6Sžo/8/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej

veci žalobcu: ATKM, s.r.o. so sídlom Hrnčiarska 23, Košice, v zastúpení JUDr. Gabrielom

Gulbišom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v   Košiciach, B. Němcovej 22,

proti žalovanému : Úrad verejného zdravotníctva   Slovenskej republiky, so sídlom

Trnavská cesta 52, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa  

7. januára 2010, č.: OLP/8554/2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 30. novembra 2011, č. k. 7S/4577/2010-48, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach   č. k.

7S/4577/2010-48   z 30. novembra 2011   z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č.:

OLP/8554/2009   zo dňa 7. januára   2010   a   rozhodnutie   Regionálneho úradu verejného

zdravotníctva Košice   č.: 2009/05653-03/HV zo dňa 1. októbra 2009   z r u š u j e a vec

v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 132,- € na

účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 30. novembra 2011, č. k. 7S/4577/2010-

48 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len 2   6Sžo/8/2012  

„O.s.p.“) zamietol žalobu v znení jej doplnenia písomným podaním zo dňa 17. júna 2010,

ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa  

7. januára 2010, č. : OLP/8554/2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené

rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice č. : 2009/05653-03/HV zo

dňa 1. októbra 2009,   ktorým   bola   uložená žalobcovi   pokuta   vo výške 350,-   €   za

správny delikt podľa ust. § 10 ods. 7 zák.č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej v texte len

„zák. č. 377/2004 Z. z.“ alebo „zákon o ochrane nefajčiarov“), zistený pri výkone kontroly

dodržiavania ustanovení zák. č. 377/2004 Z. z. dňa 28. júla 2009 a 29. júla 2009   v zariadení

„CORNER CAFFÉ“,   Pri prachárni 4, Košice,   na tom skutkovom základe, že žalobca

nezabezpečil dodržiavanie zákazu fajčenia podľa ust. § 7 ods. 1 písm. g/ v spojení s ust. § 8

ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 377/2004 Z. z., kedy v čase kontrol zákazníci v predmetnej

prevádzke mali na všetkých stoloch k dispozícií popolníky a dvaja zákazníci pri dvoch stoloch

fajčili, pričom predmetné zariadenie je situované v časti komunikačného priestoru

obchodného centra a konzumný priestor (stoličková kapacita 54 miest) nie je stavebne

uzavretý od komunikačného priestoru obchodného centra (z dvoch strán je oddelený len

kovovou konštrukciou opatrenou dekoračnými prvkami – rákosie.) O trovách konania

rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi

právo na ich náhradu nepriznal.

Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj konania, ktoré vydaniu

rozhodnutia predchádzalo, v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval vecnú správnosť

a zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. V celom rozsahu sa stotožnil s právnou

argumentáciou ako i právnym posúdením veci žalovaným správnym orgánom pričom

zdôraznil, že v danom prípade bolo potrebné príslušné ustanovenia zákona vykladať

predovšetkým s prihliadnutím na účel zák. č. 377/2004 Z. z. vymedzený v ust. § 1 citovaného

zákona s tým, že tento zákon upravuje podmienky ochrany ľudí pred vznikom závislosti od

nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku a tabakových

výrobkoch, pred škodlivými účinkami fajčenia a pred inými spôsobmi používania tabakových

výrobkov, ktoré poškodzujú zdravie fajčiarov a nefajčiarov bezprostredne vystavených

účinkom fajčenia, podmienky ochrany ľudí pred výrobkami, ktoré sú určené na fajčenie

a neobsahujú tabak a podmienky predaja výroby, označovania a uvádzania tabakových

výrobkov do obehu. Vychádzajúc z gramatického i logického výkladu ust. § 7 ods. 1 písm.

g/   citovaného zákona účinného ku dňu 31. augusta 2009,   ako aj s poukazom na dôvodovú 3   6Sžo/8/2012  

správu   k novele citovaného zákona č. 87/2009 krajský súd poukázal na zvýšenú potrebu

ochrany nefajčiarov pred   účinkami   pasívneho   fajčenia najmä v baroch, reštauráciách

a v nákupných centrách a na zastávkach hromadnej dopravy osôb, kedy je potrebné dlhodobo

vytvárať aj podmienky na ochranu nefajčiarov na všetkých verejných miestach, kde dochádza

k zhromažďovaniu osôb,   a tým zvýšenému riziku pasívneho fajčenia. S prihliadnutím na

charakter predmetnej prevádzky žalobcu,   jej architektonické riešenie i situovanie v rámci

obchodného centra, tak ako to bolo špecifikované v predmetných rozhodnutiach jednotlivých

správnych orgánov, vychádzajúc predovšetkým   z účelu zákona o ochrane nefajčiarov

dospel krajský súd k záveru o zodpovednosti žalobcu za spáchaný správny delikt, ktorý mu

bol kladený za vinu a žalobu preto ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p.

zamietol.    

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu,

že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal aby odvolací súd

rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca považoval

rozhodnutie žalovaného za nedôvodné v rozpore s právnou normou a zastával názor, že

krajský súd mal žalobe vyhovieť. Žalobca vyjadril presvedčenie, že rozhodnutie žalovaného

je v rozpore so zákonom o ochrane nefajčiarov, pretože podľa schválenej zákonnej úpravy

kaviareň sa nepovažuje za predajňu v zmysle ust. § 2 ods. 4 písm. j/ citovaného zákona,

v ktorej je zakázané fajčiť a rovnako ani obchodnému centru nemožno prisúdiť charakter

predajne. Uviedol, že naďalej zostal sporným výklad pojmu predajňa, ktorý nebol

napadnutým rozhodnutím objasnený. Žalobca zdôraznil,   že   jeho prevádzka   nespĺňa také

podmienky stanovené zákonom, pre ktoré by podliehala správnej zodpovednosti za daný

správny delikt. Žalobca ďalej namietal, že krajský súd sa nevysporiadal formou prípadného

dokazovania ani s jeho námietkou ohľadne porušenia zásady proporcionality a rovnosti pred

zákonom, keď správny orgán podobným subjektom v iných obchodných centrách

v Košiciach (ale i v iných mestách Slovenskej republiky) neukladal finančné sankcie resp.

o ich uložení do podania tejto žaloby nemal žalobca vedomosť. Rovnako sa krajský súd

žiadnym spôsobom nevysporiadal s označeným dôkazom, a to vystúpením jedného

štatutárneho zástupcu žalovaného   na tlačovej besede dňa 27. mája 2011, ktorú označil

žalobca v podanej žalobe ako dôkaz, nakoľko podľa názoru žalobcu práve tento dôkaz

spochybňuje samotné vyjadrenie žalovaného k danému sporu, ktoré podal dňa 30. júla 2010.

Záverom   žalobca   uviedol, že výklad zákona nad rámec jeho výkladu zákonodarcom

a použitie takéhoto rozširujúceho výkladu v konkrétnom prípade v neprospech žalobcu ako 4   6Sžo/8/2012  

kontrolovaného subjektu nemôže byť zákonným postupom správneho orgánu, a teda

rozhodnutie súdu spočívajúce v jeho faktickom potvrdení,   je tiež založené na nesprávnom

právnom posúdení.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava svojho

doterajšieho stanoviska   k žalobe, pričom argumenty žalobcu považoval za jednostranné,

tendenčné a postavené na nesprávnych interpretačných podkladoch, nemajúcich oporu

v zákone. Podľa názoru žalovaného predajné miesta so svojím verejnosti prístupným

priestorom priamo na chodbe,   sú   súčasťou architektonického celku obchodného centra,

pričom kaviareň žalobcu je od ostatného priestoru oddelená z dvoch strán múrom, inak len

sčasti dekoratívnymi rákosovými konštrukciami, netvorí teda oddelený priestor ako sa

domnieva žalobca. Takýto výklad zákona zodpovedá podľa žalovaného jednému zo

základných cieľov a aj výkladov pravidiel zákona o ochrane nefajčiarov v ust. § 1 písm. a/

zák. č. 377/2004 Z. z.,   v zmysle ktorého tento upravuje podmienky ochrany ľudí pred

škodlivými účinkami fajčenia a pred inými spôsobmi používania tabakových výrobkov, ktoré

poškodzujú zdravie fajčiarov a nefajčiarov bezprostredne vystavených účinkom fajčenia.

Opačný výklad by fakticky aj právne znamenal akceptovanie   porušovania zákazu fajčenia

v predajniach všetkých typov predajní, v zariadeniach spoločného stravovania aj v časti pre

nefajčiarov a v konečnom dôsledku aj vystavenie zamestnancov všetkých prevádzok v tomto

obchodnom centre fajčeniu bez ohľadu na to, že sú nefajčiari.

Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Sžo/8/2011 zo dňa 14. decembra 2011 z ktorého je zrejmé, že v prípade absencie bližšej

špecifikácie pojmu „stavebne oddelená“ tento je potrebné vykladať v súvislosti s účelom

tohto zákona ako aj jeho ostatnými ustanoveniami, tak, aby bol z výkladu zreteľný zámer

a logický zmysel predmetnej právnej úpravy. Pre žalobcu totiž z ust. § 8 ods. 1 zákona

o ochrane nefajčiarov vyplýva povinnosť utvárať podmienky na zabezpečenie ochrany

nefajčiarov pred škodlivým vplyvom tabakového dymu a dymu z výrobkov, ktoré sú určené

na fajčenie a neobsahujú tabak a zabezpečovať dodržiavanie zákazov a obmedzení podľa

tohto zákona. Na základe uvedeného vyhodnotil argument žalobcu o neukladaní sankcií iným

subjektom pre porušenie zákona o ochrane nefajčiarov, za nepravdivý.   Podľa názoru

žalovaného v súčasnosti pre predajné miesta v obchodných centrách nie je možné použiť tak

zúžený výklad ustanovení zákona o ochrane nefajčiarov, ako sa o to snaží žalobca.  

5   6Sžo/8/2012  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.

v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré

mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení   s § 211 a nasl. O.s.p.)

v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je

opodstatnené. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja

ods. 2 vety prvej O.s.p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť

dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 27. februára 2013 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 O.s.p.).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení   druhej

hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti

rozhodnutiam a postupom správnych orgánov - § 247 a nasl. O.s.p.)   preskúmať zákonnosť

postupu a horeoznačeného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu,   ktorým bolo

zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Regionálneho úradu verejného

zdravotníctva Košice č.: 2009/05653-03/HV zo dňa 1. októbra 2009, o uložení pokuty

žalobcovi podľa ust. § 10 ods. 7 zákona o ochrane nefajčiarov vo výške 350,- €   za správny

delikt spočívajúci   v nezabezpečení zákazu fajčenia   podľa ust. §   7 ods.1 písm. g/   zákona

o ochrane nefajčiarov.

Podľa ust. § 1 zákona č. 377/2004 Z. z., tento zákon upravuje:

a) podmienky ochrany ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej

zložky nachádzajúcej sa v tabaku a v tabakových výrobkoch, pred škodlivými účinkami

fajčenia a pred inými spôsobmi používania tabakových výrobkov, ktoré poškodzujú zdravie

fajčiarov a nefajčiarov bezprostredne vystavených účinkom fajčenia,

b) podmienky ochrany ľudí pred výrobkami, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak,

c) podmienky predaja, výroby, označovania a uvádzania tabakových výrobkov do obehu. 6   6Sžo/8/2012  

Podľa ust. § 7 ods. 1 písm. g/ zákona č. 377/2004 Z. z., zakazuje sa fajčiť v úradných

budovách, v uzavretých verejne prístupných priestoroch všetkých typov   predajní, v

divadlách, v kinách, na výstaviskách, v múzeách a galériách.  

Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 377/2004 Z. z., fyzická osoba -podnikateľ a

právnická osoba sú povinné utvárať podmienky na zabezpečenie ochrany nefajčiarov pred

škodlivým vplyvom tabakového dymu a dymu z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a

neobsahujú tabak, zabezpečovať dodržiavanie zákazov a obmedzení podľa tohto zákona.

Podľa ust. § 10 ods. 7 zák. č. 377/2004 Z. z., orgány verejného zdravotníctva uložia

pokutu od 331 eur do 3 319 eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak

nezabezpečí dodržiavanie zákazov podľa § 7 ods. 1 písm. b/ až i/.

Z obsahu spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, odvolací

súd zistil, že dňa 28. júla 2009 a 29. júla 2009   v zariadení žalobcu v kaviarni „CORNER

CAFFÉ“ v obchodnom centre   Carrefour Košice, Pri prachárni 4,   Košice, bola   vykonaná

kontrola zameraná   na dodržiavanie zákona č. 377/2004 Z. z.. Zo záznamu z uvedenej

kontroly vyplývajú kontrolné zistenia,   že   došlo k porušeniu ustanovení zákona o ochrane

nefajčiarov, a to ust. § 7 ods. 1 písm. g/, na tom skutkovom základe, keď bolo zistené, že

zákazníci v predmetnej prevádzke mali na všetkých stoloch k dispozícii popolníky a dvaja

zákazníci pri dvoch stoloch fajčili, pričom predmetné zariadenie je situované v časti

komunikačného priestoru obchodného centra a konzumný priestor (stoličková kapacita) je z

dvoch strán od komunikačného priestoru obchodného centra oddelený len kovovou

konštrukciou opatrenou dekoračnými prvkami (rákosie).

Žalobcovi bolo listom zo dňa 10. augusta 2009, č. 2009/05653-01/HV oznámené

začatie správneho konania pre porušenie ust. § 7 ods. 1 písm. g/ zák. č. 377/2004 Z. z., ku

ktorému sa žalobca písomne vyjadril s tým záverom, že prevádzka nachádzajúca sa

v obchodnom centre Carrefour   nespĺňa podmienky vyššie uvedenej definície uzavretého

verejne prístupného priestoru predajne, na ktorý sa s účinnosťou od 1. apríla 2009 vzťahuje

zákaz fajčenia, nakoľko za predajňu nie je možné považovať ani obchodné centrum ako celok,

pretože zákon nezakazuje fajčenie v obchodných centrách a nie je ani priestorom

nachádzajúcim sa vo verejne prístupnom priestore iných predajní obchodného centra, teda

nenachádza sa v komunikačnom priestore obchodného centra a ide o samostatný priestor 7   6Sžo/8/2012  

stavebne dispozične oddelený od verejne prístupných priestorov predajní obchodného centra,

vybavený vzduchotechnikou zabezpečujúcou dostatočné odvetranie prevádzky.  

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach, rozhodnutím zo dňa

1. októbra 2009,   č.:   2009/05653-03/HV   za správny delikt spočívajúci v nezabezpečení

dodržania zákazu fajčenia v zmysle § 7 ods.1 písm. g/ zák. č. 377/2004 Z. z. uložil žalobcovi

pokutu vo výške 350, - €   podľa ust. § 10 ods. 7 zák. č. 377/2004 Z. z.,   ktorú mu uložil

zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet správneho orgánu.

Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu bolo rozhodnutím

žalovaného zo dňa 7. januára 2010, č.: OLP/8554/2009 zamietnuté a rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu bolo potvrdené.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dôvodil, že ustanovenie ktorým žalobca

porušil svoju povinnosť je treba vykladať predovšetkým s prihliadnutím na účel zákona

o ochrane nefajčiarov, keďže priestor do ktorého ústi predmetná kaviareň, ako prevádzka

žalobcu, je verejne prístupným priestorom uzavretým v rámci obchodného centra, a preto sa

naň vzťahuje zákaz fajčenia. Napriek tomu, že prevádzka žalobcu nie je definovaná ako

predajňa v zmysle ust. §   2 ods. 4 písm. j/ citovaného zákona,   jej architektonické riešenie

a situovanie   je v rámci obchodného centra, tak ako to bolo špecifikované v zázname

o kontrole a vychádzajúc z účelu zákona o ochrane nefajčiarov, dospel krajský súd k záveru

o porušení povinnosti žalobcu.

Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že skutkový stav v posudzovanej veci medzi

účastníkmi konania sporný nebol.

Spornou ostala otázka, či došlo zo stranu žalobcu k naplneniu skutkovej podstaty

správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 7 ods.1 písm. g/   zákona o ochrane nefajčiarov,

v zmysle ktorého sa zakazuje fajčiť v úradných budovách, v uzavretých verejne prístupných

priestoroch všetkých typov predajní, v divadlách, v kinách, na výstaviskách, v múzeách

a galériách.

V posudzovanej veci je nespornou skutočnosťou, že prevádzka žalobcu nachádzajúca

sa v obchodnom centre Carrefour predstavuje kaviareň a nejde teda o predajňu. Za stavu,  

že zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane nefajčiarov zákaz fajčenia v obchodných 8   6Sžo/8/2012  

centrách nevyplýva, zákonné podmienky pre sankčný postih žalobcu splnené neboli, resp.

k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu   v zmysle uvedeného zákonného

ustanovenia zo strany žalobcu nedošlo.

Podľa názoru odvolacieho súdu,   pri aplikácii rozporuplných, nejasných ustanovení

zákona je súd nesporne povinný použiť všeobecné interpretačné pravidlá. Nemožno však

interpretovať niečo, čo v zákone nie je alebo interpretáciou k takémuto záveru dospieť. Pri

výklade   citovaného zákonného ustanovenia §   7 ods. 1 písm. g/   zákona o ochrane

nefajčiarov treba vychádzať z toho, čo zákonodarca v zákone uviedol, a nie z toho, čo snáď

uviesť chcel, ale do zákona nevčlenil.  

V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu vládneho

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov   s navrhovanou

účinnosťou od 1. júla 2013 (ktorý bol doručený   Národnej rade Slovenskej republiky  

8. februára 2013), z ktorej vyplýva, že „dnešný právny stav nevytvára dostatočné podmienky

na ochranu nefajčiarov pred účinkami pasívneho fajčenia, ktorému sú nefajčiari   vystavení

napríklad v obchodných domoch. V súlade s medzinárodnými dokumentmi uvedenými

v predkladacej správe (Rámcový dohovor o kontrole tabaku a odporúčanie Rady z  

30. novembra 2009 o prostredí bez dymu) sa v návrhu novely zák. č. 377/2004 Z. z na účel

zabezpečenia zvýšenej ochrany nefajčiarov zakazuje fajčiť v obchodných domoch“.

Z horeuvedených   dôvodov odvolací súd   zamietajúci prvostupňový rozsudok

krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného vrátane

prvostupňového rozhodnutia zrušil   a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom

v zmysle § 250ja ods. 4 O.s.p. je viazaný právnym názorom súdu.

Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu   Slovenskej republiky,

odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho

štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v

tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú

konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať

a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty

musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti 9   6Sžo/8/2012  

normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým

zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej

moci (IV.ÚS 92/09).

Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym

názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

  O trovách   konania   rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1, 2

O.s.p. v spojení s § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 151 ods.1 a 2 O.s.p. tak, že úspešnému

žalobcovi priznal náhradu trov konania tak, ako boli zistené zo súdneho spisu, a to za celé

súdne konanie, pričom pozostávajú   zo sumy zaplatenej titulom   súdnych poplatkov   v sume

132,- € (za žalobu a odvolanie po 66,- €).

  Náhradu trov právneho zastúpenia advokátom z dôvodu ich nevyčíslenia   právnym

zástupcom žalobcu, odvolací súd žalobcovi nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3

ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. februára 2013

JUDr. Jozef Hargaš, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ing. Dagmar Lojová