UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa : P.. B. Z., bytom Z. XXXX, U., proti odporcovi : Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, Národná 24, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného sp. zn. 1N 569/11 z 29. júla 2011, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/32/2012-41 zo dňa 16. júla 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/32/2012-41 zo dňa 16. júla 2012 v časti výroku, ktorým súd rozhodol o neustanovení zástupcu z radov advokátov z r u š u j e.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/32/2012-41 zo dňa 16. júla 2012 v časti výroku, ktorým súd rozhodol o neoslobodení od súdnych poplatkov m e n í tak, že navrhovateľovi p r i z n á v a oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ako „krajský súd" alebo „súd prvého stupňa") navrhovateľovi neustanovil zástupcu z radov advokátov a zároveň ho neoslobodil od súdnych poplatkov v konaní pred správnym súdom o preskúmanie v záhlaví uvedeného rozhodnutia odporcu.
Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 30 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP") v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP, v zmysle ktorého : „Účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí."
Preskúmajúc ďalej podmienky ustanovené v § 138 ods. 1 OSP na účely rozhodnutia o oslobodení navrhovateľa od súdnych poplatkov, krajský súd dospel k záveru, že pomery navrhovateľa neodôvodňujú oslobodenie od súdneho poplatku, ktorého výška 66 eur, ako podotkol, nie je vysoká.
Ďalej z dôvodu, že u navrhovateľa nedošlo k naplneniu prvého zákonného predpokladu pre ustanoveniemu zástupcu z radov advokátov, a to že nie sú v jeho prípade splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, krajský súd navrhovateľovi neustanovil zástupcu z radov advokátov.
Uznesenie krajského súdu napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ (§ 204 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „najvyšší súd") napadnuté uznesenie zrušil, oslobodil ho od súdnych poplatkov a ustanovil mu advokáta.
Poukázal na ním už skôr predložené uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20S 440/2011-31 z 31. januára 2012, ktorým mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom uviedol, že jeho majetkové pomery sa od vydania tohto uznesenia nezmenili. Na zistenie krajského súdu, že je spoluvlastníkom v 1 bytu v Čadci a tiež rodinného domu a pozemkov v Zákopčí, na ktorom je síce vedená ťarcha v podobe doživotného užívacieho práva v prospech jeho matky a teda má možnosť si riešiť svoju finančnú situáciu predajom alebo prenájmom nehnuteľností, resp. vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k bytu uviedol, že toto nie je dobre možné, nakoľko v byte bývajú aj jeho deti, viaznu na ňom exekúcie a je stále predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c OSP v spojení s ust. § 10 ods. 2 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Predmetom konania, v ktorom navrhovateľ žiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, je preskúmanie rozhodnutia Centra právnej pomoci, ktorým navrhovateľovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci.
Rozhodnutie Centra právnej pomoci podlieha preskúmaniu súdov podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti OSP, čo vyplýva z ustanovenia § 10 ods. 5 veta druhá zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 327/2005 Z. z." alebo „zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi").
Podľa § 250l ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250l ods. 2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a OSP.
Podľa § 250a OSP žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.
Podľa § 246c ods. 1 vety prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 30 OSP v znení účinnom od 1. januára 2012 účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.
Podľa § 372u OSP sa na konania začaté do 31. decembra 2011 použijú predpisy účinné od 1. januára 2012.
Napadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané dňa 16. júla 2012, t. j. za účinnosti zákona č. 332/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, konkrétne Čl. II bol zmenený a doplnený Občiansky súdny poriadok.
Z obsahu napadnutého uznesenia je zrejmé, že krajský súd novelu Občianskeho súdneho poriadku nepostrehol, keď rozhodol o neustanovení zástupcu z radov advokátov, pričom s účinnosťou od 1. januára 2012 patrí, a to s poukazom na ustanovenie § 30 OSP, rozhodovanie o ustanovení advokáta účastníkovi konania, resp. rozhodovanie o poskytnutí právnej pomoci do právomoci Centra právnej pomoci. Keďže v danom prípade, ale účastník konania zároveň požiadal aj o oslobodenie od súdnych poplatkov, súd prvého stupňa mal iba posudzovať, či sú v danom prípade splnené zákonné podmienky na priznanie mu oslobodenia od súdnych poplatkov, teda mal iba rozhodnúť či navrhovateľovi priznáva, resp. nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov a preto, pokiaľ krajský súd rozhodol napadnutým uznesením aj o neustanovení zástupcu z radov advokátov, bolo potrebné tento výrok napadnutého uznesenia zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. a/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP.
Posudzujúc ďalej zákonnosť napadnutého výroku o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi, a to s ohľadom na už ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky najvyšší súd sa nestotožňuje s dôvodmi krajského súdu, ktoré boli základom jeho rozhodnutia, vychádzajúc pritom zo skutočnosti, že pri skúmaní celkového majetkového statusu účastníka konania na účely rozhodovania o priznaní resp. nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nemá byť nosným dôvodom negatívneho rozhodnutia súdu vlastnícke právo k nehnuteľnosti, prípadne k hnuteľnej veci svedčiace žiadateľovi, ktorého však celkové majetkové a sociálne postavenie nezodpovedá ani sume určenej zákonom [§ 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z. z.]. Inak povedané prekážkou na prístup k súdu nemôže byť iba existencia vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho podielu, bez skúmania celkovej majetkovej situácie žiadateľa.
Právo na prístup k súdu zahŕňa zákaz vytvárať neprimerané prekážky v prístupe k súdu. Tento zákaz okrem iného vyžaduje, aby neboli vytvárané také procesno-právne podmienky, ktoré sťažujú prístup k súdu, nie sú odôvodnené sledovaním legitímneho cieľa a nespĺňajú požiadavku spravodlivej rovnováhy medzi použitými prostriedkami a sledovaným legitímnym cieľom, pričom v konečnom dôsledku takéto prekážky obmedzujú prístup k súdu a treba ich považovať za nesúladné nielen s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ale aj s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ sa žiada, aby účastník konania za účelom zaplatenia súdneho poplatku predal alebo prenajal nehnuteľnosť, ktorú vlastní, je to neprijateľné z dôvodu prednosti práva na dôstojný život, ako aj práva na ochranu vlastníctva. Je namieste pripomenúť aj časový aspekt, najmä reálnu možnosť, že účastník konania v lehote na zaplatenie súdneho poplatku, aj s prihliadnutím na prípadné konanie o oslobodenie od súdneho poplatku, predá, resp. prenajme danú nehnuteľnosť za cenu primeranú jej reálnej hodnote, nehovoriac o prípadoch, kedy je takáto nehnuteľnosť v režime podielového spoluvlastníctva alebo bezpodielového spoluvlastníctva manželov a preto táto požiadavka vytvára pre účastníka konania neprimeranú prekážku a v neposlednom rade aj stav, kedy je účastníkovi konania odnímaná možnosť konať pred súdom.
Zo súdneho spisu a z dokladov predložených navrhovateľom, je zrejmé, že jeho osobné a majetkové pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a že v tomto štádiu konania nemožno konštatovať, že ide o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Z predloženého tlačiva na účely dokladovania pomerov navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ má bližšie nešpecifikovaný príjem vo výške 120 eur mesačne od decembra 2011 a poberá peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 169,08 eura od januára 2011 do júna 2011 a následne od júla 2011 vo výške 195,27 eura. Od 1. mája 2009 je navrhovateľ vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Jehonáklady spojené s bývaním predstavujú približne 66 eur mesačne a výdavky na cestovné predstavujú mesačne asi 180 eur. Voči navrhovateľovi je vedených viacero exekučných konaní.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že navrhovateľ spĺňa podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a preto výrok napadnutého uznesenia o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku zmenil podľa § 220 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej tak, že navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu priznal.
Najvyšší súd záverom upriamuje pozornosť navrhovateľa, že v konaní podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda v rámci rozhodovania o opravnom prostriedku, sa povinné zastúpenie advokátom nevyžaduje. Pokiaľ by však navrhovateľ, na základe výzvy krajského súdu trval na svojej žiadosti, krajský súd, odkáže navrhovateľa podľa § 30 OSP na Centrum právnej pomoci. V tejto súvislosti však považuje najvyšší súd zároveň za potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto konania je práve rozhodovanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci, ktorým rozhodol o neposkytnutí právnej pomoci navrhovateľovi.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.