UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T., bytom H., proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom Komenského 52, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ObÚ-KE-OVVS3-2013/17646/HUS zo dňa 5. septembra 2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/235/2013-60 zo dňa 16. apríla 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/235/2013-60 zo dňa 16. apríla 2014 m e n í tak, že konanie z a s t a v u j e a po právoplatnosti vec p o s t u p u j e žalovanému Okresnému úradu Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy na ďalšie konanie.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 7S/235/2013-60 zo dňa 16. apríla 2014 podľa ust. § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ObÚ-KE-OVVS 3-2013/17646/HUS zo dňa 5. septembra 2013, ktorým žalovaný podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov konanie vo veci žiadosti o obnovu konania podanej navrhovateľom zastavil. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd dospel k záver, že v danom prípade nejde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť, preto žalobcom podaná žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Krajský súd konštatoval, že z napadnutého rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že obsahuje výrok, odôvodnenie, avšak neobsahuje ďalšiu obligatórnu náležitosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 47 ods. 1 správneho poriadku, a to poučenie o odvolaní. Z dôvodu absencie poučenia o odvolaní v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu bol žalobca poškodený na svojich právach tým, že nemal vedomosť o možnosti podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho organu, ktorý ani v zákonnej lehote nepodal, pričom za daného stavu mohol žalobca podľa § 54 ods. 3 správneho poriadku podať odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia. Vzhľadom k uvedenému krajský súd v súlade s ustanovením § 250d ods. 3O.s.p. konanie zastavil. Rozhodnutie o trovách konania krajský súd odôvodnil podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. použité v spojitosti s ustanovením § 246c O.s.p..
Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec postúpil príslušnému obvodnému úradu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že napáda uznesenie v časti rozhodnutia, kde krajský súd neuviedol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Obvodnému úradu Košice, odbor vnútornej správy, priestupkové oddelenie. Poukazom na skutkové skutočnosti danej veci vyslovil názor, že z napadnutého uznesenia krajského súdu jednoznačne vyplýva, že došlo ku pochybeniu zo strany obvodného úradu. Žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods.1 O.s.p. a o pridelenie advokáta, nakoľko je to nevyhnutné pre konanie pred najvyšším súdom.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru o nutnosti doplnenia výroku napadnutého uznesenia krajského súdu v znení uvedenom vo výroku tohto uznesenia.
Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril spisový materiál žalovanej, zistil, že žalobca podal dňa 4.10.2013 na Krajskom súde v Košiciach návrh na vyhlásenie neplatnosti právneho úkonu - rozhodnutia a nariadenie opätovného konania, ktorým sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - Okresného úradu v Košiciach, č. ObÚ-KE- OVVS3-2013/17646/HUS zo dňa 5. septembra 2013, žiadajúc, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov konanie vo veci žiadosti o obnovu konania podanej navrhovateľom zastavil z dôvodu, že účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený.
Podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov), je všeobecným právnym predpisom upravujúcim správne konanie. Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Správne konanie je zväčša dvoj inštančné. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa je prípustné odvolanie, ktorým sa účastník správneho konania môže v lehote zákonom určenej (15 dní, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon) domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. O odvolaní môže v rámci autoremedúry rozhodnúť prvostupňový správny orgán. Pokiaľ o odvolaní nerozhodne sám, vec predloží s predkladacou správou odvolaciemu správnemu orgánu, ktorým je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z predložené spisu, na ktoré správne poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, odvolací súd dospel k záveru o správnosti postupu súdu prvého stupňa, keď konanie zastavil, pretože v danom prípade nejde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť, a preto žalobcom podaná žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom.
Posudzujúc žalobu podľa jej obsahu v zmysle § 246c ods.1 O.s.p. v spojení s § 41 ods.2 O.s.p., podanie žalobcu bolo potrebné posúdiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, a preto v prípade zastavenia konania pre nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť (§ 104 ods.1, veta prvá O.s.p.), bolo potrebné vec postúpiť príslušnému orgánu verejnej správy, keďže súdnemu prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 244 a nasl.) malo predchádzať iné konanie, a to odvolacie správne konanie.
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie krajského súdu tak, že konanie zastavil a vec postúpil po právoplatnosti tohto uznesenia príslušnému orgánu, pričom právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
Odvolací súd nerozhodol o žiadosti žalobcu, ktorou žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods.1 O.s.p. a o pridelenie advokáta, nakoľko je to nevyhnutné pre konanie pred najvyšším súdom. Krajský súd uznesením č.k. 7S/235/2013-52 zo dňa 18. marca 2014 už priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré rozhodnutie sa vzťahuje na celé súdne konanie, teda aj na konanie odvolacie. Preskúmavacie konanie v danom prípade nie je podmienené povinným právnym zastúpením z radov advokátov podľa § 250a ods.1 O.s.p., keďže ide o priestupkové konanie, a preto žalobca ani v odvolacom konaní pred najvyšším súdom nemusel byť zastúpený advokátom, napokon súd prvého stupňa správne poučil žalobcu o jeho práve podať žiadosť o ustanovenie advokáta na príslušnom centre právnej pomoci.
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa ust. § 250ja ods.3, veta druhá O.s.p. v spojení s ust. § 220 O.s.p. a s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil a súčasne v tomto konaní mu ani žiadne nevznikli.Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.