6Sžo/6/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C. V., bytom E. XX, J., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/16/2012-167 zo dňa 04.02.2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/16/2012-167 zo dňa 04.02.2016 p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 5S/16/2012-167 zo dňa 04.02.2016 podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zastavil konanie z dôvodu, že žalobca nebol zastúpený podľa § 250a O. s. p. v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave na zrušenie registrácie - licencie na výuku žiadateľov pre autoškolu C. V. - W., S..

Keďže žalobca nebol v konaní zastúpený právnym zástupcom, vyzval ho krajský súd na predloženie plnej moci advokátovi na zastupovanie v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. Následne žalobca požiadal súd o ustanovenie právneho zástupcu, pričom krajský súd ho odkázal podľa § 30 O. s. p. na Centrum právnej pomoci s poučením, že v právomoci všeobecných súdov Slovenskej republiky už nie je rozhodovanie o ustanovení právneho zástupcu z radov advokátov účastníkom súdneho konania. Žalobca oznámil súdu, že požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, pričom následne na výzvu súdu doručil dňa 09.02.2015 rozhodnutie Centra právnej pomoci sp. zn. 1450/2014ČRZ 9797/2014 zo dňa 21.02.2014, ktorým bolo zastavené konanie o nároku na poskytnutieprávnej pomoci žalobcovi.

Vzhľadom na to, že spolu so žalobou žalobca plnú moc pre advokáta konajúcemu súdu nedoručil a tiež mu nebol Centrom právnej pomoci ustanovený právny zástupca pre konanie, postupoval krajský súd podľa ustanovenia § 250a O. s. p. tak, že žalobcovi uznesením č. k. 5S/16/2012-146 zo dňa 13.02.2015 uložil, aby predložil originál plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie v konaní, prípadne doklad preukazujúci, že žalobca dosiahol vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore právo.

Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca v zákonnej lehote odvolal, pričom argumentoval tvrdením, že štát nezabezpečil právnu pomoc občanom v hmotnej núdzi a požadovať zastúpenie žalobcu v súdnom konaní advokátom je podľa jeho mienky diskriminačné. Krajský súd dospel k zisteniu, že žalobcova argumentácia v odvolaní nie je dôvodná, keď povinné právne zastúpenie v správnom súdnictve je zákonná požiadavka, vyplývajúca z charakteru správneho súdnictva.

Krajský súd vydal uznesenie č. k. 5S/16/2012-155 zo dňa 01.06.2015, ktorým opätovne uložil žalobcovi, aby predložil originál plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie v konaní, prípadne doklad preukazujúci, že žalobca dosiahol vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore právo. Zároveň bol žalobca poučený o tom, že ak plnomocenstvo nedoplní, súd konanie podľa § 250d ods. 3 O. s. p. zastaví.

Žalobca na výzvu súdu nereagoval a plnú moc súdu nedoložil, a preto súd konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. s použitím § 246c O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko konanie bolo zastavené.

II. Odvolanie, vyjadrenie

Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca podanie označené ako Dovolanie - Sťažnosť zo dňa 29.02.2016, ktoré bolo adresované Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd uvedené podanie v zmysle § 23a zákona o ústavnom súde odložil, pretože ho nemožno považovať za návrh na začatie konania pred ústavným súdom a listom vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave.

V uvedenom podaní, ktoré súd podľa obsahu (§ 41 ods. 2 O. s. p.) vyhodnotil ako odvolanie, žalobca nesúhlasil s tvrdením, že musí byť zastúpený právnym zástupcom. Uviedol, že štát mu nebol schopný a ani ochotný zabezpečiť bezplatného právneho zástupcu prostredníctvom Centra právnej pomoci. Mal za to, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, robil prieťahy v súdnom konaní a svojim nesprávnym úradným postupom mu spôsobil škodu veľkého rozsahu. V ďalšej časti žalobca popisoval skutočnosti, ktoré nesúviseli s napadnutým uznesením krajského súdu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.04.2017 uviedol, že nemá vedomosť o skutočnostiach a informáciách, ktoré v podaní popisuje žalobca. Obvinenia voči nemu sú neopodstatnené a nepodložené a žiadal krajský súd žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

III. Konanie na odvolacom súde

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O. s. p., § 246c ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci je uznesenie krajského súdu o zastavení konania z dôvodu, že žalobca nebol zastúpený podľa § 250a O. s. p. v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vBratislave.

Podľa § 250a O. s. p. žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.

Podľa § 250d ods. 3 O. s. p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Požiadavka, aby žalobca, ktorý nemá právnické vzdelanie, bol zastúpený advokátom, vyplýva z toho, že v rámci správneho súdnictva sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia, to znamená že nároky na právne zdôvodnenie žaloby sú výrazne vyššie. V zásade sa tým zamedzuje podávaniu bezdôvodných alebo právne nepodložených žalôb.

Advokátom je osoba zapísaná v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou podľa zákona č. 586/2003 Z. z. Príslušnosť k Slovenskej advokátskej komore súd overuje na základe plnomocenstva predloženého žalobcom.

Súd vyzve žalobcu na predloženie plnomocenstva, ak nebolo predložené súčasne so žalobou. Ak plnomocenstvo nie je predložené súdu v lehote, ktorú určil, je dôvod na zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 O. s. p.

Výnimky z povinného právneho zastúpenia určuje zákon. Tieto výnimky sú opodstatnené funkčnou príslušnosťou v správnom súdnictve (napr. konanie pred okresnými súdmi), sociálnymi hľadiskami a nárokmi a napokon aj citlivou problematikou azylu a nárokov spojených s azylom (zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle).

V danom prípade sa jedná o konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave na zrušenie registrácie - licencie na výuku žiadateľov pre autoškolu C. V. - W., S. podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p., kde zákon vyžaduje povinné právne zastúpenie v konaní pred súdom.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nebol v konaní zastúpený advokátom, nepredložil doklad preukazujúci, že žalobca dosiahol vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore právo a rovnako ani nepreukázal, že mu Centrum právnej pomoci priznalo nárok na zastupovanie v predmetnom konaní pred súdom. V danom prípade ani po výzve súdu žalobca plnú moc nedoložil, napriek tomu, že bol poučený o zastavení konania v zmysle § 250d ods. 3 O. s. p.

Krajský súd vecne správne rozhodol, keď napadnutým uznesením konanie z dôvodu, že žalobca nebol zastúpený podľa § 250a O. s. p. zastavil. Preto odvolací súd uznesenie krajského súdu podľa § 219 O. s. p. v spojení s § 246c O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému zo zákona náhrada trov konania nevznikla.

Podľa ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľapiatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.