UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, C. G. M., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Gucmanova 19/670, poštový priečinok 7, Leopoldov, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Peružekom, Radlinského 1, Hlohovec, proti žalovaným: 1/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Gucmanova 19/670, Leopoldov, 2/ Vedúci oddelenia výkonu trestu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby, Gucmanova 19/670, Leopoldov, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaných 1/ a 2/ č. 681051/1-2014 z 15. Januára 2014 a rozhodnutia č. 681051/1-2014 z 30. januára 2014, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/21/2014-53 z 11. septembra 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/21/2014-53 z 11. septembra 2014, vo výroku, ktorým krajský súd zastavil konanie, z m e ň u j e tak, že konanie z a s t a v u j e a po právoplatnosti tohto uznesenia sa vec p o s t u p u j e krajskému prokurátorovi Krajskej prokuratúry Trnava.
Vo zvyšnej časti uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/21/2014-53 z 11. septembra 2014, p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I.
Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 20S/21/2014-53 z 11. septembra 2014 postupom podľa ust. § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „O.s.p.“) konanie zastavil azároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol nasledovné :
„Žalobou zo dňa 28.3.2014 doručenou súdu dňa 31.3.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaných 1/ a 2/ č. 681051/1-2014 zo dňa 15.1.2014, ako i rozhodnutia č.681051/1-2014 zo dňa 30.1.2014, ktorým bol žalobcovi z dôvodu disciplinárneho previnenia uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. f) zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a to celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu na dobu 5 dní.
Žalobca poukazoval na to, že uvedené rozhodnutie zo dňa 15.1.2014 nie je dostatočne odôvodnené, neobsahuje materiálne, formálne a obsahové náležitosti akým je výrok o vine zo skutkovou vetou, výrok o treste, je zmätočné a tým nepreskúmateľné, keď z jeho odôvodnenia nevyplýva ako sa vyporiadava s obranou žalobcu ktorý tvrdil, že sa skutok nestal, necitoval výpovede svedkov, ani ošetrujúceho lekára, a tak nie je zrejmé, na základe akých okolností dospel žalovaný k tomu, že uvedený skutok spáchal žalobca. V návrhu označené rozhodnutia označil žalobca za zásah do jeho osobnej slobody, ktoré je v rozpore s konštantnou judikatúrou NS SR, konkrétne s rozhodnutím vydaným v konaní pod sp.zn. 8Sžo/35/2012. Žalobca uvádzal, že proti uvedenému rozhodnutiu sa písomne odvolal, ktorá skutočnosť z formulára žalovaného nevyplýva, preto má žalobca za to, že žalovaný nemá záujem na riadnom a vyčerpávajúcom odôvodnení odvolania, žalovaný jeho odvolanie úplne ignoroval, z toho dôvodu i rozhodnutie o odvolaní trpí vadou nepreskúmateľnosti. Rozhodnutie zo dňa 15.1.2014 podpísal kpt. Mgr. A. L. a tá istá osoba spisovala aj odôvodnenie odvolania, k čomu žalobca namietol, že tá istá osoba nemôže byť zástupcom správneho orgánu a súčasne obhajcom žalobcu. Žalobca žiadal advokáta v súvislosti s rozhodnutím o uložení disciplinárneho trestu, ktorý mu nebol poskytnutý, ktorá skutočnosť má tiež za následok vadu konania. Na rozhodnutí chýba i údaj o jeho písomnom doručení. Rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu ako aj konanie s tým spojené označuje žalobca za nezákonné a žiada, aby ho súd zrušil a vrátil žalovanému.
Žalovaný 1/ vo vyjadrení k návrhu, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.5.2014 poukázal na to, že predmetom prieskumu podľa obsahu žaloby je Záznam o disciplinárnom previnení č. 681051/1-2014, na základe ktorého bol žalobca uznaný vinným z porušenia povinnosti vyplývajúcej mu z ust. § 39 písm.b/ zák. č. 475/2005 Z.z. a bol mu uložený podľa § 52 ods.2 cit. zák. disciplinárny trest. Z povahy disciplinárnych trestov ukladaných podľa zák.č. 475/2005 Z.z. vyplýva, že patrí do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru, preto ho nemožno považovať za rozhodnutie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, súvisí s výkonom trestu odňatia slobody a súdnemu prieskumu nepodlieha.
Krajský súd Trnava po preskúmaní podania žalobcu a obsahu spisového materiálu skonštatoval, že rozhodnutie, ktoré žalobca napadol žalobou nie je rozhodnutím, ktoré spadá pod prieskum súdu a nespĺňa náležitosti vyžadované podľa ust. § 244 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
Podľa § 244 ods.3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmyalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250 ods. 2 O.s.p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
Podľa § 1 zák.č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody, práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.
Podľa § 96 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. 62)
Podľa § 97 ods. 1 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kontrolu výkonu trestu v ústave vykonávajú: a) Národná rada Slovenskej republiky, b) minister a osoby ním poverené, c) generálny riaditeľ a osoby ním poverené, d) právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. 63)
Podľa § 97 ods. 2 zák. č. 475/2005 Z.z. ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zboru v rozsahu jeho pôsobnosti vykonávať vlastnú kontrolnú činnosť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení, pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.
Podľa § 18 ods.1 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení, prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
Podľa § 18 ods.2 zák.č. 153/2001 Z.z. prokurátor je povinný a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1, b) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu, c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, d) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.
Podľa § 97a ods. 1 písm. b) zák. č. 370/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu a odňatia slobody ústav alebo generálne riaditeľstvo koná vo veci disciplinárneho previnenia.
Podľa § 97a ods. 2 zák.č. 370/2013 Z.z. na konanie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Podľa § 97d ods. 1 zák. č. 370/2013 Z.z. konanie sa začína na základe vlastného zistenia oprávneného orgánu, na návrh ktoréhokoľvek príslušníka alebo zamestnanca zboru, na podnet iného správneho orgánu, alebo na základe záznamu spísaného na predpísanom tlačive (ďalej len „záznam“). Zo záznamu musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom previnení, o spôsobení škody alebo o iných okolnostiach oprávňujúcich začatie konania.
Podľa § 97d ods. 4 zák. č. 370/2013 Z.z. konanie je začaté dňom, keď oprávnený orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Písomné oznámenie o začatí konania sa nevydáva.
Podľa § 97n ods. 1 zák. č. 370/2013 Z.z. rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.
Podľa § 104a ods. 1 zák. č. 370/2013 Z.z. disciplinárne konanie, konanie o zvýšených a zavinených trovách výkonu trestu, konanie o náhrade škody a konanie súvisiace so zhabaním vecí začaté pred 1. januárom 2014 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013.
Zo Záznamu o disciplinárnom previnení č. 681051/1-2014 vyplýva, že disciplinárne konanie bolo začaté po 1.januári 2014, kedy nadobudol účinnosť zák. č. 370/2013,ktorým bol zmenený a doplnený zák. č. 475/2005 Z.z. teda sa spravuje týmto zákonom, ktorú právnu úpravu súd aplikoval a na základe ktorej o veci rozhodol.
Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že na to, aby sa mohla fyzická, resp. právnická osoba úspešne domáhať ochrany pred súdom v zmysle Piatej časti Druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (Správne súdnictvo, Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je potrebné splnenie niekoľkých podmienok, ktoré zákonodarca ustanovil. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa Druhej hlavy je potrebné, aby išlo o rozhodnutie, ktoré je spôsobilé založiť, zmeniť, alebo zrušiť oprávnenia a povinnosti fyzickej, resp. právnickej osoby (prípadne rozhodnutie, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti týchto osôb priamo dotknuté), rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť, rozhodnutie, ktoré nie je vylúčené spod súdneho prieskumu v zmysle § 248 O.s.p., ale aj o rozhodnutie, ktorým bola fyzická, resp. právnická osoba ukrátená na svojich právach, t. j. že im takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.
V zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy je orgánom prokuratúry zverená okrem iného aj dozorná funkcia nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného zaistenia a súčasne aby v týchto miestach boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby sa v nich dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Navyše Siedma časť zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov okrem dozoru prokuratúry upravuje aj kontrolu výkonu trestu v ústave; v rámci nej sa však nepripúšťa preskúmavanie rozhodnutí súvisiacich s výkonom trestu na základe prístupu k správnemu súdnictvu.
Žalobca sa postupom v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy domáhalpreskúmania takého rozhodnutia, ktoré nespĺňa základné atribúty na to, aby takéto rozhodnutie bolo možné považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy. Žalobca pritom v žalobe ani bližšie nešpecifikoval, aké konkrétne subjektívne práva vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov by mali byť porušené.
S prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR vydaný pod sp. zn. III. ÚS 247/2007 konajúci súd dospel k záveru, že rozhodovacia činnosť jednotlivých ústavov na výkon trestu odňatia slobody (v tomto konkrétnom prípade Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov), týkajúca sa podmienok a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody v zmysle úpravy zákona č. 475/2005 Z. z. v znení platnom v rozhodnom čase patrí do oblasti právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je ho možné považovať za rozhodovanie orgánu verejnej správy. Rozhodnutia a postupy prijaté v rámci výlučnej právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody uloženého na základe právnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku, tak nemôžu byť teda predmetom súdneho prieskumu podľa Druhej hlavy Piatej časti O.s.p.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Súd poukazuje tiež na to, že disciplinárne tresty ukladané podľa § 52 ods. 3 písm. a-f) zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody sú rozhodnutiami vydanými v rozsahu disciplinárnej právomoci, ktorých zámerom a právnym obsahom je dosiahnutie účelu výkonu trestu odňatia slobody ako jedného zo základných právnych prostriedkov trestného zákonodarstva a v tejto súvislosti je orgánom prokuratúry zverená i dozorná funkcia nad zachovávaním zákonnosti pri ukladaní disciplinárnych trestov podľa zák. č. 475/2005 Z.z., ako vyplýva zo znenia § 18 ods. 1 a 2 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení.
Podľa § 57 zák. č. 475/2005 Z.z. právo udeliť disciplinárnu odmenu a uložiť disciplinárny trest odsúdenému má v rozsahu ustanovenej právomoci riaditeľ ústavu, vedúci otvoreného oddelenia, vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu a pedagóg.
Súd súčasne dáva do pozornosti žalobcu i dôvodovú správu k zák. č. 370/2013 Z.z., ktorým bol novelizovaný zák. č. 475/2005 Z.z. podľa ktorej „cieľom postupu, ktorý sa použije na rozhodovanie o právach a povinnostiach väznených osôb, na základe osobitosti subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe je vytvoriť konanie sui generis, ktoré bude zodpovedať európskym štandardom, posilní právne istoty účastníkov konania a zabezpečí účinné a efektívne vyvodzovanie zodpovednosti. Doterajšia prax potvrdila, že podporné použitie Správneho poriadku na konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody nevyhovuje, pretože vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného poriadku.“
Vzhľadom k tomu, že žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutia súvisiaceho s výkonom trestu odňatia slobody, ktoré nie je možné považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy, súdny prieskum v tomto prípade nie je prípustný a súd konanie podľa § 250d ods.3 O.s.p. v predmetnej veci zastavil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 246c O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.“
II.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň navrhol, aby uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Žalobca v rámci odvolania podrobne zrekapituloval priebeh konania vo veci jeho disciplinárneho previnenia. Uviedol, že bol s ním spísaný záznam o disciplinárnom previnení č. 681051/1-2014 dňa 14.01.2014, ktorého dôvodom bol fyzický konflikt, v ktorom mal dňa 19.12.2013 na ubytovni VII. oddielu na cele č. 316 udrieť rukou odsúdeného Z. I. do oblasti tváre, pričom mu spôsobil hematóm o rozmere 1x4 cm, čím mal porušiť povinnosť uvedenú v § 39 písm. b/ vyššie uvedeného zákona, v zmysle ktorého je odsúdený povinný zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku, a tým sa dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 2 zákona č. 475/2005. Ako dôkaz bolo uvedené šetrenie Ústavu na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav“) pod č. 5-111/24-2013. Žalobca dňa 15.01.2014 uviedol, že tento skutok nespáchal, pričom odôvodnenie dal písomne a je poznačené ako „príloha“. Žalovaný vydal dňa 15.01.2014 rozhodnutie o disciplinárnom treste č. 681051/1-2014, ktorým uložil žalobcovi disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. f/ zákona č. 475/2005 Z. z. a to celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu na dobu 5 dní. Ako dôvod rozhodnutia uviedol, že na základe záznamu o disciplinárnom previnení a dôkladnom preverení fyzického konfliktu aj vyjadrením ústavného lekára, je dostatočne preukázané, že skutok sa naozaj stal.
Príslušník s disciplinárnou právomocou mal za to, že uložený trest je primeraný s prihliadnutím na okolnosti a závažnosť previnenia, spôsob jeho spáchania a to, že žalobca sa disciplinárnych previnení dopúšťa opakovane. Uvedené rozhodnutie je opatrené pečiatkou ako aj podpisom kpt. Mgr. A. L. s uvedením dátumu vydania 15.01.2014, bez uvedenia právoplatnosti. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie dňa 20.01.2014 a zároveň požiadal o písomné vyhotovenie rozhodnutia. Zo záznamu o odvolaní, ktorý vyhotovil kpt. Mgr. A. L. vyplynulo, že žalobca si nie je vedomý porušenia ústavného poriadku. O odvolaní proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu rozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že skúmaním sa zistilo, že disciplinárne previnenie sa stalo, že ho spáchal odsúdený žalobca konkrétne tým, že nezachovával zásady správania a vystupovania voči odsúdenému Z. I.. Z vykonaného šetrenia, ktorého súčasťou sú výpovede svedkov bolo konanie odsúdeného žalobcu posúdené ako zavinené nesplnenie povinností odsúdeného, ktoré je uvedené v § 39 písm. b/ zákona č. 475/2005 Z. z., a že disciplinárny trest je úmerný závažnosti disciplinárneho previnenia. Toto rozhodnutie vydal žalovaný a je podpísané mjr. Mgr. Z. K., vedúcou OVT, vyhotovené dňa 31.01.2014, kedy aj nadobudlo právoplatnosť.
Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že uznesenie krajského súdu je z procesnej stránky nesprávne právne posúdené, čo odôvodnil tým, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/21/2011, v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú nielen rozhodnutia vydané v správnom konaní, ale aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. V zmysle tohto ustanovenia v súlade s článkom 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zrejmé, že vydané rozhodnutia, nie sú rozhodnutiami vydanými orgánmi činnými v trestnom konaní, ale sú rozhodnutiami orgánov verejnej správy pri výkone trestu odňatia slobody v režime „inej právnej ochrany“. Žalobca mal za to, že z tohto dôvodu jednoznačne podliehajú súdnemu preskúmaniu prostredníctvom žaloby tak, ako ju podal na príslušný súd. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/35/2012.
Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/21/2014-53 zo dňa 11.09.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby žalovaným I. a II. uložil povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, uviedol, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa už vyjadril. Preto sa v plnom rozsahu pridržiaval obsahu svojho písomného vyjadrenia k žalobe.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné zmeniť.
Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ust. § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ust. § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ust. § 104 ods. 2 O.s.p., ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.
Podľa ust. § 7 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Podľa čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.
Podľa čl. 151 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ustanoví zákon.
Podľa ust. § 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z. z., prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Podľa § 18 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z. z., prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Prokurátor je povinný a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1, b) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu, c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, d) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.
Podľa § 47 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z. z., na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. Miestne príslušný na vykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo orgán vykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu a konania mu predchádzajúceho oboznámiac sa so spisovým materiálom súdu, súčasť ktorého tvoril spis Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ktorým prvostupňový súd zastavil konanie podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie napadnuté žalobou nemôže byť predmetom preskúmavania súdom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, je vecne správne a plne sa s ním stotožňuje. Odvolací súd však zastáva názor, že pokiaľ krajský súd správne zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok právomoci, kedy ide jednoznačne o nedostatok podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný, bolo súčasne potrebné pre zabezpečenie ochrany práv žalobcu v prípade existencie iného príslušného orgánu na konanie a rozhodnutie, aby bola vec postúpená tomuto orgánu na ďalšie konanie.
Senát odvolacieho súdu sa v predmetnej veci nestotožnil s tvrdením žalobcu, ktorým vyjadril nesúhlas s argumentáciou prvostupňového súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého uznesenia, ale zastáva zhodný názor ako prvostupňový súd, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy podliehajúce súdnemu prieskumu v zmysle § 244 a nasl. O.s.p.
Z právnych noriem citovaných vyššie vyplýva, že nad zákonnosťou postupu a rozhodnutia žalovanéhodozerá príslušný prokurátor. V rámci trojdelenia štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu možno prokuratúru spolu s ochrancom práv, v rámci širšieho ponímania štátu a verejnej správy, zaradiť do moci súdnej, avšak s prihliadnutím na čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky ako i na znenie právnej normy ustanovenej v § 2 zákona o prokuratúre treba prokuratúru považovať za štátny orgán s osobitným postavením - sui generis, ktorého postavenie ako i pôsobnosť upravuje osobitný právny predpis. Z uvedeného možno jednoznačne dospieť k záveru o tom, že Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby nie je možné považovať za správny orgán, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok, podľa ktorého je správnym orgánom štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, s tým záverom, že rozhodnutie žalovaného vydávané podľa zákona č. 475/2005 Z. z. v disciplinárnom konaní nemožno považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní podliehajúce prieskumnej právomoci správnych súdov podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Vzhľadom k uvedenému tým, že nie je daná právomoc správnych súdov a jedná sa o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, krajský súd postupoval správne, keď konanie podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že právomoc iného orgánu je daná charakterom rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo vydané v disciplinárnom konaní v zmysle zákona č. 475/2005 Z. z., a ktoré nadobudlo právoplatnosť. Z uvedeného dôvodu, keďže sa jedná o právoplatné rozhodnutie žalovaného, ktorým bola predmetná vec vyriešená s konečnou platnosťou ako i s prihliadnutím na obsah písomného podania žalobcu, označeného ako žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, v konaní o ktorom súd konštatoval nedostatok právomoci, dospel odvolací súd k záveru, že je daná právomoc krajskej prokuratúry Trnava na ďalšie konanie.
V súlade s ust. §§ 31 a nasl. zákona o prokuratúre, prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Odvolací súd posudzujúc písomné podanie žalobcu - žalobu, podľa obsahu v zmysle § 246c ods. 1, veta prvá v spojení s § 41 ods. 2 O.s.p., považoval uvedené podanie za podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia vydaného žalovaným, na ktoré konanie je príslušný prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava.
Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu v časti, ktorou konanie zastavil, v zmysle ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a v ostatnej časti podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil z jeho vecne a právne správnych dôvodov.
Senát odvolacieho súdu zároveň považuje za potrebné uviesť, že k zhodnému právnemu záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutiach sp. zn. 6Sžo/63/2012 a sp. zn. 6Sžo/13/2013.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s.p. a ust. § 224 ods. 2 O.s.p. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v tomto konaní nemal úspech.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.