Najvyšší súd
6Sžo/410/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Zdenky
Reisenauerovej v právnej veci navrhovateľov: 1. F. bytom U., 2. Š. bytom U., 3. E. bytom
U., 4. M. bytom K., všetkých zastúpených JUDr. I., advokátkou so sídlom M., proti
odporcovi: Obvodnému pozemkovému úradu v Považskej Bystrici so sídlom Centrum č.
1/1, Považská Bystrica, za účasti: 1. Slovenského pozemkového fondu Bratislava, so sídlom
Búdkova 36, Bratislava, a 2. SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU,
štátneho podniku, so sídlom Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. č. H 08/00274-R/1110-BEI-A-50 zo dňa
23. októbra 2008, o odvolaní navrhovateľov 1. až 4. proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 11Sp/10/2009 - 15 zo dňa 29. apríla 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 11Sp/10/2009 - 15 zo dňa 29. apríla 2009 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu
sp. č. H 08/00274-R/1110-BEI-A-50 zo dňa 23. októbra 2008 z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie.
Navrhovateľom 1. až 4. náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne potvrdil rozhodnutie odporcu
sp. č. H 08/00274-R/1110-BEI-A-50 zo dňa 23. októbra 2008, ktorým rozhodol podľa § 5
ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj „reštitučný
zákon“) tak, že navrhovatelia 1. až 4. (ďalej len „navrhovatelia“) nespĺňajú podmienky § 3
ods. 1 písm. l) tohto zákona na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu
za pozemky, špecifikované vo výroku rozhodnutia, z dôvodu, že uvedené nehnuteľnosti neprešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady
a nehnuteľnosť slúži na účel, na ktorý bola vyvlastnená. O trovách konania rozhodol krajský
súd tak, že navrhovateľom ich náhradu nepriznal.
V odôvodnení rozsudku konštatoval, že sporným ostalo vyriešenie otázky,
či nehnuteľnosť nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená. Poukázal na výrok
vyvlastňovacieho rozhodnutia, kde sa uvádza, že vyvlastnené pozemky sú potrebné a už
zabraté na výstavbu vodného diela, čo neznamená len zatopenie vodou, pričom takýto
zužujúci výklad by bol neprípustný. Uviedol, že na zistenie skutočného stavu určil odporca
ohliadku na mieste samom, ktorou zistil, že pozemky slúžili a slúžia účelu vyvlastnenia.
Poukázal i na vyjadrenie účastníka konania, Slovenského vodohospodárskeho podniku,
štátneho podniku, o tom, že aj nezatopené pozemky sú súčasťou vodnej nádrže Nosice, sú
čiastočne nad a čiastočne pod kvótou maximálnej prevádzkovej hladiny a sú určené
na skládku materiálu pri regulačnej ťažbe vodnej nádrže, od roku 2005 je spracovaný projekt
a navrhnuté zariadenie na depóniu sedimentov na predmetných pozemkoch, pričom územie
depónia ako aj celá vodná nádrž sú ohraničené telesom štátnej cesty II/507, a prečistenie
Marikovského potoka z vodnej nádrže Nosice je potrebné vykonávať aj v budúcnosti, a preto
toto územie je a bude aj v budúcnosti využívané na tento účel. Tvrdenie navrhovateľov o tom,
že pozemky nie sú zatopené, nepovažoval krajský súd za relevantný dôkaz o tom, že pozemky
nie sú súčasťou vodného diela, a preto na ich námietky neprihliadol.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia
navrhujúc, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, žiadajúc zároveň, aby sa odvolací súd zaoberal aj ďalšími skutočnosťami,
uvedenými v opravných prostriedkoch, ktoré podávali navrhovatelia proti rozhodnutiam
správnych orgánov, trvajúc na svojom názore, že spĺňajú podmienky na navrátenie vlastníctva
k predmetným pozemkom. Považovali napadnutý rozsudok za nesprávny z dôvodu, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a následne nesprávne vec právne posúdil.
Nesúhlasili s výkladom vyvlastňovacieho rozhodnutia tak, ako široko ho interpretoval
prvostupňový súd, keď uviedol, že vyvlastnené pozemky nemuseli byť zatopené, ale majú
slúžiť na výstavbu vodného diela, ohraničeného telesom štátnej cesty II/501. Opätovne dali
do pozornosti odvolaciemu súdu znenie samotného vyvlastňovacieho rozhodnutia,
v odôvodnení ktorého sa konštatuje, že predmetné pozemky resp. ich časti sú potrebné
na výstavbu vodného diela Nosice a boli už zatopené pod vodnou nádržou, z čoho podľa nich
jednoznačne vyplýva, že predmetné pozemky boli určené na zatopenie, k čomu však nedošlo,
keďže časť pozemkov, špecifikovaných vo vyvlastňovacom rozhodnutí, nebola zatopená,
a teda ani nikdy neslúžila účelu vyvlastnenia. Navrhovatelia považovali za účelové tvrdenie
povinnej osoby ohľadne toho, že táto časť pozemkov má slúžiť na depóniu sedimentov.
Poukázali na to, že pozemky boli celé roky zarastené kríkmi a stromami, nikto sa o ne
nestaral, nikdy neboli využívané ako skládka sedimentov. Považovali za podozrivé, že
povinná osoba práve v tomto období vypracovala projekt na využitie pozemkov pre účely
vodného diela, keď takmer štyridsať rokov pozemky na skládku sedimentov nepotrebovala.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje odvolanie
za nedôvodné a účelové, a preto ho navrhol zamietnuť a napadnutý rozsudok v celom rozsahu
potvrdiť. Stotožnil sa s rozhodnutím krajského súdu, nakoľko navrhovatelia vo svojom
odvolaní neuviedli žiadne nové dôkazy a doklady, na základe ktorých by bolo možné kladne
vyhovieť ich podaniu. Poukázal na to, že pozemky v súčasnosti nie sú zatopené hlavne
z dôvodu, že dodatočne bola okolo nádrže vybudovaná štátna cesta, ktorá zmenila podtokové
pomery, hlavne toku rieky Marikovka, a taktiež z dôvodu, že vodná nádrž sa zanáša splavenými sedimentmi, ktoré je potrebné neustále ťažiť vlastníkom nádrže, aby nedošlo
k úplnému zaneseniu nádrže.
Zúčastnené osoby 1. a 2. sa k odvolaniu navrhovateľov písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací
(§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk,
a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov je potrebné priznať úspech, i keď z iných než
odvolacích dôvodov.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických
osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach
a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len
"rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú
rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2, 3 OSP).
Podľa 250l ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy (rozhodovanie o opravných
prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých
zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným
rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak,
použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250d ods. 1 OSP predseda senátu vyžiada spisy žalovaného správneho orgánu,
ktorý je povinný bez meškania ich predložiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa.
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie odporcu
sp. č. H 08/00274-R/1110-BEI-A-50 zo dňa 23. októbra 2008, ktorým rozhodol podľa § 5
ods. 2 reštitučného zákona tak, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky § 3 ods. 1 písm. l) tohto
zákona na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemok v katastrálnom
území V., stav podľa pozemkovej knihy: PKN vl. č. 416, parcela č. PKNX., roľa, o výmere
341 m², po pôvodnom vlastníkovi A., vo vyvlastnenej výmere 174 m² a PKN vl. č. 416,
parcela č. PKN X., roľa, o výmere 341 m² po pôvodnom vlastníkovi A., vo vyvlastnenej
výmere 188 m², ktoré sú teraz súčasťou KNC parc. č. X., vodné plochy, zapísanej na LV 3,
z dôvodu, že uvedené nehnuteľnosti neprešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku
vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady a nehnuteľnosť slúži na účel, na ktorý bola vyvlastnená.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že odporca pri rozhodovaní vychádzal zo stanoviska
vlastníka predmetných pozemkov, Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátneho
podniku, Piešťany, závodu Povodie stredného Váhu I. Nimnica, zo dňa 19. augusta 2005 a zo
dňa 6. septembra 2005 a tiež z vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu, regionálneho odboru v Považskej Bystrici zo dňa 17. júla 2006. Odporca podľa jeho tvrdenia v rozhodnutí
nariadil a vykonal miestnu ohliadku predmetných pozemkov. V predloženom spise odporcu
sa však ani jeden z vyššie uvedených odporcom citovaných dokladov nenachádza a nie je
v ňom obsiahnutá ani zápisnica z ohliadky, ktorú mal vykonať odporca dňa 11. novembra
2005 na mieste samom, s fotodokumentáciou a absentuje i doklad o tom, či účastníci
správneho konania a povinná osoba boli na ohliadku vôbec predvolaní.
Krajský súd zhodne s názorom odporcu považoval za nesplnenú a nepreukázanú
zákonnú podmienku, že nehnuteľnosť nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu, na ktorý sa odvoláva krajský súd, nie
sú založené podklady, na ktoré poukazuje aj odporca v preskúmavanom rozhodnutí, pričom sa
jedná práve o dôkazy, o ktoré odporca oprel svoje odôvodnenie spornej okolnosti,
či nehnuteľnosti slúžia na účel, na ktorý boli vyvlastnené.
Takto potom najvyššiemu súdu nezostávalo iné ako konštatovať, že krajský súd
rozhodol o opravnom prostriedku bez úplného spisu, čo malo byť podľa § 250ja ods. 3 OSP
dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia odporcu a vrátenia mu veci na ďalšie
konanie, pričom v tomto prípade nebol súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.
Podľa § 250j ods. 3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho
predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu
alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu
a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený.
Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
S ohľadom na zistenie odvolacieho súdu, že spis odporcu je neúplný, lebo neobsahuje
závažné doklady, na podklade ktorých odporca rozhodol, odvolaciemu súdu nezostávalo iné
ako napadnutý rozsudok zmeniť v zmysle § 220 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej
OSP tak, že preskúmavané rozhodnutie odporcu pre nepreskúmateľnosť podľa § 250j ods. 3
vety prvej OSP zrušuje a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní odporcu bude potrebné, aby doplnil do spisu všetky potrebné
podklady svojho rozhodnutia, vrátane vyššie špecifikovaných dokladov, a doplnil tiež
dokazovanie o ohliadku predmetných nehnuteľností, ktorú je potrebné vykonať zákonom
stanoveným postupom (§ 38 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /správny poriadok/)
a spísať o nej riadnu zápisnicu (§ 22 správneho poriadku). Rovnako bude potrebné, aby sa
odporca zaoberal a vysporiadal i so všetkými námietkami navrhovateľov, vznesenými
v súdnom konaní (prvostupňovom aj druhostupňovom).
Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pod spisom treba
rozumieť úplný, žurnalizovaný a originálny zväzok listín, týkajúci sa veci, vrátane
originálu dokladov o doručení rozhodnutí.
S ohľadom na procesné pochybenia, majúce za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia odporcu, sa odvolací súd meritórne vecou nemohol zaoberať.
Správny orgán je pri novom prejednaní veci viazaný právnym názorom súdu (§ 250r
OSP).
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1
OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a s použitím § 224 ods. 2 OSP v nadväznosti na § 246c
ods. 1 vety prvej OSP tak, že úspešným navrhovateľom nepriznal ich náhradu (§ 151 ods. 2
OSP), nakoľko ich nevyčíslili v zmysle § 151 ods. 1 OSP.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 27. októbra 2010
JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth