6Sžo/50/2011

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A. H., bytom   P., v zastúpení JUDr. J. K., advokát, N.. O. X., M., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,   o návrhu na obnovu konania, o odvolaní

žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave,   č. k. 4S 206/2011 - 23 zo

dňa 11.11.2011, jednoznačne, takto  

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave,

č. k. 4S 206/2011 - 23 zo dňa 11.11.2011, m e n í tak, že návrh z a m i e t a.

Účastníkom súd právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 11.11.2011, č. k. 4S 206/2011 - 23 zastavil konanie o návrhu na obnovu konania týkajúceho sa veci vedenej na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. 2S/245/2006, ktoré bolo právoplatne skončené potvrdením

predmetného rozsudku rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   sp. zn. 1Sžo 91/2008 zo dňa 16.12.2008, z dôvodu nedostatku podmienky konania podľa  

ust. § 103, 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že výkladom ust. § 246 ods. 1,  

§§ 103, 104 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru o potrebe zastaviť konanie z dôvodu nedostatku podmienky konania spočívajúcej v tom, že v správnom súdnictve obnova konania nie je

prípustná. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 246c O.s.p.

Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní

namietal, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. d/, e/, f/ O.s.p.). Odvolateľ sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v napadnutom rozhodnutí. Zastáva názor,

že uvedený výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov je v rozpore

s ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR) a taktiež v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Konštatuje, že obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok nie je síce upravená v piatej časti O.s.p., ale to podľa jeho názoru neznamená, že

nie je prípustná podľa prvej vety ust. § 246c O.s.p., kde je obsiahnutý odkaz na štvrtú časť

zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a povolil obnovu konania, alternatívne, aby zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil

vec súdu na ďalšie konanie.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. s použitím

§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 veta

prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 O.s.p. v spojení   s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zmeniť.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené  

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Obnovu konania, ako mimoriadny opravný prostriedok, upravuje druhá hlava štvrtej

časti O.s.p., ktorá sa na konanie podľa piatej časti O.s.p. použije podľa prvej vety § 246c   ods. 1 O.s.p. primerane.

Podľa § 234 ods. 1, 2 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.

Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto,

že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v konaniach podľa piatej časti O.s.p.  

je obnova konania neprípustná, nakoľko nikde v tejto časti sa ako opravný prostriedok (riadny alebo mimoriadny) neuvádza.

Vzhľadom k tomu, že žalobca podal návrh na obnovu konania, pre ktoré nie je takýto

návrh prípustný, mal krajský súd správne postupovať tak, že takýto návrh žalobcu mal ako neprípustný podľa § 234 ods. 2 O.s.p. zamietnuť a nie konanie zastaviť. (Obdobne pozri

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Sžp 4/2010, zo dňa 19.1.2011)

Najvyšší súd Slovenskej republiky argumentáciu žalobcu v odvolaní ohľadne porušenia čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru považuje za nedôvodnú. Odvolací súd

napriek zastaveniu konania pre nedostatok podmienky konania, konkrétne neprípustnosti

návrhu na obnovu konania krajským súdom, zastáva názor, že právny názor prezentovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o neprípustnosti obnovy konania je vecne správny

bez ohľadu na zvolený spôsob ďalšieho procesného postupu. Výkladom relevantných

ustanovení O.s.p. ako i právnym záverom krajského súdu o neprípustnosti obnovy konania,

ako mimoriadneho opravného prostriedku odvolací súd dospel k záveru, že takýto postup   je v súlade so systematickými súvislosťami zákona ako i s jeho účelom. Namietnuté porušenie

čl. 6 Dohovoru žalobcom úzko súvisí s právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR, pričom ústavný súd vo svojej stabilnej judikatúre uvádza, že postup  

a rozhodnutie súdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy, nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (I. ÚS 8/96,  

I. ÚS 6/97). Za porušenie základného práva pritom nemožno považovať neúspech v konaní;

obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva   na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu

bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

Preto odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie krajského súdu podľa  

§ 220 O.s.p. zmenil, keďže neboli podmienky na jeho potvrdenie, ani zrušenie a návrh

žalobcu na obnovu konania ako neprípustný zamietol.  

O trovách konania rozhodol podľa § 250k O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom

nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný a iné trovy v konaní nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 24. októbra 2012  

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth