6Sžo/49/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. R. K., t. č. Ústav na výkon väzby U., H., priečinok O., U., proti žalovanému: Okresná prokuratúra Zvolen, Trhová 7, Zvolen, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1Pn 21/12-6 zo dňa 16. marca 2012, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. júna 2012, č. k. 23S 35/2012-11, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. júna 2012, č. k. 23S 35/2012-11 z m e ň u j e tak, že konanie z a s t a v u j e a po právoplatnosti rozhodnutia vec p o s t ú p i Okresnej prokuratúre Zvolen.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením zo dňa 13.6.2012, č. k. 23S 35/2012-11 podľa ust. § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zastavil konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca žalobou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 16.3.2012, č. 1Pn 21/12-6, ktorým Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podľa ust. § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietla písomnú sťažnosť oznamovateľa - žalobcu, proti uzneseniu povereného príslušníka OO PZ Zvolen, sp. zn. ORP-88/ZV-ZV-12 zo dňa 18.2.2012, ktorým podľa ust. § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku vec podozrenia z prečinu výtržníctva podľa ust. § 364 ods. 1 Trestného zákona odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa ust. § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Krajský súd poukazom na ust. §§ 244 ods. 1, 248 písm. d/ a 250d ods. 3 O.s.p. konštatoval, že v predmetnom konaní došlo k napadnutiu zákonnosti rozhodnutia, ktoré má jednoznačne trestnoprávny charakter, o ktorých veciach rozhodujú výlučne orgány činné v trestnom konaní a preto tieto veci nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej správne súdnictvo. Mal za to, že rozhodovanie vo veci trestných činov a prečinovupravených v trestnom zákone je podľa trestného poriadku zverené do výlučnej pôsobnosti orgánom činným v trestnom konaní, medzi ktoré patrí aj okresná prokuratúra (žalovaný), s poukazom na to, že ide o rozhodovanie štátneho orgánu, ktoré vyplýva z ustanovení Trestného zákona a poriadku, pretože ide o veci trestnoprávneho charakteru, ktoré patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru. Rozhodovanie o trovách konania krajský súd odôvodnil podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorej právnej úpravy žalobcovi ako neúspešnému ich náhradu nepriznal.

Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 2 písm. f/ a g/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne žiadal postúpenie veci vecne a miestne príslušnému zákonnému súdu. Žalobca v dôvodoch odvolania namietal vecnú nesprávnosť výroku o zastavení konania, ktorý považoval za rozporný s ust. § 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. v spojení s ust. § 7 ods. 3 O.s.p., s čl. 46 ods. 1 a s čl. 48 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukazoval na neúplnosť a nesprávnosť postupu krajského súdu pri skúmaní podmienok konania, keď nesprávne právne posúdil materiálny obsah žaloby, ktorá bola zaregistrovaná do správneho súdnictva napriek tomu, že žaloba nesmerovala proti rozhodnutiu správneho orgánu verejnej správy, preto vo veci konal a rozhodoval nezákonný vecne, miestne a funkčne nepríslušný súd, čím bol naplnený dôvod podľa ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. Namietal, že týmto postupom došlo k odňatiu reálnej možnosti vo verejnom procese konať pred zákonným sudcom. Dôvodil, že prvostupňový súd postupoval nesprávne, keď neaplikoval ust. § 7 ods. 3 O.s.p., § 2 ods. 3 a § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z., čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1,2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 EDĽP, a preto nesprávne aplikoval ust. § 250d ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na uvedené považoval rozhodnutie krajského súdu za protiústavné, nezákonné a vecne nesprávne titulom nesprávneho právneho posúdenia. V písomnom podaní, ktorým žalobca doplnil svoje odvolanie poukázal aj na porušenie princípu právnej istoty.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odvolanie žalobcu v plnom rozsahu ako nedôvodné zamietnuť stotožniac sa s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 Občiansky súdny poriadok ďalej len,,O.s.p“) preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zmeniť.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ust. § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, zaktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 2 O.s.p., ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Podľa ust. § 7 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Podľa čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.

Podľa čl. 151 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ustanoví zákon.

Podľa ust. § 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z. z. Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu a konania mu predchádzajúceho oboznámiac sa so spisovým materiálom súdu, súčasť ktorého tvoril vyšetrovací spis OO PZ Zvolen, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ktorým prvostupňový súd zastavil konanie podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie napadnuté žalobou nemôže byť predmetom preskúmavania súdom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je vecne správne a plne sa s ním stotožňuje. Odvolací súd však zastáva názor, že pokiaľ krajský súd správne zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok právomoci, kedy ide jednoznačne o nedostatok podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný, bolo súčasne potrebné pre zabezpečenie ochrany práv žalobcu v prípade existencie iného príslušného orgánu na konanie a rozhodnutie, aby bola vec postúpená tomuto orgánu na konanie a rozhodnutie.

V predmetnej veci sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť vo verejnom procese konať pred zákonným súdom, pretože rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za rozhodnutie správnych orgánov podliehajúcich súdnemu prieskumu v zmysle §§ 244 a nasl. O.s.p. V rámci trojdelenia štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu možno Prokuratúru spolu s Ochrancom práv, v rámci širšieho ponímania štátu a verejnej správy, zaradiť do moci súdnej, avšak s prihliadnutím na čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky ako i na znenie právnejnormy ustanovenej v § 2 zákona o prokuratúre treba Prokuratúru považovať za štátny orgán s osobitným postavením - sui generis, ktorého postavenie ako i pôsobnosť upravuje osobitný právny predpis. Z uvedeného možno jednoznačne dospieť k záveru o tom, že prokuratúru nie je možné považovať za správny orgán, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok, podľa ktorého je správnym orgánom štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, s tým záverom, že rozhodnutie žalovaného vydávané v trestnom konaní nemožno považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní podliehajúce prieskumnej právomoci správnych súdov podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Vzhľadom k uvedenému tým, že nie je daná právomoc správnych súdov a jedná sa o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, krajský súd postupoval správne, keď konanie podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že právomoc iného orgánu je daná charakterom rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo vydané v trestnom konaní a ktoré nadobudlo právoplatnosť. Z uvedeného dôvodu, keďže sa jedná o právoplatné rozhodnutie žalovaného, ktorým bola predmetná vec vyriešená s konečnou platnosťou ako i s prihliadnutím na obsah písomného podania žalobcu, označeného ako žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, v konaní o ktorom súd konštatoval nedostatok právomoci, dospel odvolací súd k záveru, že je daná právomoc Okresnej prokuratúry Zvolen na ďalšie konanie.

V súlade s ust. §§ 31 a nasl. zákona o prokuratúre, Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Odvolací súd posudzujúc písomné podanie žalobcu - žalobu, podľa obsahu v zmysle § 246c ods. 1, veta prvá v spojení s § 41 ods. 2 O.s.p., považoval uvedené podanie za podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia vydaného žalovaným - Okresnou prokuratúrou Zvolen, na ktoré konanie je príslušný Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen.

Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu v zmysle ust. § 246c ods. 1, veta práv O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s.p. a ust. § 224 ods. 2 O.s.p. a ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené a u žiadneho z nich nezistil zákonný nárok na ich náhradu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.