Najvyšší súd
6Sžo/400/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. Š.F., bytom M.P., zastúpeného JUDr. B.K., advokátom, so sídlom v P., proti žalovanému Krajskému
pozemkovému úradu Prešov, so sídlom Masarykova 10, Prešov, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného č. j.: C/2008/00347-FM z 12. septembra 2008 o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2009, č. k. 1S/74/2008-43, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 26. mája 2009, č. k. 1S/74/2008-43 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného z 12. septembra 2008 č. j.: C/2008/00347-FM v spojení
s rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Prešove zo dňa 21. mája 2008,
č. j.: OPÚ/2008/1919-18-JA, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec Obvodnému pozemkovému
úradu v Prešove na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznať náhradu trov konania. Týmto
rozhodnutím Obvodný pozemkový úrad v Prešove rozhodol vo veci schválenia vykonania
projektu pozemkových úprav v záhradkovej osade V. v kat. území P. ako príslušný orgán
podľa § 5 ods. 2, 5 písm. c/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní
pozemkového vlastníctva, pozemkových Úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“) podľa
zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 64/1997
Z. z.“) rozhodol tak, že:
- výrokom pod bodom 1. podľa § 16 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. schválil vykonanie
projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade V.
v kat. území P., schváleného rozhodnutím OPÚ v Prešove č. j.OPÚ/2008/1919-15 zo dňa
17.03.2008, právoplatného dňa 10.04.2008, ktorého vykonanie bolo nariadené rozhodnutím č.
j.: OPÚ/2008/1919-17/JA zo dňa 24.04.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.05.2008;
- výrokom pod bodom 2. podľa § 17 ods. 1 zákona na náklade tohto rozhodnutia sa dňom jeho
právoplatnosti nadobúda vlastníctvo k pozemkom v samostatnom obvode zriadenej
záhradkovej osady tak, ako vyplýva z projektu pozemkových úprav schváleného rozhodnutím
OPÚ/2008/1919-15 zo dňa 17.03.2008;
- výrokom pod bodom 3 podľa § 16 ods. 2 zákona určil Slovenskému pozemkovému fondu
lehotu do 60 dní od právoplatnosti na poskytnutie náhrady v peniazoch vlastníkom, ktorí
požiadali o náhradu v peniazoch a vlastníkom, o ktorých spôsobe náhrady rozhodol podľa
§ 10 ods. 3 zákona nasledovne:
- vlastník Ing. Š. F., M., druh pozemku 2, parcela č. X., vlastníctvo v celosti, cena v Sk/m²
7,50, výmera v m² 3891, hodnota 29182,50 Sk;
- výrokom pod bodom 4 podľa § 15 ods. 2 zákona rozhodol, že na základe tohto rozhodol,
že na základe tohto právoplatného rozhodnutia Správa katastra v Prešove vykoná zmeny
v katastri nehnuteľností, a to formou záznamu podľa § 35 ods. 2 písm. c/ zákona č. 162/1995
Z.z. v znení neskorších predpisov;
- pod bodom 5 rozhodol, že podľa § 17 ods. 2 zákona správa katastra pri zápise vlastníckeho
práva zapíše do katastra nehnuteľností aj povinnosť užívateľov zachovať doterajší spôsob
využívania pozemku v zriadenej záhradkovej osade do času, kým sa nerozhodne o jeho inom
využití. Vo výroku súčasne prvostupňový správny orgán konštatoval, že pozemky
v samostatnom obvode zriadenej záhradkovej osady sú zamerané GP č. 48/2001
vyhotoveným A.T., overeným OÚ OK v Prešove dňa 28.09.2001 pod č. 1100/2001 a tvorí
prílohu rozhodnutia.
Žalovaný svojím rozhodnutím č. j. C/2008/00347-FM zo dňa 12.09.2008 odvolanie
žalobcu zamietol a rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Prešov potvrdil.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 244 ods. 1, 3 a § 247 ods. 1
OSP, § 16 ods. 1, 2, § 17 a § 15 ods. 1 a § 10 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z.z. vychádzajúc
z koncepcie zákona č. 64/1997 Z. z., z ktorej je nepochybné, že konanie podľa tohto je rozdelené na jednotlivé etapy a každá ďalšia začína po právoplatnom rozhodnutí správneho
orgánu predstavujúceho ukončenie predchádzajúcej etapy.
Podľa názoru krajského súdu rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím je fakticky administratívnym ukončením konania podľa zákona č. 64/1997 Z. z..
Žalobou napadnutým výrokom prvostupňový správny orgán nerozhodoval o výške finančnej
náhrady, pretože o tejto bolo rozhodnuté už rozhodnutím zo dňa 27. novembra 2006
č. j.:OPÚ/2006/18-66/Ja, ktorým podľa § 10 ods. 3 písm. a/ zákona č. 64/1997 Z. z. bolo
rozhodnuté vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade V. v kat. úz.
Prešov vlastníkom pozemkov v záhradkovej osade V. v kat. úz. P., ktorí sa k spôsobu náhrady
nevyjadrili do 60 dní odo dňa obdržania výzvy Obvodného pozemkového úradu v Prešove,
a to Ing. Š. F. parcela č. X. vo výmere 3891 m² vo výlučnom vlastníctve výška náhrady Sk
29.182,50. Súčasne výrokom pod bodom 2 bol podľa § 10 ods. 3 písm. b/ zákona určený
obvod pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom ZO V. v kat. úz. P.,
ktorý tvorí samostatný obvod záhradkovej osady, ktorého súčasťou sú parcely..., pričom
z obsahu predloženého administratívneho spisu a v žalobe to netvrdí ani žalobca, že by vyššie
citované rozhodnutie bolo napadnuté žalobou.
Vychádzajúc z ustanovenia § 244 ods. 3 OSP v spojení s § 249 ods. 2 OSP v zmysle
ktorých žalobca musí nielen tvrdiť ale aj preukázať, že žalobou napadnutým rozhodnutím
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bol ukrátený na svojich subjektívnych právach
sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym názorom
správnych orgánov.
Účastníkom konania náhradu trov nepriznal podľa § 250k ods. 1 OSP s odôvodnením,
že žalobca nemal v konaní úspech a žalovaný zo zákona právo na náhradu trov konania nemá,
aj keď bol v konaní úspešný.
Krajský súd odôvodnil aj svoje rozhodnutie prejednať vec v neprítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu aj keď žiadali o odročenie pojednávania.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a pridržiavajúc
sa dôvodov žaloby namietal porušenie zákona ako zo strany Obvodného pozemkového úradu
Prešov, tak aj zo strany žalovaného, nakoľko poskytnuté náhradné pozemky neboli adekvátne
a finančná náhrada bola neprimerane nízka. Z tohto dôvodu nemohol akceptovať ani jednu
z ponúkaných alternatív.
Poukázal na Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Urbárska obec
Trenčianske Biskupice v. Slovenská republika zo dňa 27. novembra 2007, predmetom ktorého
bol obdobný prípad pozemkových úprav podľa zákona 64/1997 Z.z. Európsky súd
pre ľudské práva v tomto prípade jednomyseľne rozhodol, že došlo k porušeniu článku 1
Protokolu č. 1 k Dohovoru, pokiaľ ide o prevod majetku sťažovateľa na členov záhradkárskej
organizácie, aj pokiaľ ide o zákonom zriadený nájom pôdy sťažovateľa za podmienok
stanovených v príslušných zákonných ustanoveniach, ktorý predchádzal tomuto prevodu.
Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že zistené porušenia Dohovoru majú pôvod
v aplikácii právnej úpravy na určitú kategóriu obyvateľov, a keďže pred ním prebieha konanie
o viacerých ďalších sťažnostiach týkajúcich sa rovnakého problému, bol toho názoru, že tento
problém má systémový charakter. Z tohto dôvodu vyhlásil, že v rámci výkonu tohto rozsudku
bude potrebné uskutočniť na vnútroštátnej úrovni všeobecné opatrenia, ktoré by mali spočívať
v tom, že štát odstráni všetky prekážky toho, aby sa nájom pôdy v záhradkových osadách
realizoval za podmienok, ktoré berú do úvahy skutočnú cenu pôdy a súčasné trhové
podmienky v dotknutej lokalite, a ďalej odstráni všetky prekážky toho, aby sa za prevod
vlastníckeho práva k takýmto pozemkom poskytovala náhrada, ktorej výška bude
v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu.
Namietal, že administratívnym rozhodnutím bolo určené Slovenskému pozemkovému
fondu poskytnúť mu náhradu v peniazoch, a to za nehnuteľnosti o výmere 3.891 m²,
v celkovej výške 29.182,50 Sk, teda cena v Sk/m² 7,50 Sk. Takto stanovená cena bola
neprimeraná, nezodpovedala skutočnej hodnote nehnuteľností, aj z pohľadu, že v danej
lokalite sa stavajú rodinné domy a postupne sa táto lokalita mení na lukratívnu vilovú časť
mesta Prešov. Mal za to, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutím
vo veci bez jeho prítomnosti – napriek tomu, že svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal
pojednávanie odročiť na iný termín, sa mu odňala možnosť konať pred súdom
a tým aj označiť a predložiť ďalšie dôkazy.
Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že zruší rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Prešove
z 12. septembra 2008 č. j. C/2008/00347- FM a rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu
Prešov, ktoré bolo vydané dňa 21. mája 2008 pod č. j. OPU/2008/1919-18-JA a vráti vec
Krajskému pozemkovému úradu Prešov na ďalšie konanie a rozhodnutie, eventuálne podľa
§ 221ods. 1 písm. f/, h/ OSP napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu uviedol, že trvá na dôvodoch uvedených
v rozhodnutí úradu č j. C/2008/00347-FM z 12. septembra 2008 a vo vyjadrení k žalobe,
rozsudok Krajského súdu v Prešove 1S/74/2008 z 26. mája 2009 považuje za zákonný
a na základe toho navrhuje žalobu žalobcu Ing. Š. F., bytom M.P. zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, pre potvrdenie rozhodnutia
odporcu neboli dané zákonné dôvody a že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie pre vážne procesné pochybenie, ako aj pre neúplné právne
posúdenie veci.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (v rámci ktorého bol vydaný aj napadnutý
rozsudok krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených
žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy.
Vzhľadom na námietku žalobcu vznesenú v odvolaní sa odvolací súd v prvom rade
zaoberal odňatím možnosti konať pred súdom postupom krajského súdu, ktorý napriek
ospravedlneniu neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu so žiadosťou o odročenie
pojednávania vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
K tejto námietke odvolací súd uvádza, že zákonná úprava správneho súdnictva
je obsiahnutá v piatej časti OSP, kde v ustanovení § 250g ods. 2 OSP je priamo upravený
postup súdu v prípade, ak sa účastník na pojednávanie nedostaví.
Podľa § 250g ods. 2 OSP ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec
prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.
Z osobitnej úpravy § 250g ods. 2 vyplýva, že ustanovenie § 101 ods. 2 veta druhá
sa v správnom súdnictve nepoužije. Odročenie pojednávania pre neprítomnosť účastníka
z dôležitých dôvodov však nemožno vylúčiť, ak by účastníkovi mohla byť odňatá možnosť
konať pred súdom.
V zmysle ustálenej judikatúry prítomnosť na verejnom prejednaní svojej veci, právo
vyjadrovať sa na pojednávaní k dôkazom a robiť procesné úkony je právom účastníka konania
a nie jeho povinnosťou.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní na krajskom súde dňa 26. mája 2009 (č. l. 39)
vyplynulo, že krajský súd nariadil vec prejednať v neprítomnosti účastníkov po zistení
ich neprítomnosti, keď žalobca dňa 25. mája 2009 doručil súdu žiadosť o odročenie
pojednávania z dôvodu neodkladne pracovnej cesty mimo okresu Prešov trvajúc na prejednaní
veci v jeho prítomnosti a právny zástupca žalobcu sa k tejto žiadosti pripojil s tým, že žiada
ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní (č. l. 41).
Hoci je vecou zváženia súdu, či v takomto prípade bude akceptovať žiadosť účastníka
o odročenie pojednávania, v danom prípade vzhľadom na obsah žaloby
ako aj administratívneho spisu, z ktorého je zrejmé, že v priebehu celého administratívneho
konania všetky námietky žalobcu vznesené voči postupu správnych orgánov boli správnymi
orgánmi vyhodnotené v žalobcov neprospech a následne boli zamietnuté, skutočnosť,
že krajský súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti žalobcu odvolací súd považoval
za takú vadu konania, ktorá mohla mať za následok odňatie možnosti konať pred súdom,
nakoľko s prihliadnutím na okolnosti prípadu a jeho závažnosť bolo potrebné žalobcovi
umožniť na ústnom pojednávaní vyjadriť sa k jeho námietkam uvedeným v žalobe prípadne
i k tomu, prečo nepodal správnu žalobu proti rozhodnutiu o poskytnutí peňažnej náhrady
pri schválení projektu pozemkových úprav.
Odvolací súd má taktiež za to, že Krajský súd v Prešove vzhľadom k okolnostiam
prípadu – zásahu do majetkových práv žalobcu, a to aj napriek tomu, že sa možno stotožniť
s názorom prvostupňového súdu, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci
je už „iba“ posledná etapa konania o pozemkových úpravách - vykonanie projektu
pozemkových úprav (§ 15 až 18a zákona č. 64/1997 Z.z.), nemohol ponechať
bez povšimnutia aplikovateľnosť článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v spojení s článkom 7 ods. 5 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“).
V tomto smere treba súhlasne so žalobcom poukázať na rozsudok Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice
v. Slovenská republika (sťažnosť č. 74258/01) z 27. novembra 2007 a konečný rozsudok
v tejto veci z 27. januára 2009, ktorým bolo vyslovené porušenie článku 1 Protokolu č. 1
k Dohovoru pokiaľ ide o prevod majetku pôvodných vlastníkov na členov záhradkárskych
organizácií a ktorý podstatným spôsobom mení prístup orgánov verejnej správy i súdov
k otázke výšky náhrady za takto odňaté pozemky.
Tento rozsudok je pre Slovenskú republiku záväzný v zmysle článku 46 ods. 1
Dohovoru a hoci je záväzný len pre strany daného sporu (inter partes), nie erga omnes,
t. j. nie je právne záväzný pre vnútroštátne orgány dotyčného štátu v iných veciach, štáty
z neho vyvodzujú dôsledky, pretože majú všeobecnú povinnosť rešpektovať a aplikovať
Dohovor v súlade s vyvíjajúcou sa judikatúrou ESĽP. Inak by sa štáty vystavovali riziku,
že budú tiež odsúdené, ak neprispôsobia svoj právny poriadok, prípadne prax svojich súdov
a iných orgánov požiadavkám Dohovoru, tak ako ich uplatňuje ESĽP. Preto sú súdy ako aj iné
orgány povinné z tejto „interpretačnej právomoci rozsudkov ESĽP“ vychádzať.
V zhora označenom rozsudku ESĽP o. i. vyslovil, že nie sú dané žiadne požiadavky
všeobecného záujmu dostatočne silné na to, aby ospravedlnili nízku výšku náhrady
za pozemky včítane nízkej výšky nájomného, nijako nezohľadňujúcu skutočnú cenu pôdy.
Vychádzajúc z judikatúry ESĽP vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice
v. Slovenská republika, ale tiež v iných veciach (napr. Scordino v. Taliansko, Draon
v. Francúzsko, Maurice v. Francúzsko), treba zohľadniť, či aj v danej veci nedošlo
k porušeniu spravodlivej rovnováhy vzhľadom k viac menej symbolickej výške finančnej
náhrady, ktorá by mala byť žalobcovi vyplatená.
K otázke priamej aplikácie ustanovení Dohovoru všeobecnými súdmi odvolací súd
poukazuje na čl. 7 ods. 5 Ústavy zakotvujúci zásadu prednosti medzinárodných zmlúv
o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie
nie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a keďže zrušenie vnútroštátneho predpisu vzťahujúceho
sa na danú vec (zákon č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových
osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim) už bolo aj predmetom konania pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky (nález sp. zn. PL. ÚS 17/2000) je povinnosťou všeobecného
súdu (čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy) poskytnúť s ohľadom na ústavne chránené právo
na individuálne posúdení veci (čl. 36 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1
Dohovoru) spravodlivú ochranu práv konkrétnemu účastníkovi konania (§ 1 OSP).
Pretože súd prvého stupňa okrem vytknutej vady konania posúdil vec neúplne, a teda
nesprávne, keď sa, ako je už uvedené vyššie, nezaoberal aplikovateľnosťou článku 1
Protokolu č. 1 k Dohovoru v spojení s článkom 7 ods. 5 Ústavy, Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove musel
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ s poukazom na § 212 ods. 3 a podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP
v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP).
V ďalšom konaní Krajský súd v Prešove vec znova prejedná a o nej rozhodne, pričom
sa bude musieť podrobne vyporiadať aj s námietkami žalobcu vznesenými v žalobe
i v odvolaní, a to i s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu a judikatúru ESĽP.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Podľa § 250ja ods. 4 v ďalšom konaní je súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. októbra 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková