Najvyšší súd
6Sžp/19/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci žalobcov: 1/ J. P., bytom O.O., 2/ I. P., bytom O.O., zastúpení
advokátom JUDr. R. H., Advokátska kancelária, G., proti žalovanému: Krajský stavebný
úrad v Trenčíne, Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti: 1/ P. B., bytom O.O., 2/ M. Š., bytom
O.O., 3/ M. O., bytom O.O., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
zo dňa 12. januára 2011 č. KSÚ-2011-261/152-1/Ka, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/12/2011-106 zo dňa 27. apríla 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 11S/12/2011-106 zo dňa 27. apríla 2011 p o t v r d z u j e.
Žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa
žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, uvedeného v záhlaví
tohoto rozsudku, ktorým žalovaný odvolanie žalobcov zamietol a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu – stavebného úradu Obec O. zo dňa 10.9.2010
č. SOcú:518/2008-SP-5, ktorým stavebný úrad podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona vydal
stavebníkom P. B. a M. Š. dodatočné povolenie stavby „garáž s odstavnou plochou“,
umiestnenej na pozemkoch parc. č. X. a X. k.ú. O.. Žalobcom náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania mu predchádzajúceho dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.
Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného posúdil v intenciách
právnych noriem § 88a ods. 1, 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon) v spojení s § 6 ods. 1 vyhl.
č. 532/2002 Z.z. a s § 47 písm. a/ stavebného zákona.
Podľa názoru krajského súdu prvostupňový správny orgán sa v plnom rozsahu riadil
v konaní o dodatočnom povolení stavby okrem ustanovenia § 88a stavebného zákona aj
ustanoveniami § 47 písm. a/ stavebného zákona v spojení s § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z.,
podľa ktorých postupoval a výsledkom konania bolo rozhodnutie o dodatočnom povolení
stavby „garáž s odstavnou plochou“. Konštatoval, že žalovaný ako odvolací správny orgán sa
v rozhodnutí dôsledne zaoberal s námietkami žalobcov ako odvolateľov a stanovisko k nim aj
dostatočne v napadnutom rozhodnutí zdôvodnil. Krajský súd mal za to, že z odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a z obsahu
administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že obidve rozhodnutia boli vydané v súlade
so zákonom na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v rozhodnutiach boli
uvedené konkrétne dôvody, na základe ktorých bolo rozhodnuté o dodatočnom povolení
vyššie uvedenej stavby. Poukázal na to, že žalobcovia námietky z odvolacieho konania
uviedli v podstate aj ako dôvody žaloby so zameraním sa na zásah do vlastníckeho práva, ako
aj že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dodatočne povoľovaná stavba
je rozostavaná na pozemku účastníkov vo vzdialenosti 1,1 m od hranice pozemkov
so žalobcami a z toho dôvodu neobmedzuje žalobcov priamo vo vlastníckom práve, ale
prichádza do úvahy obmedzenie len ako vlastníkov susediacich pozemkov. Súčasne
konštatoval, že žalobcovia však nepreukázali obmedzenie z dôvodu umiestnenia stavby,
vlhnutia a zlého, resp. zhoršenia presvetlenia ich rodinného domu, keďže odstup stavieb bol
povolený v súlade s ust. § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z. po súhlasnom vyjadrení dotknutých
orgánov, keď odstup dodatočne povolenej stavby od rodinného domu žalobcov spĺňa
požiadavky urbanistické, životného prostredia, hygienické, ochrany vôd, požiarnej ochrany,
požiadavky na osvetlenie a iné (podrobne uvedené v prvostupňovom rozhodnutí i napadnutom
rozhodnutí), s poukazom na to, že možnému zvýšeniu vlhkosti domu žalobcov je zabránené
v riešení vyústenia dažďového zvodu zo strechy garáže (zmena prvostupňového rozhodnutia),
pričom námietky stavebníkov, že žalobcovia majú starý dom bez dostatočnej izolácie,
žalobcovia nevyvrátili. Námietky žalobcov o tvrdení zhoršenia presvetlenia považoval
za nedôvodné, pretože boli vyvrátené svetlo technickým posudkom, podľa ktorého tienenie
nemá taký negatívny vplyv na rodinný dom žalobcov, aby bránilo vydaniu stavebného
povolenia, s poukazom na to, že v znaleckom posudku je súčasne konštatované, že
pri všetkých možných metódach posúdenie osvetlenia vychádza čas preslnenia omnoho väčší
ako normou predpísaných minimálne 1,5 hod. za deň a naviac je splnená aj požiadavka
preslnenia aspoň jednej obytnej miestnosti v trvaní najmenej 3 hodín, pretože kuchyňa
je preslnená dlhšie ako 3 hodiny. Krajský súd neprihliadol ani na tvrdenie žalobcov
o účelovosti posudku a zaujatosti znalca, keďže nebolo objektívne konkretizované
a zdôvodnené. Taktiež považoval za vyvrátenú námietku žalobcov o výškovom rozdiele viac
ako 5 m, pretože podľa projektu predná časť garáže má mať výšku 2,3 m na okraji a 3,3 m
v strede, v zadnej časti úžľabia strechy garáže bude približne 4 m nad terénom. Krajský súd
považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcov, že stavebné orgány postupovali v rozpore
s § 137 ods. 2 stavebného zákona, s poukazom na to, že žalobcovia už v roku 2007 podali
žalobu na Okresný súd v Prievidzi sp. zn. 11C/90/07 o odstránenie stavby – garáže
a opodstatnenosti námietok – znehodnotenie ich rodinného domu, jeho poškodenie vlhkosťou,
tienením, nevhodnosťou umiestnenia a pod., ktoré konanie bolo zastavené z dôvodu, že
o odstránení stavby a riešenia námietok, ktoré nemajú občiansko-právny charakter
je oprávnený rozhodovať stavebný úrad, a preto z uvedeného dôvodu v ďalšom konaní
stavebný úrad sa musel vyporiadať s námietkami žalobcov sám a o námietkach žalobcov
zo dňa 18.8.2010, ktoré boli zhodné, nepostupoval podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona.
Tento postup správneho orgánu krajský súd považoval za správny a v súlade so zákonom. Podľa názoru krajského súdu v danej veci bolo prijaté také riešenie, ktoré bolo v súlade
s ust. § 47 písm. a/ stavebného zákona, pretože stavba garáže je navrhnutá tak, že negatívne
účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia sa obmedzili
na prípustnú mieru.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p..
Žalobcom náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nemali úspech.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podali odvolanie
žalobcovia. Žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v medziach žaloby preskúmal
a v súlade s § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti
na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania namietali, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Vytýkali súdu prvého stupňa, že v napadnutom rozsudku vec
nesprávne právne posúdil. Uviedli, že v podanej žalobe poukázali na skutočnosť, že v rámci
stavebného konania stále namietali umiestnenie predmetnej stavby v bezprostrednej blízkosti
ich pozemku a pokiaľ aj v stavebnom konaní súhlasili s predmetnou stavbou, tento vyjadrili
za predpokladu, že stavba bude umiestnená v dostatočnej vzdialenosti od spornej hranice.
Tvrdili, že rozhodnutím žalovaného boli poškodení na svojich právach, ako vlastníci
susediaceho pozemku. Nesúhlasili s odôvodnením prvostupňového súdu, že negatívne účinky
dodatočne povoľovanej stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia
neprekračujú prípustnú mieru, čo vyplýva z § 47 písm. a/ stavebného zákona, pretože
predmetná – garáž s odstavnou plochou, pokiaľ bude zrealizovaná v súlade s predloženým
projektom, bude mať jednoznačne negatívne účinky na rodinný dom v ich vlastníctve, čo sa
môže prejaviť najmä zhoršením zdravia z dôvodov zníženia prístupu denného svetla do nimi
obývaných priestorov a zvýšenie vlhkosti, a to nad primeranú mieru. Dôvodili, že na tieto
skutočnosti poukazovali počas celého stavebného konania, vrátane odvolacieho konania.
Ďalej uviedli, že odstup stavby od ich rodinného domu jednoznačne tieto požiadavky nespĺňa,
čo nebolo v rámci prvostupňového rozhodnutia zohľadnené, ako aj že v priebehu stavebného
konania poukázali aj na znenie § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorý upravuje odstupy
stavieb, s tým že na vlastné náklady si dali vypracovať priestorovú vizualizáciu umiestnenia
stavby vzhľadom na polohu ich pozemku a rodinného domu, z ktorej je zrejmé, aký dopad
bude mať dodatočne povolená stavba, ktorú predložili prvostupňovému súdu. Poukázali aj
na skutočnosť, že dodatočne povoľovaná stavba sa bude nachádzať od hranice pozemkov
vo vzdialenosti 1,1 m (čo je aj podľa prvostupňového súdu nesporné), avšak ľavá strana
odstavnej plochy s prístreškom bude umiestnená priamo na hranici pozemkov (čo potvrdil aj
stavebník), pričom od ich rodinného domu bude garáž umiestnená vo vzdialenosti 4,6 m
a odstavná plocha s prístreškom vo vzdialenosti 3,54 m, tvrdiac, že o takomto umiestnení
stavby rozhodol stavebník bez ich súhlasu, pričom jeho pozemok umožňuje umiestnenie
stavby aj vo väčšej vzdialenosti od hranice pozemkov tak, aby rovnakým spôsobom
neobmedzil vlastníka susediacej nehnuteľnosti. Zastávali názor, že rozhodnutie o umiestnení
dodatočne povoľovanej stavby nerešpektuje odstupy stavieb, ktoré sú uvedené v § 6 vyhlášky
532/2002 Z. z., čím nie sú splnené všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb
uvedené v § 47 písm. a/, k/ stavebného zákona. Ďalej poukázali na skutočnosť, že vzhľadom
na umiestnenie stavby v bezprostrednej blízkosti ich pozemku už počas realizácie stavby
dôjde k zásahu do ich vlastníctva, ako aj následná údržba stavby bude možná len z ich
pozemku. Naďalej tvrdili, že dodatočne povolená stavba negatívne ovplyvní kvalitu bývania
v rodinnom dome, ktorého sú vlastníkmi a to nad primeranú mieru, pričom svetlo technický
posudok, ktorý bol predložený stavebníkom v rámci stavebného konania nezohľadňuje vplyv
dodatočne povoľovanej stavby na ich nehnuteľnosť aj s prihliadnutím na okolité, už jestvujúce stavby. Vytýkali prvostupňovému súdu, že neprihliadol na všetky skutočnosti,
ktoré boli zistené v rámci stavebného konania, predovšetkým neprihliadol na skutočnosť, že
umiestnenie dodatočne povolenej stavby nie je umiestnenie stavby v stiesnených priestoroch
a v takomto prípade, aby nedošlo k negatívnym účinkom stavby nad primeranú mieru, bolo
potrebné stavbu umiestniť v dostatočnej vzdialenosti od spoločnej hranice pozemkov, čo
veľkosť stavebníkovho pozemku umožňuje. Správanie stavebníka považovali za zneužívanie
jeho vlastníckeho práva, pričom stavebník vôbec neberie ohľad na ich záujmy, ktoré jeho
rozhodnutím o umiestnení stavby sú priamo dotknuté. Záverom zdôraznili, že umiestnenie
dodatočne povoľovanej stavby je v rozpore s § 47 písm. a/ stavebného zákona, pretože stavba
nebude začlenená do územia v súlade so zákonnými požiadavkami tak, aby sa vylúčili jej
negatívne účinky na okolie, alebo aby sa prípadne obmedzili na prípustnú mieru.
Žalovaný správny orgán sa na odvolanie žalobcov vyjadril tak, že žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. S dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcov nesúhlasil.
Uviedol, že v konkrétnej veci bolo vykonané dokazovanie dostatočne, vo veci bol riadne
zistený skutkový stav a námietky žalobcov neboli dostatočné na preukázanie nesprávnosti
postupu a zákonnosti rozhodovania vo veci.
V dôvodoch vyjadrenia žalovaný uviedol, že negatívne účinky dodatočne povoľovanej
stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia podľa § 47 písm. a/ a k/
stavebného zákona – zníženie prístupu denného svetla a zvýšenie vlhkosti posudzoval
v zmysle zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a doplnení v znení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako dotknutý orgán
Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prievidza, ktorý vydal dňa 5.2.2008
pod č. B/2008/HŽP-696 stanovisko k námietkam k umiestneniu stavby s vyjadrením, že
stavba nebude mať vplyv na kvalitu verejného zdravia a na zdravie užívateľov dotknutých
nehnuteľností, s poukazom na to, že posudzovaná stavba neobsahuje žiadny zdroj
znečisťovania ovzdušia podľa zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia. Poukázal na to, že
zo stanoviska ďalej vyplýva, že znečistenie emisiami z parkujúceho vozidla v garáži, prípadne
na odstavnej ploche nepresahuje mieru primeranú pomerom vzhľadom na komunikáciu
vedenú v blízkosti rodinného domu žalobcov a pomerom primerané parkovanie vozidiel
vlastníkov domov na pozemkoch rodinných domov všeobecne a teda aj vzhľadom na rovnaké
umiestnenie miestnosti na parkovanie vozidla v prednej časti domu žalobcov, ako aj, že
vzhľadom na aktuálny stav techniky sa žiadne eventuálne meranie alebo vyhodnocovanie
a posudzovanie vplyvu parkovania vozidiel do 3,51 v bežných obytných zónach v súčasnosti
nerealizuje.
K odvolacej námietke žalobcov o negatívnych účinkoch vyplývajúcich
z nedostatočného odstupu stavby od rodinného domu podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu
a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, uviedol, že § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. rieši
vzdialenosti medzi rodinnými domami, avšak namietaná stavba je garážou, nie je možné ju
teda posudzovať podľa ustanovení o vzdialenostiach rodinných domov. Ďalej uviedol, že
splnenie požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie v zmysle ods. 1 citovanej vyhlášky
stavby žalobcov bolo preukázané svetlotechnickými posudkami v súlade s § 17 ods. l a § 18
ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., podľa ktorých sa vykonáva posúdenie podľa slovenských
technických noriem, s poukazom na to, že namietané posudky boli spracované podľa
uvedeného ustanovenia a stanovenej normy a neboli vyvrátené žiadnymi relevantnými
dôkazmi, keď vizualizácia stavby predložená žalobcami nie je dôkazom toho, že nebudú
splnené požiadavky denného osvetlenia, je len možným zobrazením stavby po jej realizácii.
Ďalej poukázal na to, že namietaná pohoda bývania nie je merateľná veličina, preto sa jej vyhodnotenie riadi správnou úvahou konajúceho správneho orgánu, avšak tak, aby takáto
správna úvaha bola podporená zákonnými ustanoveniami a vyjadreniami odborníkov. Tvrdil,
že výpočty v svetlotechnickom posúdení sú dôkazy, ktorých výsledkom sú konkrétne hodnoty
denného osvetlenia pobytových miestností a údaje o čase a dĺžke preslnenia porovnateľné
s normou stanovenými medznými hodnotami, ktoré zaručujú pohodu bývania vyjadrenú
merateľnou veličinou, s tým, že porovnanie s povolenou mierou posúdili osoby oprávnené
na vybrané činnosti podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných
architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 236/2000 Z.z.
a dotknuté orgány v rámci konania o dodatočnom povolení stavby v súlade s platnými
právnymi predpismi a technickými normami. Súčasne poukázal na to, že z dostupnej
evidencie vydaných rozhodnutí nemal prvostupňový orgán preukázané, že by bola
povoľovaná prestavba rodinného domu žalobcov, v ktorej by boli umiestňované obytné
miestnosti do jeho podzemného podlažia, ako aj, že svetlotechnické posúdenie
je vypracované v podstate na nepovolenú zmenu stavby, ktorá je však už užívaná. Zastával
názor, že odstup stavby garáže 1,1 m od hranice pozemku žalobcov umožní dostatočne
vykonávať údržbu stavby a odstavná plocha, umiestnená na hranicu s pozemkom žalobcov
rovnako umožňuje údržbu zo samotnej odstavnej plochy na teréne, nakoľko nemá stenu
na strane hranice s pozemkom žalobcov, keďže podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 532/2002 Z.z. stavbu
možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené
užívanie susedného pozemku na určený účel. K odstupu stavby garáže stavebníkov
od rodinného domu žalobcov tiež uviedol, že užívanie priestoru na určený účel vrátane údržby
rodinného domu žalobcov na vlastnom pozemku je dostatočné.
Žalovaný k námietke žalobcov, že dôjde k zásahu do ich vlastníctva realizáciou
stavby, nešpecifikujúc, o aký druh zásahu do vlastníctva ide, uviedol, že nebolo preukázané
zatienenie stavbou nad rámec zákona a noriem, pričom údržba stavby je možná aj z pozemku
stavebníka, aj keď to nie je zákonom nevyhnutne stanovenou podmienkou a zvýšenie vlhkosti
vplyvom uvedenej stavby nebolo preukázané, navyše stavebníkovi bolo uložené zabezpečiť
odvod dažďovej vody trativodom alebo do vsakovacej jamy. V tejto súvislosti poukázal na to,
že samotní žalobcovia majú umiestnený svoj rodinný dom spôsobom, ktorým obmedzuje
svojho suseda na druhej strane zatienením a z toho vyplývajúcou zvýšenou vlhkosťou
a emisiami parkovaním v prednej miestnosti domu z dôvodu umiestnenia rodinného domu,
čo možno považovať za mieru primeranú pomerom. Pokiaľ žalobcovia dôvodili, že stavba
garáže nebude začlenená do územia v súlade so zákonnými požiadavkami na stavby, takéto
tvrdenie považoval za všeobecné tvrdenie, ktoré nebolo doložené dôkazmi, s poukazom na to,
že súlad so zákonnými požiadavkami na stavby bol naopak preukázaný v spisovej
dokumentácii dodatočného povolenia stavby a v konečnom dôsledku potvrdený rozhodnutím
žalovaného. Pokiaľ žalobcovia opakovane namietali dôvody, ktoré boli uvedené v odvolaní
voči dodatočnému povoleniu stavby, ktoré už s odôvodnením zamietol žalovaný ako odvolací
orgán, poukázal na to, že rovnako ich vyhodnotil aj prvostupňový súd, s uvedením, že
z uvedených dôvodov trvá na svojom odôvodnení rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu
o dodatočnom povolení stavby.
Zúčastnené osoby P. B. a M. Š. sa na odvolanie žalobcov vyjadrili tak, že navrhovali,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z jeho vecne a právne správnych
dôvodov potvrdil. Nesúhlasili s námietkami žalobcov uvedenými v ich písomnom odvolaní.
Zotrvali na svojich tvrdeniach vyslovených v priebehu stavebného ako aj preskúmavacieho
konania.
Zúčastnená osoba M. O. sa na odvolanie žalobcov nevyjadril, odvolací návrh nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených
v odvolaní žalobcov (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom
podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky
pre zamietnutie žaloby.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
správneho orgánu, ktorým žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu -
stavebného úradu obce O., o dodatočnom povolení stavy „garáž s odstavnou plochou“ v kat.
úz. O. v podstate potvrdil, keď ho zmenil len v doplnení podmienok pre dokončenie stavby,
a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania im
predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vyporiadal so všetkými
podstatnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne
posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného
a konanie mu predchádzajúce, ktorým rozhodnutím bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou
o žiadosti stavebníkov na vydanie dodatočného povolenia stavby „garáž s odstavnou
plochou“.
Medzi účastníkmi konania ostala sporná predovšetkým otázka týkajúca sa negatívnych
vplyvov dodatočne povolenej stavby „garáž s odstavnou plochou“ na pohodu bývania
žalobcov a životné prostredie predovšetkým v dôsledku bezprostrednej blízkosti predmetnej
stavby s ich rodinným domom a tým tienenia a vlhnutia ich rodinného domu. Odvolací súd
z uvedeného dôvodu zameral svoju pozornosť najmä, či súd prvého stupňa správne a v súlade
so zákonom posúdil tieto námietky žalobcov vznesené v žalobe aj v odvolaní, a teda, či
správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Podľa § 88 ods. 1, písm. b/ stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi
stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo
bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba
ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie
stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.
Podľa § 88a ods. 1, 4, 7 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola
postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu
konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že
dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto
zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.
Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk
podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už
vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už
realizovanej stavby.
Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58
až 66.
Podľa § 66 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov
konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov
spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie
všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických
noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie
alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí ochrana
verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, dodržanie
príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, lehotu na dokončenie stavby, plnenie požiadaviek
uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené
správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného
dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, stavebný dozor alebo
kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, použitie vhodných stavebných
výrobkov, povinnosť oznámiť začatie stavby. V záväzných podmienkach uskutočňovania
stavby sa podľa potreby ďalej určí: predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím
stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby,
oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, predloženie
dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov, podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie
stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia
technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia
stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, vymedzenie nevyhnutného
rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, podrobnosti pre opatrenia
na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135, spodrobnenie statických výpočtov
na vyhotovenie stavby, oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude
určený vo výberovom konaní (§ 62 ods. 1, písm. d/), úľavy na vytýčenie stavby (§ 75a
ods. 1), požiadavky na označenie stavby na stavenisko.
