6Sžo/88/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcov: 1/ W. X., nar. X.X.XXXX, bytom E. J. XX, XXX XX E. W., 2/ Poľovnícke združenie Gemerské Teplice, IČO: 00178144, so sídlom Ľudmily Podjavorinskej 743/2, 050 01 Revúca, zastúpených advokátom JUDr. Zsoltom Hodosim, so sídlom Nám. priateľstva 2166/11, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Okresný úrad Revúca, pozemkový a lesný odbor, pracovisko Revúca, so sídlom Komenského 1237/40, 050 01 Revúca, za účasti ďalšieho účastníka: Poľovnícka organizácia PM Gemerské Teplice, so sídlom Poľnohospodársky dvor VKK Hucín, IČO: 42198518, 049 13 Hucín, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Halajom, so sídlom Nám. Slobody 2, 050 01 Revúca o preskúmanie opatrenia Obvodného lesného úradu Revúca č. 400/2013 zo dňa 11. júna 2013 o odvolaní žalovaného a ďalšieho účastníka konania proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S 254/2013-65 zo dňa 10. apríla 2014, v spojení s opravným uznesením č.k. 24S 254/2013-73 zo dňa 30. mája 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrici č. k. 24S 254/2013-65 zo dňa 10. apríla 2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 24S 254/2013-73 zo dňa 30. mája 2014 z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalobcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom č. k. 24S 254/2013-65 zo dňa 10. apríla 2014 podľa § 250j ods. 2, písm. a/ O.s.p. opatrenie Obvodného lesného úradu Revúca č. 400/2013 zo dňa 11. júna 2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcom trovy konania 563,13 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a zaplatiť ich právnemu zástupcovi žalobcov do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci vychádzajúc zo skutkového stavu vyplývajúceho z predloženého administratívneho spisu dospel k záveru, že dôvody žalobcu uvedené v žalobe odôvodňujú zrušenie napadnutého opatrenia žalovaného správneho orgánu.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu posudzoval v intenciách ustanovení § 80 ods. 1, 3 zákona č. 274/2009 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2013 v spojení s § 5 ods.1 až 7, s §11 ods. 1, 2, 3 s § 13 ods. 1 až 7, s § 14 ods. 1, 2, 3 a s § 16 ods. 1, 2, 3, s § 79 ods. 2, písm. c/ uvedeného zákona, ako aj v intenciách ustanovení § 2 ods. 2 zákona č. 23/1962 Zb. v spojení s § 14 ods. 1, 2, 3 a s § 16 ods. 1, 2, 3, 4, tohto zákona, ktorú právnu úpravu citoval, postupom podľa ustanovení piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo.

Krajský súd z obsahu správneho spisu zistil, že ďalší účastník podaním doručeným Obvodnému lesnému úradu v Revúcej 7. júna 2013 požiadal o zaevidovanie nájomnej zmluvy o užívaní Poľovného revíru č. 31 Gemerské Teplice, ktorá bola uzatvorená 7. júna 2013; priložil notársku zápisnicu z 25. apríla 2013, ktorou bol osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Gemerské Teplice, ktoré sa konalo 23. apríla 2013; obsahom notárskej zápisnice je osvedčenie uznesení prijatých na tomto zhromaždení; zvolávateľmi zhromaždenia boli Lesy SR, š.p. a Slovenský pozemkový fond, pričom zhromaždenie bolo zvolené podľa § 5 zákona č. 274/2009 Z.z. vyhláškou, ktorá bola vyvesená 15 dní na úradnej tabuli Obvodného lesného úradu v Revúcej a úradných tabuliach Obecných úradov v Hucíne, Gemerských Tepliciach, Gemerskom Sade a v Licinciach; podľa prezenčnej listiny sa zhromaždenia zúčastnilo 89,3 % vlastníkov poľovných pozemkov, počítaných podľa výmery pozemkov Poľovného revíru Gemerské Teplice; zhromaždenie sa uznieslo na tom, že zvolávatelia majú spolu 64,49 % poľovných pozemkov a tiež užívateľom poľovného revíru bude poľovnícka organizácia PM Gemerské Teplice so sídlom Poľnohospodársky dvor VKK Hucín a to počtom hlasov 84,28 % počítaných podľa výmery pozemkov Poľovného revíru Gemerské Teplice; zhromaždenie tiež zvolilo splnomocnencov na podpísanie zmluvy podľa § 5 zákona č. 274/2009 Z.z. a schválilo výšku náhrady za užívanie poľovných pozemkov; zo zápisnice ďalej vyplýva, že dvaja zo zúčastnených - p. J. J. a MVDr. H. A. namietali legitimitu zhromaždenia, pričom druhý z nich aj z dôvodu, že Lesy SR a Slovenský pozemkový fond majú stále podpísané nájomné zmluvy s Poľovníckym združením Gemerské Teplice, od ktorých neodstúpili a sú preto obligačno-právne záväzné, a preto by nemalo zhromaždenie pokračovať.

Krajský súd konštatoval, že z § 80 ods. 1 a 3 zákona č. 274/2009 Z.z. vyplýva, že zákonodarca ponechal stav založený podľa predchádzajúceho zákona č. 23/1962 Zb. v oblasti zmlúv, na základe ktorých boli užívané poľovné revíry poľovnými organizáciami v platnosti bez toho, aby tieto bolo potrebné prispôsobiť novej právnej úprave a s tým, že už začaté konania sa dokončia podľa prechádzajúceho predpisu. Schvaľovanie zmlúv uzatvorených medzi poľovníckou organizáciou a vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré patrilo podľa predchádzajúcej právnej úpravy do kompetencie správneho orgánu a riadilo sa správnym poriadkom bolo novou právnou úpravou nahradené evidenciou zmlúv, na ktorú sa správny poriadok nevzťahuje. Poukazom na to, že vlastníci poľovných pozemkov v predmetnom revíri uzavreli zmluvu podľa predchádzajúceho predpisu pred 1. septembrom 2009, krajský súd uviedol, že ustanovenie § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. zakazuje žalovanému zaevidovať zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva. Ďalej konštatoval, že podľa § 80 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. zmluvy, ktoré boli uzatvorené pred 1. septembrom 2009 zostávajú v platnosti na dobu, na ktorú boli uzatvorené, dajúc do pozornosti, že uvedené ustanovenie nehovorí o schválených, a teda v zmysle zákona č. 23/1962 Zb. platných zmluvách, ale o zmluvách uzatvorených pred 1. septembrom 2009, zastávajúc názor, že je potrebné v zmysle tohto pravidla vykladať aj § 16 ods. 2 zákona, teda pravidlo, že zaevidovaniu zmluvy bráni už zaevidovaná iná zmluva tak, že evidencii ďalšej zmluvy bráni aj podľa predchádzajúceho predpisu skôr začaté konanie o schválení inej zmluvy. Takýto výklad krajský súd považoval v súlade s princípom právneho štátu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je princíp právnej istoty. Podľa názoru krajského súdu žalovaný použil výklad § 16 zákona č. 274/2009 Z.z., ktorý opomína znenie predchádzajúcich ustanovení, čím ignoroval v čase evidencie existujúci právny stav vzťahujúci sa k užívaniu poľovných pozemkov v predmetnom poľovnom revíri. Námietku žalovaného o nepreskúmateľnosti evidencie alebo neevidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu 2/ krajský súd považoval za nedôvodnú. Krajský súd poukazom na to, že v zmysle § 244 ods. 2 a 3 O.s.p. a § 248 O.s.p. predmetom súdneho prieskumu môže byť každé rozhodnutie správneho orgánu bez ohľadu na formu, v akej je vydané a bez ohľadu na to, či je vydané v konaní, ktoré sa spravuje zákonom č. 71/1967 Zb. alebo iným predpisom, pokiaľ takéto rozhodnutie nie je zo súdneho prieskumu vylúčené zákonom, konštatoval, že podmienkou preskúmateľnosti je, že ide o rozhodnutie, ktoré upravuje práva a povinnosti alebo ktorým môžu byť práva a povinnosti osôb priamo dotknuté. Mal za to, že evidenciou zmluvy o užívaní poľovného revíru táto v zmysle cit. § 14 ods. 3 písm. g/ zákona č. 274/2009 Z.z. nadobúda účinnosť, a preto evidencia zmluvy je teda opatrenie správneho orgánu, ktorým môžu byť práva a povinnosti osôb priamo dotknuté, pričom nejde o rozhodnutie, ktoré by bolo vylúčené zo súdneho prieskumu v zmysle § 248 O.s.p. alebo zákonom č. 274/2009 Z.z., či iným predpisom. Podľa názoru krajského súdu žalobca 2/ bol tou osobou, o ktorej žiadosti na schválenie zmlúv bolo v čase vydávania opatrenia a evidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru napadnutého v tomto konaní, vedené konanie podľa predchádzajúceho predpisu, a preto bol osobou, ktorej právo, a to konkrétne právo užívať predmetný poľovný revír za účelom výkonu práva poľovníctva, o ktorom sa schvaľovaním zmluvy podľa predchádzajúceho predpisu v podstate rozhoduje, mohlo byť priamo dotknuté.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu konania.

II.

Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie vo veci zastavil. Alternatívne navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi náhradu trov konania neprizná.

V dôvodoch odvolania žalovaný namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny z dôvodov uvedených v § 205 ods.2, písm. e/ a f/ O.s.p. -doteraz zistený stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný poukazom na znenie nájomných zmlúv na výkon práva poľovníctva medzi Lesmi SR š.p a PZ Gemerské Teplice, IČO: 00178144 a Slovenským pozemkovým fondom a PZ Gemerské Teplice, IČO: 00178144 predložené na Obvodný lesný úrad Revúca, dňa 16.1.2008, ako prílohy žiadosti žalobcu 2/ (PZ Gemerské Teplice, IČO: 00178144 ), kde sa uvádza, že zmluvy sa uzatvárajú na dobu 10 rokov od schválenia orgánu štátnej správy, uviedol, že pokiaľ neboli schválené orgánom štátnej správy nemožno hovoriť o uzatvorených a platných zmluvách tak ako to uvádza prvostupňový súd. Mal za to, že § 80 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. jednoznačne hovorí o zmluvách, ktoré boli schválené v zmysle zákona č. 23/1962 Zb. a postupom v zmysle správneho poriadku, z čoho jednoznačne vyplýva tá skutočnosť, že zmluvy aby boli platné v zmysle zákona č. 23/1962 Zb. museli byť schválené v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. príslušným orgánom štátnej správy. Tvrdil, že nakoľko zákon č. 274/2009 Z.z. upravuje iný postup pri postúpení výkonu práva poľovníctva, preto v prechodných ustanoveniach § 80 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z umožnil dokončiť správne konania začaté pred 1. septembrom podľa zákona č. 23/1962 Zb.. Konštatoval, že z predloženia žiadosti na schválenie nájomných zmlúv na výkon práva poľovníctva zmysle zákona č. 23/1962 Zb. automaticky nevyplýva, že tieto zmluvy budú aj schválené a ich právne účinky nastávajú až po schválení orgánom štátnej správy.

Žalovaný poukazom na právnu úpravu § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ), § 47 ods. 1 OZ a § 16 zákona č. 23/1962 Zb., ktorú citoval, uviedol, že z uvedeného je zrejmé, že zmluvy, ktoré doložilo PZ Gemerské Teplice, IČO: 00178144 k žiadosti zo dňa 16.1.2008 o schválenie nájomných zmlúv o výkone práva poľovníctva na vtedajší Obvodný lesný úrad Revúca, nie je možné pred ich schválením orgánomštátnej správy brať ako zmluvy uzatvorené platné a účinné.

Žalovaný ďalej dôvodil, že predloženie zmluvy na zaevidovanie v zmysle § 16 zákona 274/2009 Z.z. vtedajší Obvodný lesný úrad Revúca bral ako povinnosť akceptovať takto prejavenú vôľu 84,28 % vlastníkov, aj pri aj pri rozhodovaní o schválení resp. neschválení nájomných zmlúv o výkone práva poľovníctva v zmysle § 16 ods. 1 zákona 23/1962 Zb..

Záverom žalovaný vyslovil názor, že vtedajší Obvodný lesný úrad v Revúcej svojim opatrením č. 400/2013 zo dňa 11. júna 2013 zaevidoval zmluvu vlastníkov o užívaní poľovného revíru Gemerské Teplice uzavretú v zmysle ust. § 13 zákona 274/2009 Z.z. a postupoval v zmysle zákonov platných v Slovenskej republike, majúc za to, že postup, ktorým predloženú zmluvu zaevidoval bol správny a jediný možný. Trval na tom, že v posudzovanej veci sú splnené všetky predpoklady požadované zákonom pre zaevidovanie predloženej zmluvy a zároveň v posudzovanej veci absentovali prekážky zaevidovania uvedené v § 16 ods. 2 uvedeného zákona. Poukázal na to, že zákonodarca pritom nedal lesným úradom možnosť rozhodnúť sa, či predloženú zmluvu spĺňajúcu zákonom predpísané náležitosti zaevidujú, alebo nezaevidujú a zaevidovanie zmluvy v prípade splnenia predpokladov uvedených v ust. § 16 tohto zákona bolo povinnosťou vtedajšieho lesného úradu.

Proti uvedenému rozsudku sa včas odvolal aj pribratý účastník PO PM Gemerské Teplice. Navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.

V dôvodoch odvolania pribratý účastník namietal správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p. a to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Vyslovil názor, že prvostupňový správny súd správne právne posúdil celú vec, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym právnym záverom a jeho rozhodnutie je vecne správne zodpovedajúce zákonu. S dôvodmi žalovaného uvedenými v jeho odvolaní nesúhlasil.

III.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania žalovaného a pribratého účastníka (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu (opatrenie) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie (opatrenie) žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe, ako aj s argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho vyjadrení k žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia (opatrenia) žalovaného.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správnehoorgánu, ktorým rozhodnutím (opatrením ) žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o zaevidovaní Zmluvy o užívaní poľovného revíru Gemerské Teplice v zmysle § 16 zákona č. 274/2009 Z.z..

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods.2 O.s.p.).

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).

Podľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl.2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR).

Odvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi účastníkmi konania v prieskumnom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej úpravy prechodného ustanovenia § 80 zákona č. 274/2009 Z.z. vo vzťahu k postupu orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva vo veci zaevidovania Zmluvy o užívaní poľovného revíru č. 31 Gemerské Teplice v zmysle § 16 zákona č. 274/2009 Z.z., a preto odvolací súd zameral svoju pozornosť na uvedenú spornú skutočnosť.

Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č. 274/2009 Z.z. evidenciu zmluvy vykoná príslušný obvodný lesný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notársky osvedčená zápisnica z rokovania zhromaždenia. (§ 64 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti - Notársky poriadok).

Obvodný lesný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

Podľa § 13 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 274/2009 Z.z. užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

Ak je uzatvorená zmluva, užívateľ poľovného revíru alebo poverená poľovnícka organizácia podľa odseku 5 má právo vstupovať na poľovné pozemky a na poľné a lesné cesty. Ten, komu bolo užívanie poľovného revíru postúpené zmluvou, nesmie ďalej postúpiť inému užívanie poľovného revíru ani jeho časti. Lov zveri poľovníckym hosťom sa za postúpenie užívania poľovného revíru nepovažuje.

Ak v poľovnom revíri, v ktorom je uzatvorená zmluva, došlo k zmene vlastníckeho práva k poľovným pozemkom, preberá nový vlastník práva a záväzky doterajšieho vlastníka vyplývajúce zo zmluvy.

Podľa § 79 ods. 1, 2 písm. c/ zákona č. 274/2009 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ( zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisoch - správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak.

Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.

Podľa § 80 ods. 1, 3 písm. c/ zákona č. 274/2009 Z.z. zmluvy uzatvorené pred 1. septembrom 2009 zostávajú v platnosti na dobu, na ktorú boli uzatvorené.

Správne konanie začaté pred 1. septembrom 2009 sa dokončí podľa doterajšieho právneho predpisu.

Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 zákona č. 23/1962 Zb. o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka (ďalejlen "vlastník poľovného revíru"), alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru (ďalej len "vlastníci spoločného poľovného revíru").

Vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods. 2), alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať (§ 16). Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere na poľovné pozemky.

Výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane. Podľa § 16 ods. 1, 2, 3 zákona č. 23/1962 Zb. zmluva o posúdení výkonu práva poľovníctva musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo predĺženie treba schválenie okresného národného výboru.

Jedno poľovnícke združenie smie uzavrieť zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva len v jednom poľovnom revíre. Výnimky môže vo zvlášť odôvodnených prípadoch povoliť okresný národný výbor na odporúčanie krajského výboru Československého poľovníckeho zväzu.

Poľovnícke združenie nesmie postúpiť inému výkon práva poľovníctva v poľovnom revíre, ani v jeho časti.

Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca zákonom č. 247/2009 Z.z. s účinnosťou od 1. septembra 2009 zveril do právomoci orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva rozhodovať o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 tohto zákona za predpokladu splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 16 ods. 1 uvedeného zákona, pričom súčasne v § 16 ods. 2 ustanovuje podmienku zákazu zaevidovania tejto zmluvy tak, že obvodný lesný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. Nová právna úprava nahradila právnu úpravu ustanovenú zákonom č. 23/1962 Zb. upravujúcu postup pri postúpení výkonu práva poľovníctva, súčasťou ktorého bolo oprávnenie vstupovať na poľovné pozemky, uznaných za poľovný revír, v zmysle ktorej výkon práva poľovníctva bolo možné prenajať poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platil § 4 primerane (§ 14), zmluvou o postúpení výkonu práva poľovníctva uzatvorenej písomne na čas 10 rokov, pre platnosť ktorej zmluvy, jej zmeny alebo predĺženie zákonodarca ustanovil schválenie okresným národným výborom (§ 16 ods.1). V zmysle právnej úpravy zákona č. 23/1962 Zb. za platnú zmluvu o postúpení práva poľovníctva teda bolo možné považovať len zmluvu o postúpení práva poľovníctva uzatvorenú písomne na čas 10 rokov a schválenú orgánom štátnej správy na úseku poľovníctva a teda až po právoplatnom schválení zmluvy, táto nadobudla platnosť a účinnosť. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 274/2009 Z.z. v zmysle prechodného ustanovenia § 80 ods.1 tohto zákona zmluvy uzatvorené pred 1. septembrom 2009 zostali v platnosti na dobu, na ktorú boli uzatvorené. Pokiaľ však zmluva o postúpení práva poľovníctva uzatvorená za účinnosti zákona č. 23/1962 Zb. nebola schválená pred účinnosťou zákona č. 274/2009 Z.z. a teda k účinnosti tohto zákona (1.9.2009) nenadobudla platnosť, nebola spôsobilá vyvolať účinky existencie zmluvy o postúpení práva poľovníctva. Vychádzajúc z logického výkladu právnej úpravy zákonodarcom ustanovenej v prechodnom ustanovení § 80 ods.1 zákona č. 274/2009 Z.z. je zrejmé, že zákonodarca ponechal v platnosti zmluvy uzatvorené pred 1. septembrom 2009, teda zmluvy uzatvorené podľa predchádzajúcej právnej úpravy zákonom č. 23/1962 Zb., na dobu, na ktorú boli uzatvorené. Treba súhlasiť s argumentáciou súdu prvého stupňa, že pokiaľ aj zákonodarca výslovne v prechodnom ustanovení neuvádza „platnej zmluvy“, ostávajú v platnosti zmluvy uzatvorené pred 1.9.2009 na dobu, na ktorú boli uzatvorené, avšak vychádzajúc z výkladu právnej úpravy in rácio, takéto zmluvy ako obligačný záväzok zostal v platnosti a zaväzoval len účastníkov zmluvy, pokiaľ však neboli podľa predchádzajúcej úpravy zákona č. 62/1962 Zb. príslušným orgánom štátnej správy schválené ku dňu účinnosti zákona č. 274/2009 Z.z. nenadobudli platnosť a účinnosť voči tretím osobám.

Z uvedených dôvodov pri skúmaní splnenia zákonných podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru bolo povinnosťou príslušného orgánu štátnej správy zisťovať, či zmluvu uzatvorilafyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1, podpísali ju vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy bola predložená notársky osvedčená zápisnica z rokovania zhromaždenia. (§ 64 zákona č. 323/1992 Zb.), teda splnenie podmienok zákonodarcom predpokladaných v právnej norme ustanovenej v § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z.. Zákonodarca v právnej norme § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Zb. negatórne ustanovuje podmienku brániacu zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru, keď stanoví, že obvodný lesný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, (ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1). Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy zaevidovaniu zmluvy o užívanie poľovného revíru teda bráni prekážka, že k totožnému poľovnému revíru existuje už zaevidovaná iná zmluva. Ako prekážka je potom iná zmluva zaevidovaná k totožnému poľovnému revíru podľa ustanovení zákona č. 274/2009 Z.z. v zmysle § 16 ods.1, alebo zmluva uzatvorená podľa predchádzajúcej právnej úpravy zákonom č. 23/1962 Zb., ktorá ku dňu účinnosti zákona č. 274/2009 Z.z. nadobudla platnosť a účinnosť, keďže nová právna úprava zákona č. 274/2009 Z.z. „zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru“ nahradila prechádzajúcu právnu úpravu zákona č. 23/1962 Zb. „schvaľovanie zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri“.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd v danom prípade považoval postup právneho predchodcu žalovaného správneho orgánu za súladný s § 16 ods. 1, 2 zákona č. 274/2009 Z.z., keď napadnutým rozhodnutím (opatrením ) zaevidoval predloženú zmluvu o užívaní poľovného revíru, keď zo skutkových okolností je zrejmé, že žiadateľ o zaevidovanie zmluvy so žiadosťou predložil podklady v súlade s § 16 ods. 1 tohto zákona a zaevidovaniu predmetnej zmluvy nebránila zákonná prekážka zaevidovania inej zmluvy na užívanie poľovného revíru v zmysle § 16 ods. 2, keďže zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva uzatvorená so žalobcom 2/ ku dňu účinnosti zákona č. 274/2009 Z.z. nebola platnou a teda nebola spôsobilá vyvolať účinky inej zmluvy zákonodarcom predpokladanej v § 16 ods. 2 uvedeného zákona. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na to, že zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu je zrejmé, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia (opatrenia) bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o neschválení zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva uzatvorenej žalobcom 2/.

Pokiaľ žalovaný v danej veci namietal nedostatok právomoci súdu na preskúmanie zákonnosti predmetného opatrenia, odvolací súd v celom rozsahu súhlasí s argumentáciou súdu prvého stupňa a súčasne na ňu poukazuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva o zaevidovaní (nezaevidovaní) zmluvy o užívaní poľovného revíru podlieha súdnemu prieskumu v zmysle druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pretože napriek tomu, že na konanie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru sa nevzťahuje správny poriadok, okamihom zaevidovania resp. nezaevidovania tejto zmluvy oprávnený zo zmluvy nadobúda právo (resp. mu nebolo priznané právo) na užívanie poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru a súčasne z toho plynúce povinnosti (§ 25 zákona č. 274/2009 Z.z.).

Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa a to z dôvodov uvedených vyššie. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi 2/ nesvedčalo hmotné právo na ochranu jeho práv ako opomenutému účastníkovi v konaní o zaevidovaní predmetnej zmluvy o užívaní poľovného revíru, keďže ku dňu účinnosti zákona č. 274/2009 Z.z. nenadobudol právo užívania poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru na základe platnej a účinnej zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, uzatvorenej podľa ustanovení zákona č. 23/1962 Zb., keďže táto zmluva ku dňu účinnosti zákona č. 274/1962 Zb. nebola platnou a teda ani účinnou, s poukazom na to, že postupom v zmysle § 80 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. predmetná zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva v čase posudzovania splnenia podmienok pre zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru napadnutým rozhodnutím (opatrením) s konečnou platnosťou nebola schválená, a preto žalobca 2/ nepreukázal, že napadnutým rozhodnutím (opatrením žalovaného boli porušené jeho práva, povinnosti alebo oprávnené záujmy. Hmotné právo ochrany práv svedčalo len žalobkyni 1/ ako vlastníčky dotknutých poľovných pozemkov, avšak z vyššie uvedených dôvodov, vdanom prípade nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia (opatrenia ) a postupu mu predchádzajúceho v rozsahu žalobných dôvodov nebola preukázaná.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zrušil napadnuté rozhodnutie ( opatrenie ) žalovaného, rozhodol vo veci vecne nesprávne a v rozpore so zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 220 zmenil tak, že žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd záverom dodáva, že pokiaľ sa žalobca 2/ cíti byť poškodený na svojich právach uzatváraním ďalších zmlúv týkajúcich sa užívania totožného poľovného revíru, týmto rozhodnutím nie sú dotknuté jeho práva domáhať sa ochrany v inom občiansko súdnom konaní.

Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v tomto konaní nemali úspech.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.