Najvyšší súd
6Sžo/53/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. S.á X., zastúpený advokátom JUDr. Michalom Feciľákom, Advokátska kancelária so sídlom v P., Jesenná 8, P.P. proti žalovanému: Správa katastra P.P. so sídlom Konštantínova 6, P.P. v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v P. zo dňa 9.júla 2012, č. k. 2S/6/2012-48, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v P. zo dňa 9. júla 2012, č. k. 2S 6/2012-48 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v P. napadnutým uznesením zo dňa 9.7.2012, č. k. 2S/6/2012-48 pribral do konania Mesto P..
Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd v danej veci zistil, že žalobca žalobou zo dňa 30.1.20012 sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej nepokračovať v porušovaní práv žalobcu a obnoviť stav pred zásahom a zrušiť záznam na LV Č.X. P.P. v časti C: Ťarchy: Vecné bremeno – právo stavby- cintorín, cestná, miestna a účelová komunikácia na pozemku parcely C KN X., ostatné plochy vo výmere 6 974 m², C KN X. ostatné plochy o výmere 3 362 m² a E KN X. orná pôda o výmere 284m², podľa ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. – žiadosť Mesta P. (vlastník cesty) na zápis vecného bremena Z – 2382/11. Podľa názoru krajského súdu rozhodnutím súdu vo veci žaloby by mohli byť dotknuté aj práva Mesta P.P. pretože z predloženého listu vlastníctva Č.3, k. ú. P. vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na tomto liste vlastníctva v časti C: Ťarchy vyplýva, že ako oprávnený z vecného bremena je zapísané Mesto P., z ktorých dôvodov rozhodol o pribratí tohto účastníka do konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v P. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania žalobca namietal, že krajský súd postupoval v rozpore so zákonom, keď pribral do konania Mesto P.. Vyslovil názor, že práva pribratého účastníka nebudú rozhodnutím súdu dotknuté. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžo 9/2011 zo dňa 5.4.2011, z ktorého nevyplýva, že by účastníkmi tohto konania boli aj ostatní vlastníci spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach domu...., pričom uvedeným súdnym konaním - podľa názoru Krajského súdu P. mali byť dotknuté ich práva. Dôvodil, že ani v predmetnej veci Mesto P. by nemalo byť účastníkom tohto konania, zastávajúc názor, že Mesto P. žiadne práva nemá, a to z toho dôvodu, že žalovaný správny orgán zapísal predmetné vecné bremeno na LV Č.X. v prospech Mesta P. v rozpore so zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 Občiansky súdny poriadok ďalej len O.s.p) preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (212 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 písm. c) O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa ust. § 244 ods. 1,2,3,4,5 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u.
Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach a vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi.
Podľa § § 250v ods.1 až 8 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.
Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie bo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
Súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.
Súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.
Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Z citovaného ustanovenia § 250v ods. 1 a nasl. O. s. p. vyplýva úmysel zákonodarcu zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, ak orgán verejnej správy v oblasti verejnej správy svojim konaním alebo opomenutím zasiahol do jej práv a právom chránených záujmov nezákonným zásahom, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, ak tento zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie, tak, že sa fyzická alebo právnická osoba môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy zakázať pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a ak je to možné prikázať mu obnoviť stav pred zásahom. Predpokladom priznania uvedenej ochrany fyzickej alebo právnickej osoby súdom v zmysle uvedenej právnej normy je preukázanie, že orgán verejnej správy postupuje proti navrhovateľovi v rozpore s právnymi predpismi, takýto zásah trvá lebo hrozí jeho opakovanie, ktorým nezákonným zásahom (postupom, resp. opomenutím) boli práva alebo právom chránené záujmy fyzickej alebo právnickej osoby porušené alebo inak dotknuté. Zákonodarca v odseku 8 uvedenej právnej norme súčasne ustanovil, že na konanie podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa primerane použijú ustanovenia prvej (všeobecné ustanovenia) a druhej hlavy (konanie o žalobách proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy) tejto časti Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, že žalobca žalobou zo dňa 30.1.20012 sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému správnemu orgánu nepokračovať v porušovaní práv žalobcu a obnoviť stav pred zásahom a zrušiť záznam na LV Č.X. P.P. v časti C: Ťarchy: Vecné bremeno – právo stavby- cintorín, cestná, miestna a účelová komunikácia na pozemku parcely C KN X., ostatné plochy vo výmere 6 974 m², C KN X. ostatné plochy o výmere 3 362 m² a E KN X. orná pôda o výmere 284m², podľa ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. – žiadosť Mesta P. (vlastník cesty) na zápis vecného bremena Z – 2382/11.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súčasne navrhoval, aby súd pribral do konania vedľajšieho účastníka – Mesto P.P. ktorý má právny záujem na výsledku tohto konania.
Najvyšší súd ďalej zistil, že Mesto P. ako vlastník stavby podal dňa 20.5.2011 na Správu katastra P. návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností, ktorý doplnil podaniami zo dňa 15.8.2011 a 8.6.2011, ktorými žiadal zapísať vecné bremeno v prospech Mesta P. k stavbe – miestny cintorín, a to k pozemkom parcely C KN X., ostatné plochy vo výmere 6 974 m², C KN X. ostatné plochy o výmere 3 362 m² a k pozemku parc.č. E KN X. orná pôda o výmere 284m² vecné bremeno – cesta. Správa katastra P. na základe dokladov predložených žiadateľom jeho žiadosti vyhovel a vykonal do katastra nehnuteľností záznam pod č. 2382/2011.
Najvyšší súd dáva do pozornosti, že správa katastra postupom ustanoveným v §§ 36 a nasl. zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnosti v znení neskorších predpisov – ďalej len katastrálny zákon, zapíše na základe verejných listín a iných listín do katastra nehnuteľností záznamom práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku (§ 34 ods.1 katastrálneho zákona), na ktorý postup sa nevzťahuje právna úprava zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok (§ 34 ods.3). Správa katastra vykoná záznam bez návrhu, prípadne na základe písomného návrhu vlastníka alebo inej oprávnenej osoby (§ 35 ods.1 katastrálneho zákona). Z právnej úpravy katastrálneho zákona upravujúcej postup správy katastra vyplýva, že účastníkom správneho konania o vykonanie záznamu je len žiadateľ záznamu a tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, správa katastra oznámi, že vykonala zápis do katastra záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra (§ 37 katastrálneho zákona).
Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že správa katastra v danom prípade vykonala zápis do katastra nehnuteľností záznamom, ktorým zapísala v prospech Mesta P. vecné bremeno stavby k pozemkom, označených v žalobe, ktorou sa žalobca domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, tvrdiac, že postupom správy katastra vykonaním záznamu v katastri nehnuteľností došlo k hrubému zásahu do jeho vlastníckych a práv a povinností, majúc za to, že zápis vecného bremena záznamom v prospech mesta P. bol vykonaný v rozpore so zákonom.
Zákonodarca v konaní podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej konanie o ochrane pred nezákonným zásahom predpokladá ako účastníka tohto konania žalobcu – fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá tvrdí, že nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch (§ 250v ods.1 O.s.p.) a žalovaného – orgán, proti ktorému návrh (žaloba) smeruje, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľa (žalobcu) vykonal zásah (§ 250v ods.2 O.s.p). Zákonodarca súčasne v právnej norme ustanovenej v § 250v ods.8 O.s.p. upravuje, že na konanie podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku primerane. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva možnosť použitia ustanovení prvej a druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v konaní podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na predmet konania v preskúmavanej veci, pokiaľ v piatej hlave nie je osobitná právna úprava.
Podľa § 250 ods.1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
Predmetom konania v danom prípade je preskúmanie zákonnosti zásahu žalovaného správneho orgánu – Správy katastra P.P. keď žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný vykonaním záznamu do katastra nehnuteľností zápisom vecného bremena k stavbe v prospech Mesta P. nezákonným spôsobom hrubo zasiahol do jeho vlastníckych práv a povinností k nehnuteľnostiam, ku ktorým bolo vecné bremeno zapísané.
Podľa názoru senátu najvyššieho súdu vzhľadom na charakter predmetu súdneho prieskumu v danej veci zhodne s názorom súdu prvého stupňa sa javí byť účelné, aby Mesto P. bolo účastníkom predmetného konania v zmysle § 250v ods.8 O.s.p. v spojení s § 250 ods.1 O.s.p., pretože bol účastníkom konania o vykonanie záznamu a rozhodnutím súdu v danej veci by mohli byť jeho práva a povinnosti dotknuté.
Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v P. podľa § 246c ods.1, veta prvá O.s.p., v spojení s § 219 ods.1,2 O.s.p., potvrdil.
Toto rozhodnutie boli prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 12. decembra 2012 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová