6Sžo/8/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej
veci žalobcu: ATKM, s.r.o. so sídlom Hrnčiarska 23, Košice, v zastúpení JUDr. Gabrielom
Gulbišom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, B. Němcovej 22,
proti žalovanému : Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom
Trnavská cesta 52, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa
7. januára 2010, č.: OLP/8554/2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 30. novembra 2011, č. k. 7S/4577/2010-48, jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
7S/4577/2010-48 z 30. novembra 2011 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č.:
OLP/8554/2009 zo dňa 7. januára 2010 a rozhodnutie Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva Košice č.: 2009/05653-03/HV zo dňa 1. októbra 2009 z r u š u j e a vec
v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 132,- € na
účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 30. novembra 2011, č. k. 7S/4577/2010-
48 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len 2 6Sžo/8/2012
„O.s.p.“) zamietol žalobu v znení jej doplnenia písomným podaním zo dňa 17. júna 2010,
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa
7. januára 2010, č. : OLP/8554/2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené
rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice č. : 2009/05653-03/HV zo
dňa 1. októbra 2009, ktorým bola uložená žalobcovi pokuta vo výške 350,- € za
správny delikt podľa ust. § 10 ods. 7 zák.č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej v texte len
„zák. č. 377/2004 Z. z.“ alebo „zákon o ochrane nefajčiarov“), zistený pri výkone kontroly
dodržiavania ustanovení zák. č. 377/2004 Z. z. dňa 28. júla 2009 a 29. júla 2009 v zariadení
„CORNER CAFFÉ“, Pri prachárni 4, Košice, na tom skutkovom základe, že žalobca
nezabezpečil dodržiavanie zákazu fajčenia podľa ust. § 7 ods. 1 písm. g/ v spojení s ust. § 8
ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 377/2004 Z. z., kedy v čase kontrol zákazníci v predmetnej
prevádzke mali na všetkých stoloch k dispozícií popolníky a dvaja zákazníci pri dvoch stoloch
fajčili, pričom predmetné zariadenie je situované v časti komunikačného priestoru
obchodného centra a konzumný priestor (stoličková kapacita 54 miest) nie je stavebne
uzavretý od komunikačného priestoru obchodného centra (z dvoch strán je oddelený len
kovovou konštrukciou opatrenou dekoračnými prvkami – rákosie.) O trovách konania
rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal.
Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj konania, ktoré vydaniu
rozhodnutia predchádzalo, v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval vecnú správnosť
a zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. V celom rozsahu sa stotožnil s právnou
argumentáciou ako i právnym posúdením veci žalovaným správnym orgánom pričom
zdôraznil, že v danom prípade bolo potrebné príslušné ustanovenia zákona vykladať
predovšetkým s prihliadnutím na účel zák. č. 377/2004 Z. z. vymedzený v ust. § 1 citovaného
zákona s tým, že tento zákon upravuje podmienky ochrany ľudí pred vznikom závislosti od
nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku a tabakových
výrobkoch, pred škodlivými účinkami fajčenia a pred inými spôsobmi používania tabakových
výrobkov, ktoré poškodzujú zdravie fajčiarov a nefajčiarov bezprostredne vystavených
účinkom fajčenia, podmienky ochrany ľudí pred výrobkami, ktoré sú určené na fajčenie
a neobsahujú tabak a podmienky predaja výroby, označovania a uvádzania tabakových
výrobkov do obehu. Vychádzajúc z gramatického i logického výkladu ust. § 7 ods. 1 písm.
g/ citovaného zákona účinného ku dňu 31. augusta 2009, ako aj s poukazom na dôvodovú 3 6Sžo/8/2012
správu k novele citovaného zákona č. 87/2009 krajský súd poukázal na zvýšenú potrebu
ochrany nefajčiarov pred účinkami pasívneho fajčenia najmä v baroch, reštauráciách
a v nákupných centrách a na zastávkach hromadnej dopravy osôb, kedy je potrebné dlhodobo
vytvárať aj podmienky na ochranu nefajčiarov na všetkých verejných miestach, kde dochádza
k zhromažďovaniu osôb, a tým zvýšenému riziku pasívneho fajčenia. S prihliadnutím na
charakter predmetnej prevádzky žalobcu, jej architektonické riešenie i situovanie v rámci
obchodného centra, tak ako to bolo špecifikované v predmetných rozhodnutiach jednotlivých
správnych orgánov, vychádzajúc predovšetkým z účelu zákona o ochrane nefajčiarov
dospel krajský súd k záveru o zodpovednosti žalobcu za spáchaný správny delikt, ktorý mu
bol kladený za vinu a žalobu preto ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p.
zamietol.
Proti rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu,
že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal aby odvolací súd
rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca považoval
rozhodnutie žalovaného za nedôvodné v rozpore s právnou normou a zastával názor, že
krajský súd mal žalobe vyhovieť. Žalobca vyjadril presvedčenie, že rozhodnutie žalovaného
je v rozpore so zákonom o ochrane nefajčiarov, pretože podľa schválenej zákonnej úpravy
kaviareň sa nepovažuje za predajňu v zmysle ust. § 2 ods. 4 písm. j/ citovaného zákona,
v ktorej je zakázané fajčiť a rovnako ani obchodnému centru nemožno prisúdiť charakter
predajne. Uviedol, že naďalej zostal sporným výklad pojmu predajňa, ktorý nebol
napadnutým rozhodnutím objasnený. Žalobca zdôraznil, že jeho prevádzka nespĺňa také
podmienky stanovené zákonom, pre ktoré by podliehala správnej zodpovednosti za daný
správny delikt. Žalobca ďalej namietal, že krajský súd sa nevysporiadal formou prípadného
dokazovania ani s jeho námietkou ohľadne porušenia zásady proporcionality a rovnosti pred
zákonom, keď správny orgán podobným subjektom v iných obchodných centrách
v Košiciach (ale i v iných mestách Slovenskej republiky) neukladal finančné sankcie resp.
o ich uložení do podania tejto žaloby nemal žalobca vedomosť. Rovnako sa krajský súd
žiadnym spôsobom nevysporiadal s označeným dôkazom, a to vystúpením jedného
štatutárneho zástupcu žalovaného na tlačovej besede dňa 27. mája 2011, ktorú označil
žalobca v podanej žalobe ako dôkaz, nakoľko podľa názoru žalobcu práve tento dôkaz
spochybňuje samotné vyjadrenie žalovaného k danému sporu, ktoré podal dňa 30. júla 2010.
Záverom žalobca uviedol, že výklad zákona nad rámec jeho výkladu zákonodarcom
a použitie takéhoto rozširujúceho výkladu v konkrétnom prípade v neprospech žalobcu ako 4 6Sžo/8/2012
kontrolovaného subjektu nemôže byť zákonným postupom správneho orgánu, a teda
rozhodnutie súdu spočívajúce v jeho faktickom potvrdení, je tiež založené na nesprávnom
právnom posúdení.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava svojho
doterajšieho stanoviska k žalobe, pričom argumenty žalobcu považoval za jednostranné,
tendenčné a postavené na nesprávnych interpretačných podkladoch, nemajúcich oporu
v zákone. Podľa názoru žalovaného predajné miesta so svojím verejnosti prístupným
priestorom priamo na chodbe, sú súčasťou architektonického celku obchodného centra,
pričom kaviareň žalobcu je od ostatného priestoru oddelená z dvoch strán múrom, inak len
sčasti dekoratívnymi rákosovými konštrukciami, netvorí teda oddelený priestor ako sa
domnieva žalobca. Takýto výklad zákona zodpovedá podľa žalovaného jednému zo
základných cieľov a aj výkladov pravidiel zákona o ochrane nefajčiarov v ust. § 1 písm. a/
zák. č. 377/2004 Z. z., v zmysle ktorého tento upravuje podmienky ochrany ľudí pred
škodlivými účinkami fajčenia a pred inými spôsobmi používania tabakových výrobkov, ktoré
poškodzujú zdravie fajčiarov a nefajčiarov bezprostredne vystavených účinkom fajčenia.
Opačný výklad by fakticky aj právne znamenal akceptovanie porušovania zákazu fajčenia
v predajniach všetkých typov predajní, v zariadeniach spoločného stravovania aj v časti pre
nefajčiarov a v konečnom dôsledku aj vystavenie zamestnancov všetkých prevádzok v tomto
obchodnom centre fajčeniu bez ohľadu na to, že sú nefajčiari.
Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžo/8/2011 zo dňa 14. decembra 2011 z ktorého je zrejmé, že v prípade absencie bližšej
špecifikácie pojmu „stavebne oddelená“ tento je potrebné vykladať v súvislosti s účelom
tohto zákona ako aj jeho ostatnými ustanoveniami, tak, aby bol z výkladu zreteľný zámer
a logický zmysel predmetnej právnej úpravy. Pre žalobcu totiž z ust. § 8 ods. 1 zákona
o ochrane nefajčiarov vyplýva povinnosť utvárať podmienky na zabezpečenie ochrany
nefajčiarov pred škodlivým vplyvom tabakového dymu a dymu z výrobkov, ktoré sú určené
na fajčenie a neobsahujú tabak a zabezpečovať dodržiavanie zákazov a obmedzení podľa
tohto zákona. Na základe uvedeného vyhodnotil argument žalobcu o neukladaní sankcií iným
subjektom pre porušenie zákona o ochrane nefajčiarov, za nepravdivý. Podľa názoru
žalovaného v súčasnosti pre predajné miesta v obchodných centrách nie je možné použiť tak
zúžený výklad ustanovení zákona o ochrane nefajčiarov, ako sa o to snaží žalobca.
5 6Sžo/8/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré
mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.)
v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
opodstatnené. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja
ods. 2 vety prvej O.s.p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť
dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 27. februára 2013 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov - § 247 a nasl. O.s.p.) preskúmať zákonnosť
postupu a horeoznačeného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva Košice č.: 2009/05653-03/HV zo dňa 1. októbra 2009, o uložení pokuty
žalobcovi podľa ust. § 10 ods. 7 zákona o ochrane nefajčiarov vo výške 350,- € za správny
delikt spočívajúci v nezabezpečení zákazu fajčenia podľa ust. § 7 ods.1 písm. g/ zákona
o ochrane nefajčiarov.
Podľa ust. § 1 zákona č. 377/2004 Z. z., tento zákon upravuje:
a) podmienky ochrany ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej
zložky nachádzajúcej sa v tabaku a v tabakových výrobkoch, pred škodlivými účinkami
fajčenia a pred inými spôsobmi používania tabakových výrobkov, ktoré poškodzujú zdravie
fajčiarov a nefajčiarov bezprostredne vystavených účinkom fajčenia,
b) podmienky ochrany ľudí pred výrobkami, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak,
c) podmienky predaja, výroby, označovania a uvádzania tabakových výrobkov do obehu. 6 6Sžo/8/2012
Podľa ust. § 7 ods. 1 písm. g/ zákona č. 377/2004 Z. z., zakazuje sa fajčiť v úradných
budovách, v uzavretých verejne prístupných priestoroch všetkých typov predajní, v
divadlách, v kinách, na výstaviskách, v múzeách a galériách.
Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 377/2004 Z. z., fyzická osoba -podnikateľ a
právnická osoba sú povinné utvárať podmienky na zabezpečenie ochrany nefajčiarov pred
škodlivým vplyvom tabakového dymu a dymu z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a
neobsahujú tabak, zabezpečovať dodržiavanie zákazov a obmedzení podľa tohto zákona.
Podľa ust. § 10 ods. 7 zák. č. 377/2004 Z. z., orgány verejného zdravotníctva uložia
pokutu od 331 eur do 3 319 eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak
nezabezpečí dodržiavanie zákazov podľa § 7 ods. 1 písm. b/ až i/.
Z obsahu spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, odvolací
súd zistil, že dňa 28. júla 2009 a 29. júla 2009 v zariadení žalobcu v kaviarni „CORNER
CAFFÉ“ v obchodnom centre Carrefour Košice, Pri prachárni 4, Košice, bola vykonaná
kontrola zameraná na dodržiavanie zákona č. 377/2004 Z. z.. Zo záznamu z uvedenej
kontroly vyplývajú kontrolné zistenia, že došlo k porušeniu ustanovení zákona o ochrane
nefajčiarov, a to ust. § 7 ods. 1 písm. g/, na tom skutkovom základe, keď bolo zistené, že
zákazníci v predmetnej prevádzke mali na všetkých stoloch k dispozícii popolníky a dvaja
zákazníci pri dvoch stoloch fajčili, pričom predmetné zariadenie je situované v časti
komunikačného priestoru obchodného centra a konzumný priestor (stoličková kapacita) je z
dvoch strán od komunikačného priestoru obchodného centra oddelený len kovovou
konštrukciou opatrenou dekoračnými prvkami (rákosie).
Žalobcovi bolo listom zo dňa 10. augusta 2009, č. 2009/05653-01/HV oznámené
začatie správneho konania pre porušenie ust. § 7 ods. 1 písm. g/ zák. č. 377/2004 Z. z., ku
ktorému sa žalobca písomne vyjadril s tým záverom, že prevádzka nachádzajúca sa
v obchodnom centre Carrefour nespĺňa podmienky vyššie uvedenej definície uzavretého
verejne prístupného priestoru predajne, na ktorý sa s účinnosťou od 1. apríla 2009 vzťahuje
zákaz fajčenia, nakoľko za predajňu nie je možné považovať ani obchodné centrum ako celok,
pretože zákon nezakazuje fajčenie v obchodných centrách a nie je ani priestorom
nachádzajúcim sa vo verejne prístupnom priestore iných predajní obchodného centra, teda
nenachádza sa v komunikačnom priestore obchodného centra a ide o samostatný priestor 7 6Sžo/8/2012
stavebne dispozične oddelený od verejne prístupných priestorov predajní obchodného centra,
vybavený vzduchotechnikou zabezpečujúcou dostatočné odvetranie prevádzky.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach, rozhodnutím zo dňa
1. októbra 2009, č.: 2009/05653-03/HV za správny delikt spočívajúci v nezabezpečení
dodržania zákazu fajčenia v zmysle § 7 ods.1 písm. g/ zák. č. 377/2004 Z. z. uložil žalobcovi
pokutu vo výške 350, - € podľa ust. § 10 ods. 7 zák. č. 377/2004 Z. z., ktorú mu uložil
zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet správneho orgánu.
Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu bolo rozhodnutím
žalovaného zo dňa 7. januára 2010, č.: OLP/8554/2009 zamietnuté a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu bolo potvrdené.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dôvodil, že ustanovenie ktorým žalobca
porušil svoju povinnosť je treba vykladať predovšetkým s prihliadnutím na účel zákona
o ochrane nefajčiarov, keďže priestor do ktorého ústi predmetná kaviareň, ako prevádzka
žalobcu, je verejne prístupným priestorom uzavretým v rámci obchodného centra, a preto sa
naň vzťahuje zákaz fajčenia. Napriek tomu, že prevádzka žalobcu nie je definovaná ako
predajňa v zmysle ust. § 2 ods. 4 písm. j/ citovaného zákona, jej architektonické riešenie
a situovanie je v rámci obchodného centra, tak ako to bolo špecifikované v zázname
o kontrole a vychádzajúc z účelu zákona o ochrane nefajčiarov, dospel krajský súd k záveru
o porušení povinnosti žalobcu.
Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že skutkový stav v posudzovanej veci medzi
účastníkmi konania sporný nebol.
Spornou ostala otázka, či došlo zo stranu žalobcu k naplneniu skutkovej podstaty
správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 7 ods.1 písm. g/ zákona o ochrane nefajčiarov,
v zmysle ktorého sa zakazuje fajčiť v úradných budovách, v uzavretých verejne prístupných
priestoroch všetkých typov predajní, v divadlách, v kinách, na výstaviskách, v múzeách
a galériách.
V posudzovanej veci je nespornou skutočnosťou, že prevádzka žalobcu nachádzajúca
sa v obchodnom centre Carrefour predstavuje kaviareň a nejde teda o predajňu. Za stavu,
že zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane nefajčiarov zákaz fajčenia v obchodných 8 6Sžo/8/2012
centrách nevyplýva, zákonné podmienky pre sankčný postih žalobcu splnené neboli, resp.
k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia zo strany žalobcu nedošlo.
Podľa názoru odvolacieho súdu, pri aplikácii rozporuplných, nejasných ustanovení
zákona je súd nesporne povinný použiť všeobecné interpretačné pravidlá. Nemožno však
interpretovať niečo, čo v zákone nie je alebo interpretáciou k takémuto záveru dospieť. Pri
výklade citovaného zákonného ustanovenia § 7 ods. 1 písm. g/ zákona o ochrane
nefajčiarov treba vychádzať z toho, čo zákonodarca v zákone uviedol, a nie z toho, čo snáď
uviesť chcel, ale do zákona nevčlenil.
V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu vládneho
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s navrhovanou
účinnosťou od 1. júla 2013 (ktorý bol doručený Národnej rade Slovenskej republiky
8. februára 2013), z ktorej vyplýva, že „dnešný právny stav nevytvára dostatočné podmienky
na ochranu nefajčiarov pred účinkami pasívneho fajčenia, ktorému sú nefajčiari vystavení
napríklad v obchodných domoch. V súlade s medzinárodnými dokumentmi uvedenými
v predkladacej správe (Rámcový dohovor o kontrole tabaku a odporúčanie Rady z
30. novembra 2009 o prostredí bez dymu) sa v návrhu novely zák. č. 377/2004 Z. z na účel
zabezpečenia zvýšenej ochrany nefajčiarov zakazuje fajčiť v obchodných domoch“.
Z horeuvedených dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok
krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného vrátane
prvostupňového rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom
v zmysle § 250ja ods. 4 O.s.p. je viazaný právnym názorom súdu.
Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky,
odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho
štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v
tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú
konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať
a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty
musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti 9 6Sžo/8/2012
normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým
zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej
moci (IV.ÚS 92/09).
Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym
názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1, 2
O.s.p. v spojení s § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 151 ods.1 a 2 O.s.p. tak, že úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania tak, ako boli zistené zo súdneho spisu, a to za celé
súdne konanie, pričom pozostávajú zo sumy zaplatenej titulom súdnych poplatkov v sume
132,- € (za žalobu a odvolanie po 66,- €).
Náhradu trov právneho zastúpenia advokátom z dôvodu ich nevyčíslenia právnym
zástupcom žalobcu, odvolací súd žalobcovi nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3
ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. februára 2013
JUDr. Jozef Hargaš, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ing. Dagmar Lojová