Podľa § 47 písm. a/, b/, c/, e/, i/, k/ stavebného zákona stavby sa musia navrhovať
tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby,
so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov
a pritom aby stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými,
architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody
a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby
na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili
na prípustnú mieru, stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo
z účelovej komunikácie, stavba stavebnotechnickým vybavením zodpovedala účelu
a spôsobu užívania, a ak ide o stavbu, ktorá je určená len na užívanie osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie alebo o stavbu, ktorá je prístupná širokej verejnosti, aby
spĺňala aj osobitné požiadavky na užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie, najmä požiadavku bezbariérovosti, energetické vybavenie stavby bolo
čo najhospodárnejšie a čo najbezpečnejšie vzhľadom na klimatické podmienky miesta stavby
a na účel a spôsob užívania stavby, dispozičné a prevádzkové riešenie stavby čo najviac zohľadňovalo klimatické podmienky miesta stavby a možnosti pozemku tak, aby sa čo
najlepšie využilo slnečné žiarenie a denné svetlo, emisie látok znečisťujúcich ovzdušie,
svetelné, tepelné a ostatné elektromagnetické žiarenie a podmienky ich odvádzania
do vonkajšieho prostredia pri realizácii stavby, prevádzke stavby a súvisiacich
činnostiach riešili v súlade s požiadavkami osobitných predpisov; (napríklad zákon
č. 309/1991 Zb.) ak takéto požiadavky nie sú ustanovené, aby sa riešili podľa aktuálneho
stavu techniky v čase navrhovania konkrétnej stavby.
Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne
pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky
môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.
Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada.
V zmysle § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok).
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány
sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje
práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka
musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4
správneho poriadku).
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah
a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2
správneho poriadku).
Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi
sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania
je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti
netreba dokazovať (§ 34 správneho poriadku).
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali
náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav, a zo skutkových
okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite
odôvodnili vyporiadajuc sa s námietkami žalobcov. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa
postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Z predloženého spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasť tvoril
administratívny spis žalovaného správneho orgánu, odvolací súd zistil, že Obec O. ako
stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 10.9.2010 č. SOcú:518/2008-SP-5 podľa § 88 ods. 1,
písm. b/ a § 88a stavebného zákona v súčinnosti s vyhláškou č. 532/2002 Z.z. vydal
stavebníkom P. B. a M. Š. dodatočné povolenie stavby „garáž s odstavnou plochou“,
umiestnenej na pozemkoch parc. č. X. a X. k.ú. O. a súčasne pre dokončenie stavby,
primerane podľa § 66 stavebného zákona určil záväzné podmienky v bodoch 1 až 10.
Proti uvedenému rozhodnutiu sa v zákonnej lehote odvolali žalobcovia, namietajúc
predovšetkým, že predmetná stavba stavebníkov sa má realizovať v bezprostrednej blízkosti
ich rodinného domu, čo bude mať za následok tienenie, následne vlhnutie ich rodinného domu
a zhorší ich pohodu bývania s poukazom na ekonomické znehodnotenie ich domu.
Žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie
podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil tak, že do podmienok pre dokončenie stavby sa
pridáva bod 11/ „stavebník je povinný doriešiť vyústenie dažďového zvodu zo strechy stavby
so vsakovacou jamou, trativodom alebo povrchovým žľabom smerom do vnútra jeho
vlastného pozemku“ a ostatné časti prvostupňového rozhodnutia potvrdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že žalovaný správny orgán po preskúmaní odvolaním napadnutého
rozhodnutia a predloženého spisu, dospel k názoru, že konaním a rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu nedošlo k takému porušeniu hmotnoprávnych
a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu tohto
rozhodnutia. Poukázal na to, že z vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov vyplynulo, že
predmetná stavba po splnení podmienok uložených stavebníkom v dodatočnom povolení
stavby nemôže mať negatívny vplyv na riadne užívanie susednej nehnuteľnosti – rodinného
domu žalobcov. Konštatoval, že stavebný úrad v konaní posúdil návrh v súlade s § 88a
stavebného zákona aj z hľadiska súladu s verejnými záujmami chránenými stavebným
zákonom, vyhodnotil projektovú dokumentáciou a námietky vznesené v konaní v súlade
s platnou legislatívou a svoje rozhodnutie o nich dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil.
Odvolací súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že obec O. ako stavebný úrad
vydala oznámenie o začatí konania o dodatočné povolenie stavby a nariadila ústne konanie
dňa 11.2.2010 o 9.00 hod., v ktorom účastníkov poučila tak, že môžu svoje námietky
k žiadosti o dodatočné povolenie stavby uplatniť najneskôr pri tomto ústnom konaní, inak sa
na ne neprihliadne. Na ústnom pojednávaní žalobcovia v 1. a 2. rade namietali nejasnosť
a zmätočnosť PD v súvislosti s odstupovými vzdialenosťami budúcej stavby od ich rodinného
domu, riešenie napojenia vjazdu na štátnu cestu, riešenie požiadaviek urbanistických,
architektonických, hygienických (hlučnosť), emisie výfukových plynov a protipožiarne, ďalej
namietali riešenie odvádzania dažďovej vody a svetlotechnické posúdenie, pretože predložené
posúdenie vyhodnocuje tienenie len jednej miestnosti ich rodinného domu a to kuchyne a nie
svetlotechnické posúdenie ich rodinného domu komplexne.
Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a stavebného zákona je zistenie
stavebným úradom, že stavba bola postavená resp. sa začala stavať bez stavebného povolenia
alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne z vlastného podnetu konanie a vyzve
vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je
v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa
primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona upravujúce stavebné konanie
o vydaní stavebného povolania.
Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka
nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu v konaní
o nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia
existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným
povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa
dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám
a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská
a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto
súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami,
nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu
s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí
posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu
s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah
požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení
vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany
zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide,
na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba
umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod..
Zákonodarca v právnej norme § 61 ods. 1 stavebného zákona ustanovuje právo
účastníkom stavebného konania predložiť svoje námietky, avšak najneskoršie pri ústnom
pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.
V stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí koncentračná zásada, to
znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky
účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili,
sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť
písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok.
Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že obec O. ako stavebný úrad
rozhodnutím dodatočne povolil stavbu garáže a odstavnej plochy po tom, ako mal v konaní
o dodatočnom povolení tejto stavby preukázaný súlad tejto stavby s verejnými záujmami
na základe záväzných stanovísk predložených stavebníkom.
Z územnoplánovacej dokumentácie ÚPN obce O. schválenou obecným
zastupiteľstvom uznesením č. 8/13/2003 dňa 20.11.2003 vyplýva, že územie, v ktorom sa
nachádzajú rodinné domy účastníkov a v ktorom má byť začlenená predmetná stavba, je
definované s funkčným využitím územia pre bývanie, v ktorom území sú prípustné doplnkové
funkcie, ktoré negatívne neovplyvňujú bývanie, okrem výrobných aktivít a chovu
hospodárskych zvierat pre komerčné účely, ktoré sú zaradené medzi neprípustné funkcie.
Zo stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Prievidzi z 5.2.2008
č. B/2008/HŽP-696 vyplýva, že stavba svojím charakterom užívania je z hľadiska ochrany
zdravia stavbou považovanou za zlučiteľnú s funkciou obytnej zóny, s prihliadnutím
na existujúce umiestnenie nehnuteľností (rodinných domov) v bezprostrednej blízkosti
miestnej komunikácie je možné konštatovať, že vplyv predmetnej stavby na súčasné hodnoty
znečistenia ovzdušia a hluku budú nehodnotiteľné a nevyvolajú negatívne zmeny nad mieru primeranú miestnym pomerom a tiež nebudú mať negatívny vplyv na kvalitu verejného
zdravia a na zdravie užívateľov dotknutých nehnuteľností.
Zo stanoviska Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru Prievidza
je zrejmé, že ORHaZ k projektovanému riešeniu predmetnej stavby z hľadiska protipožiarnej
bezpečnosti nemal pripomienky.
Aj z ďalších záväzných stanovísk zadovážených v stavebnom konaní od Obvodného
pozemkového úradu v Prievidzi, Krajského pamiatkového úradu Trenčín, Stredoslovenská
energetika, a.s. Žilina, Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Banská Bystrica,
Distribúcia SPP, a.s. Regionálne centrum prevádzky a údržby – Sever, Prievidza, vyplýva, že
dotknuté orgány nemali zásadné pripomienky k realizácií predmetnej stavby.
Posúdenie vplyvu stavby na rodinný dom žalobcov z hľadiska presvetlenia obytných
miestností vykonal autorizovaný stavebný inžinier Ing. P. R., ktorý vypracoval
svetlotechnické posudky zo dňa 30.11.2009, 1.12.2009, v ktorých v závere konštatoval, že
navrhovaná stavba „garáž s odstavnou plochou“ nebude mať z hľadiska tienenia taký
negatívny vplyv na existujúcu stavbu – rodinný dom na parc. č. X., ktorý by bránil vydaniu
stavebného povolenia.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa
zo skutkových okolností vyplýva, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade venovali
dostatočnú pozornosť, či predmetná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania,
a osobitnými predpismi, ako základný predpoklad na vydanie dodatočného stavebného
povolenia v zmysle § 88a stavebného zákona. Stavebník preukázal, že predmetná stavba
bude realizovaná na pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve, je začlenená v území, ktoré je podľa
územného plánu obce územím definovaným s funkčným využitím na bývanie, súčasťou
ktorého sú doplnkové funkcie, medzi ktoré možno podriadiť aj garáže, hospodárske budovy
a pod., účel ktorých je spojený s účelom užívania rodinných domov a súčasne zo stanovísk
dotknutých orgánov predložených stavebníkom v stavebnom konaní vyplýva, že dotknuté
orgány štátnej správy nemali zásadné odmietavé pripomienky k realizácii predmetnej stavby,
ktoré stanoviská sú pre stavebný úrad záväzné podľa § 140b stavebného zákona. Stavebný
úrad v zmysle koncentračnej zásady podľa § 61 stavebného zákona náležite posudzoval
námietky žalobcov, k čomu si zadovážil dostatok skutkových okolností relevantných
pre vydanie rozhodnutia a vychádzajúc zo skutkových zistení tvoriacich súčasť
administratívneho spisu, tieto správne vyhodnotil a dospel k správnemu právnemu záveru,
keď konštatoval, že námietky žalobcov neodôvodňujú nesúlad predmetnej stavby s verejnými
záujmami chránenými stavebným zákonom a inými právnymi predpismi. Žalovaný sa náležite
vyporiadal s námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
a dostatočne skúmal otázku súladu predmetnej stavby začatej stavať bez stavebného
povolenia s verejnými záujmami.
Správne orgány oboch stupňov taktiež v stavebnom konaní postupovali v súlade
s procesnoprávnymi predpismi, keďže zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že správne
orgány v konaní postupovali v súčinnosti s účastníkmi stavebného konania, keď účastníkom
konania v súlade so zákonom oznámili začatie stavebného konania o dodatočné povolenie
predmetnej stavy, boli riadne predvolaní na ústne konanie a v oznámení boli súčasne vyzvaní
na podanie stanoviska k tejto stavbe s poučením, že námietky môžu uplatniť najneskôr
na ústnom konaní, inak sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad v priebehu konania
oboznamoval účastníkov predovšetkým žalobcov o dôkazoch predložených stavebníkmi.
Rozhodnutie vo veci samej riadne v zmysle zákona (§ 47 správneho poriadku) odôvodnil
a doručil účastníkom s náležitým poučením. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia náležitým spôsobom uviedol skutkové a právne závery, ku ktorým dospel
po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa napadnutého odvolaním
žalobcov.
Žalobcovia zákonným spôsobom na ústnom pojednávaní uplatnili námietku nesúhlasu
so stavbou, z ktorej vyplynul dôvod nesúhlasu tak, že namietali nejasnosť a zmätočnosť PD
v súvislosti s odstupovými vzdialenosťami budúcej stavby od ich rodinného domu, ďalej
namietali riešenie odvádzania dažďovej vody a svetlotechnické posúdenie, pretože predložené
posúdenie vyhodnocuje tienenie len jednej miestnosti ich rodinného domu a to kuchyne a nie
svetlotechnické posúdenie ich rodinného domu komplexne. Zo vznesených námietok
k ústnemu pojednávaniu, resp. vznesených na tomto pojednávaní teda nevyplýva, že by
vzniesli námietky vplyvu predmetnej stavby na vlhnutie ich rodinného domu a pohodu ich
bývania.
Na základe skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací
súd, tak ako aj súd prvého stupňa dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov sa týmito
vznesenými námietkami riadne zaoberali, keď posudzovali projektovú dokumentáciu
predloženú stavebníkom, skúmajúc realizáciu začatej stavby, či predmetná stavba bude mať
vzhľadom na jej vzdialenosť od spoločnej hranice negatívny vplyv na rodinný dom žalobcov,
či bude tieniť, podmieňovať vlhnutie ich rodinného domu a tým, či bude negatívne
ovplyvňovať pohodu ich bývania. Za tým účelom stavebný úrad si zadovážil stanoviská
dotknutých orgánov štátnej správy, vykonal ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním,
na ktorom vypočul účastníkov konania.
Odvolací súd taktiež zhodne s názorom so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že
nebolo možné prihliadnuť na námietky žalobcov, že správne orgány nesprávne posúdili
negatívne účinky predmetnej stavby v dôsledku nedostatočného odstupu stavby od ich
rodinného domu podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., majúce za následok negatívne účinky
dodatočne povoľovanej stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia
podľa § 47 písm. a/ a k/ stavebného zákona – zníženie prístupu denného svetla a zvýšenie
vlhnutia. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že garáž má byť postavená
vo vzdialenosti 1,1 m od spoločnej hranice a časť odstavnej plochy na hranici pozemkov
stavebníkov a žalobcov vo vzdialenosti 4,6 m od rodinného domu žalobcov a odstavná plocha
3,54 m.
Podľa § 6 ods. 1 až 7 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vzájomné odstupy stavieb musia
spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické,
veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej
bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie
a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie
priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré
súvisia s funkčným využívaním územia.
Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude
trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.
Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi
nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov
nesmie byť menšia ako 2 m.
V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými
domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc
pozemkov podľa odseku 3.
Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4,
možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek
na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.
Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť
najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy
umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.
Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi
vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej
komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.
Stavebný úrad pri posudzovaní vplyvov predmetnej stavby na životné prostredie
a chránené záujmy žalobcov postupoval v súlade s § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z., pričom
správne vychádzal zo záväzných stanovísk a to predovšetkým zo stanoviska Regionálneho
úradu verejného zdravotníctva v Prievidzi a Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného
zboru Prievidza, ako ja z územného plánu obce; z ktorých dôvodov je možné súhlasiť
s konštatovaním správnych orgánov, že predmetná stavba svojím charakterom užívania
je z hľadiska ochrany zdravia stavbou považovanou za zlučiteľnú s funkciou obytnej zóny
a s prihliadnutím na jej umiestnenie nemôže mať negatívny vplyv na rodinný dom žalobcov,
ako aj že vzhľadom na vzdialenosť tejto stavby od hranice pozemkov nebude trvalo
obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Nemožno súhlasiť s tvrdením
žalobcov, že správne orgány nerešpektovali právnu úpravu § 6 uvedenej vyhlášky, keďže
právna úprava ustanovená v § 6 ods. 3, 4, a 5 vyhlášky ustanovuje odstupové vzdialenosti, ak
predmetom stavebného konania je stavba rodinného domu, čo v danom prípade nie je splnené,
pretože predmetom stavebného konania bola stavba garáže, ktorú stavbu je treba posudzovať
ako stavbu s doplnkovou funkciou.
Odvolací súd taktiež neprihliadol na námietku žalobcov týkajúcu sa tienenia, pretože
splnenie požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie stavby žalobcov v zmysle § 6 ods. 1
citovanej vyhlášky bolo v danom prípade preukázané svetlotechnickými posudkami
vypracovanými autorizovaným stavebným inžinierom Ing. P. R. zo dňa 30.11.2009,
1.12.2009, v súlade s § 17 ods. l a § 18 ods. 2 uvedenej vyhlášky, v zmysle ktorých sa
vykonáva posúdenie podľa slovenských technických noriem, a z ktorých jednoznačne
vyplýva, že preslnenie dotknutých miestností rodinného domu žalobcov prevyšuje hodnoty
stanovené normami, s poukazom na to, že namietané posudky neboli vyvrátené žiadnymi
relevantnými dôkazmi, keďže vizualizácia stavby predložená žalobcami nie je dôkazom
o tom, že nebudú splnené požiadavky denného osvetlenia.
Odvolací súd neprihliadol ani na námietku žalobcov týkajúcu sa vlhnutia ich
rodinného domu v dôsledku bezprostrednej blízkosti predmetnej stavby a to jednak z dôvodu,
že predmetnú námietku žalobcovia nevzniesli na ústnom pojednávaní, resp. to nevyplýva
zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 11.2.2010, z ktorých dôvodov podľa § 61
stavebného zákona na základe koncentračnej zásady na neskôr podané námietky
sa neprihliada. Vzhľadom k tomu, že žalovaný správny orgán sa ňou zaoberal v odvolacom
správnom konaní, odvolací súd preskúmal, či správny orgán správne vyhodnotil skutkové
zistenia vzťahujúce sa k tejto námietke a dospel k záveru, že zmenou rozhodnutia stavebného
úradu o záväznú podmienku bodom 11, s prihliadnutím na vzdialenosť stavby garáže
od rodinného domu žalobcov, žalovaný ako odvolací správny orgán dostatočne zabezpečil
ochranu práv žalobcov.
Rovnako odvolací súd neprihliadol ani na námietku žalobcov týkajúcu sa
zabezpečenia pohody ich bývania. V tejto súvislosti taktiež odvolací súd poukazuje na to, že
uplatnenie takejto námietky žalobcami nevyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania
stavebného úradu dňa 11.2.2010, avšak posudzujúc vznesenie ostatných námietok v kontexte,
vznesenie tejto námietky nepriamo vyplýva z ďalších uplatnených námietok. Podmienky
zabezpečenia pohody bývania výslovne z právnej úpravy stavebného zákona nevyplývajú,
z ktorých dôvodov posúdenie vplyvu budúcej stavby na pohodu bývania vlastníkov susediacej
nehnuteľnosti zákonodarca ponechal na správnom uvážení stavebného úradu. Pohodu bývania
treba posudzovať ako skutočnosť, ktorú vníma vlastník nehnuteľnosti susediacej s budúcou
stavbou vychádzajúc z jeho subjektívnych pocitov. Pokiaľ však vlastník susediacej
nehnuteľnosti tvrdí, že budúca stavba negatívne zasiahne do jeho pohody bývania, spočíva
na ňom dôkazná povinnosť preukázať okolnosti vyplývajúce z objektívne preukázateľných
skutočností, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali. Z výsledkov vykonaného dokazovania a to
predovšetkým zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré sú pre stavebný úrad
záväzné, a ani zo svetlotechnických posudkov nevyplýva, že by predmetná stavba negatívne
ovplyvňovala rodinný dom žalobcov a žalobcovia nepredložili a ani nenavrhli taký dôkaz,
z ktorého by nimi tvrdená skutočnosť vyplývala.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na námietku
žalobcov, že realizáciou stavby dôjde k zásahu do ich vlastníctva a stavebník zneužíva svoje
vlastnícke práva, s poukazom na to, že žalobcovia túto odvolaciu námietku ani
nešpecifikovali.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov
v danej veci postupovali zákonným spôsobom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok
skutkových podkladov a zistený skutkový stav náležite vyhodnotili, rozhodnutie vydali
v zmysle § 47 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona a svoje rozhodnutia
aj riadne odôvodnili.
Z uvedených dôvodov, pokiaľ krajský súd žalobu zamietol, odvolací súd napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219
ods. 1, 2 potvrdil.
V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetným dodatočným
stavebným povolením garáže s odstavnou plochou stavebný úrad určil pre stavebníka záväzné
podmienky, z ktorých mu vyplynulo vykonať také stavebné úpravy, ktoré by zamedzili
negatívny vplyv budúcej stavby na susedov – žalobcov.
Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 a s § 250k ods. 1. Žalobcom nepriznal náhradu trov tohto konania
pre ich neúspech v konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 23. novembra 2011
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth