Najvyšší súd

6Sžp/2/2010

 

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša  

a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci žalobcu: Pozemkového

spoločenstva V. P., so sídlom vo V. P.,IČO: X., zastúpeného A. J., advokátkou,

so sídlom v L.M., Š., proti žalovanému: Krajskému úradu životného

prostredia v Žiline, so sídlom v Žiline, Námestie Ľ. Štúra 3, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2008/004235/Sl zo dňa 7.9.2008,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline   č. k.

21S/120/2008-54 zo dňa 13.10.2009, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Žiline č. k. 21S/120/2008-54 zo dňa 13.10.2009 z m e ň u j e   tak, že

rozhodnutie žalovaného č. A/2008/004235/Sl zo dňa 7.9.2008 a aj rozhodnutie

Obvodného úradu životného prostredia v Liptovskom Mikuláši  

č. Odp.2008/01031-003 Mi zo dňa 14.5.2008   z r u š u j e   a vec vracia

žalovanému na ďalšie konanie.

  Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

  Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline zamietol žalobu, ktorou sa

žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia

žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie

Obvodného úradu životného prostredia v Liptovskom Mikuláši   č. Odp.2008/01031-003 Mi zo dňa 14.5.2008, ktorým uložil žalobcovi podľa  

§ 78 ods. 2 písm. j) a § 79 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov účinného v rozhodnom čase (ďalej len „zákon

o odpadoch“) pokutu vo výške 3.000,--Sk za opakované porušenie § 19 ods. 1

písm. k) citovaného zákona a zároveň mu uložil náhradný termín odstránenia

zvyšných odpadov č. 170302 – bitumenové zmesi, do dvoch týždňov  

od doručenia rozhodnutia. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že

žalovanému ich náhradu nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že po preskúmaní napadnutých

rozhodnutí a postupu im predchádzajúcom v rozsahu žalobných dôvodov dospel

k záveru, že tieto sú v súlade s predpismi hmotného aj procesného práva,

vzťahujúcimi sa na predmetnú vec. Považoval za nesporné, že žalobcovi bola

uložená povinnosť odstrániť interný odpad, a to veľké kusy bitumenových zmesí

(asfaltov) a odovzdať ich na recykláciu v zariadení na to určenom podľa

rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Liptovskom Mikuláši  

č. Odp. 2007/01428-005/Bu zo dňa 20.8.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 14.9.2007, a ktorým je súd v zmysle § 135 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s použitím § 246c ods. 1 OSP

viazaný. Považoval za irelevantnú námietku žalobcu, že správne orgány

v konaní nevychádzali z odborného posúdenia znalca, ktorý by vyhodnotil,  

či v danej veci ide o skládku odpadu a o akú kategóriu odpadového materiálu

ide, keďže žalobca sa mal možnosť brániť týmto spôsobom v správnom konaní,

a to v konaní vedenom pred obvodným úradom životného prostredia  

č. 2007/01428, v ktorom sa prejednával jeho správny delikt, ktorého výsledkom

bolo vyššie špecifikované rozhodnutie zo dňa 20.8.2007. Poukázal na to, že

preskúmavaným rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa v predmetnej

veci bola žalobcovi uložená pokuta pre nevykonanie opatrení na nápravu, ktoré

bolo uložené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia obvodného

úradu životného prostredia zo dňa 20.8.2007.

  Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie

navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Žiline zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu  

na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov súdneho konania podľa

priloženého vyčíslenia. Namietal, že krajský súd si nepreveril okolnosti, ktoré

nastali po vydaní rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia

v Liptovskom Mikuláši zo dňa 20.8.2007 a ktoré existovali v čase vydania

napadnutého rozhodnutia podľa § 250i ods. 1 OSP, kedy nápravné opatrenia,

uložené právoplatným rozhodnutím, boli už vykonané, t.j. veľké kusy asfaltu

boli odvezené na recykláciu a na mieste sa už nenachádzala skládka odpadu

v zmysle zákona o odpadoch, čo bolo aj dôvodom jeho odvolania proti

rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty za nesplnenie nápravných opatrení. Uviedol, že v žalobe navrhol, aby bolo vykonané

dokazovanie odborným posudkom nezávislého znalca a výsluchom navrhnutých

svedkov, avšak prvostupňový súd navrhnuté dôkazy nevykonal,  

i keď podľa § 250i ods. 2 OSP nie je viazaný skutkovým stavom, zisteným

správnym orgánom, a preto môže vykonať opätovne dôkazy, vykonané

správnym orgánom alebo vykonať ďalšie dokazovanie pre objasnenie veci.

Ďalej namietal, že krajský súd na jednej strane zobral do úvahy tvrdenia

žalovaného, nezodpovedajúce skutkovému stavu, a na druhej strane nezobral  

do úvahy fotodokumentáciu predloženú žalobcom, z ktorej vyplýva, že sa

nejedná o skládku odpadu v lokalite P. v zmysle § 2 ods. 18 zákona o odpadoch.

V tejto súvislosti poukázal na neodborný a nezákonný postup správneho orgánu,

keď pri vykonaní štátneho dozoru dňa 10.4.2008, t.j. pred uložením sankcie

žalobcovi, nezdokumentoval skutkový stav zhotovením fotodokumentácie

a videodokumentácie, ktorá povinnosť mu vyplynula z § 73 ods. 5 zákona

o odpadoch. Mal za to, že tým, že prvostupňový súd nepripustil vykonanie

navrhnutých dôkazov, znemožnil žalobcovi preukázanie toho, že mu pokuta

bola uložená neoprávnene a na základe nezákonného postupu správneho orgánu.

Konštatoval preto, že v súdnom konaní došlo k vadám uvedeným v § 205 ods. 2

písm. c), d), a f) OSP, súd nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, následkom čoho dospel

k nesprávnemu rozhodnutiu.    

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu k námietke žalobcu, že

nápravné opatrenia už boli vykonané, nakoľko veľké kusy asfaltu už boli

odvezené a potom sa už nejednalo o skládku odpadu v lokalite P. v zmysle § 2

ods. 18 zákona o odpadoch, upozornil na tú skutočnosť, že   po čiastočnom

odvezení niektorých veľkých kusov asfaltu v predmetnej lokalite ostali nesúvislé

hromady odpadového asfaltového materiálu na ploche úseku asi 20 metrov,

ktoré zarastali trávnym porastom (zápisnica zo dňa 10.4.2008), pričom nápravné

opatrenia ukladali žalobcovi odviezť odpady bez zbytkov a dokonale vyčistiť

lokalitu, takže vôbec nie je možné konštatovať, že na mieste sa už nenachádzal

žiadny odpad, uložený v rozpore so zákonom o odpadoch, a že boli uložené

nápravné opatrenia vykonané. Ďalej zdôraznil, že správny orgán nikde

neuvádzal, že sa jedná o skládku odpadov podľa § 2 ods. 18 zákona o odpadoch,

ale nápravné opatrenia boli niekoľkokrát ukladané preto, lebo bol porušený § 18

ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch uložením alebo ponechaním odpadu na inom

mieste ako na mieste určenom týmto zákonom. Poukázal na to, že k porušeniu

tohto ustanovenia došlo preto, lebo odpad bol uložený viac ako rok na

nevyhovujúcom mieste, nakoľko bol na poľnohospodársky využívanom

pozemku (lúka) a k tomu na území TANAP-u, na základe ktorých skutočností

považoval za potrebné upozorniť, že konštatovanie žalobcu, že sa nejedná

o skládku odpadov podľa § 2 ods. 18, je zavádzajúce a nesúvisí s vecou. K námietke žalobcu na nezákonný postup žalovaného tým, že nezdokumentoval

skutkový stav v zmysle § 73 ods. 5 zákona o odpadoch, žalovaný uviedol, že

toto zákonné ustanovenie hovorí o povinnosti kontrolovanej osoby umožniť

osobám vykonávajúcim štátny dozor zhotovovať fotodokumentáciu

a videodokumentáciu v prípade zabezpečenia objektívnych podkladov pre ďalšie

rozhodovanie, avšak v žiadnom prípade sa nejedná o povinnosti pre osoby

vykonávajúce štátny dozor. Žalovaný mal za to, že orgán štátnej správy

v žiadnom prípade nepostupoval neodborne a nezákonne, a zaznamenanie

skutkového stavu formou zápisnice, ktorú podpísali všetci účastníci rokovania,

bolo plne v súlade s príslušnými zákonnými normami a postačovalo  

pre objektívne zisťovanie skutkového stavu. Konštatoval, že v konaniach

a postupoch orgánu štátnej správy nedošlo k žiadnym pochybeniam, skutkový

stav veci bol zistený objektívne, zodpovedne a v dostatočnom rozsahu, čím

dospeli k správnym záverom. Na záver poukázal na to, že uloženie pokuty

žalobcovi vo výške 3.000,--Sk po opakovanom nesplnení nápravných opatrení

a pokute 2.000,--Sk (keďže orgán štátnej správy bol povinný za nesplnenie

opatrení na nápravu uložiť pokutu až do výšky 500.000,--Sk, a v prípade

opakovaného nesplnenia opatrení na nápravu pokutu až do výšky dvojnásobku

hornej hranice sadzby) bolo vo veľmi nízkej úrovni sadzby a žalobca napriek

tomu nepochopil jej výchovný charakter.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd

odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1

veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu  

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk

a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej

správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti

fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom

chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola  

na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,

aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa

ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia  

a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania   pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o odpadoch tento zákon upravuje pôsobnosť

orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických

osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, zodpovednosť

za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva a zriadenie

Recyklačného fondu.

Podľa § 78 ods. 2 písm. j) zákona o odpadoch pokutu do 500.000,--Sk

uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe

alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nevykoná opatrenie na nápravu

uložené podľa § 19 ods. 1 písm. k), § 20 ods. 2 písm. d) a § 21 ods. 1 písm. j).

Podľa § 19 ods. 1 písm. k) zákona o odpadoch držiteľ odpadu je povinný

vykonať opatrenia na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom

hospodárstve (§ 73).

Podľa § 73 ods. 2 zákona o odpadoch ak orgán štátneho dozoru zistí

porušenie povinnosti alebo iný nedostatok v činnosti kontrolovaného, upozorní

ho na to a, ak je to možné alebo účelné, uloží mu opatrenie na nápravu a určí

mu lehotu, v ktorej má opatrenie na nápravu vykonať. Ak kontrolovaný

nevykoná v určenej lehote opatrenie na nápravu, alebo ak opatrenie  

na nápravu nie je možné alebo účelné uložiť, orgán štátneho dozoru uloží

kontrolovanému pokutu.

Z predloženého spisu správneho orgánu odvolací súd zistil, že žalovaný

preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie

Obvodného úradu životného prostredia v Liptovskom Mikuláši  

č. Odp. 2008/01031-003 Mi zo dňa 14.5.2008, ktorým uložil žalobcovi podľa  

§ 78 ods. 2 písm. j) a § 79 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch pokutu  

vo výške 3.000,--Sk za opakované porušenie § 19 ods. 1 písm. k) citovaného

zákona a zároveň mu uložil náhradný termín odstránenia zvyšných odpadov  

č. 170302 – bitumenové zmesi, do dvoch týždňov od doručenia rozhodnutia.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní spisového

materiálu dospel k záveru, že žalobca vytvoril protizákonne v lokalite P.

nesúvislú nelegálnu skládku bitúmenových zmesí odpad č. 170302 a svojím

konaním vykonával nepovolenú činnosť t. j. porušenie legislatívneho

ustanovenia zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, a poukázal na to, že  

po upozornení žalobca nevykonal opatrenia, ktoré mu boli uložené správnym

orgánom.

Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí o uložení pokuty uviedol, že  

na základe podnetu ohľadne nesplnenia nápravných opatrení uložených

žalobcovi, ktoré ukladali aj odvoz odpadov v lokalite P. bolo miestnym

zisťovaním konštatované, že na úseku asi 20 m sa nachádzajú zbytky

bitumenových zmesí odpad č. 170302, ktoré bolo treba odstrániť do 20.9.2007.

Dôvodil, že tým, že v stanovenom termíne neboli znovu splnené nápravné

opatrenia, došlo k opakovanému porušeniu § 19 ods. 1 písm. k) zákona

o odpadoch.

Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Liptovskom

Mikuláši č. Odp. 2007/01428-005/Bu zo dňa 20.8.2007 vyplynulo, že žalobcovi

boli podľa § 73 ods. 2 zákona o odpadoch uložené opatrenia na nápravu:

1. Na predmetnú lokalitu sa zakazuje priviezť ďalší interný odpad.

2. Z navezeného interného odpadu odstrániť veľké kusy bitúmenových

zmesí (asfaltov) a odovzdať ich na recykláciu v na to určenom zariadení.

Možné je ponechať len drobnú drť a suť (max. 15x15 cm). Násyp a okolie

upraviť tak, aby plocha určená na budúcu výstavbu cesty podľa PD mohla

byť používaná dopravnými prostriedkami, aby sa zamedzilo ďalšiemu

rozširovaniu jazdnej plochy po pozemkoch určených  

pre poľnohospodárske účely.

3. Z predmetnej lokality odstrániť zhromaždené konáre.

4. O vykonaní uložených nápravných opatrení priebežne informovať

Obvodný úrad životného prostredia v Liptovskom Mikuláši a o odovzdaní

odpadov predložiť doklad od oprávnených organizácií.

Termín splnenia nápravných opatrení: do 20.9.2007

Podľa § 74 ods. 1 zákona o odpadoch ak nie je v tomto zákone výslovne

ustanovené inak, na konanie sa podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní.

Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú  

v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto

určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom

správneho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní prejednávanej veci

vychádzal z nasledovných východísk:

V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie

právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej

špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové.

Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré

konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej

nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych

deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu

môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty  

sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide  

o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité

nedovolené konanie (či opomenutie). Treba zdôrazniť, že formálne označenie

určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie

medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky  

v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo

správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia

názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov.

Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz  

v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov

potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti

postihu delikventa.

Z týchto hľadísk treba vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti

konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná

pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa trestného zákona musí

výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen

zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj

uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade aj iných skutočností

potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. U priestupkoch  

je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež

popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh  

a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto

jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny

poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), podľa ktorého výrok rozhodnutia

obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa

ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy

konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia,

určí správny orgán na to lehotu.

Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom

delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie

nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo  

z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného

charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o iných správnych deliktoch,

je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý.

To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku  

s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných

skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä  

z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký

skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu

dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané

rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný

delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti

skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť

opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom,

že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia.

Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia

môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný

výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť

rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké

opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok

možno vynútiť exekúciou.

Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu  

(z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje  

i medzinárodným záväzkom SR. Treba pripomenúť, že aj na rozhodovanie  

o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru  

o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.).

Keď Dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza "akékoľvek trestné obvinenie", treba

poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom

konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor

stabilne aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.

Z uvedeného potom treba vyvodiť, že výrok rozhodnutia o postihu za iný

správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu

jeho spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné  

k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto

náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona  

o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku).

V prejednávanom prípade z výroku preskúmavaného rozhodnutia vyššie

uvedené skutočnosti nevyplývajú. Vo výroku o uložení pokuty absentuje navyše

i špecifikácia, ktoré konkrétne (zo štyroch nápravných opatrení uložených

žalobcovi rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Liptovskom

Mikuláši č. Odp. 2007/01428-005/Bu zo dňa 20.8.2007) žalobca opomenul

vykonať, pričom táto skutočnosť nevyplynula ani z odôvodnenia

preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu, čo má za následok

nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu pre nezrozumiteľnosť  

a pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 3 OSP).

Konajúce správne orgány mali postupovať pri zistení, objasnení, konaní  

a sankcionovaní v súlade s platnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb.  

o správnom konaní v znení neskorších predpisov, na ktorý odkazuje § 74 ods. 1

zákona o odpadoch (opak nemožno vyvodiť ani z odseku 2 uvedeného

paragrafu).

Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté

rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť  

a pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 3 OSP) a súd prvého stupňa žalobu

zamietol, odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 vety prvej OSP rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu  

a aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec žalovanému

správnemu orgánu na ďalšie konanie. Z dôvodu zrušenia rozhodnutia

žalovaného pre nepreskúmateľnosť sa odvolací súd nemohol zaoberať

vznesenými meritórnymi námietkami žalobcu.

Správny orgán je viazaný názorom súdu (§ 250j ods. 6 OSP).

O náhrade trov konania (vrátane trov konania na súde prvého stupňa)

rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 OSP s použitím § 246c ods. 1 vety

prvej OSP a v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému

žalobcovi nepriznal ich náhradu z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré

vzhliadol v tom, že rozhodnutie správneho orgánu bolo zrušené z iných dôvodov

než namietaných žalobcom v žalobe resp. v odvolaní proti prvostupňovému

rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 27. apríla 2011  

JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.  

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth