Najvyšší súd  

6Sžo/400/2009

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. Š.F., bytom M.P., zastúpeného JUDr. B.K., advokátom, so sídlom v P., proti žalovanému Krajskému

pozemkovému úradu Prešov, so sídlom Masarykova 10, Prešov, o preskúmanie zákonnosti

postupu a rozhodnutia žalovaného č. j.: C/2008/00347-FM z 12. septembra 2008 o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2009, č. k. 1S/74/2008-43, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 26. mája 2009, č. k. 1S/74/2008-43   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania

rozhodnutia žalovaného z 12. septembra 2008 č. j.: C/2008/00347-FM v spojení

s rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Prešove zo dňa 21. mája 2008,  

č. j.: OPÚ/2008/1919-18-JA, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec Obvodnému pozemkovému

úradu v Prešove na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznať náhradu trov konania. Týmto

rozhodnutím Obvodný pozemkový úrad v Prešove rozhodol vo veci schválenia vykonania

projektu pozemkových úprav v záhradkovej osade V. v kat. území P.   ako príslušný orgán

podľa § 5 ods. 2, 5 písm. c/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní

pozemkového vlastníctva, pozemkových Úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových

spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“) podľa

zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 64/1997  

Z. z.“) rozhodol tak, že:

- výrokom pod bodom 1. podľa § 16 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. schválil vykonanie

projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade V.

v kat. území P., schváleného rozhodnutím OPÚ v Prešove   č. j.OPÚ/2008/1919-15 zo dňa

17.03.2008, právoplatného dňa 10.04.2008, ktorého vykonanie bolo nariadené rozhodnutím č.

j.: OPÚ/2008/1919-17/JA zo dňa 24.04.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.05.2008;

- výrokom pod bodom 2. podľa § 17 ods. 1 zákona na náklade tohto rozhodnutia sa dňom jeho

právoplatnosti nadobúda vlastníctvo k pozemkom v samostatnom obvode zriadenej

záhradkovej osady tak, ako vyplýva z projektu pozemkových úprav schváleného rozhodnutím

OPÚ/2008/1919-15 zo dňa 17.03.2008;

- výrokom pod bodom 3 podľa § 16 ods. 2 zákona určil Slovenskému pozemkovému fondu

lehotu do 60 dní od právoplatnosti na poskytnutie náhrady v peniazoch vlastníkom, ktorí

požiadali o náhradu v peniazoch a vlastníkom, o ktorých spôsobe náhrady rozhodol podľa  

§ 10 ods. 3 zákona nasledovne:

- vlastník Ing. Š. F., M., druh pozemku 2, parcela č. X., vlastníctvo v celosti, cena v Sk/m²

7,50, výmera v m² 3891, hodnota 29182,50 Sk;

- výrokom pod bodom 4 podľa § 15 ods. 2 zákona rozhodol, že na základe tohto rozhodol,  

že na základe tohto právoplatného rozhodnutia Správa katastra v Prešove vykoná zmeny

v katastri nehnuteľností, a to formou záznamu podľa § 35 ods. 2 písm. c/ zákona č. 162/1995

Z.z. v znení neskorších predpisov;

- pod bodom 5 rozhodol, že podľa § 17 ods. 2 zákona správa katastra pri zápise vlastníckeho

práva zapíše do katastra nehnuteľností aj povinnosť užívateľov zachovať doterajší spôsob

využívania pozemku v zriadenej záhradkovej osade do času, kým sa nerozhodne o jeho inom

využití. Vo výroku súčasne prvostupňový správny orgán konštatoval, že pozemky

v samostatnom obvode zriadenej záhradkovej osady sú zamerané GP č. 48/2001

vyhotoveným A.T., overeným OÚ OK v Prešove dňa 28.09.2001 pod č. 1100/2001 a tvorí

prílohu rozhodnutia.

Žalovaný svojím rozhodnutím č. j. C/2008/00347-FM zo dňa 12.09.2008 odvolanie

žalobcu zamietol a rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Prešov potvrdil.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 244 ods. 1, 3 a § 247 ods. 1

OSP, § 16 ods. 1, 2, § 17 a § 15 ods. 1 a § 10 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z.z. vychádzajúc

z koncepcie zákona č. 64/1997 Z. z., z ktorej je nepochybné, že konanie podľa tohto   je rozdelené na jednotlivé etapy a každá ďalšia začína po právoplatnom rozhodnutí správneho

orgánu predstavujúceho ukončenie predchádzajúcej etapy.

Podľa názoru krajského súdu rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým

rozhodnutím je fakticky administratívnym ukončením konania podľa zákona č. 64/1997 Z. z..

Žalobou napadnutým výrokom prvostupňový správny orgán nerozhodoval o výške finančnej

náhrady, pretože o tejto bolo rozhodnuté už rozhodnutím zo dňa 27. novembra 2006  

č. j.:OPÚ/2006/18-66/Ja, ktorým podľa § 10 ods. 3 písm. a/ zákona č. 64/1997 Z. z. bolo

rozhodnuté vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade V. v kat. úz.

Prešov vlastníkom pozemkov v záhradkovej osade V. v kat. úz. P., ktorí sa k spôsobu náhrady

nevyjadrili do 60 dní odo dňa obdržania výzvy Obvodného pozemkového úradu v Prešove,

a to Ing. Š. F. parcela č. X. vo výmere 3891 m² vo výlučnom vlastníctve výška náhrady Sk

29.182,50. Súčasne výrokom pod bodom 2 bol podľa § 10 ods. 3 písm. b/ zákona určený

obvod pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom ZO V. v kat. úz. P.,

ktorý tvorí samostatný obvod záhradkovej osady, ktorého súčasťou sú parcely..., pričom

z obsahu predloženého administratívneho spisu a v žalobe to netvrdí ani žalobca, že by vyššie

citované rozhodnutie bolo napadnuté žalobou.

Vychádzajúc z ustanovenia § 244 ods. 3 OSP v spojení s § 249 ods. 2 OSP v zmysle

ktorých žalobca musí nielen tvrdiť ale aj preukázať, že žalobou napadnutým rozhodnutím

v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bol ukrátený na svojich subjektívnych právach  

sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym názorom

správnych orgánov.

Účastníkom konania náhradu trov nepriznal podľa § 250k ods. 1 OSP s odôvodnením,

že žalobca nemal v konaní úspech a žalovaný zo zákona právo na náhradu trov konania nemá,

aj keď bol v konaní úspešný.

Krajský súd odôvodnil aj svoje rozhodnutie prejednať vec v neprítomnosti žalobcu

a jeho právneho zástupcu aj keď žiadali o odročenie pojednávania.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a pridržiavajúc  

sa dôvodov žaloby namietal porušenie zákona ako zo strany Obvodného pozemkového úradu

Prešov, tak aj zo strany žalovaného, nakoľko poskytnuté náhradné pozemky neboli adekvátne

a finančná náhrada bola neprimerane nízka. Z tohto dôvodu nemohol akceptovať ani jednu

z ponúkaných alternatív.

Poukázal na Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Urbárska obec

Trenčianske Biskupice v. Slovenská republika zo dňa 27. novembra 2007, predmetom ktorého

bol obdobný prípad pozemkových úprav podľa zákona 64/1997 Z.z. Európsky súd  

pre ľudské práva v tomto prípade jednomyseľne rozhodol, že došlo k porušeniu článku 1

Protokolu č. 1 k Dohovoru, pokiaľ ide o prevod majetku sťažovateľa na členov záhradkárskej

organizácie, aj pokiaľ ide o zákonom zriadený nájom pôdy sťažovateľa za podmienok

stanovených v príslušných zákonných ustanoveniach, ktorý predchádzal tomuto prevodu.

Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že zistené porušenia Dohovoru majú pôvod

v aplikácii právnej úpravy na určitú kategóriu obyvateľov, a keďže pred ním prebieha konanie

o viacerých ďalších sťažnostiach týkajúcich sa rovnakého problému, bol toho názoru, že tento

problém má systémový charakter. Z tohto dôvodu vyhlásil, že v rámci výkonu tohto rozsudku

bude potrebné uskutočniť na vnútroštátnej úrovni všeobecné opatrenia, ktoré by mali spočívať

v tom, že štát odstráni všetky prekážky toho, aby sa nájom pôdy v záhradkových osadách

realizoval za podmienok, ktoré berú do úvahy skutočnú cenu pôdy a súčasné trhové

podmienky v dotknutej lokalite, a ďalej odstráni všetky prekážky toho, aby sa za prevod

vlastníckeho práva k takýmto pozemkom poskytovala náhrada, ktorej výška bude

v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu.

Namietal, že administratívnym rozhodnutím bolo určené Slovenskému pozemkovému

fondu poskytnúť mu náhradu v peniazoch, a to za nehnuteľnosti o výmere 3.891 m²,

v celkovej výške 29.182,50 Sk, teda cena v Sk/m² 7,50 Sk. Takto stanovená cena bola

neprimeraná, nezodpovedala skutočnej hodnote nehnuteľností, aj z pohľadu, že v danej

lokalite sa stavajú rodinné domy a postupne sa táto lokalita mení na lukratívnu vilovú časť

mesta Prešov. Mal za to, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutím

vo veci bez jeho prítomnosti – napriek tomu, že svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal

pojednávanie odročiť na iný termín, sa mu odňala možnosť konať pred súdom  

a tým aj označiť a predložiť ďalšie dôkazy.

Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil tak, že zruší rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Prešove  

z 12. septembra 2008 č. j. C/2008/00347- FM a rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu

Prešov, ktoré bolo vydané dňa 21. mája 2008 pod č. j. OPU/2008/1919-18-JA a   vráti vec

Krajskému pozemkovému úradu Prešov na ďalšie konanie a rozhodnutie, eventuálne podľa  

§ 221ods. 1 písm. f/, h/ OSP napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa  

na ďalšie konanie a rozhodnutie.  

Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu uviedol, že trvá na dôvodoch uvedených

v rozhodnutí úradu č j. C/2008/00347-FM z 12. septembra 2008 a vo vyjadrení k žalobe,

rozsudok Krajského súdu v Prešove 1S/74/2008 z 26. mája 2009 považuje za zákonný  

a na základe toho navrhuje žalobu žalobcu Ing. Š. F., bytom M.P. zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, bez nariadenia

pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, pre potvrdenie rozhodnutia

odporcu neboli dané zákonné dôvody a že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie pre vážne procesné pochybenie, ako aj pre neúplné právne

posúdenie veci.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve   podľa piatej časti

druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (v rámci ktorého bol vydaný aj napadnutý

rozsudok krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov

verejnej správy, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených

žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy.

Vzhľadom na námietku žalobcu vznesenú v odvolaní sa odvolací súd v prvom rade

zaoberal odňatím možnosti konať pred súdom postupom krajského súdu, ktorý napriek

ospravedlneniu neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu so žiadosťou o odročenie

pojednávania vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

K tejto námietke odvolací súd uvádza, že zákonná úprava správneho súdnictva  

je obsiahnutá v piatej časti OSP, kde v ustanovení § 250g ods. 2 OSP je priamo upravený

postup súdu v prípade, ak sa účastník na pojednávanie nedostaví.

Podľa § 250g ods. 2 OSP ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec

prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.

Z osobitnej úpravy § 250g ods. 2 vyplýva, že ustanovenie § 101 ods. 2 veta druhá

sa v správnom súdnictve nepoužije. Odročenie pojednávania pre neprítomnosť účastníka

z dôležitých dôvodov však nemožno vylúčiť, ak by účastníkovi mohla byť odňatá možnosť

konať pred súdom.

V zmysle ustálenej judikatúry prítomnosť na verejnom prejednaní svojej veci, právo

vyjadrovať sa na pojednávaní k dôkazom a robiť procesné úkony je právom účastníka konania

a nie jeho povinnosťou.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní na krajskom súde dňa 26. mája 2009 (č. l. 39)

vyplynulo, že krajský súd nariadil vec prejednať v neprítomnosti účastníkov po zistení  

ich neprítomnosti, keď žalobca dňa 25. mája 2009 doručil súdu žiadosť o odročenie

pojednávania z dôvodu neodkladne pracovnej cesty mimo okresu Prešov trvajúc na prejednaní

veci v jeho prítomnosti a právny zástupca žalobcu sa k tejto žiadosti pripojil s tým, že žiada

ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní (č. l. 41).

Hoci je vecou zváženia súdu, či v takomto prípade bude akceptovať žiadosť účastníka

o odročenie pojednávania, v danom prípade vzhľadom na obsah žaloby  

ako aj administratívneho spisu, z ktorého je zrejmé, že v priebehu celého administratívneho

konania všetky námietky žalobcu vznesené voči postupu správnych orgánov boli správnymi

orgánmi vyhodnotené v žalobcov neprospech a následne boli zamietnuté, skutočnosť,  

že krajský súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti žalobcu odvolací súd považoval  

za takú vadu konania, ktorá mohla mať za následok odňatie možnosti konať pred súdom,

nakoľko s prihliadnutím na okolnosti prípadu a jeho závažnosť bolo potrebné žalobcovi

umožniť na ústnom pojednávaní vyjadriť sa k jeho námietkam uvedeným v žalobe prípadne

i k tomu, prečo nepodal správnu žalobu proti rozhodnutiu o poskytnutí peňažnej náhrady  

pri schválení projektu pozemkových úprav.

Odvolací súd má taktiež za to, že Krajský súd v Prešove vzhľadom k okolnostiam

prípadu – zásahu do majetkových práv žalobcu, a to aj napriek tomu, že sa možno stotožniť

s názorom prvostupňového súdu, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci  

je už „iba“ posledná etapa konania o pozemkových úpravách - vykonanie projektu

pozemkových úprav (§ 15 až 18a zákona č. 64/1997 Z.z.), nemohol ponechať  

bez povšimnutia aplikovateľnosť článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v spojení s článkom 7 ods. 5 Ústavy

Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“).

V tomto smere treba súhlasne so žalobcom poukázať na rozsudok Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice  

v. Slovenská republika (sťažnosť č. 74258/01) z 27. novembra 2007 a konečný rozsudok

v tejto veci z 27. januára 2009, ktorým bolo vyslovené porušenie článku 1 Protokolu č. 1

k Dohovoru pokiaľ ide o prevod majetku pôvodných vlastníkov na členov záhradkárskych

organizácií a ktorý podstatným spôsobom mení prístup orgánov verejnej správy i súdov

k otázke výšky náhrady za takto odňaté pozemky.

Tento rozsudok je pre Slovenskú republiku záväzný v zmysle článku 46 ods. 1

Dohovoru a hoci je záväzný len pre strany daného sporu (inter partes), nie erga omnes,  

t. j. nie je právne záväzný pre vnútroštátne orgány dotyčného štátu v iných veciach, štáty  

z neho vyvodzujú dôsledky, pretože majú všeobecnú povinnosť rešpektovať a aplikovať

Dohovor v súlade s vyvíjajúcou sa judikatúrou ESĽP. Inak by sa štáty vystavovali riziku,  

že budú tiež odsúdené, ak neprispôsobia svoj právny poriadok, prípadne prax svojich súdov  

a iných orgánov požiadavkám Dohovoru, tak ako ich uplatňuje ESĽP. Preto sú súdy ako aj iné

orgány povinné z tejto „interpretačnej právomoci rozsudkov ESĽP“ vychádzať.

V zhora označenom rozsudku ESĽP o. i. vyslovil, že nie sú dané žiadne požiadavky

všeobecného záujmu dostatočne silné na to, aby ospravedlnili nízku výšku náhrady  

za pozemky včítane nízkej výšky nájomného, nijako nezohľadňujúcu skutočnú cenu pôdy.

Vychádzajúc z judikatúry ESĽP vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice  

v. Slovenská republika, ale tiež v iných veciach (napr. Scordino v. Taliansko, Draon

v. Francúzsko, Maurice v. Francúzsko), treba zohľadniť, či aj v danej veci nedošlo

k porušeniu spravodlivej rovnováhy vzhľadom k viac menej symbolickej výške finančnej

náhrady, ktorá by mala byť žalobcovi vyplatená.

K otázke priamej aplikácie ustanovení Dohovoru všeobecnými súdmi odvolací súd

poukazuje na čl. 7 ods. 5 Ústavy zakotvujúci zásadu prednosti medzinárodných zmlúv  

o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie

nie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo

povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a   keďže zrušenie vnútroštátneho predpisu vzťahujúceho

sa na danú vec (zákon č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových

osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim) už bolo aj predmetom konania pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky (nález sp. zn. PL. ÚS 17/2000) je povinnosťou všeobecného

súdu (čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy) poskytnúť s ohľadom na ústavne chránené právo  

na individuálne posúdení veci (čl. 36 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1

Dohovoru) spravodlivú ochranu práv konkrétnemu účastníkovi konania (§ 1 OSP).

Pretože súd prvého stupňa okrem vytknutej vady konania posúdil vec neúplne, a teda

nesprávne, keď sa, ako je už uvedené vyššie, nezaoberal aplikovateľnosťou článku 1

Protokolu č. 1 k Dohovoru v spojení s článkom 7 ods. 5 Ústavy, Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd odvolací odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove musel

podľa § 221 ods. 1 písm. f/ s poukazom na § 212 ods. 3 a podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP

v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie (§ 221 ods. 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP).

V ďalšom konaní Krajský súd v Prešove vec znova prejedná a o nej rozhodne, pričom

sa bude musieť podrobne vyporiadať aj s námietkami žalobcu vznesenými v žalobe  

i v odvolaní, a to i s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu a judikatúru ESĽP.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224

ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Podľa § 250ja ods. 4 v ďalšom konaní je súd

prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. októbra 2010

  JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková