodatočne povolil stavebníkovi B., s.r.o., so sídlom Č., B. zmenu stavby pred dokončením

„Vstavba bytu v podkroví Č. X.“ nehnuteľnosť so súpisným číslom X. na pozemku parc. č. X. v k. ú. S. M. podľa projektovej dokumentácie, vypracovanej Ing. arch. Ľ. P., autorizovaným

architektom, reg. č. *X.* v júli 2008 a doplnenou v decembri 2009. O trovách konania

rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov

konania nepriznal. Priznal však náhradu trov konania v celkovej výške 385,60 € účastníkovi

konania, obchodnej spoločnosti B., s.r.o., na zaplatenie ktorých zaviazal žalobcu v lehote 30

dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet jej právneho zástupcu dôvodiac, že

táto spoločnosť bola v konaní úspešná.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku citujúc ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 4,

§ 32 ods. 1, 2, § 34, § 46 správneho poriadku a § 61 ods. 1, § 66, § 88 ods. 1 písm. b), § 88a

ods. 1, 4, 7 a § 140 stavebného zákona mal za to, že zo skutkových okolností vyplýva, že

správne orgány oboch stupňov v danom prípade venovali dostatočnú pozornosť, či predmetná

stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä

s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, ktoré tvoria základný

predpoklad na vydanie dodatočného stavebného povolenia v zmysle § 88a stavebného zákona.

Konštatoval, že stavebník preukázal, že predmetná stavba bude realizovaná na pozemku,

ktorý je v jeho vlastníctve a je začlenená v území, ktoré je podľa územného plánu obce

územím definovaným s funkčným využitím na bývanie. Uviedol, že stavebný úrad v zmysle

koncentračnej zásady podľa § 61 stavebného zákona náležite posudzoval námietky žalobcu,

k čomu si zadovážil dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia

a vychádzajúc zo skutkových zistení tvoriacich súčasť administratívneho spisu tieto správne

vyhodnotil a dospel k správnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že námietky žalobcu

neodôvodňujú nesúlad predmetnej stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným

zákonom a inými právnymi predpismi. Dôvodil ďalej tým, že žalovaný sa náležite vyporiadal

s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu

a dostatočne skúmal otázku súladu predmetnej stavby začatej bez stavebného povolenia

dodajúc, že správne orgány oboch stupňov v stavebnom konaní postupovali v súlade

s procesnoprávnymi predpismi, keďže zo skutkových zistení vyplýva, že tieto postupovali

v súčinnosti s účastníkmi stavebného konania, keď účastníkom konania v súlade so zákonom

oznámili začatie stavebného konania o dodatočné povolenie predmetnej stavby, títo boli

riadne predvolaní na ústne konanie a v oznámení boli súčasne vyzvaní na podanie stanoviska

k tejto stavbe s poučením, že námietky môžu uplatniť najneskôr na ústnom konaní, inak sa na

ne neprihliadne. Konštatoval tiež, že stavebný úrad s priebehu konania oboznamoval

účastníkov, predovšetkým žalobcu, o dôkazoch predložených stavebníkmi. Rovnako mal za to, že rozhodnutie vo veci samej žalovaný správny orgán riadne v zmysle zákona (§ 47

správneho poriadku) odôvodnil a doručil účastníkom s náležitým poučením s tým, že

v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia náležitým spôsobom uviedol skutkové a právne

závery, ku ktorým dospel po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

Odvolávajúc sa na vyššie uvedeného dôvody bol súd prvého stupňa toho názoru, že

správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných

právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre

vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny

právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite zdôvodnili, vyporiadajúc sa

s námietkami žalobcu a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.

Krajský súd výrok, ktorým priznal účastníkovi konania (v odôvodnení napadnutého

rozsudku nesprávne uviedol, že priznal trovy konania žalobcovi) odôvodnil ustanoveniami  

§ 11 ods. 4, § 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len ako „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“). Trovy konania v celkovej

výške 385,60 € pozostávajú z 3 úkonov právnej služby a to za prevzatie a prípravu

zastupovania zo dňa 9. augusta 2010 (§ 12 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) v sume

120,23 € + režijný paušál v sume 7,21 € + 19 % DPH, ďalej za vyjadrenie zo dňa X..

decembra 2010 (podľa § 12 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky) v sume 120,23 € + režijný

paušál v sume 7,21 € + 19 % DPH a za účasť na pojednávaní dňa 24. novembra 2011 (1/2

z 1/6 výpočtového základu podľa § 12 ods. 3 písm. d) citovanej vyhlášky) v sume 61,75 € +

režijný paušál 7,41 € + 20 % DPH.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca

domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne

sa domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší rozhodnutie Krajského

stavebného úradu v B. číslo : A/2010/1835/LGZ zo dňa 9. júla 2010 a taktiež rozhodnutie

Mestskej časti B. – Staré Mesto č.j. 1577/14612/2010/URS/Vas/G-30   zo dňa 31.

marca 2010 a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia na účet

právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok krajského súdu

napadol v celom jeho rozsahu, nakoľko bol toho názoru, že

- v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) OSP súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

- v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) OSP súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

- v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov

- mu ako účastníkovi konania bola postupom krajského súdu odňatá možnosť konať

pred súdom.

Žalobca v odvolaní namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý uznesením č. k.

1S/185/2010-101 zo dňa 10. novembra   2010, v súlade s § 250 ods. 1 OSP,   pribral  

do konania účastníka – obchodnú spoločnosť B., s.r.o. dôvodiac, že o vydaní predmetného

uznesenia sa dozvedel až z odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom dodal, že toto

uznesenie mu nikdy nebolo doručené a preto nemal možnosť ako účastník konania vzniesť

námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva podotknúc, že o takejto námietke by musel

súd taktiež rozhodnúť uznesením, proti ktorému je možnosť opravného prostriedku a to

odvolania. V tejto súvislosti uviedol, že otázka okruhu účastníkov konania je v každom štádiu

súdneho konania významná a preto sa domnieval, že súd by mal v ďalších úkonoch

pokračovať až potom, čo ostatní účastníci súdneho konania s pristúpením vedľajšieho

účastníka do konania prejavili svoj súhlas alebo v prípade vznesenia námietky proti vstupu

vedľajšieho účastníka do konania až po právoplatnosti uznesenia o pripustení alebo

nepripustení vedľajšieho účastníctva. Z týchto dôvodov mal preto za to, že mu krajský súd

znemožnil realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva

a odňal mu tým možnosť konať pred súdom. Záverom ohľadom tejto odvolacej námietky

poukázal na to, že v čase rozhodovania krajského súdu o vstupe vedľajšieho účastníka  

do konania, nebola obchodná spoločnosť B., s.r.o. už stavebníkom, nakoľko všetky práva

a povinnosti z predmetného stavebného konania postúpila na tretiu osobu a to konkrétne na

obchodnú spoločnosť S.-M., spol. s r.o., IČO : X., so sídlom Nám. S. X., D. S..

Ďalej namietal skutočnosť, že krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku

konštatoval, že ako účastník konania nedoložil potvrdenie príslušného súdu o podaní návrhu

na rozhodnutie v spornej veci – o platnosti zmluvy o vstavbe uzatvorenej medzi stavebníkom, doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, na základe ktorej povolila správa

katastra vklad pod číslom V-20742/07, a to napriek tomu, že mu bola   stavebným úradom

určená lehota 30 dní na predloženie tohto potvrdenia. Upriamiac pozornosť na skutočnosť, že

žalovanému niekoľkokrát doručil požadovaný dôkaz a to potvrdenie príslušného súdu –

Okresného súdu B. I,   o podaní žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o vstavbe, pričom

predmetné konanie je vedené pod sp. zn. 4C/97/2010, dodajúc, že v predmetnej veci bolo

vydané aj predbežné opatrenie namietal jednak, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav

veci a tiež, že sa predmetnou námietkou vôbec nezaoberal a len svojvoľne konštatoval, že

predmetnú žalobu nepodal.

Poukázal tiež na to, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný,

keďže sa krajský súd nijako nevysporiadal so žiadnymi jeho žalobnými námietkami

a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil len na citáciu zákonných ustanovení

správneho poriadku a stavebného zákona a ich stručný výklad, dodajúc, že v odôvodnení

rozhodnutia len holo konštatoval, že : „Podľa názoru Krajského súdu v B. správne orgány

oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci

si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne

zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý

v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili vyporiadajúc sa s námietkami

žalobcov:“

Záverom upozornil na skutočnosť, že ak by sa Krajský súd v B. riadne predmetnou

vecou zaoberal a postupoval by v súlade so svojimi zákonnými povinnosťami, mal by

vedomosť o tom, že stavebný úrad Mestská časť B. – Staré mesto vyzvala stavebníka listom

zo dňa 22. júla 2011, č. 1577/2010/32559/2011/STA/Vas, na zastavenie stavebných prác a na

predloženie potrebnej dokumentácie, pričom stavebný úrad stavebné konanie prerušil

zdôrazniac, že v predmetnom rozhodnutí stavebný úrad vyzval stavebníka na predloženie

práve ním napádaných skutočností a podkladov, ako je súhlas kvalifikovanej väčšiny

spoluvlastníkov k stavebným prácam uskutočnených v spoločných častiach a zariadeniach

bytového domu, zápisnica zo schôdze vlastníkov, na ktorej boli prerokované stavebné práce,

list vlastníctva a oznámenia, akým spôsobom bola schôdza zvolaná, avšak stavebník napriek

predmetnej výzve stavebného úradu je do dnešného dňa nečinný.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, zotrvajúc na svojich podaniach

označených ako vyjadrenie sa k žalobe a považujúc vydané rozhodnutie č. A/2010/1835/LGZ

zo dňa 9. júna 2010 za zákonné, navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací   (§ 10 ods.2 OSP)   preskúmal

napadnutý   rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu   (§ 212 ods.1

OSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že namietal, že sa súd prvého stupňa vôbec

nevysporiadal s jednotlivými žalobnými námietkami, pričom zároveň poukázal na to, že

v odôvodnení napadnutého rozsudku iba citoval na danú vec vzťahujúce sa ustanovenia

príslušných zákonných noriem, pričom k týmto dodal ich stručný výklad s konštatovaním, že

správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných

právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre

vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav, zo skutkových okolností vyvodili správny

právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili, vyporiadajúc sa

s námietkami žalobcov.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, bolo povinnosťou odvolacieho súdu   skúmať

opodstatnenosť žalobcom   vznesenej námietky, že krajský súd vec neposúdil   v rozsahu

žalobných dôvodov.

Po dôkladnom oboznámení sa s podkladmi súdneho spisu a najmä po porovnaní

žalobných dôvodov, obsiahnutých vo včas podanej žalobe a odôvodnenia napadnutého

rozsudku s dôrazom vyhodnotenia ich relevancie súdom prvého stupňa, musí odvolací súd,

súhlasne s názorom žalobcu, konštatovať, že súd prvého stupňa sa so žalobnými dôvodmi

v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal.

Podľa § 157 ods.2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôvodov   vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení riadil, prečo nevykonal ďalšie nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu

v zmysle čl. 46 ods. 1   Ústavy SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí

obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.

Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd   nepreskúmal žalobcove námietky,

podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, a preto prisvedčil žalobcovi v tom,

že uvedeným postupom bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a naviac bolo

porušené jeho právo na spravodlivý a riadny súdny proces a právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ako tiež zásada

spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl. 38 ods.2 Listiny základných práv

a slobôd dodajúc, že Ústavný súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému

uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03).

V správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi

preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu

rozhodnúť o všetkých bodoch žaloby a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať, resp. uviesť,

z akých dôvodov sa konkrétnymi námietkami zaoberať nebude (napr. z dôvodu ich

irelevantnosti vo vzťahu k prejednávanej veci).  

Záverom považuje najvyšší súd za potrebné vysporiadať sa s procesnou odvolacou

námietkou žalobcu, ktorou napádal uznesenie, ktorým krajský súd v súlade s § 250 ods. 1

OSP pribral do konania obchodnú spoločnosť B., s.r.o.

Podľa § 250 ods. 1 OSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez

návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva  

a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že o pribratí účastníka do súdneho

preskúmavacieho konania vydá súd z úradnej povinnosti uznesenie, ktoré treba doručiť a proti ktorému nie je prípustné odvolanie (§ 246c ods. 1 prvá vety, § 94 ods. 2 druhá veta,

§ 202 ods. 3 písm. b) OSP). Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu (č. l. 101) preukázané,

že uznesenie č. k.   1S/185/2010-101 zo dňa 10. novembra 2010, bolo žalobcovi doručené  

do vlastných rúk dňa 22. novembra 2010. Preto túto námietku vzhliadol za irelevantnú

dodajúc, že účastníkovi konania v danom prípade neprináleží procesné právo namietať

správnosť rozhodnutia súdu pribrať do konania účastníka, ktorého práva a povinnosti  

by mohli byť podľa názoru súdu zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.  

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký

postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré

mu Občiansky súdny poriadok priznáva, pričom možnosť konať pred súdom prvého stupňa, je

účastníkovi odňatá vždy, ak jeho rozhodnutie neposkytuje účastníkovi konania dostatočné

argumenty preukazujúce zákonnosť jeho rozhodnutia alebo postupu.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

dôsledne vysporiadal so žalobnými dôvodmi žalobcu.

Podľa § 226 OSP,   ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, s poukazom na vyššie uvedené, zrušil podľa § 221

ods. 1 písm. f) OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP napadnutý rozsudok a vec podľa

§ 221 ods. 2 OSP, v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP, vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí

o veci (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa. 12. decembra 2012   JUDr. Jozef Hargaš, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Mária Kráľová