Najvyšší súd
6Sžo 40/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Krajský prokurátor v Banskej Bystrici, Partizánska cesta č. 1, Banská Bystrica proti žalovaným: 1/ Mesto Banská Štiavnica, Radničné námestie č. 1, Banská Štiavnica, zastúpený advokátom JUDr. P., H., 2/ D., s. r. o., A., zastúpený A. s. r. o. K. v zastúpení advokátom JUDr. J., 3/ D., s. r. o., N., 4/ Ing. M., A., O., 5/ R., F., P., 6/ K., A., 7/ Ing. E., A., 8/ S., A., 9/ Z., B. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 1. rade č. A/2007/00580/Výst. zo dňa 28.3.2007, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/101/2008-71 zo dňa 4. septembra 2008, takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/101/2008-71 zo dňa 4. septembra 2008 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 250d ods. 3 OSP konanie zastavil, keďže žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že odvolací správny orgán síce rozhodnutím z 10.10.2007 po vyznačení právoplatnosti (územného rozhodnutia) rozhodol o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania Spolku Banskej Štiavnice 91, 6Sžo 40/2009
ale nerozhodol o jeho pôvodnom odvolaní voči územnému rozhodnutiu. Pokiaľ tak neurobil, územné rozhodnutie sa nestalo právoplatným a takéto rozhodnutie nemôže byť ani predmetom preskúmavania súdom podľa piatej časti druhej hlavy OSP (§ 247 a nasl. OSP). Preto súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že z platného právneho poriadku v prípade, ak bolo odvolanie podané inou osobou ako účastníkom konania, správny orgán o odvolaní nevydáva rozhodnutie a zároveň takéto odvolanie nemá vplyv na právoplatnosť prvostupňového rozhodnutia. Neprijatie tohto podnetu zo strany odvolacieho orgánu takýmto osobám sa oznamuje len informatívnym listom. S poukazom na uvedené uznesenie krajského súdu nastala situácia právnej neistoty účastníkov konania, nakoľko správny orgán podľa platnej právnej normy nemá povinnosť o podanom odvolaní rozhodnúť v zmysle správneho poriadku a zároveň toto rozhodnutie nie je možné preskúmavať súdom podľa § 247 ods. 2 OSP. Z týchto dôvodov je zrejmé podľa názoru žalobcu, že súd správne zistil skutkový stav, avšak nesprávne právne posúdil otázku právoplatnosti rozhodnutia Mesta Banská Štiavnica a tým spôsobil takú vadu konania, ktorou odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec v medziach odvolania (§ 212 ods. 1 OSP s použitím § 246c vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd z obsahu spisového materiálu mal za preukázané, že Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici ako odvolací správny orgán rozhodnutím č. KSÚ BB-2007-658/1757- 1:OŠSS-My dňa 10.10.2007 nepriznal postavenie účastníka konania Spolku Banská Štiavnica 91 – Združenie pre záchranu kultúrneho dedičstva, RNDr. J. a T. Tieto osoby dňa 13.4.2007 podali odvolanie ako účastníci prvostupňového konania proti územnému rozhodnutiu Mesta Banská Štiavnica č. A/2007/00580/Výst. zo dňa 28.3.2007 t. j. napadnutému správnemu rozhodnutiu, pričom o odvolaní odvolací správny orgán nerozhodol.
6Sžo 40/2009
Z ustanovenia § 59 ods. 1 až 4 správneho poriadku vyplýva, že odvolací správny orgán musí predovšetkým skúmať, či sú splnené podmienky riadne podaného odvolania čo do jeho prípustnosti (či sa jedná o odvolanie proti rozhodnutiu, kde zákon odvolanie pripúšťa a či je podané osobou na to oprávnenou) a včasnosti. Aj v prípade, že by tieto podmienky splnené neboli, musel by odvolací správny orgán o takomto odvolaní rozhodnúť, a to tak, že by odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Nemožno sa preto stotožniť s názorom žalobcu, že v prípade, ak bolo odvolanie podané inou osobou ako účastníkom konania, správny orgán o tomto odvolaní nevydáva rozhodnutie a zároveň takéto odvolanie nemá vplyv na právoplatnosť prvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že aj samotné rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka bolo vydané a nadobudlo právoplatnosť až po podaní samotného odvolania proti územnému rozhodnutiu.
Odvolací súd sa preto stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, že predmetné rozhodnutie správneho orgánu, t. j. územné rozhodnutie žalovaného v prvom rade zo dňa 28.3.2007, nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, keďže o odvolaní vyššie uvedených osôb a Spolku Banská Štiavnica 91 – Združenie pre záchranu kultúrneho dedičstva nebolo rozhodnuté
Odvolací súd sa preto stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že územné rozhodnutie žalovaného v 1. rade zo dňa 28.3.2007 sa nestalo právoplatným a takéto rozhodnutie nemôže byť ani predmetom preskúmavania súdom v konaní podľa piatej časti druhej hlavy OSP (§ 247 a nasl. OSP).
Nepochybil preto krajský súd, keď konanie s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia OSP zastavil.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. Žalobca vzhľadom na neúspech v odvolacom konaní nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, ani si ich neuplatnili.
6Sžo 40/2009
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 27. januára 2010
JUDr. Jozef H a r g a š, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth