Najvyšší súd
6Sžp/17/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci žalobcu: 1/ Ing. J. U., J.X.J., 2/ V. U., J.X.J., zastúpení
advokátom JUDr. J. B., R. X., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad Trnava,
Kollárova 8, Trnava, za účasti: Slovenská správa ciest – Investičná výstavba a správa
ciest Bratislava, Miletičova 19, Bratislava, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. KSÚ-OSP-00598/09/Ve zo dňa 26. júna 2009, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/111/2009 - 123 zo dňa 10. februára 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. k. 14S/111/2009 - 123 zo dňa 10. februára 2011 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie
žalovaného č. KSÚ-OSP-00598/09/Ve zo dňa 26. júna 2009 z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v sume 132 € do rúk ich
právneho zástupcu JUDr. J. B., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcom náhradu
trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného, uvedeného v záhlaví tohto
rozsudku, mal z administratívneho spisu preukázané, že Územným rozhodnutím vydaným
formou verejnej vyhlášky pod číslom OSaŽP/299-11281/09/Šm zo dňa 27.2.2009 Mesto
Trnava, ako príslušný stavebný úrad, vydalo podľa § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„stavebný zákon“) a podľa ust. § 4 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z. rozhodnutie
o umiestnení líniovej stavby „Cesta I/61 Trnava – južný obchvat“, súčasťou ktorého bolo aj
riešenie miestnej zbernej komunikácie – predĺženie Bulharskej ulice s dĺžkou trasy 0,431023
km. Krajský súd mal rovnako za preukázané, že v rozhodnutí bolo skonštatované
zabezpečenie stanovísk dotknutých orgánov, boli stanovené podmienky pre umiestnenie
stavby a správny orgán sa vysporiadal so vznesenými námietkami žalobcov zo dňa 3.2.2009
a 10.2.2009.
V priebehu preskúmavacieho konania krajský súd pribral do konania podľa § 250
ods. 1 O.s.p. ako účastníka a navrhovateľa konania o umiestnení stavby Slovenskú správu
ciest – Investičná výstavba a správa ciest Bratislava (ďalej len „Slovenská správa ciest“).
Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného posudzoval v zmysle
právnych noriem ustanovených v § 37 ods. 1, 3 v spojení s § 38, s § 36 ods. 4, s § 39, s § 39a
ods. 1, 2 a s § 42 ods. 2 stavebného zákona.
Poukázal na to, že pri svojom rozhodovaní je viazaný, v zmysle ust. § 250h ods. 1
O.s.p., rozsahom žaloby tak, ako bola podaná v zákonom stanovenej lehote na podanie
žaloby, pričom v zmysle ust. § 249 ods. 2 O.s.p. rozsah žaloby je uvedený konkrétnymi
dôvodmi, majúc za to, že za dôvod nezákonnosti rozhodnutia nemožno považovať všeobecne
uvedený odkaz na obsah podaných petícií, obsah na námietky a takisto prehlásenie odvolania
zo dňa 10.3.2009 za súčasť tejto žaloby.
Krajský súd konštatoval, že sa pri svojom rozhodovaní vysporiadal iba s konkrétnymi
dôvodmi uvedenými vo včas podanom žalobnom návrhu. Žalobný dôvod žalobcu,
že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu neakceptovania možného alternatívneho
riešenia žalobcom, získaného v štádiu odvolacieho konania, nepovažoval za spôsobilý privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože toto teoreticky možné rozhodnutie, ktoré
by viac vyhovovalo záujmom žalobcov, samo o sebe nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia
vydaného v súlade s príslušnou územnoplánovacou dokumentáciou. Poukázal na mestu
doručenú petíciu 436 obyvateľov MČ M., ktorí trvali na realizácii stavby podľa vydaného
územného rozhodnutia na rozdiel od petície podpísanej 15-timi prípadne ďalšími 59-timi
obyvateľmi, ktorí s navrhovaným riešením nesúhlasili.
Krajský súd k námietke žalobcov, že nebola vypracovaná zrejme osobitná emisná
štúdia trasy južného obchvatu Trnavy, ktorá by sa zaoberala vplyvom prejazdu zvýšeného
počtu dopravných prostriedkov v obytnej zóne na J. u. a ani nebola vypracovaná osobitná
štúdia vplyvu stavby na životné prostredie, uviedol, že správny orgán si zabezpečil podklady
a príslušné stanoviská k celej umiestňovanej stavbe a preto nepovažoval za dôvodné trvať
a vyžadovať aj osobitné stanoviská resp. štúdie ku konkrétnej ulici, na ktorej sa nachádzajú
nehnuteľnosti žalobcov. Konštatoval, že v tomto prípade je na ťarchu žalobcov, že sa
neangažovali dostatočným spôsobom pri schvaľovaní územného plánu v roku 1997, kedy si
zrejme kupovali predmetné pozemky a takisto v roku 2004, keď bola schvaľovaná zmena
územného plánu.
Ďalej krajský súd nepovažoval za preukázané tvrdenie žalobcov, že správne orgány sa
tak v prvostupňovom, ako aj v druhostupňovom rozhodnutí zaoberali námietkami žalobcov
len formálne a vo veľmi všeobecnej rovine. Podľa názoru krajského súdu sa správne orgány
vysporiadali so vznesenými námietkami, obsahom petícií ako aj s jednotlivými odvolacími
dôvodmi dostatočným spôsobom. Vo vzťahu k opakovanej požiadavke žalobcov uviesť
v rozhodnutí, o aké konkrétne dôkazy stavebný úrad oprel svoje rozhodnutie o povolenie
umiestnenia stavby krajský súd mal za to, že požiadavka ust. § 37 ods. 3 stavebného zákona,
t.j. povinnosť stavebného úradu zabezpečiť si stanoviská dotknutých orgánov, bola
dostatočným spôsobom naplnená odkazom na príslušné vyjadrenia dotknutých orgánov
štátnej správy, keďže v prípade kladných stanovísk k návrhu nie je s čím sa vysporiadavať.
Krajský súd ohľadne obsahu petícií poukázal na vyhodnotenie počtu občanov, ktorí sú
proti povolenému riešeniu a ktorí s ním súhlasia.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že nezistil pochybenie v súvislosti
s vyvesením verejnej vyhlášky na úradnej tabuli Mesta Trnava a jej nevyvesením na úradnej
tabuli mestskej časti. Krajský súd tiež skonštatoval súlad so zákonom v prípade doby
vyvesenia verejnej vyhlášky o začatí územného konania a vyhlášky o vydaní rozhodnutia
o umiestnení stavby. V súvislosti s námietkami reálnej nemožnosti vyjadrovať sa k týmto
podkladom, krajský súd zdôraznil zásadný význam skutočnosti, že umiestňovaná stavba je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou a že žalobcovia mohli využiť
svoje právo vznášať námietky predovšetkým v procese schvaľovania a následne prijímania
zmien územného plánu.
Krajský súd žalobu zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p.
Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa ust. § 250k ods. 1
O.s.p., žalobcom náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nemali úspech.
Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolali žalobcovia. Žiadali, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie
žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania žalobcovia namietali, že súd prvého stupňa, podľa ich
právneho názoru, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia tvrdili, že krajský súd
nepreskúmal postup a napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a že
sa nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými v žalobe, v ktorých poukazovali na to, že
napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Ďalej tvrdili,
že v prípade verejných vyhlášok, prostredníctvom ktorých bolo v konaní predchádzajúcom
vydaniu napadnutého rozhodnutia vykonávané doručovanie, správny orgán nepostupoval
zákonne, keď verejná vyhláška o začatí konania bola vyvesená 23.1.2009 a zvesená už
6.2.2009, kedy od jej zverejnenia neuplynulo zákonom určených 15 dní, namietajúc, že
konanie bolo preto od počiatku poznamenané vadou, ktorú dodatočne nemožno odstrániť
a ktorá tak vyvoláva nezákonnosť v konaní o rozhodnutí. Dôvodili, že ako účastníci konania
sú priamo dotknutí vo svojich právach umiestnením tej časti stavby, ktorá rieši nové
prepojenie Trnava a MČ Modranka predĺžením Bulharskej ulice až na Jabloňovú ulicu
pri súčasnom zrušení tranzitu cez Sereďskú ulicu. Zdôraznili, že v medziach žaloby
poukazovali na nedostatočne zistený skutkový stav, keď žiadne zo stanovísk dotknutých
orgánov použitých ako podklad napadnutého rozhodnutia nepotvrdzovalo, že stavba
v napadnutej časti nemá negatívny dopad na životné prostredie obyvateľov danej lokality,
z ktorých dôvodov považujú svoje námietky týkajúce sa toho, že správny orgán sa vecne
nezaoberal ich námietkami a formálne vo všeobecnej rovine bez preskúmania obsahu ich
odmietol, za dôvodné. Spôsob preskúmania napadnutého rozhodnutia krajským súdom
označili za hrubý zásah do ich ústavného práva na súdnu obranu a zvlášť za zásah do práva
na ochranu vlastníctva, keď napadnuté rozhodnutie vo svojich dôsledkoch hrubo zasiahne
do ich majetku, znehodnotí ho a keď súd odmieta preskúmať, či tento zásah je uskutočnený primeraný a v medziach zákona. Nesúhlasili s argumentáciou súdu, ktorou obhajuje správnosť
postupu správneho orgánu v tom, že správny orgán oprel napadnuté rozhodnutie o stanoviská
dotknutých orgánov a v prípade kladných stanovísk nie je sa s čím vysporiadavať, majúc
za to, že zásadný vecný nedostatok spočíva v tom, že v prípade negatívnych dopadov
umiestňovanej stavby na životné prostredie neexistuje žiadne konkrétne kladné stanovisko,
o ktoré by sa správny orgán mohol oprieť. Vyslovili názor, že každá súčasť stavby musí
spĺňať zákonné požiadavky na ochranu životného prostredia a súd nemôže túto povinnosť
bagatelizovať, ako to urobil na strane 8 rozsudku. Ďalej dôvodili, že skutočnosť, že
v dokumentácii pre územné rozhodnutie nebolo zapracované riešenie výhodnejšie technicky
aj z časovej perspektívy, jednoznačne priaznivejšie z hľadiska životného prostredia, hoci sa
jeho možnosť neskôr jednoznačne potvrdila, výrazne spochybňuje závery o vhodnosti
umiestnia stavby, hľadaní optimálneho riešenia, čo znamená, že správny orgán vychádzal
z nedostatočne zisteného stavu. Namietali, že tvrdenie súdu, že stavebný úrad nemusí mať
súhlasné stanovisko dotknutých orgánov pre každú súčasť stavby, nemá oporu v platnom
zákone a je v rozpore s požiadavkou materiálnej pravdy a zákonnou povinnosťou správneho
orgánu vychádzať z riadne zisteného stavu. Taktiež odmietli argumentáciu súdu, že
znevýhodnenie obyvateľov v dôsledku umiestnenia stavby nemusí automaticky znamenať
nezákonnosť rozhodnutia, majúc za to, že súd neuviedol žiadny argument, ktorý by v danom
konkrétnom prípade preukázal, že znevýhodnenie žalobcov spĺňa mieru únosnosti povolenej
zákonom. Napadnutý zamietavý rozsudok považovali za vecne aj právne chybný a súčasne
považujúc zdôvodnenie rozsudku za nekonkrétne, za nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril, odvolací návrh nepadal.
Slovenská správa ciest – Investičná výstavba a správa ciest Bratislava, ako účastník
konania navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z jeho vecne a právne správnych
dôvodov potvrdiť. Uviedol, že žalobcovia vo svojom odvolaní neuviedli žiadne ďalšie
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by neuviedli v konaní pred krajským súdom ako súdom
prvého stupňa. Vyslovil názor, že krajský súd vykonal navrhnuté dôkazy dostatočne a na ich
základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec právne správne posúdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací
(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.),
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p.,
keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1
a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods.1), a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu a súčasne jeho zrušenia
a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa o umiestnení líniovej stavby „Cesta I/61 Trnava – južný
obchvat“ podľa § 39 a § 39a stavebného zákona a podľa ust. § 4 vyhlášky MŽP SR
č. 453/2000 Z. z., a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
a konania im predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal
so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne
posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného
správneho orgánu, ktorým bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o umiestnení líniovej
stavby „Cesta I/61 Trnava – južný obchvat“ podľa § 39 a § 39a stavebného zákona a podľa
ust. § 4 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z..
Odvolací súd z predloženého spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvoril
administratívny spis, zistil, že Mesto Trnava ako správny orgán prvého stupňa Územným
rozhodnutím vydaným formou verejnej vyhlášky pod číslom OSaŽP/299-11281/09/Šm
zo dňa 27.02.2009 podľa § 39 a § 39a stavebného zákona a podľa ust. § 4 vyhlášky MŽP SR
č. 453/2000 Z. z. rozhodol o umiestnení líniovej stavby „Cesta I/61 Trnava – južný obchvat“.
Z odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že Slovenská správa ciest podala
návrh na vydanie rozhodnutia na umiestnenie líniovej stavby „Cesta I/61 Trnava – južný
obchvat“. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia bol schválený územný plán obce
a územnoplánovacie podklady Mesta Trnavy. Stavený úrad konštatoval, že porovnajúc predložený návrh Slovenskej správy ciest na vydanie rozhodnutia na umiestnenie líniovej
stavby s platným Územným plánom mesta Trnava zistil, že je s ním v súlade, a preto návrhu
na vydanie územného rozhodnutia vyhovel. Pre rozhodnutie si zabezpečil stanoviská
dotknutých orgánov. V rozhodnutí o umiestnení líniovej stavby určil stavebné pozemky
a umiestnil stavbu na ňom, špecifikoval základné údaje charakterizujúce stavbu, popis trasy
a miesto stavby, určil podmienky stavby, poukázal na stanoviská dotknutých orgánov,
vysporiadal sa s námietkami, petíciami a vyjadreniami účastníkov konania. Územné
rozhodnutie oznámil vyvesením na úradnej tabuli Mesta Trnava a Obce Hrnčiarovce
nad Parnou dňa 6.3.2009, zvesené bolo dňa 23.3.2009.
Proti uvedenému rozhodnutiu sa v zákonnej lehote odvolali žalobcovia. Namietali, že
nimi napadnuté rozhodnutie, ako rozhodnutie vydané v správnom konaní, nespĺňa náležitosti
ustanovené správnym poriadkom a bolo vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci,
z ktorých dôvodov ho považujú za nezákonné. Tvrdili, že územné konanie od začiatku
prebiehalo v rozpore so zákonom, keď sa príslušné orgány snažili obísť časť vlastníkov
nehnuteľností ako účastníkov konania a oznámenie doručené verejnou vyhláškou im
neposkytlo čas na riadnu prípravu a účasť v konaní. Ako dôvod odvolania uviedli skutočnosť,
že vo vydanom rozhodnutí neboli akceptované žiadne z ich oprávnených námietok a tiež
skutočnosť, že aj napriek písomnej žiadosti im nebola sprístupnená územnoplánovacia
dokumentácia Mesta Trnavy. Ďalej uviedli, že ťažiskom námietok sú dopady na životné
prostredie, avšak stavebný úrad tieto dopady neskúmal. Namietali, že v rozhodnutí tiež chýba
zhodnotenie výsledkov zistenia stavu veci a argumentov, majúc za to, že rozhodnutie
je nepreskúmateľné.
Žalovaný správny orgán rozhodnutím číslo KSÚ-OSP-00598/09/Ve zo dňa 26.6.2009
(rozhodnutie napadnuté žalobou) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa – Mesta Trnavy číslo OSaŽP/299-11281/09/Šm zo dňa
27.2.2009. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa v podstate stotožnil
so skutkovými zisteniami a s právnym záverom stavebného úradu.
Odvolací súd mal ďalej preukázané, že Mestské zastupiteľstvo mesta Trnava
uznesením č. 462 zo dňa 14.12.2004 schválilo zmenu územného plánu mesta Trnava, v ktorej
v bode c/ označenej ako verejnoprospešné stavby na úseku dopravy prijalo výstavbu južného
obchvatu I/61 v úseku Nitrianska – Bratislavská cesta, vrátane všetkých úrovňových
a mimoúrovňových križovaní a prepojení s jestvujúcimi a navrhovanými komunikáciami.
Zistil, že žalobcovia sú vlastníkmi rodinného domu súpisné číslo X. na J. ulici, umiestneného na pozemku parc. č. X. v k. ú. Trnava, ako aj spoluvlastníkmi parc. č. X. a parc. č. X.,
v k. ú. Trnava, ktoré sú priamo dotknuté umiestnením stavby.
Podľa § 39 stavebného zákona v platnom znení (ďalej len „stavebný zákon“)
v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí
podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi
a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb
a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane
architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov
konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad
môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo
jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť
do stavebného povolenia.
Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje
stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie
stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti
rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu
prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby
s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby
vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup
a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie,
na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí
krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
Podľa § 42 ods. 1, 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa účastníkom
oznamuje doručením písomného vyhotovenia.
Verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby
a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým
počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného
rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom
doručenia.
Podľa § 34 ods. 1, 2 stavebného zákona účastníkom územného konania
je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten,
komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov.
V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere
a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby,
ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným
pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
Podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona územné konanie sa začína na písomný
návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh
sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu
spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými
predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré
prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.
Podľa § 36 ods. 1, 2 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného
konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne
pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov,
že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní,
inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní
odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.
Od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je
pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno
posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho
pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich,
že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7
pracovných dní.
Začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených
prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako
aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou
vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj
v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi.
Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného
rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán
obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované
územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak
stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné
podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.
Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska
starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho
dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1
a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným
technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby
užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré
ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce
a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody,
starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov
a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad
neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou
územnoplánovacou dokumentáciou.
Podľa § 38 stavebného zákona ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo
iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo
rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok
vyvlastniť.
Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa
na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (Zákon
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – Správny poriadok).
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány
sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje
práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka
musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4
Správneho poriadku).
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah
a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2
Správneho poriadku).
Odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v územnom
konaní nepostupoval náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci nebol zistený
skutočný stav, z ktorých dôvodov jeho právne závery je potrebné považovať za predčasné
a súčasne v konaní bola zistená taká vada, ktorá podmieňuje zákonnosť preskúmavaného
rozhodnutia, a preto súd prvého stupňa nepostupoval správne a v súlade so zákonom, keď
žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho
poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,
teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj
s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia.
V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou
konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Podľa názoru odvolacieho súdu z citovaných právnych noriem vyplýva, že
predpokladom vydania rozhodnutia o umiestnení stavby v zmysle § 39a ods. 1, 2 stavebného
zákona, je zistenie stavebným úradom v územnom konaní, či sú splnené zákonné podmienky
ustanovené v §§ 32 a nasl. stavebného zákona. V zmysle § 37 stavebného zákona v územnom
konaní stavebný úrad sleduje verejné záujmy, a súčasne skúma, či sú splnené zákonné
podmienky ustanovené v § 38, teda sleduje ochranu vlastníckych práv. V zmysle právnej
úpravy ustanovenej v § 38 je povinnosťou navrhovateľa predložiť stavebnému úradu listiny
preukazujúce jeho vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom, ku ktorým žiada vydať
územné rozhodnutie o umiestnení stavby a pokiaľ mu k týmto pozemkom nesvedčí takéto
právo, preukázať splnenie zákonného dôvodu (navrhovaný účel pozemku) pre vyvlastnenie
pozemku, na ktorom má byť umiestnená stavba na základe rozhodnutia stavebného úradu
o jej umiestnení. V takomto prípade súčasne v návrhu uvedie zoznam právnických osôb
a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi
známi, pričom potrebné údaje o vlastníkoch dotknutých nehnuteľností je možné zistiť
z listov vlastníctva nehnuteľností, ktoré umiestňovanou stavbou budú dotknuté.
Podmienky vyvlastnenia ustanovuje § 108 ods. 1, 2 stavebného zákona tak, že
pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom
záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom
a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu. Vyvlastniť možno len
vo verejnom záujme na stavby taxatívne ustanovené v § 108 ods. 2 stavebného zákona.
Skúmanie uvedenej zákonnej podmienky má význam aj pre určenie účastníkov územného
konania o umiestnení líniovej stavby a konanie s nimi, ktorý postup je v súlade s vôľou zákonodarcu upravujúcou v územnom konaní spôsob doručovania rozhodnutí aj formou
verejnej vyhlášky.
Pokiaľ navrhovateľ nemá k pozemku vlastnícke alebo iné právo, je povinnosťou
stavebného úradu v konaní, predmetom ktorého je rozhodovanie o umiestnení stavby,
vykonať dokazovanie na preukázanie splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 38
stavebného zákona, zistiť vlastníkov, ktorých práva k nehnuteľnostiam, na ktorých má byť
umiestnená stavba, budú dotknuté a konať s nimi ako s účastníkmi konania.
Senát odvolacieho súdu považuje v rozpore s princípmi právneho štátu, aby vlastníci
priamo dotknutí územným rozhodnutím o umiestnení stavby tým, že stavba je umiestňovaná
na nehnuteľnostiach v ich vlastníctve, by boli z územného konania opomenutí. Z uvedených
dôvodov povinnosťou stavebného úradu je zistiť vlastníkov nehnuteľností dotknutých
umiestňovanou stavbou a konať s nimi ako s účastníkmi konania od počiatku, t.j. doručiť im
rozhodnutie o začatí územného konania, pokračovať v konaní v súčinnosti s nimi, ako aj
doručiť im rozhodnutie vo veci samej.
V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, že zákonodarca
v právnej norme § 36 ods. 1 stavebného zákona ustanovuje, že stavebný úrad oznámi začatie
územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom, pričom povinnosťou
navrhovateľa je v zmysle § 35 ods. 1 stavebného zákona už v návrhu uviesť právnické
a fyzické osoby, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a za tieto je nutné
považovať vlastníkov nehnuteľností, na ktorých bude umiestňovaná stavba a vyvlastnenie ich
vlastníctva prichádza do úvahy v zmysle § 38 v spojení s § 108 stavebného zákona.
Na základe logického výkladu v zmysle zásad rozumného uváženia ustanovenie § 36 ods. 2
stavebného zákona uvedený postup staveného úradu v územnom konaní o umiestnení líniovej
stavby nevylučuje, aby stavebný úrad začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby
oznámil ostatným účastníkom územného konania verejnou vyhláškou a tak informoval
verejnosť, obyvateľov ako aj právnické osoby dotknutého územia.
Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že v danom prípade predmetná líniová
stavba je umiestňovaná okrem ďalších aj na pozemku parc. č. X. k.ú. Trnava, ktorá je
v spoluvlastníctve žalobcov a keďže ide o stavbu verejného záujmu, prichádza do úvahy jej
vyvlastnenie podľa § 38 v spojení s § 108 ods. 2 stavebného zákona, z ktorých dôvodov žalobcovia nemali byť opomenutí ako účastníci konania. Vzhľadom k tomu, že
z administratívneho spisu nevyplýva, že v územnom konaní sa s nimi konalo ako s účastníkmi
konania, pričom je zrejmé, že umiestňovanou stavbou sa zasahuje do ich vlastníctva,
predmetné územné konanie je postihnuté takou vadou, ktorá podmieňuje zákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia.
Zo skutkových zistení ďalej vyplýva, že pokiaľ aj stavebný úrad oznámil začatie
územného konania o umiestnení predmetnej líniovej stavby formou verejnej vyhlášky,
postupoval v rozpore s § 42 ods. 2 stavebného zákona, pretože pokiaľ táto bola vyvesená dňa
23.1.2009 a zvesená dňa 6.2.2009, nebola dodržaná zákonná lehota 15 dní. Plynutie lehoty
bolo treba počítať podľa § 140 stavebného zákona v spojení s § 27 ods. 2 správneho poriadku,
v zmysle ktorej právnej úpravy deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty –
t.j. k vyveseniu vyhlášky, sa do lehoty nezapočítava a teda lehota začala plynúť dňom
nasledujúcim t.j. 24.1.2009. Pokiaľ vyhláška bola zvesená dňom 6.2.2009, bola zverejnená
len 14 dní.
Právna úprava ustanovená v § 42 ods. 2 stavebného zákona ďalej upravuje povinnosť
zverejniť vyhlášku v mieste obvyklým. Pretože uvedená právna úprava takéto miesto bližšie
nešpecifikuje, bolo povinnosťou stavených orgánov postupovať podľa § 140 stavebného
konania v spojení s § 26 ods. 2, tretia veta správneho poriadku, v zmysle ktorého správny
orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä
v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste,
ktorého sa konanie týka. Vzhľadom k tomu, že zo skutkových okolností v danej veci
je zrejmé, že predmetom územného konania je líniová stavba „Cesta I/61 Trnava – južný
obchvat“, súčasťou ktorej je aj riešenie miestnej zbernej komunikácie – predĺženie Bulharskej
ulice s dĺžkou trasy 0,431023 km, teda sa dotýka aj iných mestských častí Mesta Trnava a to
aj MČ Modranka, a preto sa odvolaciemu súdu javí vyvesenie rozhodnutia stavebného úradu
o začatí územného konania len na úradnej tabuli Mesta Trnava za nedostačujúce a v rozpore
s platnou právnou úpravou. Takýto postup stavebného úradu má znaky formálneho
a arbitrárneho konania.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť ani
námietkam žalobcov týkajúcich sa nedostatočného zistenia skutkového stavu. Treba súhlasiť
s názorom žalovaného, že podkladom pre vydanie územného rozhodnutia predmetnej stavby bol územný plán mesta Trnava, ktorý priamo vo svojej zmene v roku 2004 prijal výstavbu
južného obchvatu I/61 v úseku Nitrianska – Bratislavská cesta, vrátane všetkých úrovňových
a mimoúrovňových križovaní a prepojení s jestvujúcimi a navrhovanými komunikáciami,
ktorá skutočnosť však nezbavuje stavebný úrad povinnosti zistiť všetky relevantné podmienky
pre umiestnenie budúcej stavby a posudzovať jej vplyv na životné prostredie, v zmysle
ktorého je potrebné taktiež posudzovať vplyv budúcej stavby na životné podmienky
obyvateľov územia, v ktorom sa stavba umiestňuje. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade
ide o líniovú stavbu, bolo povinnosťou stavebných orgánov posudzovať vplyv umiestňovanej
stavby na životné prostredie nielen ako celok, ale aj vplyv jednotlivých jej častí pozdĺž celej
jej línii v území, do ktorého životného prostredia zasahuje. Stavebný úrad si síce zadovážil
stanoviská dotknutých orgánov a podmienky v nich nariadené zapracoval do podmienok
územného rozhodnutia, avšak z obsahu ich stanoviska vyplýva, že posudzovali umiestňovanú
stavbu len ako celok. K námietkam žalobcov, ako aj k petícii obyvateľov mestskej časti
Trnava – Modranka bývajúcich na Jabloňovej a Lúčnej ulici, v ktorých navrhovali iné
technické riešenie, sa vyjadrili len primátor mesta Trnava a navrhovateľ Slovenská správa
ciest, ktorý pripustil iné možné technické riešenie. Z uvedených dôvodov pokiaľ aj sám
navrhovateľ pripustil iné riešenie časti umiestňovanej stavby, na ktoré v námietkach žalobcovi
poukazovali, považujúc ho za technicky výhodnejšie a priaznivejšie z hľadiska životného
prostredia, podľa názoru senátu odvolacieho súdu zamietnutie námietok žalobcov žalovaným
z dôvodov uvedených v jeho odôvodnení sa javí arbitrárnym, keďže z odôvodnenia
rozhodnutia dostatočne nie je zrejmé z akých podkladov žalovaný vychádzal, akým spôsobom
dospel k vlastnému zisteniu nemožnosti navrhovaného riešenia a akými úvahami sa pri tom
riadil, ktorá skutočnosť má za následok nepreskúmateľnosť tejto časti jeho rozhodnutia
pre nedostatok dôvodov. Povinnosťou stavebných orgánov v územnom konaní o umiestnenie
stavby je skúmať najpriaznivejšie možné riešenie umiestňovanej stavby a to aj z hľadiska
životného prostredia a to v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania.
Z uvedených dôvodov, pokiaľ krajský súd žalobu zamietol z dôvodu, že
preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie mesta Trnava
o umiestnení predmetnej stavby a odvolanie žalobcov zamietol, je vecne a právne správne,
podľa názoru odvolacieho súdu, nerozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom
a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zmenil
tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2, písm. a/, c/, d/, e/ zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd žalobcom priznal náhradu trov konania, ktoré im vznikli zaplatením
súdneho poplatku za žalobu a za odvolanie v sume 132 € (2x 66) v zmysle § 246c ods. 1
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1, pretože v konaní mali úspech. Náhradu trov
právneho zastúpenia žalobcom nepriznal, pretože v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 a s § 151 ods. 1, 2 si ich výšku nevyčísli v lehote.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 25. apríla 2012
JUDr. Zdenka Riesenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth