Najvyšší súd
6Sžo/6/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a z členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Ľuboša Szigetiho v právnej veci žalobcu: I. T., bytom G. č. X., zastúpený JUDr. R. B., advokátom, so sídlom H. X., K., proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P/0070/08/06 zo dňa 9. augusta 2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/62/2006-52 zo dňa 14. marca 2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/62/2006-52 zo dňa 14. marca 2007 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č. P/0070/08/06 zo dňa 9. augusta 2006 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. P/0070/08/06 zo dňa 9. augusta 2006. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v správnom konaní v rozsahu vymedzenom žalobnými dôvodmi dospel krajský súd k záveru, že správne orgány v konaní postupovali v medziach zákona. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Včas podaným odvolaním napadol rozsudok krajského súdu žalobca namietajúc, že neprevádzkuje a ani nikdy neprevádzkoval zariadenie „R.“ na K. ul. č. X. v Č.. V čase vykonávania kontroly sa v priestoroch neprevádzkovaného zariadenia nachádzali súkromné osoby, ktoré neboli zákazníkmi, ale jednalo sa výlučne o kamarátov a známych vypomáhajúcich s prípravnými prácami súvisiacimi so zámerom v budúcnosti prevádzkovať pohostinské zariadenie. Namietal, že nie je pravdou, že pracovníkom boli v priestoroch odpredané nápoje, nakoľko prístup do súkromných priestorov bol obmedzený výlučne pre známych a kamarátov. Preto, keď sa títo začali na prekvapenie prítomných osôb preukazovať služobnými preukazmi, boli slovne z priestorov vykázaní, a to z dôvodu, že v súkromných priestoroch nie je ich návšteva želaná. Žalobca ďalej uviedol, že nie je možné vyvodiť záver o aký sa vo svojom rozhodnutí opieral správny orgán a síce, že keďže v čase vykonania kontroly mal platný živnostenský list, automaticky prevádzkoval uvedenú živnosť. Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav a to, že krajský súd nereagoval na návrh žalobcu, aby boli v súdnom konaní ako svedkovia vypočuté ním navrhované osoby. Žalobca žiadal odvolací súd, aby zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný poukázal na to, že trvá na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 7. decembra 2006, považuje námietky žalobcu za bezpredmetné a skutkový stav za jednoznačne zistený. Žalovaný uviedol, že keby sa jednalo len o uzavretú spoločnosť, k predaju nápojov by nedošlo, rovnako by žalobca upozornil „neznáme osoby“, že vstup do prevádzky je zakázaný. Žalovaný najmä zdôraznil, že správanie žalobcu ako predávajúceho sa v prevádzkarni zmenilo až po tom, čo sa inšpektori preukázali služobnými preukazmi. Dôkazné bremeno, že k porušeniu povinností stanovených v citovanom zákone nedošlo, znášal žalobca. Správnemu orgánu však nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, iba navrhol vypočutie svedkov – svojich kamarátov nachádzajúcich sa v prevádzke žalobcu. Vzhľadom na preukázané porušenie zákona ako aj na charakter zistených nedostatkov, nepovažoval správny orgán za potrebné vypočuť svedkov. Žalovaný trval na tom, že bol jednoznačne preukázaný skutkový stav, správne právne posúdený a pokuta uložená žalobcovi bola v súlade so zákonom. Preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie krajského súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), na odvolacom pojednávaní nariadenom podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 250j ods. 3 veta prvá O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že pracovníci Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonali v prevádzke žalobcu „R.“, K. č. X., Č. dňa X. kontrolu zameranú na dodržiavanie povinností predávajúceho na základe podania, podľa ktorého sa prevádzka prevádzkuje predovšetkým vo večerných hodinách a cez víkendy bez úradných povolení. Inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonali kontrolné nákupy, v rámci ktorých vystupovali v postavení spotrebiteľa. V dvoch vykonaných kontrolných nákupoch im boli odpredané nápoje, za ktoré riadne zaplatili, pričom za vykonané kontrolné nákupy neboli ani v jednom prípade vydané doklady o kúpe (prvý kontrolný nákup: 500ml T. – čapované pivo, 500ml sladký nealko nápoj tmavej farby – účtované v celkovej hodnote 37 Sk; druhý kontrolný nákup: B. - účtovaná v hodnote 25 Sk). Inšpektorom Slovenskej obchodnej inšpekcie nebolo umožnené riadne vykonať kontrolu a získať údaje o prevádzkovateľovi. Identifikačné údaje nebolo možné zistiť ani z označenia prevádzky, nakoľko chýbalo označenie obchodného mena a sídla, osoby zodpovednej za činnosť a prevádzkovej doby. Na základe vykonanej kontroly predaja v prevádzkarni žalobcu bol spísaný inšpekčný záznam. Dňa 6. februára 2006 bol inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie spísaný inšpekčný záznam za účelom došetrenia kontroly vykonanej 22. júla 2005. Na základe vykonanej kontroly a následných šetrení boli prijaté záväzné pokyny, aby kontrolovaný subjekt zabezpečil označenie prevádzkarne požadovanými údajmi, vydávanie dokladov o kúpe a umožnil vykonať inšpektorom kontrolu. Dňa 17. marca 2006 bolo voči žalobcovi začaté správne konanie. Konanie žalobcu posúdil prvostupňový správny orgán v rozhodnutí č. P/0070/08/06 zo dňa 18. mája 2006 ako porušenie ustanovení § 14 ods. 2 a § 16 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a uložil za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom v správnom konaní žalobcovi pokutu vo výške 10 000 Sk podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona. Pri určení výšky pokuty prihliadol správny orgán na charakter protiprávneho konania, závažnosť veci, mieru zavinenia, spôsob, dĺžku trvania a následky porušenia povinností. V danom prípade správny orgán mohol uložiť pokutu až do výšky 2 000 000 Sk. Uložená pokuta bola na dolnej hranici zákonnej sadzby s cieľom sankčného i preventívneho účinku. Žalovaný správny orgán rozhodnutie prvostupňového orgánu na základe odvolania žalobcu rozhodnutím č. P/0070/08/06 zo dňa 9. augusta 2006 potvrdil čo do dôvodov aj výšky uloženej sankcie. V žalobe proti rozhodnutiu žalovaného žalobca namietal, že žalovaný vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu. Žalobca na základe uvedeného žiadal krajský súd zrušiť napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátiť žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Odvolací súd mal za preukázané, že skutkový stav bol náležite zistený a nie je pochýb, že žalobca prevádzkoval živnosť, pričom došlo k porušeniu vyššie uvedených ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, avšak odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zrejme omylom pri spisovaní inšpekčného záznamu inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie bola v ňom uvedená adresa prevádzky K. č. X., pričom v živnostenskom registri je živnosť evidovaná na adresu K. č. X.. V priebehu správneho i súdneho konania sa uvedená chyba vyskytla niekoľkokrát v jednotlivých rozhodnutiach a doteraz nebola odstránená. Z dôvodu nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť rozhodol odvolací sú tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. Výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach je potrebné podľa § 220 O.s.p. s poukazom na § 250ja ods. 4 veta druhá v spojení s 250ja ods. 3 O.s.p. zmeniť a rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania z dôvodov hodných osobitého zreteľa nepriznal. Nakoľko odvolací súd z úradnej moci zmenil prvostupňové súdne rozhodnutie a nie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní a napadnuté rozhodnutie žalovaného sa zrušilo, účastníci v odvolacom konaní neboli úspešní, a preto im súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 18. júna 2008
JUDr. Jozef H a r g a š , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth