UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: N. K., bytom U., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/01475/TDL zo dňa 22. júla 2010, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 08. októbra 2013, č. k. 2S/352/2010-86, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/352/2010-86 zo dňa 08. októbra 2013 p o t v r d z u j e.
Odôvodnenie
Uznesením č. k. 2S/352/2010-86 zo dňa 08. októbra 2013 Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 138 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tým, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov. Poukázal na skutočnosť, že zo strany žalobcu sa jedná o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Uviedol, že žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného oneskorene podanou žalobou.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v lehote ustanovenej zákonom odvolanie, ktoré neobsahovalo zákonom stanovené náležitosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech.
Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Bratislava I dňa 11.10.2010, postúpenou Krajskému súdu Bratislava dňa 09.12.2010 a na výzvu súdu zo dňa 14.12.2010 doplnenou podaním zo dňa 07.02.2011, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/01475/TDL z 22. júla 2010, ktorým bolo nepatrnezmenené a vo zvyšku potvrdené prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava č. OVVS-PR- 3940/08-BK/P14 zo dňa 17.03.2010 o zastavení priestupkového konania.
Krajský súd výzvou zo 14.12.2010 uložil žalobcovi, aby v lehote 15 dní doplnil svoju žalobu.
Podaním zo dňa 03.01.2011 žalobca žiadal o ustanovenie právneho zástupcu v zmysle § 30 O.s.p. a súčasne požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. K žiadosti pripojil aj potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Uznesením z 27. apríla 2011, č. k. 2S/352/2010-41, krajský súd zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. pre oneskorené podanie žaloby.
Žalobca následne podaním doručeným krajskému súdu 10. júna 2011, podal proti uzneseniu o zastavení konania odvolanie a súčasne požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu pre nepriaznivú finančnú a majetkovú situáciu, ktorú bližšie odôvodnil v zásade skutočnosťami, ktoré zopakoval aj vo svojom odvolaní. K návrhu pripojil doklady preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré už uviedol v podaní zo dňa 03.01.2011.
Uznesením z 22. júna 2011, č. k. 2S/352/2010-52, krajský súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nakoľko sa zo strany žalobcu jedná o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva, keďže sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného oneskorene podanou žalobou a zároveň nevyhovel ani žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Žalobca následne podaním doručeným súdu 22. júla 2011, podal proti uzneseniu krajského súdu zo dňa 22.06.2011 odvolanie bez uvedenia dôvodov s tým, že dôvody odvolania doručí dodatočne. Druhým podaním zo dňa 21.07.2011 žiadal o predĺženie 10 dňovej lehoty o ďalších 40 pracovných dní.
Uznesením z 20. marca 2012, č. k. 6Sži/1-3/2012, Najvyšší súd SR uznesenie č. k. 2S352/10-41 zo dňa 27.04.2011 a č. k. 2S352/2010-52 zo dňa 22.06.2011 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd v danej veci postupoval v rozpore s čl. 46 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p. bez toho, aby pred rozhodnutím vo veci samej sa zaoberal žiadosťou žalobcu na ustanovenie zástupcu z radov advokátov a rozhodol o nej, ktorým postupom odňal žalobcovi právo na spravodlivý proces. Túto vadu konania považoval za takú vadu, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej a nemohla zhojiť ani následný postup súdu, keď na základe podaného odvolania žalobcu proti uzneseniu o zastavení konania, v ktorom opätovne žalobca žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, samostatným uznesením rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a o zamietnutí návrhu žalobcu na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.
Vzhľadom k tomu krajský súd žalobcu výzvou z 10. mája 2012 vyzval, aby v lehote 15 dní doručil súdu riadne vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov s tým, že toto tlačivo krajský súd žalobcovi zaslal.
Na základe výzvy žalobca 04. júla 2012 doručil krajskému súdu tie isté potvrdenia, ktoré už pripojil v podaní zo dňa 03. januára 2011.
Uznesením z 08. októbra 2013 č. k. 2S/352/2010-86 krajský súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko sa zo strany žalobcu jedná o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva, keďže sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného oneskorene podanou žalobou.
Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Zákonodarca v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa možnosť čiastočného, prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych poplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich v majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov v každom prípade individuálne a to aj vzhľadom na individuálnosť každého konania.
Účelom ustanovenia § 138 O.s.p. je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou je nepriaznivá finančná, resp. majetková situácia a druhou skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda quasi pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane žiadateľa). V prípade fyzických osôb sa prihliada aj na osobné a rodinné pomery. Vychádzajúc, ako z jazykového výkladu uvedeného zákonného ustanovenia, tak i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, deklarovanou taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektmi podnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť žiadosti preto súd hodnotí z hľadiska splnenia uvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných žiadateľom.
O oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd rozhoduje na návrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové pomery.
V prejednávanej veci žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov pre nepriaznivú finančnú a majetkovú situáciu, ktorú bližšie neodôvodnil ani vo svojom odvolaní.
Najvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vyhodnotil postup krajského súdu ako bezchybný a úplne v súlade s § 138 ods. 1, ods. 2 O.s.p., ako aj právami na súdnu a inú právnu ochranu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky.
Krajský súd v prejednávanej veci vykonal zisťovanie majetkových pomerov žalobcu, ktoré je potrebné nielen tvrdiť, ale ich aj preukázať.
Podľa § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Majetkové pomery žalobcu nemožno považovať za skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti a konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu. Je preto výlučne na žalobcovi, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch sám preukázal, na čo slúži, okreminých aj tlačivo, ktoré mu krajský súd doručil a ktoré je tiež dostupné na internete.
Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov sú rozhodujúce najmä majetkové a sociálne pomery účastníka, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku.
Aj keď to odôvodňujú pomery účastníka, nie je možné mu priznať oslobodenie od súdnych poplatkov, ak svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňuje alebo bráni právo. O zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva je najmä šikanózny výkon práva alebo zjavné oddiaľovanie splnenia povinností.
Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu, keďže žalobca podal žalobu po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 250b ods. 1 O.s.p. a zameškanie tejto lehoty nemožno odpustiť, Najvyšší súd SR nemohol žalobcovi priznať oslobodenie od súdnych poplatkov.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pretože krajský súd vo veci rozhodol po vecnej i právnej stránke správne a jeho postup pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na oslobodenie od súdneho poplatku maximálne rešpektoval a chránil práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.
O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250k O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o sudcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.