Najvyšší súd  

6Sžo/64/2008

  Slovenskej republiky

znak

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a sudkýň JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu M., bytom v P., zastúpeného JUDr. S., advokátom, so sídlom v B., proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre, so sídlom v Nitre, Kalvárska 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: KRP-18-6/PK-2007 z 13. septembra 2007, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/31/2007-34 z 22. januára 2008, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/31/2007-34 z 22. januára 2008 p o t v r d z u j e.

  Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

  Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného označeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky č. p.: ORP-129-1/PP-2007 z 3.7.2007, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o priznanie príplatku za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach a tento príplatok mu nebol priznaný. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.

V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že z popisu pracovnej činnosti žalobcu ako vedúceho oddelenia služobnej kynológie vyplýva, že žalobca okrem iných úloh zabezpečuje i starostlivosť o služobného psa v dobe, keď psovod čerpá dovolenku alebo je práceneschopný, prípadne z iných dôvodov sa nemôže starať o služobného psa, vykonáva denne ošetrovanie služobného psa a nesie plnú zodpovednosť za jeho fyzický a zdravotný stav, zoohygienu a ustajnenie, avšak v prevažnej miere žalobca pri obvyklých podmienkach na svojom služobnom mieste vykonáva práce riadiace, usmerňujúce, koordinujúce, kontrolné a organizačné. Pri hodnotení miery sťažujúcich a škodlivých vplyvov treba podľa názoru krajského súdu vychádzať práve z týchto obvyklých podmienok a nie z ojedinelých výkyvov, resp. havarijného stavu (zabezpečovanie starostlivosti o služobného psa v dobe, keď psovod sa z rôznych dôvodov nemôže starať o služobného psa). Krajský súd ďalej konštatoval, že činnosti, ktoré žalobca vykonáva podľa popisu pracovnej činnosti, nie sú zaradené do I. ani do II. skupiny Prílohy č. 3 zákona č. 73/1988 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) obsahujúcej zoznam činností, pri ktorých patrí policajtovi podľa § 92 ods. 1 zákona príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach. Poukázal na to, že v I. skupine tejto prílohy sú v časti A uvedené profesionálne infekcie, ku ktorým môže dôjsť pri vykonávaní tam uvedených činností pod bodom 1. až 22., avšak žalobca žiadnu z takýchto činností nevykonáva a ani netvrdí, že by ju vykonával, z ktorého dôvodu správny orgán prvého stupňa rozhodol podľa názoru krajského súdu správne, keď žalobcovi nepriznal príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach. Aj krajský súd rovnako ako správne orgány zastával názor, že činnosť vykonávanú žalobcom nie je možné nadriadeným zaradiť do časti A I. alebo II. skupiny prílohy č. 3   k zákonu po porovnávaní s činnosťami uvedenými v tejto prílohe, pretože pri tomto porovnávaní by sa muselo vychádzať jednoznačne z ustanovenia § 92 ods. 4 a 5 citovaného zákona, kde sú uvedené rozhodujúce kritériá na zaradenie činnosti do príslušnej skupiny príplatkov. Krajský súd sa preto stotožnil s názorom žalovaného, že činnosť, ktorú vykonáva žalobca, nemožno ani porovnávaním zaradiť do I. alebo II. skupiny prílohy č. 3 k zákonu, a teda že žalobca nemá nárok na priznanie príplatku za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach. Podľa názoru krajského súdu ani rozhodnutie Hlavného hygienika Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 29.6.2004, na ktoré poukazoval žalobca a v ktorom bola určená za rizikovú prácu práca policajtov, ktorí priamo pracujú alebo vykonávajú službu so psami, realizujú kŕmenie, odstraňovanie sekrementov, čistenie kotercov v profesii psovod a ošetrovateľ psa, nezakladá nárok na priznanie príplatku. Zdôraznil, že príplatok možno poskytnúť výlučne pri výkone činností, ktoré sú zaradené v prílohe č. 3 v I. alebo II. skupine resp. pri výkone činností, ktoré do týchto skupín porovnávaním zaradí nadriadený.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že skutkové zistenia krajského súdu sú v rozpore s obsahom spisu, a že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Nestotožnil sa so zistením správnych orgánov a krajského súdu, že žalobca v prevažnej miere vykonáva práce riadiace, usmerňujúce, koordinujúce, kontrolné a organizačné. Poukázal na to, že krajský súd na základe Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o služobnej kynológií, ktoré upravuje pracovnú náplň, nesprávne uviedol v napadnutom rozsudku náplň vedúceho oddelenia služobnej kynológie na krajskom riaditeľstve, a nie na okresnom riaditeľstve, kde žalobca pracuje. Žalobca ďalej uviedol, že je vedúcim oddelenia služobnej kynológie, dennodenne prichádza do kontaktu so psami, má prideleného služobného psa, o ktorého sa stará, dennodenne vykonáva ošetrovanie prideleného psa, ktorého berie na služobné úkony, a nesie zodpovednosť za jeho zdravotný stav, a preto nesúhlasil s konštatovaním krajského súdu, že táto činnosť predstavuje v rámci náplne práce žalobcu len nepatrnú činnosť resp. že sa jedná o ojedinelý výkyv alebo havarijný stav. Žalobca mal za to, že je dennodenne vystavený riziku infekcií pri výkone svojej činnosti, čo preukazuje i rozhodnutím Hlavného hygienika MV SR z 29.6.2004 o určení rizikovej práce, ktoré malo byť podkladom na priznanie príplatku. Poukázal tiež na stanovisko hlavného veterinárneho lekára žalovaného MVDr. A. z 11.7.2007, podľa ktorého príslušníci policajného zboru, ktorí priamo vykonávajú službu so služobným psom, realizujú ich kŕmenie, odstraňovanie exkrementov a čistenie kotercov, sú každodenne vystavovaní možnosti nákazy infekcie. Podľa názoru žalobcu za uvedených okolností bolo namieste zaradiť výkon činnosti vykonávanej žalobcom medzi činnosti uvedené v prílohe č. 3 k zákonu tak, ako o to požadoval žalobca vo svojej žiadosti o priznanie príplatku.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, ktoré uviedol v písomnom vyjadrení k žalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec v medziach odvolania žalobcu preskúmajúc napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce na odvolacom pojednávaní nariadenom podľa   § 250ja ods. 3 vety druhej OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.

Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že žalobca dňa 21.6.2006 na Okresné riaditeľstvo PZ v Nových Zámkoch doručil žiadosť o priznanie príplatku za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach, ktorú odôvodnil tým, že sa na neho ako vedúceho oddelenia služobnej kynológie s prideleným služobným psom vzťahuje rizikový faktor profesionálnej infekcie podľa § 92 ods. 1 písm. a/ zákona, a ktorou zároveň žiadal, aby nadriadený porovnaním ním vykonávanej činnosti s činnosťami uvedenými v Prílohe č. 3 zákona zaradil ním vykonávané činnosti do príslušnej skupiny Prílohy č. 3 zákona. Správny orgán prvého stupňa - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Nové Zámky rozhodnutím Č. p.: ORP-129-1/PP- 2007 z 3.7.2007 žiadosti žalobcu nevyhovelo a príplatok mu nepriznalo. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. p.: KRP-18-6/PK-2007 z 13.9.2007 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, a toto rozhodnutie potvrdil.

Podľa § 92 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení platnom do 31.12.2007 policajtovi patrí príplatok za štátnu službu v sťažených   a zdraviu škodlivých podmienkach, ak vykonáva činnosti, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života alebo zdravia z dôvodu profesionálnej infekcie.

Podľa vety prvej ods. 2 citovaného ustanovenia príplatok patrí policajtovi v závislosti od zaradenia sťažujúceho a škodlivého vplyvu do I. alebo II. skupiny v zozname činností, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 tohto zákona.

Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia ak sa vyskytnú ďalšie sťažujúce   a škodlivé vplyvy alebo činnosti, pri ktorých výkone treba poskytovať príplatok podľa odseku 1, nadriadený zaradí tieto činnosti do skupín porovnávaním   s činnosťami uvedenými v prílohe č. 3.

Podľa § 78 ods. 1 písm. b/ zákona za štátnu službu zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú sa považuje služba policajta, ktorý je pri výkone štátnej služby na pracovisku s infekčnými materiálmi vystavený priamemu nebezpečenstvu nákazy.

Štátna služba na pracovisku s infekčnými materiálmi, pri ktorej je policajt vystavený priamemu nebezpečenstvu nákazy, je služba

a) pri vykonávaní epidemiologických a epizootologických vyšetrení policajtom na úseku ochrany zdravia a veterinárnej služby,

b) pri zneškodňovaní materiálov obsahujúcich choroboplodné zárodky, pri umývaní kontaminovaného riadu, skla, nástrojov a náradia a pri upratovaní, údržbe a opravách na takomto pracovisku,

c) pri manipulácii so sprievodnými listami, chorobopismi a pitevnými protokolmi alebo s inými písomnosťami, ktoré prišli do priameho styku   s infekčným materiálom alebo ktoré pochádzajú z infekčného prostredia na pracoviskách uvedených v písmene b) (§ 78 ods. 3 zákona).

V zmysle § 78 ods. 6 zákona riziko práce vyhlasuje orgán na ochranu zdravia ministerstva podľa osobitného predpisu.  

V časti A I. a II. skupiny Prílohy č. 3 k zákonu č. 73/1998 Z. z. – Zoznam činností, pri ktorých výkone patrí príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach - sú vymenované profesionálne infekcie.

Z Popisu služobnej činnosti žalobcu vo funkcii vedúceho oddelenia služobnej kynológie, evidenčné číslo X., je zrejmé, že starostlivosť o služobného psa zabezpečuje vedúci oddelenia služobnej kynológie v dobe, keď psovod čerpá dovolenku alebo je PN, prípadne z iných dôvodov sa nemôže starať o služobného psa, vykonáva denné ošetrovanie služobného psa a nesie plnú zodpovednosť za jeho fyzický a zdravotný stav, zoohygienu a ustajnenie. Vychádzajúc z uvedeného popisu krajský súd správne vyvodil, že v prevažnej miere žalobca pri obvyklých podmienkach na svojom služobnom mieste vykonáva práce riadiace, usmerňujúce, koordinujúce, kontrolné a organizačné. Aj v súlade s Nariadením č. 15 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o služobnej kynológií je úlohou vedúceho oddelenia zabezpečovať plnenie úloh na pridelenom úseku prostredníctvom svojej racionálnej riadiacej a organizačnej práce. Je preto nesporné, že činnosti, ktoré žalobca vykonáva na základe popisu jeho pracovnej činnosti nie sú zaradené do časti A (Profesionálne infekcie) I. ani II. skupiny prílohy č. 3 zákona obsahujúcej zoznam činností, pri ktorých patrí policajtovi príplatok podľa § 92 ods. 1 zákona za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach.

Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi krajského súdu, pokiaľ považoval za zákonný postup žalovaného, keď činnosti vykonávané žalobcom nezaradil v zmysle § 92 ods. 6 zákona do skupiny I. A prílohy č. 3 porovnávaním, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.

Odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými žalobnými námietkami a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a vec správne právne posúdil. Skutkové zistenia krajského súdu sú v súlade s obsahom spisu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci žalovaným i krajským súdom. Preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Pritom sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, na ktoré v podrobnostiach poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP).

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca nemal v odvolacom konaní úspech   a žalovaný náhradu trov neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 29. októbra 2008

JUDr. Jozef H a r g a š, v. r.   predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth