Najvyšší súd  

6Sžp/19/2011

 

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci žalobcov: 1/ J. P., bytom O.O., 2/ I. P., bytom O.O., zastúpení

advokátom JUDr. R. H., Advokátska kancelária, G., proti žalovanému: Krajský stavebný

úrad v Trenčíne, Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti: 1/ P. B., bytom O.O., 2/ M. Š., bytom

O.O., 3/ M. O., bytom O.O., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného  

zo dňa 12. januára 2011 č. KSÚ-2011-261/152-1/Ka, o odvolaní žalobcov proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/12/2011-106 zo dňa 27. apríla 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne  

č.k. 11S/12/2011-106 zo dňa 27. apríla 2011 p o t v r d z u j e.

Žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa

žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, uvedeného v záhlaví

tohoto rozsudku, ktorým žalovaný odvolanie žalobcov zamietol a potvrdil rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu – stavebného úradu Obec O. zo dňa 10.9.2010  

č. SOcú:518/2008-SP-5, ktorým stavebný úrad podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona vydal

stavebníkom P. B. a M. Š. dodatočné povolenie stavby „garáž s odstavnou plochou“,

umiestnenej na pozemkoch parc. č. X. a X. k.ú. O.. Žalobcom náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania mu predchádzajúceho dospel k záveru, že

žaloba nie je dôvodná.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného posúdil v intenciách

právnych noriem § 88a ods. 1, 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon) v spojení s § 6 ods. 1 vyhl.  

č. 532/2002 Z.z. a s § 47 písm. a/ stavebného zákona.

  Podľa názoru krajského súdu prvostupňový správny orgán sa v plnom rozsahu riadil

v konaní o dodatočnom povolení stavby okrem ustanovenia § 88a stavebného zákona aj

ustanoveniami § 47 písm. a/ stavebného zákona v spojení s § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z.,

podľa ktorých postupoval a výsledkom konania bolo rozhodnutie o dodatočnom povolení

stavby „garáž s odstavnou plochou“. Konštatoval, že žalovaný ako odvolací správny orgán sa

v rozhodnutí dôsledne zaoberal s námietkami žalobcov ako odvolateľov a stanovisko k nim aj

dostatočne v napadnutom rozhodnutí zdôvodnil. Krajský súd mal za to, že z odôvodnenia

rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a z obsahu

administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že obidve rozhodnutia boli vydané v súlade  

so zákonom na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v rozhodnutiach boli

uvedené konkrétne dôvody, na základe ktorých bolo rozhodnuté o dodatočnom povolení

vyššie uvedenej stavby. Poukázal na to, že žalobcovia námietky z odvolacieho konania

uviedli v podstate aj ako dôvody žaloby so zameraním sa na zásah do vlastníckeho práva, ako

aj že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dodatočne povoľovaná stavba  

je rozostavaná na pozemku účastníkov vo vzdialenosti 1,1 m od hranice pozemkov  

so žalobcami a z toho dôvodu neobmedzuje žalobcov priamo vo vlastníckom práve, ale

prichádza do úvahy obmedzenie len ako vlastníkov susediacich pozemkov. Súčasne

konštatoval, že žalobcovia však nepreukázali obmedzenie z dôvodu umiestnenia stavby,

vlhnutia a zlého, resp. zhoršenia presvetlenia ich rodinného domu, keďže odstup stavieb bol

povolený v súlade s ust. § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z. po súhlasnom vyjadrení dotknutých

orgánov, keď odstup dodatočne povolenej stavby od rodinného domu žalobcov spĺňa

požiadavky urbanistické, životného prostredia, hygienické, ochrany vôd, požiarnej ochrany,

požiadavky na osvetlenie a iné (podrobne uvedené v prvostupňovom rozhodnutí i napadnutom

rozhodnutí), s poukazom na to, že možnému zvýšeniu vlhkosti domu žalobcov je zabránené

v riešení vyústenia dažďového zvodu zo strechy garáže (zmena prvostupňového rozhodnutia),

pričom námietky stavebníkov, že žalobcovia majú starý dom bez dostatočnej izolácie,

žalobcovia nevyvrátili. Námietky žalobcov o tvrdení zhoršenia presvetlenia považoval  

za nedôvodné, pretože boli vyvrátené svetlo technickým posudkom, podľa ktorého tienenie

nemá taký negatívny vplyv na rodinný dom žalobcov, aby bránilo vydaniu stavebného

povolenia, s poukazom na to, že v znaleckom posudku je súčasne konštatované, že  

pri všetkých možných metódach posúdenie osvetlenia vychádza čas preslnenia omnoho väčší

ako normou predpísaných minimálne 1,5 hod. za deň a naviac je splnená aj požiadavka

preslnenia aspoň jednej obytnej miestnosti v trvaní najmenej 3 hodín, pretože kuchyňa  

je preslnená dlhšie ako 3 hodiny. Krajský súd neprihliadol ani na tvrdenie žalobcov

o účelovosti posudku a zaujatosti znalca, keďže nebolo objektívne konkretizované

a zdôvodnené. Taktiež považoval za vyvrátenú námietku žalobcov o výškovom rozdiele viac

ako 5 m, pretože podľa projektu predná časť garáže má mať výšku 2,3 m na okraji a 3,3 m

v strede, v zadnej časti úžľabia strechy garáže bude približne 4 m nad terénom. Krajský súd

považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcov, že stavebné orgány postupovali v rozpore  

s § 137 ods. 2 stavebného zákona, s poukazom na to, že žalobcovia už v roku 2007 podali

žalobu na Okresný súd v Prievidzi sp. zn. 11C/90/07 o odstránenie stavby – garáže  

a opodstatnenosti námietok – znehodnotenie ich rodinného domu, jeho poškodenie vlhkosťou,

tienením, nevhodnosťou umiestnenia a pod., ktoré konanie bolo zastavené z dôvodu, že

o odstránení stavby a riešenia námietok, ktoré nemajú občiansko-právny charakter  

je oprávnený rozhodovať stavebný úrad, a preto z uvedeného dôvodu v ďalšom konaní

stavebný úrad sa musel vyporiadať s námietkami žalobcov sám a o námietkach žalobcov  

zo dňa 18.8.2010, ktoré boli zhodné, nepostupoval podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona.

Tento postup správneho orgánu krajský súd považoval za správny a v súlade so zákonom. Podľa názoru krajského súdu v danej veci bolo prijaté také riešenie, ktoré bolo v súlade  

s ust. § 47 písm. a/ stavebného zákona, pretože stavba garáže je navrhnutá tak, že negatívne

účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia sa obmedzili  

na prípustnú mieru.

  O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p..

Žalobcom náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nemali úspech.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podali odvolanie

žalobcovia. Žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v medziach žaloby preskúmal

a v súlade s § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti

na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania namietali, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Vytýkali súdu prvého stupňa, že v napadnutom rozsudku vec

nesprávne právne posúdil. Uviedli, že v podanej žalobe poukázali na skutočnosť, že v rámci

stavebného konania stále namietali umiestnenie predmetnej stavby v bezprostrednej blízkosti

ich pozemku a pokiaľ aj v stavebnom konaní súhlasili s predmetnou stavbou, tento vyjadrili

za predpokladu, že stavba bude umiestnená v dostatočnej vzdialenosti od spornej hranice.

Tvrdili, že rozhodnutím žalovaného boli poškodení na svojich právach, ako vlastníci

susediaceho pozemku. Nesúhlasili s odôvodnením prvostupňového súdu, že negatívne účinky

dodatočne povoľovanej stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia

neprekračujú prípustnú mieru, čo vyplýva z § 47 písm. a/ stavebného zákona, pretože

predmetná – garáž s odstavnou plochou, pokiaľ bude zrealizovaná v súlade s predloženým

projektom, bude mať jednoznačne negatívne účinky na rodinný dom v ich vlastníctve, čo sa

môže prejaviť najmä zhoršením zdravia z dôvodov zníženia prístupu denného svetla do nimi

obývaných priestorov a zvýšenie vlhkosti, a to nad primeranú mieru. Dôvodili, že na tieto

skutočnosti poukazovali počas celého stavebného konania, vrátane odvolacieho konania.

Ďalej uviedli, že odstup stavby od ich rodinného domu jednoznačne tieto požiadavky nespĺňa,

čo nebolo v rámci prvostupňového rozhodnutia zohľadnené, ako aj že v priebehu stavebného

konania poukázali aj na znenie § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorý upravuje odstupy

stavieb, s tým že na vlastné náklady si dali vypracovať priestorovú vizualizáciu umiestnenia

stavby vzhľadom na polohu ich pozemku a rodinného domu, z ktorej je zrejmé, aký dopad

bude mať dodatočne povolená stavba, ktorú predložili prvostupňovému súdu. Poukázali aj  

na skutočnosť, že dodatočne povoľovaná stavba sa bude nachádzať od hranice pozemkov  

vo vzdialenosti 1,1 m (čo je aj podľa prvostupňového súdu nesporné), avšak ľavá strana

odstavnej plochy s prístreškom bude umiestnená priamo na hranici pozemkov (čo potvrdil aj

stavebník), pričom od ich rodinného domu bude garáž umiestnená vo vzdialenosti 4,6 m

a odstavná plocha s prístreškom vo vzdialenosti 3,54 m, tvrdiac, že o takomto umiestnení

stavby rozhodol stavebník bez ich súhlasu, pričom jeho pozemok umožňuje umiestnenie

stavby aj vo väčšej vzdialenosti od hranice pozemkov tak, aby rovnakým spôsobom

neobmedzil vlastníka susediacej nehnuteľnosti. Zastávali názor, že rozhodnutie o umiestnení

dodatočne povoľovanej stavby nerešpektuje odstupy stavieb, ktoré sú uvedené v § 6 vyhlášky

532/2002 Z. z., čím nie sú splnené všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb

uvedené v § 47 písm. a/, k/ stavebného zákona. Ďalej poukázali na skutočnosť, že vzhľadom

na umiestnenie stavby v bezprostrednej blízkosti ich pozemku už počas realizácie stavby

dôjde k zásahu do ich vlastníctva, ako aj následná údržba stavby bude možná len z ich

pozemku. Naďalej tvrdili, že dodatočne povolená stavba negatívne ovplyvní kvalitu bývania

v rodinnom dome, ktorého sú vlastníkmi a to nad primeranú mieru, pričom svetlo technický

posudok, ktorý bol predložený stavebníkom v rámci stavebného konania nezohľadňuje vplyv

dodatočne povoľovanej stavby na ich nehnuteľnosť aj s prihliadnutím na okolité, už jestvujúce stavby. Vytýkali prvostupňovému súdu, že neprihliadol na všetky skutočnosti,

