Najvyšší súd Slovenskej republiky
6Sžp/5/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : Ing. P. B. so sídlom Č. X., B., právne zastúpený : JUDr. A. G., advokát, so sídlom P. ul. č. X., A. B. C., blok B, B.,
proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v B., so sídlom Lamačská cesta X., B., za účasti
: B., s.r.o., IČO : X., so sídlom Č., B., právne zastúpený : JUDr. P. D., AK, so sídlom Č. X.,
B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo A/2010/1835/LGZ zo dňa 9. júla
2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v B. č. k. 1S/185/2010-152 zo dňa
24. novembra 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v B., č. k.
1S/185/2010-152 zo dňa 24. novembra 2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v B. (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd
prvého stupňa“) zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako
„OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného
rozhodnutia, ktorým žalovaný v súlade s §§ 46, 47 a 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny
poriadok“), ako aj podľa príslušných ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„stavebný zákon“ alebo ako „zákon č. 50/1976 Zb.“) zmenil odvolaním napadnuté
rozhodnutie príslušného stavebného úradu Mestskej časti B.- Staré Mesto (ďalej aj ako len
„prvostupňový správny orgán“) č.j. 1577/14612/2010/URS/Vas/G-30 zo dňa
31. marca 2010 (ďalej aj ako len „prvostupňové správne rozhodnutie“), ktorým tento
dodatočne povolil stavebníkovi B., s.r.o., so sídlom Č., B. zmenu stavby pred dokončením
„Vstavba bytu v podkroví Č. X.“ nehnuteľnosť so súpisným číslom X. na pozemku parc. č. X. v k. ú. S. M. podľa projektovej dokumentácie, vypracovanej Ing. arch. Ľ. P., autorizovaným
architektom, reg. č. *X.* v júli 2008 a doplnenou v decembri 2009. O trovách konania
rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal. Priznal však náhradu trov konania v celkovej výške 385,60 € účastníkovi
konania, obchodnej spoločnosti B., s.r.o., na zaplatenie ktorých zaviazal žalobcu v lehote 30
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet jej právneho zástupcu dôvodiac, že
táto spoločnosť bola v konaní úspešná.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku citujúc ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 4,
§ 32 ods. 1, 2, § 34, § 46 správneho poriadku a § 61 ods. 1, § 66, § 88 ods. 1 písm. b), § 88a
ods. 1, 4, 7 a § 140 stavebného zákona mal za to, že zo skutkových okolností vyplýva, že
správne orgány oboch stupňov v danom prípade venovali dostatočnú pozornosť, či predmetná
stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä
s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, ktoré tvoria základný
predpoklad na vydanie dodatočného stavebného povolenia v zmysle § 88a stavebného zákona.
Konštatoval, že stavebník preukázal, že predmetná stavba bude realizovaná na pozemku,
ktorý je v jeho vlastníctve a je začlenená v území, ktoré je podľa územného plánu obce
územím definovaným s funkčným využitím na bývanie. Uviedol, že stavebný úrad v zmysle
koncentračnej zásady podľa § 61 stavebného zákona náležite posudzoval námietky žalobcu,
k čomu si zadovážil dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia
a vychádzajúc zo skutkových zistení tvoriacich súčasť administratívneho spisu tieto správne
vyhodnotil a dospel k správnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že námietky žalobcu
neodôvodňujú nesúlad predmetnej stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným
zákonom a inými právnymi predpismi. Dôvodil ďalej tým, že žalovaný sa náležite vyporiadal
s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu
a dostatočne skúmal otázku súladu predmetnej stavby začatej bez stavebného povolenia
dodajúc, že správne orgány oboch stupňov v stavebnom konaní postupovali v súlade
s procesnoprávnymi predpismi, keďže zo skutkových zistení vyplýva, že tieto postupovali
v súčinnosti s účastníkmi stavebného konania, keď účastníkom konania v súlade so zákonom
oznámili začatie stavebného konania o dodatočné povolenie predmetnej stavby, títo boli
riadne predvolaní na ústne konanie a v oznámení boli súčasne vyzvaní na podanie stanoviska
k tejto stavbe s poučením, že námietky môžu uplatniť najneskôr na ústnom konaní, inak sa na
ne neprihliadne. Konštatoval tiež, že stavebný úrad s priebehu konania oboznamoval
účastníkov, predovšetkým žalobcu, o dôkazoch predložených stavebníkmi. Rovnako mal za to, že rozhodnutie vo veci samej žalovaný správny orgán riadne v zmysle zákona (§ 47
správneho poriadku) odôvodnil a doručil účastníkom s náležitým poučením s tým, že
v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia náležitým spôsobom uviedol skutkové a právne
závery, ku ktorým dospel po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
Odvolávajúc sa na vyššie uvedeného dôvody bol súd prvého stupňa toho názoru, že
správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných
právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre
vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny
právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite zdôvodnili, vyporiadajúc sa
s námietkami žalobcu a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.
Krajský súd výrok, ktorým priznal účastníkovi konania (v odôvodnení napadnutého
rozsudku nesprávne uviedol, že priznal trovy konania žalobcovi) odôvodnil ustanoveniami
§ 11 ods. 4, § 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“). Trovy konania v celkovej
výške 385,60 € pozostávajú z 3 úkonov právnej služby a to za prevzatie a prípravu
zastupovania zo dňa 9. augusta 2010 (§ 12 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) v sume
120,23 € + režijný paušál v sume 7,21 € + 19 % DPH, ďalej za vyjadrenie zo dňa X..
decembra 2010 (podľa § 12 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky) v sume 120,23 € + režijný
paušál v sume 7,21 € + 19 % DPH a za účasť na pojednávaní dňa 24. novembra 2011 (1/2
z 1/6 výpočtového základu podľa § 12 ods. 3 písm. d) citovanej vyhlášky) v sume 61,75 € +
režijný paušál 7,41 € + 20 % DPH.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca
domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne
sa domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší rozhodnutie Krajského
stavebného úradu v B. číslo : A/2010/1835/LGZ zo dňa 9. júla 2010 a taktiež rozhodnutie
Mestskej časti B. – Staré Mesto č.j. 1577/14612/2010/URS/Vas/G-30 zo dňa 31.
marca 2010 a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia na účet
právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok krajského súdu
napadol v celom jeho rozsahu, nakoľko bol toho názoru, že
- v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) OSP súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
- v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) OSP súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
- v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov
- mu ako účastníkovi konania bola postupom krajského súdu odňatá možnosť konať
pred súdom.
Žalobca v odvolaní namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý uznesením č. k.
1S/185/2010-101 zo dňa 10. novembra 2010, v súlade s § 250 ods. 1 OSP, pribral
do konania účastníka – obchodnú spoločnosť B., s.r.o. dôvodiac, že o vydaní predmetného
uznesenia sa dozvedel až z odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom dodal, že toto
uznesenie mu nikdy nebolo doručené a preto nemal možnosť ako účastník konania vzniesť
námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva podotknúc, že o takejto námietke by musel
súd taktiež rozhodnúť uznesením, proti ktorému je možnosť opravného prostriedku a to
odvolania. V tejto súvislosti uviedol, že otázka okruhu účastníkov konania je v každom štádiu
súdneho konania významná a preto sa domnieval, že súd by mal v ďalších úkonoch
pokračovať až potom, čo ostatní účastníci súdneho konania s pristúpením vedľajšieho
účastníka do konania prejavili svoj súhlas alebo v prípade vznesenia námietky proti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania až po právoplatnosti uznesenia o pripustení alebo
nepripustení vedľajšieho účastníctva. Z týchto dôvodov mal preto za to, že mu krajský súd
znemožnil realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva
a odňal mu tým možnosť konať pred súdom. Záverom ohľadom tejto odvolacej námietky
poukázal na to, že v čase rozhodovania krajského súdu o vstupe vedľajšieho účastníka
do konania, nebola obchodná spoločnosť B., s.r.o. už stavebníkom, nakoľko všetky práva
a povinnosti z predmetného stavebného konania postúpila na tretiu osobu a to konkrétne na
obchodnú spoločnosť S.-M., spol. s r.o., IČO : X., so sídlom Nám. S. X., D. S..
Ďalej namietal skutočnosť, že krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
konštatoval, že ako účastník konania nedoložil potvrdenie príslušného súdu o podaní návrhu
na rozhodnutie v spornej veci – o platnosti zmluvy o vstavbe uzatvorenej medzi stavebníkom, doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, na základe ktorej povolila správa
katastra vklad pod číslom V-20742/07, a to napriek tomu, že mu bola stavebným úradom
určená lehota 30 dní na predloženie tohto potvrdenia. Upriamiac pozornosť na skutočnosť, že
žalovanému niekoľkokrát doručil požadovaný dôkaz a to potvrdenie príslušného súdu –
Okresného súdu B. I, o podaní žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o vstavbe, pričom
predmetné konanie je vedené pod sp. zn. 4C/97/2010, dodajúc, že v predmetnej veci bolo
vydané aj predbežné opatrenie namietal jednak, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav
veci a tiež, že sa predmetnou námietkou vôbec nezaoberal a len svojvoľne konštatoval, že
predmetnú žalobu nepodal.
Poukázal tiež na to, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný,
keďže sa krajský súd nijako nevysporiadal so žiadnymi jeho žalobnými námietkami
a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil len na citáciu zákonných ustanovení
správneho poriadku a stavebného zákona a ich stručný výklad, dodajúc, že v odôvodnení
rozhodnutia len holo konštatoval, že : „Podľa názoru Krajského súdu v B. správne orgány
oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci
si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne
zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý
v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili vyporiadajúc sa s námietkami
žalobcov:“
Záverom upozornil na skutočnosť, že ak by sa Krajský súd v B. riadne predmetnou
vecou zaoberal a postupoval by v súlade so svojimi zákonnými povinnosťami, mal by
vedomosť o tom, že stavebný úrad Mestská časť B. – Staré mesto vyzvala stavebníka listom
zo dňa 22. júla 2011, č. 1577/2010/32559/2011/STA/Vas, na zastavenie stavebných prác a na
predloženie potrebnej dokumentácie, pričom stavebný úrad stavebné konanie prerušil
zdôrazniac, že v predmetnom rozhodnutí stavebný úrad vyzval stavebníka na predloženie
práve ním napádaných skutočností a podkladov, ako je súhlas kvalifikovanej väčšiny
spoluvlastníkov k stavebným prácam uskutočnených v spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu, zápisnica zo schôdze vlastníkov, na ktorej boli prerokované stavebné práce,
list vlastníctva a oznámenia, akým spôsobom bola schôdza zvolaná, avšak stavebník napriek
predmetnej výzve stavebného úradu je do dnešného dňa nečinný.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, zotrvajúc na svojich podaniach
označených ako vyjadrenie sa k žalobe a považujúc vydané rozhodnutie č. A/2010/1835/LGZ
zo dňa 9. júna 2010 za zákonné, navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods.1
OSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že namietal, že sa súd prvého stupňa vôbec
nevysporiadal s jednotlivými žalobnými námietkami, pričom zároveň poukázal na to, že
v odôvodnení napadnutého rozsudku iba citoval na danú vec vzťahujúce sa ustanovenia
príslušných zákonných noriem, pričom k týmto dodal ich stručný výklad s konštatovaním, že
správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných
právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre
vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav, zo skutkových okolností vyvodili správny
právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili, vyporiadajúc sa
s námietkami žalobcov.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, bolo povinnosťou odvolacieho súdu skúmať
opodstatnenosť žalobcom vznesenej námietky, že krajský súd vec neposúdil v rozsahu
žalobných dôvodov.
Po dôkladnom oboznámení sa s podkladmi súdneho spisu a najmä po porovnaní
žalobných dôvodov, obsiahnutých vo včas podanej žalobe a odôvodnenia napadnutého
rozsudku s dôrazom vyhodnotenia ich relevancie súdom prvého stupňa, musí odvolací súd,
súhlasne s názorom žalobcu, konštatovať, že súd prvého stupňa sa so žalobnými dôvodmi
v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal.
Podľa § 157 ods.2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôvodov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení riadil, prečo nevykonal ďalšie nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí
obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.
Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal žalobcove námietky,
podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, a preto prisvedčil žalobcovi v tom,
že uvedeným postupom bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a naviac bolo
porušené jeho právo na spravodlivý a riadny súdny proces a právo domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ako tiež zásada
spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl. 38 ods.2 Listiny základných práv
a slobôd dodajúc, že Ústavný súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému
uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03).
V správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu
rozhodnúť o všetkých bodoch žaloby a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať, resp. uviesť,
z akých dôvodov sa konkrétnymi námietkami zaoberať nebude (napr. z dôvodu ich
irelevantnosti vo vzťahu k prejednávanej veci).
Záverom považuje najvyšší súd za potrebné vysporiadať sa s procesnou odvolacou
námietkou žalobcu, ktorou napádal uznesenie, ktorým krajský súd v súlade s § 250 ods. 1
OSP pribral do konania obchodnú spoločnosť B., s.r.o.
Podľa § 250 ods. 1 OSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez
návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva
a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že o pribratí účastníka do súdneho
preskúmavacieho konania vydá súd z úradnej povinnosti uznesenie, ktoré treba doručiť a proti ktorému nie je prípustné odvolanie (§ 246c ods. 1 prvá vety, § 94 ods. 2 druhá veta,
§ 202 ods. 3 písm. b) OSP). Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu (č. l. 101) preukázané,
že uznesenie č. k. 1S/185/2010-101 zo dňa 10. novembra 2010, bolo žalobcovi doručené
do vlastných rúk dňa 22. novembra 2010. Preto túto námietku vzhliadol za irelevantnú
dodajúc, že účastníkovi konania v danom prípade neprináleží procesné právo namietať
správnosť rozhodnutia súdu pribrať do konania účastníka, ktorého práva a povinnosti
by mohli byť podľa názoru súdu zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký
postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva, pričom možnosť konať pred súdom prvého stupňa, je
účastníkovi odňatá vždy, ak jeho rozhodnutie neposkytuje účastníkovi konania dostatočné
argumenty preukazujúce zákonnosť jeho rozhodnutia alebo postupu.
Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
dôsledne vysporiadal so žalobnými dôvodmi žalobcu.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, s poukazom na vyššie uvedené, zrušil podľa § 221
ods. 1 písm. f) OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP napadnutý rozsudok a vec podľa
§ 221 ods. 2 OSP, v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP, vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.
O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí
o veci (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa. 12. decembra 2012 JUDr. Jozef Hargaš, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Mária Kráľová