UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : Z., bytom D., N., proti žalovanej : Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, IČO : 30 795 14, právne zastúpenej JUDr. G. C., advokátkou, so sídlom R. 6, C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej č. 3834/10 zo dňa 11. novembra 2010, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, č. k. 1S/30/2011-51 zo dňa 6. decembra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/30/2011-51 zo dňa 6. decembra 2011 v časti výroku o zastavení konania p o t v r d z u j e.
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/30/2011-51 zo dňa 6. decembra 2011 v časti výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 66 eur za zaplatený súdny poplatok, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením Krajský súd v Prešove (ďalej len ako „krajský súd" alebo „prvostupňový súd"), odvolávajúc sa na ustanovenie § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP") zastavil konanie, v rámci ktorého sa žalobca domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým mu žalovaná podľa § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 586/2003 Z. z.") pozastavila výkon advokácie argumentujúc tým, že nakoľko bolo napadnuté rozhodnutie zrušené rozhodnutím žalovanej č. 2154/11 zo dňa 19. mája 2011, nemôže už byť predmetom preskúmavania súdom. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c OSP, nakoľko žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia avrátenia mu veci na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s postupom krajského súdu, ktorý za dôvod pre svoje rozhodnutie vzhliadol tú skutočnosť, že rozhodnutím č. 2154/11 zo dňa 19. mája 2011 žalovaná podľa § 71 ods. 1 písm. d/ zákona č. 586/2003 Z. z. zrušila rozhodnutie č. 3834/10 zo dňa 11. novembra 2010, ktorým mu bol pozastavený výkon advokácie. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaná dospela k takémuto rozhodnutiu až po podaní predmetnej žaloby a to na základe opätovného prehodnotenia stavu veci a rozhodnutia, pričom mal za to, že v prípade, ak by žalobu nepodal, tak by ani žalovaná svoje rozhodnutie nezrušila. Odvolávajúc sa na ustanovenie § 250d ods. 3 OSP dôvodil, že z citovaného ustanovenia nevyplýva ako dôvod pre zastavenie konania, že rozhodnutie, ktorého preskúmania sa domáhal, bolo na základe neskoršieho rozhodnutia žalovanej zrušené. Rovnako nesúhlasiac ani s rozhodnutím prvostupňového súdu o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, zastal názor, že prvostupňový súd mal rozhodnúť o trovách konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 OSP a zaviazať žalovanú k náhrade trov jeho konania, keďže konanie bolo súdom zastavené pre správanie žalovanej, ktorá po podaní žaloby, žalobou napadnuté rozhodnutie neskôr zrušila. Na základe vyššie uvádzaných skutočností bol toho názoru, že odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu je predčasné a že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto navrhol, aby odvolací súd postupoval v súlade s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie potvrdil, dôvodiac ustanovením § 250i ods. 4 OSP, nakoľko žalobou napadnuté rozhodnutie bolo zrušené. Zároveň poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 3Sžo/11/2011 vydané v obdobnej veci. Zároveň uviedla, že požiadavku žalobcu na priznanie náhrady trov konania nepovažuje za dôvodnú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je, avšak len vo vzťahu k výroku napadnutého uznesenia týkajúceho sa náhrady trov konania, dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") z pripojeného spisu krajského súdu a administratívneho spisu žalovanej zistil, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti uznesenia žalovanej č. 3834/10 zo dňa 11. novembra 2010, ktorým bol žalobcovi podľa § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 586/2003 Z. z. pozastavený výkon advokácie. Ďalej mal najvyšší súd z obsahov spisov preukázané, že uznesením žalovanej č. 2154/11 zo dňa 19. mája 2011, teda po podaní žaloby, doručenej krajskému súdu dňa 7. marca 2011, bolo napadnuté rozhodnutie zrušené, pričom žalovaná za dôvod zrušenia preskúmavaného rozhodnutia považovala dĺžku samotného trestného konania.
Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods. 2 ). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Podľa § 250i ods. 4 OSP ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním žaloby na súd sa proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok.
Podľa § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 146 ods. 1 OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a) mohlo sa začať i bez návrhu; b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné; c) bolo zastavené, d) začalo na návrh prokurátora.
Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (ods. 2).
Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva v danej veci názor, že keďže bolo žalobou napadnuté rozhodnutie zrušené, krajský súd mal konanie zastaviť v súlade s ustanovením § 250i ods. 4 OSP a nie podľa § 250d ods. 3 OSP, považujúc za potrebné dodať, že nakoľko tak pri postupe podľa § 250d ods. 3 OSP, ako aj pri postupe podľa § 250i ods. 4 OSP je výsledok konania rovnaký, nebolo dôvodné meniť alebo rušiť zastavujúci výrok krajského súdu.
V danom prípade je však od zákonného dôvodu zastavenia konania závislí výrok o náhrade trov konania, keďže dôvody zastavenia konania ustanovené v § 250d ods. 3 OSP sú na ťarchu žalobcu a dôvody zastavenia konania obsiahnuté v § 250i ods. 4 OSP, sú naopak na ťarchu žalovanej. Je nesporné, že žalovaná zrušila svojim rozhodnutím napadnuté rozhodnutie na základe svojho vlastného uváženia, to znamená, že ju k tomu neprimäla žiadna iná skutočnosť, ako to bolo napríklad v žalovanej spomínanej obdobnej veci vedenej na najvyššom súdu pod sp. zn. 3Sžo/11/2011, v ktorej dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia bolo uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 To 9/2009 zo dňa 4. augusta 2010, ktorým pominul obligatórny dôvod pozastavenia výkonu advokácie žalobcovi.
Z uvedeného nepochybne vyplýva, že v danom prípade bolo konanie, začaté na základe včas uplatnenej žaloby, zastavené z dôvodu správania žalovanej, ktorá po podaní žaloby zrušila napadnuté rozhodnutie a preto je namieste, aby žalobcovi nahradila účelne vynaložené trovy konania, ktoré pozostávajú zo sumy 66 eur za zaplatený súdny poplatok.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu podaním odvolania žiadne trovy konania nevznikli (súdny poplatok za podané odvolanie bude žalobcovi vrátený samostatným rozhodnutím prvostupňového súdu) a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko nebola v odvolacom konaní úspešná.
Záverom dáva Najvyšší súd Slovenskej republiky prvostupňovému súdu do pozornosti, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude potrebné v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku za podané odvolanie žalobcu, nakoľko podľa poznámky k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu k citovanému zákonu, sa súdne poplatky platia v rovnakej sadzbe i v odvolacom konaní, avšak iba pokiaľ sa odvolanie týka veci samej. V danom prípade však bolo predmetom preskúmavania odvolacím súdom procesné rozhodnutie o zastavení konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok