Najvyšší súd  

6Sžo/434/2009

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L. V., T., IČO: X., zastúpeného JUDr. I. R., advokátkou so sídlom Š., proti žalovanému Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová č. 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2008/01651/TJH z 28. júla 2008, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/191/2008-70 zo 06. augusta 2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,  

č. k. 1S/191/2008-70 zo 06. augusta 2009   z r u š u j e   a konanie   z a s t a v u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len,,OSP“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2008/01651/TJH z 28. júla 2008, ktorým žalovaný podľa

§ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len,,správny poriadok“) v znení

neskorších predpisov zrušil rozhodnutie Obvodného úradu v Bratislave, odboru všeobecnej

vnútornej správy č. OVVS-Pr-4256/1-07-VE-V3 zo dňa 11. marca 2008, ktorým bol  

Ing. P. uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 21a ods. 1 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v

znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o slobode informácií“), za spáchanie ktorého

mu podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v spojení s § 21a ods. 2 zákona o slobode

informácií bola uložená pokuta vo výške 1.000,- Sk.

V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že predmetom preskúmania

bolo rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu – Obvodného úradu v Bratislave o spáchaní priestupku. Poukázal na štyri

základné znaky skutkovej podstaty priestupku (zákon o priestupkoch): objekt, objektívnu

stránku, subjekt, subjektívnu stránku, kde pre vyvodenie zodpovednosti za priestupok  

je nevyhnutné, aby bolo dostatočne preukázané, že priestupca svojím konaním naplnil všetky

znaky skutkovej podstaty priestupku. Uviedol že zavinenie je obligatórnym znakom

subjektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku a v každej priestupkovej veci treba

preukázať zavinenie priestupku a za tým účelom je nevyhnutné vykonať všetky dostupné

dôkazy. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného

rozhodnutia. Na rozdiel od správnych orgánov, ktoré vo veci konkrétne konajú (najmä

vykonávajú dokazovanie) a rozhodujú, súd nepreskúmava vhodnosť alebo účelnosť žalobou

napadnutého rozhodnutia. Ing. P. nemôže byť uznaný vinným za vyjadrenie právneho názoru.

Krajský súd v Bratislave ďalej poukázal na absenciu objektu a objektívnej stránky skutkovej

podstaty priestupku. Pre dokonanie priestupku sa vyžaduje, aby nastalo porušenie záujmu

chráneného zákonom a existencia príčinnej súvislosti medzi konaním páchateľa a následkom;

nestačí iba ohrozenie tohto záujmu. Následok tohto konania nemohol nastať, lebo rozhodnutie

bolo napadnuté opravným prostriedkom – rozkladom žalobcu. Krajský súd v Bratislave tiež

vyslovil názor že z obsahu napadnutého administratívneho rozhodnutia nevyplynulo, že by

bol žalobca vydaním predmetného rozhodnutia ako účastník správneho konania priamo

dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch (§ 244 ods. 3 OSP v spojení

s § 250 ods. 2 vetá prvá OSP).

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a námietky žalobcu

neodôvodňujú jeho zrušenie. Preto žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 OSP  

ako neodôvodnenú zamietol.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu

trov konania nepriznal, čo   odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 OSP vychádzajúc z toho,  

že žalobca v konaní nemal úspech.

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca v zákonnej lehote

odvolanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce a je v rozpore s obsahom spisu.

Zotrvávajúc na svojich tvrdeniach, že došlo   k naplneniu skutkovej podstaty priestupku

žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe žalobcu  

v celom rozsahu vyhovel; zároveň si uplatnil náhradu trov celého konania.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok Krajského

súdu v Bratislave považuje za vecne správny, vydaný v súlade so zákonom. Navrhuje

odvolanie L.V. zamietnuť a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdiť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave a konanie, ktoré mu predchádzalo  

bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a zistil že odvolaniu žalobcu

nielenže nie je možné priznať úspech, ale že ani neboli splnené zákonné podmienky  

pre meritórne rozhodnutie vo veci.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako  

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo

dotknuté § 244 ods. 1, 2 OSP.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho

práva v konaní ide.

Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie  

o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí

správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť  

§ 247ods. 2 OSP.

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250 ods. 2 veta prvá OSP žalobcom je fyzická alebo právnická osoba,

ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom

správneho orgánu ukrátená na svojich právach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) vychádzajúc z dôvodov

odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po oboznámení  

sa s obsahom pripojeného súdneho a administratívneho spisu má za to, že Krajský súd  

v Bratislave mal na základe vyššie uvedeného najskôr posúdiť, či žalobca je osobou

oprávnenou na podanie žaloby v súlade s § 250 ods. 2 veta prvá OSP, s ohľadom na tvrdené

ukrátenie na právach. V opačnom prípade mal konanie podľa § 250d ods. 3 OSP zastaviť

z dôvodu, že žalobu podala neoprávnená osoba.

Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2

OSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa

kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne

ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní.

Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov krajského súdu a ich rozpore  

so zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie,

ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách

citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky

procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa

piatej časti OSP súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca

domáha ochrany cudzích práv, alebo aj žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti

o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou.

Je nesporné,   že žalobca L.V., so sídlom T. bol ako navrhovateľ účastníkom

priestupkového konania v zmysle ustanovenia § 72 písm. d/ v spojení s § 68 ods. 1 zákona o

priestupkoch. V priestupkovom konaní sa však rozhodovalo o obvinení z priestupku a uložení

sankcie Ing. P., a týmto rozhodnutím nebol žalobca ukrátený na právach, pretože rozhodnutie

o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami

neovplyvňuje právnu pozíciu žalobcu, t.j. nezasahuje do právnej sféry žalobcu ani

nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia.

Podľa Najvyššieho súdu žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby, pretože

rozhodnutím žalovaného č. SVS-230-2008/01651/TJH zo dňa 28. mája 2008, ktorým zrušil

rozhodnutie Obvodného úradu v Bratislave, odboru všeobecnej vnútornej správy  

č. OVVS-Pr-4256/1-07-VE-V3 zo dňa 11. marca 2008, ktorým bol Ing. P. uznaný vinným zo

spáchania priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 21a ods. 1 písm. b/

zákona o slobode informácií, nebolo rozhodnuté o   právach alebo povinnostiach žalobcu,

z čoho vyplýva, že týmto rozhodnutím žalobca nemôže byť ani ukrátený na svojich právach.

V konaní nebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky osoby oprávnenej  

na podanie žaloby – aktívnej procesnej legitimácie žalobcu. Procesné podmienky  

sa skúmajú v každom štádiu súdneho konania, a pokiaľ nie sú splnené, tak sa konanie

musí zastaviť.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu  

v Bratislave, č. k. 1S/191/2008-70 zo dňa 06. augusta 2009 zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/

OSP a konanie podľa § 221 ods. 2 OSP v spojení s § 250d ods. 3 OSP zastavil, pretože žalobca nie je osobou aktívne procesne legitimovanou na podanie žaloby v zmysle § 250  

ods. 2 OSP.

O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods.1 OSP,

tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tým, že konanie bolo

podľa § 250d ods. 3 OSP zastavené.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

  JUDr. Jana Baricová, v. r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková