6Sžo/498/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1. F. Č., trvale bytom O.M.O., 2. JUDr. R. Č., trvale bytom O.M.O., 3. J. B., rod. P., trvale bytom O.M.O., 4. Š. B., trvale bytom O.M.O. a 5. J. K., trvale bytom O.M.O., žalobcovia v 1.), 3.) - 5.) rade
zastúpení JUDr. P. G., advokátom so sídlom v H., proti žalovanej Správe katastra
Vranov nad Topľou, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova ul. č. 878,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 14. septembra 2006, č.
Z 1655/06, 7054/46/06, o odvolaní žalobcu v 2. rade proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove zo dňa 16. septembra 2009, č. k. 2S/26/2006-83, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa
16. septembra 2009, č. k. 2S/26/2006-83 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Prešove zastavil konanie podľa § 250d ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) voči žalobcovi v 2. rade JUDr. R. Č., ktorý
sa žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. Z 1655/06, 7054/46/06 zo dňa 14.
septembra 2006 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie.
Návrh žalobcov v 1., 3., 4. a 5. rade krajský súd vylúčil na samostatné konanie,
v ktorom rozhodne aj o trovách celého konania.
Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že zo žaloby, ako ani z obsahu
administratívneho spisu nevyplýva, že bol žalobca v 2. rade účastníkom správneho konania.
Krajský súd uznesením zo dňa 09. júla 2009 vyzval žalobcu v 2. rade na predloženie dôkazu
o tom, že je vlastníkom (prípadne vlastníkom na základe vydržania), nájomcom,
resp. neznámym alebo domnelým vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich
sa v katastrálnom území O. M., parc. č. X. a aby jednoznačne uviedol a konkretizoval dôvod,
pre ktorý bol ukrátený na svojich právach tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 250 ods. 1, 2
OSP, pod následkom zastavenia konania. Na výzvu žalobca v 2. rade krajskému súdu
oznámil, že nie je ani vlastníkom, ani nájomcom, ani neznámym, či domnelým vlastníkom
vyššie uvedených parciel v k. ú. O. M., ale bol a je nájomcom a budúcim kupujúcim pôvodnej
parcely č. X. a iných parciel v k. ú. O. M., ktoré boli predmetom námietok proti zverejnenému
návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) pre k. ú. O. M., a to na
základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a o nájomnej zmluve, ktorú uzavrel so svojím otcom - F. Č. (žalobcom v 1. rade). Na základe týchto skutočností krajský súd dospel
k záveru, že je vylúčené, aby JUDr. R. Č. bol osobou oprávnenou na podanie žaloby podľa §
247 ods. 1 OSP, pretože nebol účastníkom konania pred správnym orgánom a v správnom
konaní sa nerozhodovalo o jeho právach, ale o právach a povinnostiach žalobcov F. Č., J. B.,
Š. B. a J. K..
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v 2. rade v zákonnej lehote odvolanie,
domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie namietajúc
nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne právne a skutkové závery krajského súdu
a rozpor rozhodnutia krajského súdu so zákonom.
Poukazoval na to, že súd prvého stupňa ho vyzval na oznámenie skutočnosti,
či je vlastníkom, nájomcom, domnelým alebo neznámym vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. O. M. (parc. č. X.), pričom ho zaujímal stav v čase vydania
uznesenia a nie v čase konania o schválení ROEP, resp. stav v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Poukázal na ustanovenie § 250i ods. 1 OSP, v zmysle ktorého
je pri preskúmavaní zákonnosti pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že pokiaľ je pre súd záväzný súčasný stav, súd
nezohľadnil kópie listov vlastníctva predložené dňa 17.08.2009, z ktorých jasne vyplýva,
že žalobca v 2. rade je vlastníkom niektorých nehnuteľností nachádzajúcich
sa v k. ú. O. M., ktoré síce nadobudol až po schválení ROEP, ale tieto boli predmetom
niektorých námietok v správnom konaní, pričom o nich Správa katastra Vranov nad Topľou
doposiaľ právoplatne nerozhodla. Taktiež uviedol, že v žalobe uvedené parcely v k. ú. O. M.
boli po schválení ROEP prečíslované a teda sa nezhodujú s aktuálnym označením parciel.
Správa katastra odmietla poskytnúť účastníkom a tretím osobám kópie a výpisy z listov
vlastníctva, ktoré boli dotknuté schválením ROEP a neboli im ani doručené výpisy
z návrhu ROEP, preto žalobcovia nemohli v žalobe označiť správne parcely. Na základe toho
sa žalobca domnieva, že uvedenou výzvou neboli preukázané skutočnosti, rozhodujúce pre
vydanie uznesenia o zastavení konania.
Žalobca v 2. rade ďalej v odvolaní uviedol, že zo schváleného ROEP je zrejmé,
že predmetom konania o schválení bola aj parcela č. X., ktorej je nájomcom a budúcim
vlastníkom a ktorá bola okrem iného predmetom námietky č. 52 (spolu s inými parcelami), o ktorej Správa katastra Vranov nad Topľou doposiaľ nerozhodla. Podľa neho je predmetom
žaloby aj preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu a rozhodnutia o schválení ROEP v časti vzťahujúcej sa na parcely uvedené v námietke žalobcov zo dňa 27.12.2005
(námietka č. 52).
Podľa žalobcu v 2. rade krajský súd považuje za predmet žaloby len tie parcely,
ku ktorým boli podané návrhy na vydržanie a ktoré sú uvedené v bode II. žaloby
(t. j. parc. č. X.), pričom žalobcovia napádajú žalobou celé grafické zobrazenie schváleného
návrhu ROEP, o ktorom tvrdia, že je posunuté o 4 až 8 metrov na sever oproti skutočnému
stavu. Žalobcovia v žalobe napadli rozhodnutie ohľadne všetkých parciel, ktoré boli
predmetom konania a nie len ohľadom parciel výslovne uvedených v bode II. žaloby.
Súd nemal k dispozícii kompletný spisový materiál, preto dospel k nesprávnemu
záveru, že žalobca v 2. rade nebol účastníkom konania pred správnym orgánom. Tvrdí,
že doposiaľ nebolo rozhodnuté o námietkach žalobcov č. 51, 52, 53 a 59, ktoré chýbajú
v administratívnom spise. Z toho dôvodu bolo podľa žalobcu v 2. rade na mieste žalobou
napadnuté rozhodnutie zrušiť pre nepreskúmateľnosť.
Žalobca poukázal na ustanovenie § 14 správneho poriadku a tvrdí, že v konaní
pred správnym orgánom sa konalo aj o jeho právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach, pretože je nájomcom parcely č. X. v k. ú. O. M. (ako aj iných parciel) a táto parcela bola predmetom konania o ROEP ako aj námietky proti návrhu ROEP. Z toho
usudzuje, že bol účastníkom konania o ROEP. V konaní chce dosiahnuť, aby parcela č. X. (na
ktorej chce stavať) bola posunutá v grafickom zobrazení o 4-8 m na juh tak, aby sa na jej
severnej strane objavila parcela č. X., ktorá by bola prístupovou cestou k nej a aj
k ostatným parcelám č. X.. Podľa aktuálneho grafického zobrazenia návrhu ROEP nemá
parcela č. X. prístupovú cestu. Od výmery parcely č. X., ktorá je iná podľa schváleného
ROEP a iná podľa Geometrického plánu č. 58/33 z roku 1933 (na základe ktorého bola
zapísaná do pozemkovej knihy), závisí výška kúpnej ceny, čo je podľa žalobcu v 2. rade
skutočnosť, ktoré sa dotýka jeho práv a povinností, pretože v budúcnosti zamýšľa kúpiť túto
a iné parcely od ich vlastníka (žalobcu v 1. rade) podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
a o nájomnej zmluve.
Žalovaná ani ostatní žalobcovia sa k odvolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací
(§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu v 2. rade (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nemožno vyhovieť.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie
o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP).
Podľa § 247 ods. 3 OSP môže byť predmetom preskúmania za podmienok
ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný
prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 250 ods. 1 OSP sú účastníkmi konania žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu
uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti
by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
Podľa § 250 ods. 2 OSP je žalobcom fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená
na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou
sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať
malo.
Podľa § 250 ods. 4 OSP, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
Podľa § 250b ods. 1 OSP sa žaloba musí podať do dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala
oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť
predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie
súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený
podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu
je prípustné.
Zo spisu krajského súdu je zrejmé, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 27. októbra 2006
domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. Z 1655/06, 7054/46/06 zo dňa
14. septembra 2006 a žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Týmto rozhodnutím Správa katastra Vranov nad Topľou podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995
Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon
č. 180/1995 Z. z.“) schválila register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území O. M., Obec O. M., okres Vranov nad Topľou, spracovaný zhotoviteľom Ing. F. H., G., ktorý
tvorí prílohu rozhodnutia a zapísal údaje v zmysle § 7 ods. 5 cit. zákona do katastra
nehnuteľností.
Krajský súd konanie o žalobe voči žalobcovi v 2. rade zastavil podľa § 250d ods. 3
OSP z dôvodu, že nie je osobou oprávnenou na podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej časti
OSP, pretože nebol účastníkom konania v správnom konaní tak, ako to vyžaduje § 250 ods. 2
veta prvá OSP a v zmysle § 247 ods. 1 OSP nie je ani osobou, ktorá bola ukrátená na svojich
právach rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu.
K námietke žalobcu v 2. rade týkajúcej sa jeho účastníctva v správnom konaní
najvyšší súd uvádza, že v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. sa na konanie podľa
tohto zákona vzťahuje ustanovenie § 14 správneho poriadku, podľa ktorého je účastníkom
konania ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť
rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť
rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten,
komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Účastníkom konania môže byť len ten,
kto je nositeľom zákonného práva, právom chráneného záujmu alebo povinnosti,
ktoré vyplývajú z hmotného práva, pričom správny orgán musí byť oprávnený o takomto
práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti rozhodovať. Správny orgán musí
pri určovaní účastníkov konania skúmať vždy, či konkrétna osoba je nositeľom zákonného
práva alebo povinnosti, o ktorom sa má v správnom konaní rozhodovať. Aby sa stal
účastníkom správneho konania ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, musí tu byť predpoklad, že by hmotnoprávne
postavenie tejto osoby mohlo byť po vydaní rozhodnutia v správnom konaní iné ako
pred rozhodnutím. Ak by sa rozhodnutie správneho orgánu dotklo konkrétnej osoby
len nepriamo alebo sprostredkovane, nie je takéto dotknutie dostatočné.
Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca v 2. rade nebol v čase
rozhodovania Správy katastra Vranov nad Topľou vlastníkom predmetných parciel,
ale ako tvrdil, bol len nájomcom niektorých z predmetných parciel. Uvedená skutočnosť
je rozhodujúca pre posúdenie účastníctva žalobcu v 2. rade v predmetnej právnej veci z dôvodu, že v predmetnom správnom konaní sa nekonalo o jeho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach a tieto ani neboli priamo dotknuté rozhodnutím
správneho orgánu. Námietky proti návrhu ROEP podali vlastníci dotknutých parciel, čoho
dôkazom je menný zoznam, ktorý tvorí prílohu námietky zo dňa 27. decembra 2005 (l. č. 91).
Skutočnosť, že predmetom týchto námietok boli aj parcely, ktorých nájomcom bol žalobca
v 2. rade je irelevantná, pretože rozhodnutím správneho orgánu o schválení registra sa nijako
nezmenilo jeho hmotnoprávne postavenie.
Najvyšší súd však v zmysle námietok žalobcu v 2. rade považuje za potrebné
k predmetnej veci uviesť aj nasledovné:
Konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim
(ďalej len „obnovovacie konanie“) upravuje zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v zení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 180/1995 Z. z.“). Podľa § 1 zákona č. 180/1995 Z. z. sa v tomto konaní zisťujú dostupné
údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje ROEP. Predmetom obnovovacieho konania sú v zmysle § 2 cit. zákona pozemky vymedzené
plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované
neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných
informácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona v spojení
s ustanovením § 16a ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) je na konanie
vecne príslušným správnym orgánom Správa katastra Vranov nad Topľou (ďalej len „správa
katastra“). Podľa § 4 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu
na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Konanie sa začína na podnet
správneho orgánu, dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o jeho začatí na vhodnom
mieste v obci. V oznámení správny orgán vyzve nájomcov pozemkov alebo iné oprávnené
osoby, aby v lehote určenej v oznámení poskytli údaje o pozemkoch v ich užívaní
a o právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vyporiadania právnych
vzťahov k týmto pozemkom podľa osobitných predpisov. Nájomcom a iným oprávneným
osobám sa oznámenie doručí do vlastných rúk. Správny orgán v oznámení uvedie aj poučenie
o možnosti podať návrh na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva k pozemku vydržaním
(§ 5 ods. 3, 4, 5; § 11 ods. 1 cit. zákona). Podľa § 7 ods. 1, 2 cit. zákona správny orgán
uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných
rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis
z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve
alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Námietky spolu
s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa doručenia výpisu z návrhu
registra (ak ide o účastníkov, ktorým sa výpis doručuje) alebo od uverejnenia návrhu registra
(ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra
nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe). Námietky posúdi komisia
po vyžiadaní vyjadrenia toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb
oboznámených s miestnymi pomermi a so svojím stanoviskom ich predloží správnemu orgánu
na rozhodnutie. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom (§ 7 ods. 3 cit. zákona).
V zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. sa na konanie podľa tohto
zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené
inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. Pod všeobecnými predpismi
o správnom konaní sa rozumie zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a osobitným predpisom v zmysle
citovaného ustanovenia je zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“). Katastrálny zákon neupravuje osobitný postup
na preskúmanie námietok proti návrhu registra, preto je potrebné, aby správny orgán
pri rozhodovaní o námietkach postupoval podľa správneho poriadku (§ 53 a nasl.).
Zákon č. 419/2002 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (účinný
od 01. septembra 2002), ktorým bol novelizovaný zák. č. 180/1995 Z. z., v poslednej vete
§ 7 ods. 3 výslovne uvádza, že „rozhodnutie o námietkach a o schválení registra
je preskúmateľné súdom“. To znamená, že o odvolaniach proti rozhodnutiam o námietkach
a o odvolaniach proti rozhodnutiam o schválení registra, rozhoduje (od 01. septembra 2002)
na prvom stupni príslušná správa katastra a na druhom stupni katastrálny úrad.
Až právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, ktorý rozhodoval na poslednom stupni, môže byť na základe žaloby preskúmané súdom v rámci správneho súdnictva v konaní o žalobách
proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (podľa druhej hlavy piatej časti OSP).
To isté platí aj v prípade rozhodovania o schválení registra.
Preto najvyšší súd musí konštatovať, že žalobou napadnuté rozhodnutie, ktoré vydala
Správa katastra Vranov nad Topľou je prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, voči
ktorému je prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje katastrálny úrad ako správny orgán
najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal (§ 58 ods. 1 správneho poriadku). Takéto rozhodnutie však nie je preskúmateľné
v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP, pretože nespĺňa predpoklad uvedený
v ustanovení § 247 ods. 2 OSP, teda že nejde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Až právoplatné
rozhodnutie o odvolaní vydané katastrálnym úradom je preskúmateľné súdom na základe
žaloby. Odstránenia takého nedostatku sa v danom prípade nemožno dovolávať
ani v dôsledku nesprávneho poučenia v rozhodnutí správy katastra o schválení ROEP,
ktoré odvolací súd zároveň konštatuje, pretože účastníci správneho konania mali možnosť v zmysle ustanovenia § 54 ods. 3 správneho poriadku podať odvolanie v 3 mesačnej lehote,
pokiaľ v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec podali opravný
prostriedok po lehote, čo však nevyužili. Súdy však v takýchto prípadoch zastavenia konania
vec postúpia príslušnému správnemu orgánu.
Na základe vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP a § 250ja ods. 3
veta druhá OSP potvrdil.
Ostatnými (vecnými) námietkami žalobcu v 2. rade, uvedenými v odvolaní
sa odvolací súd zaoberať nemohol, nakoľko napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu bolo
procesného charakteru.
Čo sa týka výroku napadnutého rozhodnutia o vylúčení návrhu ostatných žalobcov
na samostatné konanie, týmto sa najvyšší súd tiež nezaoberal, keďže v tejto časti ide
o rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania, proti ktorému odvolanie nie je prípustné
(§ 202 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a žalobca v 2. rade
ho odvolaním ani nenapadol.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 OSP s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobca
v 2. rade v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej ani ostaným žalobcom v odvolacom
konaní trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. júna 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: P. Slezáková