ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobkyne: L., rod. Q., bytom P., zastúpená advokátom: JUDr. Máriou Mihálikovou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Žiline, Horný Val 9/19, proti žalovanému : Okresný úrad v Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Andrea Kmeťa 17, Žilina, za účasti účastníka správneho konania: Q., bytom P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu v Žiline, odbor výstavby a stavebnej politiky č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00194/Rep zo dňa 21.01.2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/37/2013-79 zo dňa 23. októbra 2013, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/37/2013-79 zo dňa 23. októbra 2013 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie Obvodného úradu v Žiline, odbor výstavby a stavebnej politiky č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00194/Rep zo dňa 21. januára 2013 a rozhodnutie Obce Kotrčiná Lúčka č. 2012/481-2663 zo dňa 22. októbra 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 70 eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia 275,94 eur do rúk jej právnej zástupkyni JUDr. Márií Mihálikovej v lehote 15 dní.
Odôvodnenie
Krajský súd v Žiline (ďalej len krajský súd alebo súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom v súlade s ustanovením § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmavania rozhodnutia pôvodne označeného žalovaného - Obvodného úradu v Žiline č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00194/Rep zo dňa 21.01.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu - Obce Kotrčiná Lúčka č. 2012/481-2663 zo dňa 22.10.2012, žiadajúc ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva že Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného a postup mu predchádzajúci bol v súlade so zákonom a žalobné dôvody žalobcu neodôvodňujú jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného správneho orgánu preskúmal vintenciách ustanovení § 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len stavebný zákon) v spojení s § 39a ods. 4, s § 61 ods. 1,3, s § 140 uvedeného zákona, súčasne v intenciách ustanovení § 3 ods. 1,2 a 4 správneho poriadku v spojení s § 32 ods. 1,2 a s § 34 správneho poriadku, ďalej v intenciách ustanovení § 6 ods. 1 až 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa stanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len vyhláška), ktorú právnu úpravu citoval. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že žiadosťou o vydanie stavebného povolenia pribratá účastníčka konania Q. žiadala vydať rozhodnutie na prestavbu rodinného domu súp.č. 81 na pozemku parcela č. KN v katastrálnom území P.; Obec Kotrčiná Lúčka spoločný obecný úrad Teplička nad Váhom oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku oznámením zo dňa 17.9.2012 č. 2012/481 - 2663 oznámila začatie konania o zlúčenom územnom a stavebnom konaní o žiadosti o umiestnenie stavby a o vydanie stavebného povolenia žiadateľky - Z., ktorým vyzval účastníkov zlúčeného konania, že môžu svoje námietky a pripomienky k návrhu uplatniť v lehote do 7 dní s poučením, že na neskôr podané námietky sa neprihliadne a že do podkladov rozhodnutia je možné nahliadnuť na obecnom úrade v Tepličke nad Váhom; oznámenie bolo doručené právnemu predchodcovi žalobkyni - D. dňom 18.9.2012, ktorý bol účastníkom stavebného konania ako vlastník susediacej nehnuteľnosti so stavbou stavebníčky; na oznámenie právny predchodca žalobkyne uplatnil námietku, že s navrhovaným riešením súhlasí až na nadstavbu hospodárskej miestnosti, ktorá zatieni priestor dvora a obytných miestností jeho rodinného domu s poukazom na to, že so stavebníkom sa osobne dohodli, že nadstavba tejto časti sa bude realizovať rovnobežne so stavajúcim krovom, čím sa zabráni predmetnému tieneniu, ako aj na to, že na jeho rodinnom dome je vzdialenosť medzi domami 4,5 metra a sú tam situované obytné miestnosti s oknami; dňa 18.10.2012 stavebný úrad uskutočnil ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním, ktorého sa zúčastnil aj právny predchodca žalobkyne - D., ktorý do záznamu uviedol, že trvá na pripomienkach, ktoré vzniesol dňa 21.9.2012; stavebný úrad vydal stavebné povolenie dňa 22.10.2012 č. 2012/481 - 2663, ktorým povolil prestavbu a nadstavbu rodinného domu súp. č. 81 na pozemku parc. č. 61 katastrálne územie P. a pre uskutočnenie a umiestnenie stavby určil záväzné podmienky špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; proti uvedenému rozhodnutiu sa odvolal účastník stavebného konania D., namietajúc, že stavebný úrad nesmie vydať povolenie na stavbu, ktoré je v rozpore s vyhláškou - s § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2006 Z.z., keď skutočná vzdialenosť v predmetnom prípade je len 3,6 metra a na jeho rodinnom domčeku je osadených 9 okien, na stavebníkovom 2 okná, okno na izbe stavebníka bolo osadené dodatočne bez súhlasu jeho matky, ktorá bola vtedy vlastníčkou a naviac v časti projektovej nadstavby jestvujúca prístavba bola zrealizovaná bez stavebného povolenia; o odvolaní rozhodol žalovaný správny orgán tak, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku a odvolanie zamietol; žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukazom na právnu úpravu ustanovenú v stavebnom zákone a v § 6 vyhlášky konštatoval, že nezistil dôvody na zrušenie prvostupňového rozhodnutia, majúc zato, že navrhovaná zmena rodinného domu stavebníčky nie je v rozpore z ustanoveniami vykonávacej vyhlášky k stavebnému zákonu najmä s § 6. Podľa názoru krajského súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav veci a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení rozhodnutia náležitým spôsobom odôvodnili. Krajský súd poukazom na právnu úpravu koncentračnej zásady - § 36 ods. 1,2 v spojení s § 61 ods. 1,3 stavebného zákona konštatoval, že z administratívneho spisu vyplýva, že právny predchodca žalobkyne D. uplatnil námietku zatienia priestoru dvora, respektíve obytných miestností vo vzťahu k prestavbe, nadstavbe rodinného domu stavebníčky, ktorú námietku uplatnil riadne a včas v zákonom stanovenej lehote, ktorou námietkou sa aj následne správne orgány oboch stupňov zaoberali a túto vyhodnotili správne, keď ju zamietli. Uviedol, že taktiež uplatnil námietku nedostatku odstupových vzdialenosti medzi stavbami, ktorou sa správne orgány oboch stupňov tiež náležite zaoberali a v odôvodnení svojich rozhodnutí skutkové zistenia riadne vyhodnotili a v súlade so zákonnou úpravou odôvodnili svoj právny záver o nedôvodnosti tejto námietky. Krajský súd ďalej konštatoval že obsahom administratívneho spisu nebolo preukázané, že by námietka žalobcu, ktorá bola uplatnená v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu -stavebnému povoleniu prestavby a nadstavby rodinného domu stavebníčky a uplatnená v žalobe vo vzťahu k nelegálnosti pôvodnej prístavby rodinného domu stavebníčky, že by táto námietka bola uplatnená v rámci lehoty uvedenej v zmysle oznámenia o začatí stavebného konania a o zlúčení územného a stavebného konania zo dňa 17.9.2012, respektíve najneskôr na ústnom pojednávaní zo dňa 18.10.2012. Podľa názoru súdu, keďže táto nebola uplatnená v zákonom stanovenej lehote na podanie námietok, nebolo potrebné sa touto námietkou zaoberať ani zo strany žalovaného správneho orgánu, keďže právny predchodca žalobkyne bol riadnym spôsobom poučený, že na neskôr uplatnené námietky a pripomienky už nie možné prihliadnuť, z ktorých dôvodov krajský súd považoval túto žalobnú námietku za irelevantnú. Krajský súd hodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobkyne, čo do postupu stavebného úradu podľa § 88 ods. 1 písm. b/, resp. § 88a stavebného zákona, t.j. nariadenia odstránenia tejto pôvodnej prístavby rodinného domu stavebníčky, resp. začatia dodatočného stavebného konania vo vzťahu k tejto pôvodnej prístavbe. Krajský súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobkyne týkajúcu sa obmedzenia jej vlastníckeho práva vo vzťahu k susediacej nehnuteľnosti stavebníčky, keď povolená stavba negatívne ovplyvni kvalitu jej bývania, vysloviac názor, že diagram zatienenia nezohľadňuje negatívny vplyv navrhovanej prestavby - nadstavby, na jej rodinný dom. Krajský súd mal za to, že v danej veci je nesporné, že odstupové vzdialenosti medzi rodinnými domami žalobkyne a stavebníčky už boli dané ich existenciou, z ktorých dôvodov bolo potrebné postupovať podľa § 6 ods. 5 vyhlášky. Poukázal na to, že v administratívnom spise žalovaného sa nachádza tzv. diagramu zatienenia vypracovaný k prístavbe na stavbe rodinného domu stavebníčky vo vzťahy k rodinnému domu žalobkyne vypracovaný O. autorizovaným stavebným inžinierom dňa 4.10.2012 č. 120327 v súvislosti s požiadavkou na § 6 ods. 1, 5 vyhlášky, teda posúdenie vplyvu stavby resp. prestavby a nadstavby rodinného domu stavebníčky na rodinný dom žalobkyne z hľadiska presvetlenia obytných miestností. Krajský súd konštatoval, že zo záverov technického posúdenia možno mať zato, že navrhovaná prestavba a nadstavba rodinného domu vyhovuje STN 73 4301, pričom čas preslnenia obytnej miestnosti podľa uvedenej normy je najmenej 1,5 hodiny a dokonca viac ako 3 hodiny, pričom táto požiadavka sa vzťahuje len na jednu obytnú miestnosť bytu, ak tento byt má 2 alebo viac obytných miestností. Krajský súd považoval za preukázané, že s uvedeným diagramom sa právny predchodca žalobkyne oboznámil, keď bol ním oboznámený stavebným úradom na ústnom konaní dňa 18.10.2012, majúc za to, že námietku tienenia právny predchodca žalobkyne vo svojom odvolaní proti stavebnému povoleniu ani neuplatnil. Krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobkyňa (resp. jej právny predchodca) ako vlastník susediacej nehnuteľnosti tvrdí, že budúca stavba zasiahne do jej pohody bývania, spočinula na nej povinnosť preukázať okolnosti vyplývajúce z objektívne preukázateľných skutočností, ktoré by jej tvrdenie preukazovali (rozsudok NS SR č. k. 6Sžp 19/2011 zo dňa 23.11.2011). Podľa názoru krajského súdu z diagramu zatienenia nevyplýva, že by predmetná stavba negatívne ovplyvnila rodinný dom žalobkyne a žalobkyňa nepredložila ani nenavrhla vykonať v rámci správneho stavebného konania taký dôkaz, z ktorého by jej tvrdené skutočnosti vyplývali (napr. znalecký posudkov). Konštatoval, že namietanie diagramu zatienenia vyplýva až z predloženej žaloby. Považoval za bezpredmetné aj námietku žalobkyne vo veci otázky pohody bývania k uvádzaným STN, nakoľko právny predchodca žalobkyne tieto skutočnosti nenamietal zákonným spôsobom v priebehu stavebného konania, poukazom na to, že znalecké dokazovanie na posúdenie tienenia navrhla žalobkyňa až v podanej žalobe. Krajský súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná, a preto ju podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal pre jej neúspech v konaní.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadala, aby odvolací súd, ak jej odvolaniu nevyhovie, v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. pripustil dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Z dôvodov písomného odvolania vyplýva že žalobkyňa svoje odvolanie odôvodnila v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dvoch dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vykonané dôkazy následne aj nesprávne právne vyhodnotil; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a v zmysle § 205 a ods. 1 písm. b/ O.s.p. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a v zmysle § 205 a ods. 1 písm. d) O.s.p. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa trvala na dôvodoch, ktoré uviedla v žalobe. Vyslovila názor, že tak prvostupňový správny orgán ako aj odvolací správny orgán sa v správnom konaní náležite nezaoberali otázkou miery zníženia presvetlenia na vnútorné obytné miestnosti v jej rodinnom dome s prihliadnutím na skutkový stav, ktorý spočíva najmä v spôsobe, akým je lokalita, v ktorej sa nachádza, zastavaná. Namietala, že obidva správne orgány absolútne nerešpektovali skutkový stav, hoci tak mali konať z úradnej povinnosti v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku v spojení s § 62 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona v spojení s STN 73 0580 - 1. Nesúhlasila s tvrdením súdu prvého stupňa, že by si jej právny predchodca D. neuplatnil námietky a pripomienky k podkladom rozhodnutia, keď už od samého začiatku namietal proti nadstavbe práve z dôvodu tienenia dvora a obytných miestností každodenne užívaných. Vytýkala správnym orgánom oboch stupňov i súdu prvého stupňa, že im postačoval dôkaz o splnení presvetlenia obytných miestností podľa STN 73 4301 a dôkazy o splnení miery ich presvetlenia posudzované podľa inej STN a to STN 73 0580 - 1 Zmena 2, už dôsledne neskúmali. Uviedla, že nielen správne orgány, ale ani súd prvého stupňa sa týmito dôkazmi a skutočnosťami vôbec nezaoberali. Vyslovila názor, že pokiaľ jej právny predchodca vyslovil nesúhlas s nadstavbou práve z dôvodu neprimeraného zatienenia dvora a obytných miestností, nemohli sa správne orgány a ani krajský súd uspokojiť s dôkazom o splnení len presvetlenia a boli povinné vyzvať stavebníka aj na predloženie svetlotechnického posúdenia, ako dôkazu, či dôjde k zníženiu presvetlenia nielen dvora, ale hlavne obytných miestností susedného domu. Žalobkyňa ako prílohu k odvolaniu predložila vypracovaný svetlotechnický posudok O., tvrdiac, že tento posudok mali zabezpečiť z úradnej povinnosti konajúce správne orgány.
Účastníčka konania - Q., sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrila tak, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi krajského súdu obsiahnutými v napadnutom rozsudku. Navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako správny po vecnej ako aj právnej stránke potvrdil.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril a odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 345/2012 Z. z. boli s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušené krajské stavebné úrady, ktorých pôsobnosť a právomoc prešla na obvodné úrady v sídlach krajov a podľa § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. októbra 2013, obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona, odvolací súd podľa § 107 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 O.s.p. na strane žalovaného pokračoval v konaní s právnym nástupcom pôvodne označeného žalovaného, ktorým je okresný úrad.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia pôvodne označeného žalovaného správneho orgánu - Obvodného úradu v Žiline, žiadajúc jeho zrušenie v spojení srozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Obce Kotrčiná Lúčka a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Obvodný úrad v Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky žalobou napadnutým rozhodnutím (č. ObU- ZA-OVBP2/B/2013/00194/Rep zo dňa 21.01.2013) zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie stavebného úradu - Obce Kotrčiná Lúčka č. 2012/481-2663 zo dňa 22.10.2012. Obce Kotrčiná Lúčka - stavebný úrad, prvostupňovým rozhodnutím podľa § 39 ods.4 a § 66 stavebného zákona vydal stavebníkovi Q. stavebné povolenie stavby - „prestavba a nadstavba rodinného domu súp. č. 81“ na pozemku parc. č. 61/ k. u. P. a súčasne pre uskutočnenie a umiestnenie stavby určil záväzné podmienky.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o povolení stavby - prestavba a nadstavba rodinného domu č. 81 na pozemku parc. č. 61/ k. ú. P. v prospech stavebníčky Q..
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (244 ods. 1 O.s.p).
Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods.1 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.(§ 245 ods.2 O.s.p.).
Podľa § 66 stavebného zákona v platnom znení v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g)použitie vhodných stavebných výrobkov, h) povinnosť oznámiť začatie stavby. V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí: a) predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby, b) oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, c) predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov, d) podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, e) vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, f) podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135, g) spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby, h) oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní [§ 62 ods. 1 písm. d)], i) úľavy na vytýčenie stavby (§ 75a ods. 1), j) požiadavky na označenie stavby na stavenisku.
Podľa § 139b ods.5 stavebného zákona zmeny dokončených stavieb sú a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú, b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou, c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.
V zmysle § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.(Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok).
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods.1,2,4 správneho poriadku).
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods.1,2 správneho poriadku).
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní nepostupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne nezistili skutočný stav, a preto ich rozhodnutia je treba považovať za predčasné, keďže zo skutkových okolností nemohli vyvodiť správny právny záver, nedostatok skutkových okolností má za následok nemožnosti vyporiadať sa s námietkami účastníka správneho konania susediaceho s rodinným domom stavebníčky, ako aj stavebný úrad sa v konaní dopustili takej vady, ku ktorej musel súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa nepostupoval správne a v súlade so zákonom, keď podľa § 250j ods.1 O.s.p. žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zamietol.
Odvolací súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že stavebný úrad - Obce Kotrčiná Lúčka - stavebný úrad, prvostupňovým rozhodnutím podľa § 39 ods.4 a § 66 stavebného zákona vydal stavebníkovi Q. stavebné povolenie stavby - „prestavba a nadstavba rodinného domu súp. č. 81“ na pozemku parc. č. 61/ k. u. P. a súčasne pre uskutočnenie a umiestnenie stavby určil záväzné podmienky. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad v priebehu konania nenašiel dôvody, ktoré by bránili povoleniu stavby, námietky zo strany suseda susediacej nehnuteľnosti D. vznesené v priebehu zlúčeného stavebného konania považoval za nedôvodné. Proti uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu sa odvolal účastník správneho konania D. - právny predchodca žalobkyne, v ktorom namietal, že prvostupňový správny orgán sa nevyporiadl s jeho námietkami vznesenými v stavebnom konaní, poukazom na vzdialenosť susediacich nehnuteľností a osadenie okien na predmetných rodinných domoch. Obvodný úrad v Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky žalobou napadnutým rozhodnutím (č. ObU- ZA-OVBP2/B/2013/00194/Rep zo dňa 21.01.2013) podľa § 59 ods.2 správneho poriadku zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie stavebného úradu - Obce Kotrčiná Lúčka č. 2012/481-2663 zo dňa 22.10.2012. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odvolací správny orgán nezistil dôvody odôvodňujúce vyhoveniu odvolania účastníka stavebného konania. Ďalej odvolací súd zistil, že účastník stavebného konania D. v lehote určenej v oznámení o začatí konania vzniesol námietky, ktorými namietal uskutočnenie budúcej stavby stavebníčky, pričom zameral pozornosť najmä na skutočnosť, že uskutočnením stavby - nadstavby a prestavby existujúceho rodinného domu stavebníčky, ktorý sa nachádza v bezprostrednom susedstve s jeho rodinným domom, sa zatieni dvor a obytné miestnosti jeho rodinného domu, ktorú námietku predniesol aj na ústnom pojednávaní spojeného s miestnym zisťovaním dňa 18.10.2012. Dôkazy a ani návrhy na vykonanie dôkazov na tvrdenú skutočnosť nepredložil.
Podľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa čl. 2 ods.2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl.2 ods.2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.
Odvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi účastníkmi konania v prieskumnom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej úpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok pre povolenie stavby - nadstavby a prestavby už existujúceho rodinného domu v zmysle zákonnej úpravy ustanovenej v §§ 58 a nasl. stavebného zákona v spojení s právnou úpravou v § 6 vyhlášky č. 5832/2002 Z.z., a preto odvolací súd zameral svoju pozornosť na uvedené sporné skutočnosti.
Predpokladom začatia stavebného konania o vydanie stavebného povolenia podľa §§ 58 a nasl.stavebného zákona je podanie žiadosti stavebníka a predloženie príslušných dokumentov a stanovísk dotknutých orgánov preukazujúcich súlad budúcej stavby so zákonom (§ 58 stavebného zákona). Stavebný úrad je povinný na základe žiadosti začať stavebné konanie o povolení stavby, ktoré môže spojiť do zlúčeného konania o povolenie stavby s umiestnením predmetnej stavby, v rámci tohto konania v súčinnosti s účastníkmi, ktorých okruh ustanovuje § 59 stavebného konania skúma, či povoľovaná stavba, jej zmena, resp. jej časť, bude postavená v súlade so zákonnými podmienkami ustanovenými v stavebnom zákone v spojení s vykonávacou vyhláškou, ako aj v súlade so slovenskými technickými normami, a teda či spĺňa aj zákonné podmienky v súlade s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na konanie o povolení stavby (i zlúčenom s konaním o umiestnení stavby) sa primerane vzťahujú ustanovenia správneho poriadku v zmysle § 140 stavebného zákona.
Zákonodarca v právnych normách ustanovených v §§ 58 a nasl. stavebného konania upravuje jednak postup stavebníka budúcej stavby a jeho práva a povinnosti, účastníkov tohto konania a ich práva a povinnosti a jednak postup stavebného úradu v stavebnom konaní. Napriek tomu, že zákonodarca v právnej úprave ustanovuje, že dôkazné bremeno preukázať, že budúca stavba spĺňa zákonné podmienky stavebného zákona, vykonávacej vyhlášky v spojení s podmienkami slovenských technických noriem, spočíva na stavebníkovi tejto stavby, táto skutočnosť nezbavuje stavebný úrad povinnosti zistiť skutočný stav, preukazujúci súlad budúcej stavby so stavebným zákonom v spojení s jej vykonávacou vyhláškou a s príslušnými technickými normami a súčasne jej súlad s podmienkami ochrany životného prostredia i s verejným záujmom, a za tým účelom vykonať dokazovanie v súčinnosti s účastníkmi konania, v rámci ktorého zabezpečí navrhované dôkazy, resp. vyzve účastníkov na ich predloženie alebo vykoná dôkazy z úradnej povinnosti. Túto povinnosť mu zákonodarca ukladá právnou úpravou ustanovenou v právnych normách § 140 stavebného zákona v spojení s §§ 32 a nasl. správneho poriadku, keď postup stavebného konania sa spravuje právnou úpravou správneho poriadku, a preto povinnosťou staveného úradu je zistiť vo veci skutočný stav v zmysle § 32 ods.1 správneho poriadku, z ktorého dôvodu je teda povinnosťou stavebného úradu zistiť a vykonať všetky dôkazy relevantné pre vydanie rozhodnutia vo veci - stavebné povolenie. Pojem verejného záujmu nie je v stavebnom zákone presne definovaný, avšak vychádzajúc z judikatúry ústavného súdu a najvyššieho súdu verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad budúcej stavby, resp. jej časti, s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, s určenými záväznými limitmi a regulatívami, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby, jej zmeny alebo zmeny jej časti ide a na aký účel sa má predmetná budúca stavba, resp. jej časť v budúcnosti užívať a ktoré záujmy budú tým dotknuté, teda aj záujmy vlastníka rodinného domu susediaceho s budúcou stavbou. Zákonodarca v právnej norme § 61 ods.1 stavebného zákona ustanovuje právo účastníkom stavebného konania predložiť svoje námietky, avšak najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. V stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí koncentračná zásada, to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok.
V danej súvislosti odvolací súd dáva tiež do pozornosti, že v ústavnoprávnej rovine podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (PL. ÚS 16/95). Taktiež Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 v znení dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranumajetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca aj v Občianskom zákonníku v §§ 123 a nasl., keď v právnej norme § 124 stanoví, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu žalobkyne (právnej nástupkyne pôvodného vlastníka susediacej nehnuteľnosti s rodinným domom stavebníčky) na nerušený výkon jej vlastníckeho práva, do ktorého podľa jej tvrdení bude zasiahnuté nadstavbou a prestavbou rodinného domu stavebníčky tienením budúcej zmeny jej rodinného domu, je postavené právo stavebníčky tiež na riadny výkon jej vlastníckeho práva, spočívajúci v tom, že prestavbou a nadstavbou jej rodinného domu sa zvýši kvalita jej bývania, avšak práva na obidvoch stranách vlastníkov susediacich nehnuteľností musia byť v rovnováhe, ktorých zabezpečenie spočíva na stavebnom úrade v konaní o povolení stavby.
Vychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu v danej veci odvolací súd dáva súčasne do pozornosti právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 72/2010, v zmysle ktorého „v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.“
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v danom prípade nepovažoval postup správnych orgánov oboch stupňov za súladný so zákonom, keď v preskúmavacom konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie budúcej realizácie stavebnej úpravy - nadstavba a prestavba rodinného domu stavebníčky, neupriamili svoju pozornosť k predmetu posúdenia aj z pohľadu zabezpečenia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov správneho konania tak v prípade stavebníčky ako aj žalobkyne. Zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v danej veci správne orgány oboch stupňov v rámci svojej kompetencie, ktorú im zveruje stavebný zákon, pri výkone verejnej moci postupovali pri dodržiavaní relevantných právnych predpisov vzťahujúcich sa k stavebnému konaniu a iných všeobecne záväzných právnych predpisov formalisticky, keď v rámci svojej rozhodovacej činnosti neposudzovali výkon práv všetkých účastníkov konania (stavebníčky i žalobkyne) s rovnakým obsahom, ktorý postup treba považovať za nesúladný so zákonom.
Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov nie sú v súlade so stavebným zákonom, keď na základe skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu stavebníčke Q. vydali stavebné povolenie stavby - „nadstavba a prestavba rodinného domu súp. č. 81 na pozemku parc. č. 61/1 v k. ú. P., keďže z výsledkov dokazovania doposiaľ nevyplynulo, že by budúca stavba spĺňala zákonné podmienky, ako aj z administratívneho spisu nevyplýva, že by stavebný úrad postupoval v zlúčenom stavebnom konaní v súčinnosti s účastníkmi konania. Vydaním stavebného povolenia správne orgány oboch stupňov ukrátili žalobkyňu na jej právach, keď vo veci náležite nevykonali dokazovanie zamerané na skutočnosti namietané jej právnym predchodcom námietkou vznesenou zákonným spôsobom v zlúčenom stavebnom konaní, i v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu.
Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu sa stotožnil s odvolacou i žalobnou námietkou žalobkyne, ktorou namietala nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov z dôvodu porušenia § 32 ods.1 správneho poriadku, keď v zlúčenom stavebnom konaní neboli vykonané všetky relevantné dôkazy. Zo skutkových zistení danej veci je zrejmé, že právny predchodca žalobkyne D. od počiatku začatia zlúčeného stavebného konania tvrdil, žebudúca stavebná úprava rodinného domu stavebníčky bude tieniť nielen jeho dvor, ale aj okná osadené na jeho rodinnom dome, bolo preto potrebné, aby stavebný úrad zameral svoju pozornosť na túto skutočnosť, ktorá by mohla v budúcnosti závažným spôsobom podmieniť aj medziľudské vzťahy účastníkov konania, na ktorú okolnosť bol stavebný úrad v povoľovacom stavebnom konaní prihliadať z úradnej povinnosti. Zo zápisnice z miestneho zistenia nevyplýva, že by sa pracovník stavebného úradu oboznámil zo situáciou umiestnenia budúcej nadstavby - prestavby rodinného domu stavebníčky a jeho vplyvu na susediaci rodinný dom pôvodného vlastníka -D. s prihliadnutím na orientáciu okien obytných miestností jeho rodinného domu. Podľa názoru senátu odvolacieho súdu diagram tienenia predložený v stavebnom konaní nemôže nahradiť svetlotechnický posudok skúmajúci vplyv budúcej stavby na susednú stavbu vychádzajúci z právnej úpravy všetkých slovenských technických noriem k veci sa vzťahujúcich.
Odvolací súd nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobkyne preukázať tienenie budúcej stavby, pretože povinnosťou stavebného úradu bolo skúmať splnenie zákonných podmienok budúcej stavby z úradnej povinnosti, a za Tým účelom si zadovážiť všetky relevantné dôkazy pre vydanie rozhodnutia - stavebného povolenia. Z administratívneho spisu ani nevyplýva súčinnosť stavebného úradu s právnym predchodcom žalobkyne, keďže pred vydaním rozhodnutia ho nevyzval na oboznámenie sa s podkladmi na rozhodnutie a na navrhnutie vykonania ďalších dôkazov alebo predloženie dôkazov na jeho tvrdenia.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na koncentračnú zásadu stavebného konania nebolo povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov sa zaoberať námietkou účastníka susediacej nehnuteľnosti, ktorou namietal porušenie jeho práva na pohodu bývania. Právny predchodca žalobkyne od počiatku začatia stavebného konania tvrdil, že budúca stavebná úprava rodinného domu stavebníčky bude tieniť dvor a obytné miestnosti jeho rodinného domu. Skutočnosť, že budúca stavba spôsobí tienenie obytného domu s ňou susediaceho, bezprostredne zhorší kultúru bývania suseda a teda ovplyvní aj pohodu jeho bývania. Z uvedeného teda plynie záver, že námietka tienenia podmieňuje aj pohodu bývania, a preto v súvislosti s uplatnenou námietkou tienenia, bolo povinnosťou stavebného úradu súčasne skúmať, nielen intenzitu tienenia budúcej nadstavby a prestavby rodinného domu stavebníčky, ale aj jeho vplyv na kultúru bývania suseda v budúcnosti po realizácii stavebných úprav stavebníčkou.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov danej veci nevenovali náležitú pozornosť, vo veci nevykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne nezistili skutočný stav, a preto ich právny záver bol predčasný, keď konštatovali, že v danom prípade nebolo preukázané, že by stavebníčka stavebnú úpravu jej rodinného domu realizovala v rozpore so zákonom. Odvolací súd v danom prípade súčasne zistil, že stavebný úrad sa v konaní dopustili takej vady konania, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, keď v zlúčenom stavebnom konaní nepostupoval v súčinnosti s účastníkom stavebného konania, pretože z administratívneho spisu nie je zrejmé, že stavebný úrad pred vydaním rozhodnutia dal možnosť účastníkovi konania vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čím došlo k porušeniu § 33 ods.2 správneho poriadku, na ktorú vadu konania musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, keďže ňou došlo k porušeniu práva účastníka na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky.
Najvyšší súd z uvedených dôvodov považoval námietky žalobkyne vznesené v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa za relevantné na vyhovenie jej odvolacieho návrhu, a preto pokiaľ súd prvého stupňa žalobu zamietol, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 250ja ods.3, veta prvá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 220 zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím stavebného úradu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 O.s.p., s § 224 ods.1 a s § 151 ods.2,5,8. Žalobkyni priznal náhradu trov konania, pretože v tomto konaní bola úspešná. Vzhľadom k tomu, že náhrada trov konania nebola vyčíslená, odvolací súd zmysle§ 246c ods.1 O.s.p. v spojení s § 151 ods.2 vychádzal pri vyčíslení trov konania zo spisu, pričom zistil, že právny zástupca žalobkyne uplatnil náhradu trov konania v žalobe tak, že žiadal priznať náhradu trov konania za súdny poplatok v sume 66 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 275,94 eur; žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za žalobu v sume 70 eur; právna zástupkyňa, ktorej plnú moc žalobkyňa predložila spolu s odvolaním proti rozsudku krajského súdu v odvolaní náhradu trov konania neuplatnila a súdny poplatok za odvolanie nezaplatila. Z uvedených dôvodov odvolací súd priznal žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 70 eur a trov právneho zastúpenia v sume 275,94 eur za dva úkony právnej služby po 130,16 € a paušál po 7,81 € za úkon, podľa § 13a ods.1, písm. a/,c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.