6Sžo/68/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1.) MUDr. W. H., bytom P., 2.) Ing. A. H., bytom tamtiež, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou AKMK, s.r.o., so sídlom Farská 30, 949 01 Nitra, IČO: 36 859 061, za ktorú koná Mgr. Marek Kováč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Obec Cabaj-Čápor, 951 17 Cabaj-Čápor č. 543, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SP o378/2011-003-Po z 23. júna 2011, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/18/2014-19 z 10. septembra 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/18/2014-19 z 10. septembra 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

Krajský súd v Nitre (ďalej v texte uznesenia len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“) napadnutým uznesením č. k. 15S/18/2014-19 z 10. septembra 2014 podľa ust. § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie o žalobe žalobcov, ktorou sa domáhali postupu súdu v zmysle § 250b ods. 2 O.s.p. vo veci preskúmania zákonnosti právoplatného rozhodnutia Obce Cabaj - Čápor č. SP o378/2011-003-Po z 23. júna 2011 o stavebnom povolení na stavbu „Hospodársky prístrešok na parc. č. 461/2, katastrálne územie P.“ a preskúmania zákonnosti jeho postupu. Prvostupňový súd zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.

V odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že žalobcovia sa nemôžu domáhať doručenia prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a jeho následného preskúmania podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. Krajský súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 20/97 z 20. mája 1997, ktorý uviedol, že ustanovenie § 247 ods. 1 O.s.p. vyžaduje, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Ak administratívne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť inak, ako v dôsledku vyčerpania opravných prostriedkov, správny súd konanie zastaví. Ďalej vodôvodení rozhodnutia poukázal tiež na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. októbra 2011, v zmysle ktorého okrem iného vyplýva, cit.: „Ustanovenie § 250b ods. 2 O.s.p. nemožno aplikovať v prípadoch, keď žalobcovi nebolo doručené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a keď nebolo žiadnym iným účastníkom podané odvolanie, a teda žalobou napadnuté rozhodnutie sa nestalo konečným. V takom prípade má opomenutý účastník využiť iné právne prostriedky na ochranu svojich práv, a to či už postup podľa ustanovenia § 250t O.s.p., alebo podanie odvolania aj pri absencii prvostupňového rozhodnutia či podať návrh na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku (nesprávnym postupom správneho orgánu bola účastníkovi konania odňatá možnosť zúčastniť sa konania), na ktorý má dotknutý účastník právny nárok.“

II.

Proti uzneseniu krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil.

Podľa názoru žalobcov krajský súd nesprávne aplikoval na skutkový stav ustanovenie § 247 ods. 2 O.s.p., následne tiež nesprávne poukázal na judikatúru vzťahujúcu sa k výkladu ustanovenia § 247 ods. 2 O.s.p. a teda nesprávne dospel k záveru, že konanie je povinný zastaviť. Žalobcovia podané odvolanie odôvodnili tým, že ustanovenie § 247 ods. 2 O.s.p. a k nemu prislúchajúca judikatúra sa vzťahuje výlučne na rozhodnutia správnych orgánov a na správne konanie, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo, v ktorom sa s rozhodnutím dotknutými osobami ako účastníkmi správneho konania konalo a ktoré následne nevyčerpali všetky riadne opravné prostriedky voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a to z vlastnej vôle alebo z dôvodu, že im nebolo doručené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu i napriek skutočnosti, že sa s nimi konalo ako s účastníkmi v rámci prvostupňového konania.

Žalobcovia ďalej uviedli, že v zmysle súdnej judikatúry, ustanovenie 250b ods. 2 O.s.p., na ktoré primárne odkazovali vo svojom žalobnom návrhu z 23. júna 2014, možno aplikovať i v prípadoch, keď žalobcovi nebolo doručené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a keď neboli využité riadne opravné prostriedky inými účastníkmi. Toto ustanovenie prelamuje dôsledky ustanovenia § 247 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. v tom, že priznáva procesné právo podať žalobu aj tomu, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal i keď s ním konať mal a komu napadnuté rozhodnutie nebolo doručené. Vo svojom dôsledku toto ustanovenie pripúšťa podanie žaloby aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu a pri nevyčerpaní opravných prostriedkov.

Podľa názoru žalobcov, ak by sa mohlo postupovať podľa ustanovenia § 250b ods. 2 O.s.p. len v prípade, že by boli splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 247 ods. 2 O.s.p., ako to uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, posledná veta ustanovenia § 250b ods. 2 O.s.p., t. j. povinnosť správneho orgánu informovať tom, že po vykonaní doručenia začal konanie o opravnom prostriedku, ktorá bola do ustanovenia § 250b ods. 2 O.s.p. doplnená zákonom č. 424/2002 Z. z., by bola neaplikovateľná na správne konania začaté na základe podaného riadneho opravného prostriedku a teda jej doplnenie by do pôvodného znenia ustanovenia § 250b ods. 2 O.s.p. čiastočne stratilo opodstatnenie.

Záverom žalobcovia uviedli, že v konaní boli splnené všetky zákonné podmienky na to, aby súd prvého stupňa v právnej veci žalobcov proti žalovanému o preskúmanie zákonnosti postupu riadne konal a vec rozhodol meritórnym rozhodnutím. Súd prvého stupňa zastavil konanie bez zákonom uznaného dôvodu, čím bolo žalobcom odňaté ústavné právo domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

III.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol z dôvodov uvedených v prvostupňovom uznesení krajského súdu, odvolanie žalobcov zamietnuť.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 250b ods. 2 <. O.s.p. ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Podľa § 250d ods. 3 <. O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“), v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Predmetom odvolacieho konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky bolo uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/18/2014-19 z 10. septembra 2014, ktorým krajský súd postupom podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil konanie o žalobe žalobcov, ktorou sa domáhali postupu súdu v zmysle § 250b ods. 2 O.s.p. vo veci preskúmania zákonnosti právoplatného rozhodnutia Obce Cabaj - Čápor o stavebnom povolení č. SP o378/2011-003-Po z 23. júna 2011 na stavbu „Hospodársky prístrešok na parc. č. 461/2, katastrálne územie P.“ a preskúmania zákonnosti jeho postupu.

Žalobcovia sa pred krajským súdom domáhali priznania statusu opomenutých účastníkov konania a doručenia žalobou napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Krajský súd rozhodol tak, že ustanovenie § 250b ods. 2 <. O.s.p. nemožno aplikovať v prípadoch, keď žalobcom nebolo doručené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a keď nebolo žiadnym iným účastníkom podané odvolanie, a teda žalobou napadnuté rozhodnutie sa stalo konečným. V takom prípade má opomenutý účastník využiť iné právne prostriedky na ochranu svojich práv, a to či už postup podľa ustanovenia § 250t <. O.s.p., alebo podanie odvolania aj pri absencii prvostupňového rozhodnutia či podať návrh na obnovu konania podľa <. 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku. Zároveň súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súduSlovenskej republiky č. k. I. ÚS 351/2010-52 z 5. októbra 2011, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 20/97 z 20. mája 1997, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 247 ods. 1 O.s.p. ako predpoklad postupu podľa druhej hlavy vyžaduje, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Ak administratívne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť inak, ako v dôsledku vyčerpania riadnych opravných prostriedkov, správny súd konanie zastaví. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že závery krajského súdu vychádzajúce z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 351/2010-52 z 5.októbra 2011, pokiaľ sa týkajú rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré je právoplatné, sú len čiastočne správne. Podľa § 250b ods. 2 <. O.s.p. ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

V súvislosti s citovaným zákonným ustanovením § 250b ods. 2 <. O.s.p. je potrebné predovšetkým uviesť, že toto ustanovenie sa primárne dotýka nie žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu, ale žaloby proti postupu správneho orgánu („kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie“). Pre tento druh správnej žaloby režim ustanovenia § 247 ods. 2 <. O.s.p. podľa názoru odvolacieho súdu neplatí (podobne ako napr. pri nečinnosti správneho orgánu). Ústavný súd v bode 16 tvrdí, že „podľa § 247 ods. 1 <. O.s.p. pri rozhodnutí a postupe správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa druhej hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť“. V citovanom texte, z ktorého krajský súd pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzal, ústavný súd spojil dva odseky § 247 <. O.s.p., a to prvý a druhý (hoci ho označil iba ako odsek 1, pozn.), a následne z nich vyvodil, že povinnosť vyčerpania riadnych opravných prostriedkov (v odseku 2 § 247 <. O.s.p. uvedená a vzťahujúca sa iba na rozhodnutie správneho orgánu, pozn.) platí aj pre postup správneho orgánu, ktorý bol v okolnostiach danej veci v hre. Takúto konštrukciu považuje odvolací súd za ústavne, ale aj zákonne nekonformnú.

V dôvodovej správe (k vládnemu návrhu zákona č. 317/2002 v Národnej rade Slovenskej republiky vedenému v parlamentnej tlači pod č. 1521 z apríla 2002 a neskôr schválenému zákonom č. 424/2002 Z.z. <., pozn.) je v tejto súvislosti uvedené, že „doterajšie znenie odseku 2 sa dopĺňa a spresňuje tak, aby správny orgán bol povinný informovať súd, ak po vykonaní pokynu súdu na doručenie rozhodnutia začne vo svojej pôsobnosti konanie o opravnom prostriedku...“. Inak povedané, ostatná veta ustanovenia § 250b ods. 2 <. O.s.p. výslovne reaguje na situáciu, ak opomenutý účastník podá žalobu na všeobecnom súde proti postupu (teda nie rozhodnutiu, pozn.) prvostupňového správneho orgánu, ktorý mu nedoručil správne rozhodnutie. Pokiaľ potom ústavný súd podporne argumentuje judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ústavného súdu (pozri bod 16), táto neobstojí, už len z toho dôvodu, že uvedené súdne rozhodnutia sú z času pred účinnosťou zákona č. 424/2002 Z.z. <., teda spred 1. januára 2003.

Naopak, aj zo súčasnej rozhodovacej praxe ústavného súdu (III. ÚS 279/2010) zhodne vyplýva, že „ak všeobecný súd v správnom súdnictve rozhodnutím uloží správnemu orgánu doručiť prvostupňové správne rozhodnutie subjektu, s ktorým sa malo v správnom konaní konať ako s účastníkom, potom zo štvrtej vety § 250b ods. 2 <. O.s.p. jednoznačne vyplýva, že cieľom súdneho rozhodnutia je okrem iného aj zabezpečiť opomenutému účastníkovi možnosť podať proti správnemu rozhodnutiu prvého stupňa odvolanie. Ak by však podané odvolanie opomenutého účastníka v správnom konaní viedlo k zmene alebo k zrušeniu individuálneho správneho aktu, neznamená to, že ostatní účastníci definitívne stratili možnosť domáhať sa svojich hmotných subjektívnych práv. Slúži im na to práve inštitút správneho súdnictva, v rámci ktorého sa môžu domáhať prieskumu a zrušenia správnych rozhodnutí“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu postupom podľa § 221 ods. 2 O.s.p. z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní preskúmať, či v čase vydania stavebného povolenia boli žalobcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností susediacich s dotknutou parcelou reg. „C“ č. 461/2 v kat. úz. P., zapísanej na LV č. XXX, na ktorej podľa stavebného povolenia má byť vyhotovená stavba „Hospodársky prístrešok“, resp. či predmetné nehnuteľnosti spĺňajú charakter susednej stavby a následne posúdiť, či žalobcovia boli opomenutými účastníkmi konania.

V prípade, že prvostupňový súd dôjde k záveru, že žalobcovia mali byť účastníkmi predmetného stavebného konania, po preukázaní opodstatnenosti žiadosti žalobcov o doručenie rozhodnutia správneho orgánu, uloží správnemu orgánu povinnosť doručiť im prvostupňové administratívne rozhodnutie.

Najvyšší súd záverom konštatuje, že s dôvodmi a závermi krajského súdu, že spôsobilým predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby môže byť len rozhodnutie vydané v poslednom stupni, po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, sa stotožnil.

Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Súčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvej O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.