Najvyšší súd
6Sžo/59/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. V., bytom v T., zastúpeného JUDr. M. B., advokátom, so sídlom v T. proti žalovanému M., so sídlom v T. o preskúmanie zákonnosti Uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Trenčín č. 89 z 23. 8 2007, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/64/2007 - 26 z 19.12.2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/64/2007 - 26 z 19.12.2007 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o žalobe proti Uzneseniu Mestského zastupiteľstva Mesta Trenčín č. 89 zo dňa 23. 8 2007, ktorým schválilo predaj nehnuteľnosti – pozemku v katastrálnom území K., parcelné číslo 1970/1, zastavaná plocha vo výmere 83 m², odčleneného geometrickým plánom z pozemku parcelné číslo 1970, pre A. A. s manželkou M. za účelom scelenia pozemkov pri rodinnom dome. Žalobca navrhoval toto uznesenie zrušiť, nakoľko sa cítil dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože na prevádzanej parcele sa nachádza miestna komunikácia, ktorá je jedinou prístupovou cestou k rodinnému domu na parcele číslo 1971/2, ktorého je spoluvlastníkom, a preto považoval uznesenie mestského zastupiteľstva za nesprávne a nezákonné. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
V odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd uviedol, že neboli splnené zákonné podmienky na vecné vybavenie žaloby. Mal za to, že uznesenie mestského zastupiteľstva nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní ani iným rozhodnutím, ktorým by sa zakladali, menili alebo zrušovali oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa názoru krajského súdu uznesenie mestského zastupiteľstva je rozhodnutím zastupiteľského zboru mesta, a nie rozhodnutím orgánu mesta, ktorému zákon zveruje rozhodovanie v oblasti verejnej správy. Takéto uznesenie zastupiteľského zboru preto podľa názoru krajského súdu nepodlieha súdnemu preskúmaniu podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Krajský súd konštatoval, že preskúmať zákonnosť uznesenia mestského zastupiteľstva súdom by bolo možné len postupom podľa ustanovenia § 250zf OSP.
Žalobca napadol uznesenie krajského súdu včas podaným odvolaním navrhujúc, aby odvolací súd toto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ OSP), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP). Opätovne zdôraznil, že uznesením mestského zastupiteľstva žalovaného ako aj celým jeho postupom bol na svojich právach ukrátený.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 250zf ods. 1 OSP ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia. Taktiež podľa § 26 ods. 7 zák. č. 153/2002 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov ak obec (mestská časť, mesto) nezruší na základe protestu prokurátora uznesenie obecného zastupiteľstva (miestneho zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva), môže prokurátor podať na súd návrh podľa osobitného zákona na zrušenie tohto uznesenia.
Konanie o nezákonnosti uznesení zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy patrí do tzv. verejného (správneho) súdnictva. Účelom konania je preskúmanie zákonnosti uznesení obecných zastupiteľstiev, miestnych zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev alebo uznesení zastupiteľstva vyššieho územného celku. V tomto konaní sa uplatňuje kasačný princíp.
Účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok a ten, kto podal návrh na začatie konania. t. j. prokurátor (§ 250zf ods. 2 OSP).
Konanie sa začína len na návrh. Procesne oprávneným na podanie návrhu je výlučne prokurátor, ktorého protestu sa nevyhovelo zrušením napadnutého uznesenia zastupiteľstva. Prípustnosť návrhu teda podmieňuje neúspešnosť protestu prokurátora podľa § 22 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Konanie o proteste prokurátora je osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Na konanie o proteste prokurátora sa vzťahuje zákon o prokuratúre, a ak nemá inú úpravu, primerane sa naň vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Za neúspech protestu sa považuje to, že obec, mestská časť, mesto alebo vyšší územný celok nezruší na základe protestu prokurátora uznesenie svojho zastupiteľstva.
Z uvedeného nesporne vyplýva, že žalobca nie aktívne procesne legitimovaný na podanie návrhu o zrušenie uznesenia mestského zastupiteľstva, nakoľko na podanie takéhoto návrhu v zmysle § 250zf OSP je aktívne procesne legitimovaný iba prokurátor, a to iba v prípade, že nebolo vyhovené jeho protestu. Z tohto hľadiska námietky žalobcu uvedené v odvolaní sú bez právneho významu.
Nakoľko návrh bol podaný neoprávnenou osobou, krajský súd postupoval správne, keď zastavil konanie. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolaciemu preto neostalo iné, ako podľa § 219 OSP napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdiť.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP s poukazom na § 246c ods. 1 vetu prvú OSP a § 224 ods. 1 OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a úspešný žalovaný náhradu trov neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 16. júla 2008
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth



