6Sžo/498/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1. F. Č., trvale bytom O.M.O., 2. JUDr. R. Č., trvale bytom O.M.O., 3. J. B., rod. P., trvale bytom O.M.O., 4. Š. B., trvale bytom O.M.O. a 5. J. K., trvale bytom O.M.O., žalobcovia v 1.), 3.) - 5.) rade

zastúpení   JUDr. P. G., advokátom so sídlom v H., proti žalovanej Správe katastra

Vranov nad Topľou, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova ul. č. 878,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa   14. septembra 2006, č.

Z 1655/06, 7054/46/06, o odvolaní žalobcu v 2. rade proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove zo dňa 16. septembra 2009, č. k. 2S/26/2006-83, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa  

16. septembra 2009, č. k. 2S/26/2006-83 v napadnutej časti   p o t v r d z u j e .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Prešove zastavil konanie podľa § 250d ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) voči žalobcovi v 2. rade JUDr. R. Č., ktorý

sa žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. Z 1655/06, 7054/46/06 zo dňa 14.

septembra 2006 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie.

Návrh žalobcov v 1., 3., 4. a 5. rade krajský súd vylúčil na samostatné konanie,

v ktorom rozhodne aj o trovách celého konania.

Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že zo žaloby, ako ani z obsahu

administratívneho spisu nevyplýva, že bol žalobca v 2. rade účastníkom správneho konania.

Krajský súd uznesením zo dňa 09. júla 2009 vyzval žalobcu v 2. rade na predloženie dôkazu

o tom, že je vlastníkom (prípadne vlastníkom na základe vydržania), nájomcom,  

resp. neznámym alebo domnelým vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich  

sa v katastrálnom území O. M., parc. č. X. a aby jednoznačne uviedol a konkretizoval dôvod,

pre ktorý bol ukrátený na svojich právach tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 250 ods. 1, 2

OSP, pod následkom zastavenia konania. Na výzvu žalobca v 2. rade krajskému súdu

oznámil, že nie je ani vlastníkom, ani nájomcom, ani neznámym, či domnelým vlastníkom

vyššie uvedených parciel v k. ú. O. M., ale bol a je nájomcom a budúcim kupujúcim pôvodnej

parcely č. X. a iných parciel v k. ú. O. M., ktoré boli predmetom námietok proti zverejnenému

návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) pre k. ú. O. M., a to na

základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a o nájomnej zmluve, ktorú uzavrel so svojím   otcom - F. Č. (žalobcom v 1. rade). Na základe týchto skutočností krajský súd dospel

k záveru, že je vylúčené, aby JUDr. R. Č. bol osobou oprávnenou na podanie žaloby podľa §

247 ods. 1 OSP, pretože nebol účastníkom konania pred správnym orgánom a v správnom

konaní sa nerozhodovalo o jeho právach, ale o právach a povinnostiach žalobcov F. Č., J. B.,

Š. B. a J. K..

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v 2. rade v zákonnej lehote odvolanie,

domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie namietajúc

nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne právne a skutkové závery krajského súdu

a rozpor rozhodnutia krajského súdu so zákonom.

Poukazoval na to, že súd prvého stupňa ho vyzval na oznámenie skutočnosti,  

či je vlastníkom, nájomcom, domnelým alebo neznámym vlastníkom nehnuteľností

nachádzajúcich sa v k. ú. O. M. (parc. č. X.), pričom ho zaujímal stav v čase vydania

uznesenia a nie v čase konania o schválení ROEP, resp. stav v čase vydania napadnutého

rozhodnutia. Poukázal na ustanovenie § 250i ods. 1 OSP, v zmysle ktorého  

je pri preskúmavaní zákonnosti pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že pokiaľ je pre súd záväzný súčasný stav, súd

nezohľadnil kópie listov vlastníctva predložené dňa 17.08.2009, z ktorých jasne vyplýva,  

že žalobca v 2. rade je vlastníkom niektorých nehnuteľností nachádzajúcich  

sa v k. ú. O. M., ktoré síce nadobudol až po schválení ROEP, ale tieto boli predmetom

niektorých námietok v správnom konaní, pričom o nich Správa katastra Vranov nad Topľou

doposiaľ právoplatne nerozhodla. Taktiež uviedol, že v žalobe uvedené parcely v k. ú. O. M.

boli po schválení ROEP prečíslované a teda sa nezhodujú s aktuálnym označením parciel.

Správa katastra odmietla poskytnúť účastníkom a tretím osobám kópie a výpisy z listov

vlastníctva, ktoré boli dotknuté schválením ROEP a neboli   im ani doručené výpisy

z návrhu ROEP, preto žalobcovia nemohli v žalobe označiť správne parcely. Na základe toho

sa žalobca domnieva, že uvedenou výzvou neboli preukázané skutočnosti, rozhodujúce pre

vydanie uznesenia o zastavení konania.

Žalobca v 2. rade ďalej v odvolaní uviedol, že zo schváleného ROEP je zrejmé,  

že predmetom konania o schválení bola aj parcela č. X., ktorej je nájomcom a budúcim

vlastníkom a ktorá bola okrem iného predmetom námietky č. 52 (spolu s inými parcelami),   o ktorej Správa katastra Vranov nad Topľou doposiaľ nerozhodla. Podľa neho je predmetom

žaloby aj preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu a rozhodnutia o schválení ROEP v časti vzťahujúcej sa na parcely uvedené v námietke žalobcov zo dňa 27.12.2005

(námietka č. 52).

Podľa žalobcu v 2. rade krajský súd považuje za predmet žaloby len tie parcely,  

ku ktorým boli podané návrhy na vydržanie a ktoré sú uvedené v bode II. žaloby  

(t. j. parc. č. X.), pričom žalobcovia napádajú žalobou celé grafické zobrazenie schváleného

návrhu ROEP, o ktorom tvrdia, že je posunuté o 4 až 8 metrov na sever oproti skutočnému

stavu. Žalobcovia v žalobe napadli rozhodnutie ohľadne všetkých parciel, ktoré boli

predmetom konania a nie len ohľadom parciel výslovne uvedených v bode II. žaloby.

Súd nemal k dispozícii kompletný spisový materiál, preto dospel k nesprávnemu

záveru, že žalobca v 2. rade nebol účastníkom konania pred správnym orgánom. Tvrdí,  

že doposiaľ nebolo rozhodnuté o námietkach žalobcov č. 51, 52, 53 a 59, ktoré chýbajú

v administratívnom spise. Z toho dôvodu bolo podľa žalobcu v 2. rade na mieste žalobou

napadnuté rozhodnutie zrušiť pre nepreskúmateľnosť.

Žalobca poukázal na ustanovenie § 14 správneho poriadku a tvrdí, že v konaní  

pred správnym orgánom sa konalo aj o jeho právach, právom chránených záujmoch  

alebo povinnostiach, pretože je nájomcom parcely č. X. v k. ú. O. M. (ako aj iných parciel) a táto parcela bola predmetom konania o ROEP ako aj námietky proti návrhu ROEP. Z toho

usudzuje, že bol účastníkom konania o ROEP. V konaní chce dosiahnuť, aby parcela č. X. (na

ktorej chce stavať) bola posunutá v grafickom zobrazení o 4-8 m na juh tak, aby sa na jej

severnej strane objavila parcela č. X.,   ktorá by bola prístupovou cestou k nej a aj

k ostatným parcelám č. X.. Podľa aktuálneho grafického zobrazenia návrhu ROEP nemá

parcela č. X. prístupovú cestu. Od výmery parcely č. X., ktorá je iná podľa schváleného

ROEP a iná podľa Geometrického plánu č. 58/33 z roku 1933 (na základe ktorého bola

zapísaná do pozemkovej knihy), závisí výška kúpnej ceny, čo je podľa žalobcu v 2. rade

skutočnosť, ktoré sa dotýka jeho práv a povinností, pretože v budúcnosti zamýšľa kúpiť túto

a iné parcely od ich vlastníka (žalobcu v 1. rade) podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

a o nájomnej zmluve.

Žalovaná ani ostatní žalobcovia sa k odvolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací  

(§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu v 2. rade (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia

pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu

nemožno vyhovieť.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu  

(§ 247 ods. 1 OSP).

Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie

o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí

správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP).

Podľa § 247 ods. 3 OSP môže byť predmetom preskúmania za podmienok

ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný

prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 250 ods. 1 OSP sú účastníkmi konania žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu

uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti  

by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa § 250 ods. 2 OSP je žalobcom fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,

že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená

na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou  

sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať

malo.

Podľa § 250 ods. 4 OSP, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom

konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Podľa § 250b ods. 1 OSP sa žaloba musí podať do dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť

predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie

súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený

podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu  

je prípustné.

Zo spisu krajského súdu je zrejmé, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 27. októbra 2006

domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. Z 1655/06, 7054/46/06 zo dňa  

14. septembra 2006 a žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Týmto rozhodnutím Správa katastra Vranov nad Topľou podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995

Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon  

č. 180/1995 Z. z.“) schválila register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území O. M., Obec O. M., okres Vranov nad Topľou, spracovaný zhotoviteľom Ing. F. H., G., ktorý

tvorí prílohu rozhodnutia a zapísal údaje v zmysle § 7 ods. 5 cit. zákona do katastra

nehnuteľností.

Krajský súd konanie o žalobe voči žalobcovi v 2. rade zastavil podľa § 250d ods. 3

OSP z dôvodu, že nie je osobou oprávnenou na podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej časti

OSP, pretože nebol účastníkom konania v správnom konaní tak, ako to vyžaduje § 250 ods. 2

veta prvá OSP a v zmysle § 247 ods. 1 OSP nie je ani osobou, ktorá bola ukrátená na svojich

právach rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu.

K námietke žalobcu v 2. rade týkajúcej sa jeho účastníctva v správnom konaní

najvyšší súd uvádza, že v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. sa na konanie podľa

tohto zákona vzťahuje ustanovenie § 14 správneho poriadku, podľa ktorého je účastníkom

konania ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach  

sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť

rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť

rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach

priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten,

komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Účastníkom konania môže byť len ten,  

kto je nositeľom zákonného práva, právom chráneného záujmu alebo povinnosti,  

ktoré vyplývajú z hmotného práva, pričom správny orgán musí byť oprávnený o takomto

práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti rozhodovať. Správny orgán musí  

pri určovaní účastníkov konania skúmať vždy, či konkrétna osoba je nositeľom zákonného

práva alebo povinnosti, o ktorom sa má v správnom konaní rozhodovať. Aby sa stal

účastníkom správneho konania ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, musí tu byť predpoklad, že by hmotnoprávne

postavenie tejto osoby mohlo byť po vydaní rozhodnutia v správnom konaní iné ako  

pred rozhodnutím. Ak by sa rozhodnutie správneho orgánu dotklo konkrétnej osoby  

len nepriamo alebo sprostredkovane, nie je takéto dotknutie dostatočné.

Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca v 2. rade nebol v čase

rozhodovania Správy katastra Vranov nad Topľou vlastníkom predmetných parciel,  

ale ako tvrdil, bol len nájomcom niektorých z predmetných parciel. Uvedená skutočnosť  

je rozhodujúca pre posúdenie účastníctva žalobcu v 2. rade v predmetnej právnej veci z dôvodu, že v predmetnom správnom konaní sa nekonalo o jeho právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach a tieto ani neboli priamo dotknuté rozhodnutím

správneho orgánu. Námietky proti návrhu ROEP podali vlastníci dotknutých parciel, čoho

dôkazom je menný zoznam, ktorý tvorí prílohu námietky zo dňa 27. decembra 2005 (l. č. 91).

Skutočnosť, že predmetom týchto námietok boli aj parcely, ktorých nájomcom bol žalobca

v 2. rade je irelevantná, pretože rozhodnutím správneho orgánu o schválení registra sa nijako

nezmenilo jeho hmotnoprávne postavenie.

Najvyšší súd však v zmysle námietok žalobcu v 2. rade považuje za potrebné

k predmetnej veci uviesť aj nasledovné:

Konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim  

(ďalej len „obnovovacie konanie“) upravuje zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach  

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v zení neskorších predpisov (ďalej len „zákon  

č. 180/1995 Z. z.“). Podľa § 1 zákona č. 180/1995 Z. z. sa v tomto konaní zisťujú dostupné

údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje ROEP. Predmetom obnovovacieho konania sú v zmysle § 2 cit. zákona pozemky vymedzené

plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované

neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných

informácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona v spojení

s ustanovením § 16a ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) je na konanie

vecne príslušným správnym orgánom Správa katastra Vranov nad Topľou (ďalej len „správa

katastra“). Podľa § 4 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu

na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Konanie sa začína na podnet

správneho orgánu, dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o jeho začatí na vhodnom

mieste v obci. V oznámení správny orgán vyzve nájomcov pozemkov alebo iné oprávnené

osoby, aby v lehote určenej v oznámení poskytli údaje o pozemkoch v ich užívaní

a o právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vyporiadania právnych

vzťahov k týmto pozemkom podľa osobitných predpisov. Nájomcom a iným oprávneným

osobám sa oznámenie doručí do vlastných rúk. Správny orgán v oznámení uvedie aj poučenie

o možnosti podať návrh na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva k pozemku vydržaním  

(§ 5 ods. 3, 4, 5; § 11 ods. 1 cit. zákona). Podľa § 7 ods. 1, 2 cit. zákona správny orgán

uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci   (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných

rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis

z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve

alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Námietky spolu  

s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa doručenia výpisu z návrhu

registra (ak ide o účastníkov, ktorým sa výpis doručuje) alebo od uverejnenia návrhu registra

(ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra

nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe). Námietky posúdi komisia  

po vyžiadaní vyjadrenia toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb

oboznámených s miestnymi pomermi a so svojím stanoviskom ich predloží správnemu orgánu

na rozhodnutie. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom (§ 7 ods. 3 cit. zákona).

V zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. sa na konanie podľa tohto

zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené

inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. Pod všeobecnými predpismi

o správnom konaní sa rozumie zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a osobitným predpisom v zmysle

citovaného ustanovenia je zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“). Katastrálny zákon neupravuje osobitný postup  

na preskúmanie námietok proti návrhu registra, preto je potrebné, aby správny orgán  

pri rozhodovaní o námietkach postupoval podľa správneho poriadku (§ 53 a nasl.).

Zákon č. 419/2002 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych  

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (účinný  

od 01. septembra 2002), ktorým bol novelizovaný zák. č. 180/1995 Z. z., v poslednej vete  

§ 7 ods. 3 výslovne uvádza, že „rozhodnutie o námietkach a o schválení registra  

je preskúmateľné súdom“. To znamená, že o odvolaniach proti rozhodnutiam o námietkach

a o odvolaniach proti rozhodnutiam o schválení registra, rozhoduje (od 01. septembra 2002)

na prvom stupni príslušná správa katastra a na druhom stupni katastrálny úrad.  

Až právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, ktorý rozhodoval na poslednom stupni, môže byť na základe žaloby preskúmané súdom v rámci správneho súdnictva v konaní o žalobách

proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (podľa druhej hlavy piatej časti OSP).  

To isté platí aj v prípade rozhodovania o schválení registra.

Preto najvyšší súd musí konštatovať, že žalobou napadnuté rozhodnutie, ktoré vydala

Správa katastra Vranov nad Topľou je prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, voči

ktorému je prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje katastrálny úrad ako správny orgán

najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal (§ 58 ods. 1 správneho poriadku). Takéto rozhodnutie však nie je preskúmateľné

v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP, pretože nespĺňa predpoklad uvedený

v ustanovení § 247 ods. 2 OSP, teda že nejde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych

opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Až právoplatné

rozhodnutie o odvolaní vydané katastrálnym úradom je preskúmateľné súdom na základe

žaloby. Odstránenia takého nedostatku sa v danom prípade nemožno dovolávať  

ani v dôsledku nesprávneho poučenia v rozhodnutí správy katastra o schválení ROEP,  

ktoré odvolací súd zároveň konštatuje, pretože účastníci správneho konania mali možnosť v zmysle ustanovenia § 54 ods. 3 správneho poriadku podať odvolanie v 3 mesačnej lehote,

pokiaľ v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec podali opravný

prostriedok po lehote, čo však nevyužili. Súdy však v takýchto prípadoch zastavenia konania

vec postúpia príslušnému správnemu orgánu.

Na základe vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP a § 250ja ods. 3

veta druhá OSP potvrdil.

Ostatnými (vecnými) námietkami žalobcu v 2. rade, uvedenými v odvolaní  

sa odvolací súd zaoberať nemohol, nakoľko napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu bolo

procesného charakteru.

Čo sa týka výroku napadnutého rozhodnutia o vylúčení návrhu ostatných žalobcov  

na samostatné konanie, týmto sa najvyšší súd tiež nezaoberal, keďže v tejto časti ide

o rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania, proti ktorému odvolanie nie je prípustné  

(§ 202 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a žalobca v 2. rade  

ho odvolaním ani nenapadol.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 OSP s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobca

v 2. rade v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej ani ostaným žalobcom v odvolacom

konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júna 2010

  JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: P. Slezáková