ktoré boli zistené v rámci stavebného konania, predovšetkým neprihliadol na skutočnosť, že

umiestnenie dodatočne povolenej stavby nie je umiestnenie stavby v stiesnených priestoroch

a v takomto prípade, aby nedošlo k negatívnym účinkom stavby nad primeranú mieru, bolo

potrebné stavbu umiestniť v dostatočnej vzdialenosti od spoločnej hranice pozemkov, čo

veľkosť stavebníkovho pozemku umožňuje. Správanie stavebníka považovali za zneužívanie

jeho vlastníckeho práva, pričom stavebník vôbec neberie ohľad na ich záujmy, ktoré jeho

rozhodnutím o umiestnení stavby sú priamo dotknuté. Záverom zdôraznili, že umiestnenie

dodatočne povoľovanej stavby je v rozpore s § 47 písm. a/ stavebného zákona, pretože stavba

nebude začlenená do územia v súlade so zákonnými požiadavkami tak, aby sa vylúčili jej

negatívne účinky na okolie, alebo aby sa prípadne obmedzili na prípustnú mieru.

Žalovaný správny orgán sa na odvolanie žalobcov vyjadril tak, že žiadal napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. S dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcov nesúhlasil.

Uviedol, že v konkrétnej veci bolo vykonané dokazovanie dostatočne, vo veci bol riadne

zistený skutkový stav a námietky žalobcov neboli dostatočné na preukázanie nesprávnosti

postupu a zákonnosti rozhodovania vo veci.

  V dôvodoch vyjadrenia žalovaný uviedol, že negatívne účinky dodatočne povoľovanej

stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia podľa § 47 písm. a/ a k/

stavebného zákona – zníženie prístupu denného svetla a zvýšenie vlhkosti posudzoval

v zmysle zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene

a doplnení v znení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako dotknutý orgán

Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prievidza, ktorý vydal dňa 5.2.2008  

pod č. B/2008/HŽP-696 stanovisko k námietkam k umiestneniu stavby s vyjadrením, že

stavba nebude mať vplyv na kvalitu verejného zdravia a na zdravie užívateľov dotknutých

nehnuteľností, s poukazom na to, že posudzovaná stavba neobsahuje žiadny zdroj

znečisťovania ovzdušia podľa zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia. Poukázal na to, že

zo stanoviska ďalej vyplýva, že znečistenie emisiami z parkujúceho vozidla v garáži, prípadne

na odstavnej ploche nepresahuje mieru primeranú pomerom vzhľadom na komunikáciu

vedenú v blízkosti rodinného domu žalobcov a pomerom primerané parkovanie vozidiel

vlastníkov domov na pozemkoch rodinných domov všeobecne a teda aj vzhľadom na rovnaké

umiestnenie miestnosti na parkovanie vozidla v prednej časti domu žalobcov, ako aj, že

vzhľadom na aktuálny stav techniky sa žiadne eventuálne meranie alebo vyhodnocovanie

a posudzovanie vplyvu parkovania vozidiel do 3,51 v bežných obytných zónach v súčasnosti

nerealizuje.

  K odvolacej námietke žalobcov o negatívnych účinkoch vyplývajúcich

z nedostatočného odstupu stavby od rodinného domu podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu

a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie, uviedol, že § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. rieši

vzdialenosti medzi rodinnými domami, avšak namietaná stavba je garážou, nie je možné ju

teda posudzovať podľa ustanovení o vzdialenostiach rodinných domov. Ďalej uviedol, že

splnenie požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie v zmysle ods. 1 citovanej vyhlášky

stavby žalobcov bolo preukázané svetlotechnickými posudkami v súlade s § 17 ods. l a § 18

ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., podľa ktorých sa vykonáva posúdenie podľa slovenských

technických noriem, s poukazom na to, že namietané posudky boli spracované podľa

uvedeného ustanovenia a stanovenej normy a neboli vyvrátené žiadnymi relevantnými

dôkazmi, keď vizualizácia stavby predložená žalobcami nie je dôkazom toho, že nebudú

splnené požiadavky denného osvetlenia, je len možným zobrazením stavby po jej realizácii.

Ďalej poukázal na to, že namietaná pohoda bývania nie je merateľná veličina, preto sa jej vyhodnotenie riadi správnou úvahou konajúceho správneho orgánu, avšak tak, aby takáto

správna úvaha bola podporená zákonnými ustanoveniami a vyjadreniami odborníkov. Tvrdil,

že výpočty v svetlotechnickom posúdení sú dôkazy, ktorých výsledkom sú konkrétne hodnoty

denného osvetlenia pobytových miestností a údaje o čase a dĺžke preslnenia porovnateľné

s normou stanovenými medznými hodnotami, ktoré zaručujú pohodu bývania vyjadrenú

merateľnou veličinou, s tým, že porovnanie s povolenou mierou posúdili osoby oprávnené  

na vybrané činnosti podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných

architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 236/2000 Z.z.

a dotknuté orgány v rámci konania o dodatočnom povolení stavby v súlade s platnými

právnymi predpismi a technickými normami. Súčasne poukázal na to, že z dostupnej

evidencie vydaných rozhodnutí nemal prvostupňový orgán preukázané, že by bola

povoľovaná prestavba rodinného domu žalobcov, v ktorej by boli umiestňované obytné

miestnosti do jeho podzemného podlažia, ako aj, že svetlotechnické posúdenie  

je vypracované v podstate na nepovolenú zmenu stavby, ktorá je však už užívaná. Zastával

názor, že odstup stavby garáže 1,1 m od hranice pozemku žalobcov umožní dostatočne

vykonávať údržbu stavby a odstavná plocha, umiestnená na hranicu s pozemkom žalobcov

rovnako umožňuje údržbu zo samotnej odstavnej plochy na teréne, nakoľko nemá stenu  

na strane hranice s pozemkom žalobcov, keďže podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 532/2002 Z.z. stavbu

možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené

užívanie susedného pozemku na určený účel. K odstupu stavby garáže stavebníkov

od rodinného domu žalobcov tiež uviedol, že užívanie priestoru na určený účel vrátane údržby

rodinného domu žalobcov na vlastnom pozemku je dostatočné.

Žalovaný k námietke žalobcov, že dôjde k zásahu do ich vlastníctva realizáciou

stavby, nešpecifikujúc, o aký druh zásahu do vlastníctva ide, uviedol, že nebolo preukázané

zatienenie stavbou nad rámec zákona a noriem, pričom údržba stavby je možná aj z pozemku

stavebníka, aj keď to nie je zákonom nevyhnutne stanovenou podmienkou a zvýšenie vlhkosti

vplyvom uvedenej stavby nebolo preukázané, navyše stavebníkovi bolo uložené zabezpečiť

odvod dažďovej vody trativodom alebo do vsakovacej jamy. V tejto súvislosti poukázal na to,

že samotní žalobcovia majú umiestnený svoj rodinný dom spôsobom, ktorým obmedzuje

svojho suseda na druhej strane zatienením a z toho vyplývajúcou zvýšenou vlhkosťou

a emisiami parkovaním v prednej miestnosti domu z dôvodu umiestnenia rodinného domu,

čo možno považovať za mieru primeranú pomerom. Pokiaľ žalobcovia dôvodili, že stavba

garáže nebude začlenená do územia v súlade so zákonnými požiadavkami na stavby, takéto

tvrdenie považoval za všeobecné tvrdenie, ktoré nebolo doložené dôkazmi, s poukazom na to,

že súlad so zákonnými požiadavkami na stavby bol naopak preukázaný v spisovej

dokumentácii dodatočného povolenia stavby a v konečnom dôsledku potvrdený rozhodnutím

žalovaného. Pokiaľ žalobcovia opakovane namietali dôvody, ktoré boli uvedené v odvolaní

voči dodatočnému povoleniu stavby, ktoré už s odôvodnením zamietol žalovaný ako odvolací

orgán, poukázal na to, že rovnako ich vyhodnotil aj prvostupňový súd, s uvedením, že

z uvedených dôvodov trvá na svojom odôvodnení rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu

o dodatočnom povolení stavby.

  Zúčastnené osoby P. B. a M. Š. sa na odvolanie žalobcov vyjadrili tak, že navrhovali,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z jeho vecne a právne správnych

dôvodov potvrdil. Nesúhlasili s námietkami žalobcov uvedenými v ich písomnom odvolaní.

Zotrvali na svojich tvrdeniach vyslovených v priebehu stavebného ako aj preskúmavacieho

konania.

  Zúčastnená osoba M. O. sa na odvolanie žalobcov nevyjadril, odvolací návrh nepodal.   Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení

s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených

v odvolaní žalobcov (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom

podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky  

pre zamietnutie žaloby.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného

správneho orgánu, ktorým žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu -

stavebného úradu obce O., o dodatočnom povolení stavy „garáž s odstavnou plochou“ v kat.

úz. O. v podstate potvrdil, keď ho zmenil len v doplnení podmienok pre dokončenie stavby,

a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie

žalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania im

predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vyporiadal so všetkými

podstatnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne

posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného

a konanie mu predchádzajúce, ktorým rozhodnutím bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou

o žiadosti stavebníkov na vydanie dodatočného povolenia stavby „garáž s odstavnou

plochou“.  

  Medzi účastníkmi konania ostala sporná predovšetkým otázka týkajúca sa negatívnych

vplyvov dodatočne povolenej stavby „garáž s odstavnou plochou“ na pohodu bývania

žalobcov a životné prostredie predovšetkým v dôsledku bezprostrednej blízkosti predmetnej

stavby s ich rodinným domom a tým tienenia a vlhnutia ich rodinného domu. Odvolací súd

z uvedeného dôvodu zameral svoju pozornosť najmä, či súd prvého stupňa správne a v súlade

so zákonom posúdil tieto námietky žalobcov vznesené v žalobe aj v odvolaní, a teda, či

správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Podľa § 88 ods. 1, písm. b/ stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi

stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo

bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba

ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie

stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa § 88a ods. 1, 4, 7 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola

postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu

konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že

dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto

zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.

Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,

stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk

podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

  V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už

vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už

realizovanej stavby.

Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58  

až 66.

  Podľa § 66 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné

podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov

konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov

spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie

všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických

noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie

alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí ochrana

verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, dodržanie

príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie, lehotu na dokončenie stavby, plnenie požiadaviek

uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené

správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného

dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, stavebný dozor alebo

kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, použitie vhodných stavebných

výrobkov, povinnosť oznámiť začatie stavby. V záväzných podmienkach uskutočňovania

stavby sa podľa potreby ďalej určí: predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím

stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby,

oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, predloženie

dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov, podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie

stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia

technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia

stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, vymedzenie nevyhnutného

rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, podrobnosti pre opatrenia  

na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135, spodrobnenie statických výpočtov  

na vyhotovenie stavby, oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude

určený vo výberovom konaní (§ 62 ods. 1, písm. d/), úľavy na vytýčenie stavby (§ 75a  

ods. 1), požiadavky na označenie stavby na stavenisko.

Podľa § 47 písm. a/, b/, c/, e/, i/, k/ stavebného zákona stavby sa musia navrhovať

tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby,  

so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov  

a pritom aby stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými,

architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody  

a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby  

na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili

na prípustnú mieru, stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo  

z účelovej komunikácie, stavba stavebnotechnickým vybavením zodpovedala účelu  

a spôsobu užívania, a ak ide o stavbu, ktorá je určená len na užívanie osobami s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie alebo o stavbu, ktorá je prístupná širokej verejnosti, aby

spĺňala aj osobitné požiadavky na užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou

pohybu a orientácie, najmä požiadavku bezbariérovosti, energetické vybavenie stavby bolo

čo najhospodárnejšie a čo najbezpečnejšie vzhľadom na klimatické podmienky miesta stavby

a na účel a spôsob užívania stavby, dispozičné a prevádzkové riešenie stavby čo najviac zohľadňovalo klimatické podmienky miesta stavby a možnosti pozemku tak, aby sa čo

najlepšie využilo slnečné žiarenie a denné svetlo, emisie látok znečisťujúcich ovzdušie,

svetelné, tepelné a ostatné elektromagnetické žiarenie a podmienky ich odvádzania  

do vonkajšieho prostredia pri realizácii stavby, prevádzke stavby a súvisiacich

činnostiach riešili v súlade s požiadavkami osobitných predpisov; (napríklad zákon  

č. 309/1991 Zb.) ak takéto požiadavky nie sú ustanovené, aby sa riešili podľa aktuálneho

stavu techniky v čase navrhovania konkrétnej stavby.

Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného

konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne

pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky

môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.  

Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní

alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada.  

V zmysle § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú

sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon  

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok).

Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi

predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických

osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány  

sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými

osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje

práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje

návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka

musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov

neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo

zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4

správneho poriadku).

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým

účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len

návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy  

a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti

všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah  

a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2

správneho poriadku).

Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť  

a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi  

sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania  

je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti

netreba dokazovať (§ 34 správneho poriadku).

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali

náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav, a zo skutkových

okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite

odôvodnili vyporiadajuc sa s námietkami žalobcov. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa

postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Z predloženého spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasť tvoril

administratívny spis žalovaného správneho orgánu, odvolací súd zistil, že Obec O. ako

stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 10.9.2010 č. SOcú:518/2008-SP-5 podľa   § 88 ods. 1,

písm. b/ a § 88a stavebného zákona v súčinnosti s vyhláškou č. 532/2002 Z.z. vydal

stavebníkom P. B. a M. Š. dodatočné povolenie stavby „garáž s odstavnou plochou“,

umiestnenej na pozemkoch parc. č. X. a X. k.ú. O. a súčasne pre dokončenie stavby,

primerane podľa § 66 stavebného zákona určil záväzné podmienky v bodoch 1 až 10.

  Proti uvedenému rozhodnutiu sa v zákonnej lehote odvolali žalobcovia, namietajúc

predovšetkým, že predmetná stavba stavebníkov sa má realizovať v bezprostrednej blízkosti

ich rodinného domu, čo bude mať za následok tienenie, následne vlhnutie ich rodinného domu

a zhorší ich pohodu bývania s poukazom na ekonomické znehodnotenie ich domu.

  Žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie

podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil tak, že do podmienok pre dokončenie stavby sa

pridáva bod 11/ „stavebník je povinný doriešiť vyústenie dažďového zvodu zo strechy stavby

so vsakovacou jamou, trativodom alebo povrchovým žľabom smerom do vnútra jeho

vlastného pozemku“ a ostatné časti prvostupňového rozhodnutia potvrdil. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva, že žalovaný správny orgán po preskúmaní   odvolaním napadnutého

rozhodnutia a predloženého spisu, dospel k názoru, že konaním a rozhodnutím

prvostupňového správneho orgánu nedošlo k takému porušeniu hmotnoprávnych

a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu tohto

rozhodnutia. Poukázal na to, že z vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov vyplynulo, že

predmetná stavba po splnení podmienok uložených stavebníkom v dodatočnom povolení

stavby nemôže mať negatívny vplyv na riadne užívanie susednej nehnuteľnosti – rodinného

domu žalobcov. Konštatoval, že stavebný úrad v konaní posúdil návrh v súlade s § 88a

stavebného zákona aj z hľadiska súladu s verejnými záujmami chránenými stavebným

zákonom, vyhodnotil projektovú dokumentáciou a námietky vznesené v konaní v súlade

s platnou legislatívou a svoje rozhodnutie o nich dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil.

  Odvolací súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že obec O. ako stavebný úrad

vydala oznámenie o začatí konania o dodatočné povolenie stavby a nariadila ústne konanie

dňa 11.2.2010 o 9.00 hod., v ktorom účastníkov poučila tak, že môžu svoje námietky

k žiadosti o dodatočné povolenie stavby uplatniť najneskôr pri tomto ústnom konaní, inak sa

na ne neprihliadne. Na ústnom pojednávaní žalobcovia v 1. a 2. rade   namietali nejasnosť

a zmätočnosť PD v súvislosti s odstupovými vzdialenosťami budúcej stavby od ich rodinného

domu, riešenie napojenia vjazdu na štátnu cestu, riešenie požiadaviek urbanistických,

architektonických, hygienických (hlučnosť), emisie výfukových plynov a protipožiarne, ďalej

namietali riešenie odvádzania dažďovej vody a svetlotechnické posúdenie, pretože predložené

posúdenie vyhodnocuje tienenie len jednej miestnosti ich rodinného domu a to kuchyne a nie

svetlotechnické posúdenie ich rodinného domu komplexne.

Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a stavebného zákona je zistenie

stavebným úradom, že stavba bola postavená resp. sa začala stavať bez stavebného povolenia

alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne z vlastného podnetu konanie a vyzve

vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je

v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa

primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona upravujúce stavebné konanie

o vydaní stavebného povolania.

  Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka

nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu v konaní  

o nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia

existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným

povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa

dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám  

a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská  

a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto

súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami,

nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu  

s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí

posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu  

s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah

požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení

vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany

zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide,

na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba

umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod..

  Zákonodarca v právnej norme § 61 ods. 1 stavebného zákona ustanovuje právo

účastníkom stavebného konania predložiť svoje námietky, avšak najneskoršie pri ústnom

pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.

  V stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí koncentračná zásada, to

znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky

účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili,  

sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť

písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok.

Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že obec O. ako stavebný úrad

rozhodnutím dodatočne povolil stavbu garáže a odstavnej plochy po tom, ako mal v konaní

o dodatočnom povolení tejto stavby preukázaný súlad tejto stavby s verejnými záujmami  

na základe záväzných stanovísk predložených stavebníkom.

Z územnoplánovacej dokumentácie ÚPN obce O. schválenou obecným

zastupiteľstvom uznesením č. 8/13/2003 dňa 20.11.2003 vyplýva, že územie, v ktorom sa

nachádzajú rodinné domy účastníkov a v ktorom má byť začlenená predmetná stavba, je

definované s funkčným využitím územia pre bývanie, v ktorom území sú prípustné doplnkové

funkcie, ktoré negatívne neovplyvňujú bývanie, okrem výrobných aktivít a chovu

hospodárskych zvierat pre komerčné účely, ktoré sú zaradené medzi neprípustné funkcie.

Zo stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Prievidzi z 5.2.2008  

č. B/2008/HŽP-696 vyplýva, že stavba svojím charakterom užívania je z hľadiska ochrany

zdravia stavbou považovanou za zlučiteľnú s funkciou obytnej zóny, s prihliadnutím  

na existujúce umiestnenie nehnuteľností (rodinných domov) v bezprostrednej blízkosti

miestnej komunikácie je možné konštatovať, že vplyv predmetnej stavby na súčasné hodnoty

znečistenia ovzdušia a hluku budú nehodnotiteľné a nevyvolajú negatívne zmeny nad mieru primeranú miestnym pomerom a tiež nebudú mať negatívny vplyv na kvalitu verejného

zdravia a na zdravie užívateľov dotknutých nehnuteľností.

Zo stanoviska Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru Prievidza  

je zrejmé, že ORHaZ k projektovanému riešeniu predmetnej stavby z hľadiska protipožiarnej

bezpečnosti nemal pripomienky.

Aj z ďalších záväzných stanovísk zadovážených v stavebnom konaní od Obvodného

pozemkového úradu v Prievidzi, Krajského pamiatkového úradu Trenčín, Stredoslovenská

energetika, a.s. Žilina, Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Banská Bystrica,

Distribúcia SPP, a.s. Regionálne centrum prevádzky a údržby – Sever, Prievidza, vyplýva, že

dotknuté orgány nemali zásadné pripomienky k realizácií predmetnej stavby.

Posúdenie vplyvu stavby na rodinný dom žalobcov z hľadiska presvetlenia obytných

miestností vykonal autorizovaný stavebný inžinier Ing. P. R., ktorý vypracoval  

svetlotechnické posudky zo dňa 30.11.2009, 1.12.2009, v ktorých v závere konštatoval, že

navrhovaná stavba „garáž s odstavnou plochou“ nebude mať z hľadiska tienenia taký

negatívny vplyv na existujúcu stavbu – rodinný dom na parc. č. X., ktorý by bránil vydaniu

stavebného povolenia.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa  

zo skutkových okolností vyplýva, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade venovali  

dostatočnú pozornosť, či predmetná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami

chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania,  

a osobitnými predpismi, ako základný predpoklad na vydanie dodatočného stavebného

povolenia v zmysle § 88a stavebného zákona. Stavebník preukázal, že predmetná stavba

bude realizovaná na pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve, je začlenená v území, ktoré je podľa

územného plánu obce územím definovaným s funkčným využitím na bývanie, súčasťou

ktorého sú doplnkové funkcie, medzi ktoré možno podriadiť aj garáže, hospodárske budovy

a pod., účel ktorých je spojený s účelom užívania rodinných domov a súčasne zo stanovísk

dotknutých orgánov predložených stavebníkom v stavebnom konaní vyplýva, že dotknuté

orgány štátnej správy nemali zásadné odmietavé pripomienky k realizácii predmetnej stavby,

ktoré stanoviská sú pre stavebný úrad záväzné podľa § 140b stavebného zákona. Stavebný

úrad v zmysle koncentračnej zásady podľa § 61 stavebného zákona náležite posudzoval

námietky žalobcov, k čomu si zadovážil dostatok skutkových okolností relevantných  

pre vydanie rozhodnutia a vychádzajúc zo skutkových zistení tvoriacich súčasť

administratívneho spisu, tieto správne vyhodnotil a dospel k správnemu právnemu záveru,

keď konštatoval, že námietky žalobcov neodôvodňujú nesúlad predmetnej stavby s verejnými

záujmami chránenými stavebným zákonom a inými právnymi predpismi. Žalovaný sa náležite

vyporiadal s námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu

a dostatočne skúmal otázku súladu predmetnej stavby začatej stavať bez stavebného

povolenia s verejnými záujmami.

Správne orgány oboch stupňov taktiež v stavebnom konaní postupovali v súlade

s procesnoprávnymi predpismi, keďže zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že správne

orgány v konaní postupovali v súčinnosti s účastníkmi stavebného konania, keď účastníkom

konania v súlade so zákonom oznámili začatie stavebného konania o dodatočné povolenie

predmetnej stavy, boli riadne predvolaní na ústne konanie a v oznámení boli súčasne vyzvaní

na podanie stanoviska k tejto stavbe s poučením, že námietky môžu uplatniť najneskôr  

na ústnom konaní, inak sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad v priebehu konania

oboznamoval účastníkov predovšetkým žalobcov o dôkazoch predložených stavebníkmi.

Rozhodnutie vo veci samej riadne v zmysle zákona (§ 47 správneho poriadku) odôvodnil

a doručil účastníkom s náležitým poučením. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia náležitým spôsobom uviedol skutkové a právne závery, ku ktorým dospel  

po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa napadnutého odvolaním

žalobcov.

Žalobcovia zákonným spôsobom na ústnom pojednávaní uplatnili námietku nesúhlasu

so stavbou, z ktorej vyplynul dôvod nesúhlasu tak, že namietali nejasnosť a zmätočnosť PD

v súvislosti s odstupovými vzdialenosťami budúcej stavby od ich rodinného domu, ďalej

namietali riešenie odvádzania dažďovej vody a svetlotechnické posúdenie, pretože predložené

posúdenie vyhodnocuje tienenie len jednej miestnosti ich rodinného domu a to kuchyne a nie

svetlotechnické posúdenie ich rodinného domu komplexne. Zo vznesených námietok

k ústnemu pojednávaniu, resp. vznesených na tomto pojednávaní teda nevyplýva, že by

vzniesli námietky vplyvu predmetnej stavby na vlhnutie ich rodinného domu a pohodu ich

bývania.

Na základe skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací

súd, tak ako aj súd prvého stupňa dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov sa týmito

vznesenými námietkami riadne zaoberali, keď posudzovali projektovú dokumentáciu

predloženú stavebníkom, skúmajúc realizáciu začatej stavby, či predmetná stavba bude mať

vzhľadom na jej vzdialenosť od spoločnej hranice negatívny vplyv na rodinný dom žalobcov,

či bude tieniť, podmieňovať vlhnutie ich rodinného domu a tým, či bude negatívne

ovplyvňovať   pohodu ich bývania. Za tým účelom stavebný úrad si zadovážil stanoviská

dotknutých orgánov štátnej správy, vykonal ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním,  

na ktorom vypočul účastníkov konania.

Odvolací súd taktiež zhodne s názorom so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že

nebolo možné prihliadnuť na námietky žalobcov, že správne orgány nesprávne posúdili

negatívne účinky predmetnej stavby v dôsledku nedostatočného odstupu stavby od ich

rodinného domu podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., majúce za následok negatívne účinky

dodatočne povoľovanej stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia

podľa § 47 písm. a/ a k/ stavebného zákona – zníženie prístupu denného svetla a zvýšenie

vlhnutia. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že garáž má byť postavená  

vo vzdialenosti 1,1 m od spoločnej hranice a časť odstavnej plochy na hranici pozemkov

stavebníkov a žalobcov vo vzdialenosti 4,6 m od rodinného domu žalobcov a odstavná plocha

3,54 m.

Podľa § 6 ods. 1 až 7 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vzájomné odstupy stavieb musia

spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické,

veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej

bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie  

a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie

priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré

súvisia s funkčným využívaním územia.

Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude

trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi

nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov

nesmie byť menšia ako 2 m.

V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými

domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc

pozemkov podľa odseku 3.

Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4,

možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek  

na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť

najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy

umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.

Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi

vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej

komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.  

  Stavebný úrad pri posudzovaní vplyvov predmetnej stavby na životné prostredie

a chránené záujmy žalobcov postupoval v súlade s § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z., pričom

správne vychádzal zo záväzných stanovísk a to predovšetkým zo stanoviska Regionálneho

úradu verejného zdravotníctva v Prievidzi a Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného

zboru Prievidza, ako ja z územného plánu obce; z ktorých dôvodov je možné súhlasiť

s konštatovaním správnych orgánov, že predmetná stavba svojím charakterom užívania  

je z hľadiska ochrany zdravia stavbou považovanou za zlučiteľnú s funkciou obytnej zóny  

a s prihliadnutím na jej umiestnenie nemôže mať negatívny vplyv na rodinný dom žalobcov,

ako aj že vzhľadom na vzdialenosť tejto stavby od hranice pozemkov nebude trvalo

obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Nemožno súhlasiť s tvrdením

žalobcov, že správne orgány nerešpektovali právnu úpravu § 6 uvedenej vyhlášky, keďže

právna úprava ustanovená v § 6 ods. 3, 4, a 5 vyhlášky ustanovuje odstupové vzdialenosti, ak

predmetom stavebného konania je stavba rodinného domu, čo v danom prípade nie je splnené,

pretože predmetom stavebného konania bola stavba garáže, ktorú stavbu je treba posudzovať

ako stavbu s doplnkovou funkciou.

Odvolací súd taktiež neprihliadol na námietku žalobcov týkajúcu sa tienenia, pretože

splnenie požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie stavby žalobcov v zmysle § 6 ods. 1

citovanej vyhlášky bolo v danom prípade preukázané svetlotechnickými posudkami

vypracovanými autorizovaným stavebným inžinierom Ing. P. R. zo dňa 30.11.2009,

1.12.2009, v súlade s § 17 ods. l a § 18 ods. 2 uvedenej vyhlášky, v zmysle ktorých sa

vykonáva posúdenie podľa slovenských technických noriem, a z ktorých jednoznačne

vyplýva, že preslnenie dotknutých miestností rodinného domu žalobcov prevyšuje hodnoty

stanovené normami, s poukazom na to, že namietané posudky neboli vyvrátené žiadnymi

relevantnými dôkazmi, keďže vizualizácia stavby predložená žalobcami nie je dôkazom  

o tom, že nebudú splnené požiadavky denného osvetlenia.

Odvolací súd neprihliadol ani na námietku žalobcov týkajúcu sa vlhnutia ich

rodinného domu v dôsledku bezprostrednej blízkosti predmetnej stavby a to jednak z dôvodu,

že predmetnú námietku žalobcovia nevzniesli na ústnom pojednávaní, resp. to nevyplýva  

zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 11.2.2010, z ktorých dôvodov podľa § 61

stavebného zákona na základe koncentračnej zásady na neskôr podané námietky  

sa neprihliada. Vzhľadom k tomu, že žalovaný správny orgán sa ňou zaoberal v odvolacom

správnom konaní, odvolací súd preskúmal, či správny orgán správne vyhodnotil skutkové

zistenia vzťahujúce sa k tejto námietke a dospel k záveru, že zmenou rozhodnutia stavebného

úradu o záväznú podmienku bodom 11, s prihliadnutím na vzdialenosť stavby garáže  

od rodinného domu žalobcov, žalovaný ako odvolací správny orgán dostatočne zabezpečil

ochranu práv žalobcov.

Rovnako odvolací súd neprihliadol ani na námietku žalobcov týkajúcu sa

zabezpečenia pohody ich bývania. V tejto súvislosti taktiež odvolací súd poukazuje na to, že

uplatnenie takejto námietky žalobcami nevyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania

stavebného úradu dňa 11.2.2010, avšak posudzujúc vznesenie ostatných námietok v kontexte,

vznesenie tejto námietky nepriamo vyplýva z ďalších uplatnených námietok. Podmienky

zabezpečenia pohody bývania výslovne z právnej úpravy stavebného zákona nevyplývajú,

z ktorých dôvodov posúdenie vplyvu budúcej stavby na pohodu bývania vlastníkov susediacej

nehnuteľnosti zákonodarca ponechal na správnom uvážení stavebného úradu. Pohodu bývania

treba posudzovať ako skutočnosť, ktorú vníma vlastník nehnuteľnosti susediacej s budúcou

stavbou vychádzajúc z jeho subjektívnych pocitov. Pokiaľ však vlastník susediacej

nehnuteľnosti tvrdí, že budúca stavba negatívne zasiahne do jeho pohody bývania, spočíva  

na ňom dôkazná povinnosť preukázať okolnosti vyplývajúce z objektívne preukázateľných

skutočností, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali. Z výsledkov vykonaného dokazovania a to

predovšetkým zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré sú pre stavebný úrad

záväzné, a ani zo svetlotechnických posudkov nevyplýva, že by predmetná stavba negatívne

ovplyvňovala rodinný dom žalobcov a žalobcovia nepredložili a ani nenavrhli taký dôkaz,

z ktorého by nimi tvrdená skutočnosť vyplývala.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na námietku

žalobcov, že realizáciou stavby dôjde k zásahu do ich vlastníctva a stavebník zneužíva svoje

vlastnícke práva, s poukazom na to, že žalobcovia túto odvolaciu námietku ani

nešpecifikovali.  

  Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov

v danej veci postupovali zákonným spôsobom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok

skutkových podkladov a zistený skutkový stav náležite vyhodnotili, rozhodnutie vydali

v zmysle § 47 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona a svoje rozhodnutia

aj riadne odôvodnili.

  Z uvedených dôvodov, pokiaľ krajský súd žalobu zamietol, odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219  

ods. 1, 2 potvrdil.

  V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetným dodatočným

stavebným povolením garáže s odstavnou plochou stavebný úrad určil pre stavebníka záväzné

podmienky, z ktorých mu vyplynulo vykonať také stavebné úpravy, ktoré by zamedzili

negatívny vplyv budúcej stavby na susedov – žalobcov.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p.

v spojení s § 246c ods. 1 a s § 250k ods. 1. Žalobcom nepriznal náhradu trov tohto konania

pre ich neúspech v konaní.  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 23. novembra 2011  

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth