Najvyšší súd
6Sžo/334/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej, v právnej veci žalobkyne J., bytom, M. zastúpenej JUDr. Ľ. B., advokátkou
so sídlom K., proti žalovanému Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky, Bratislava, Chlumeckého 2, za účasti vedľajšieho účastníka JUDr. I. T., advokáta
so sídlom R., správcu konkurznej podstaty úpadcu J., spol. s r.o. v konkurze so sídlom M.,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO-1981/2006/Sl z 26. júna
2006, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/319/2006-56 z 05. mája 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 2S/319/2006-56 z 05. mája 2009 p o t v r d z u j e .
Účastníkom ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO-1981/2006/Sl
z 26. júna 2006, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie
Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici č. P2/2006 zo dňa 22.02.2006. Týmto rozhodnutím
Katastrálny úrad v Banskej Bystrici vyhovel protestu Krajskej prokuratúry Banská Bystrica
č. Kd 2111/05-20 zo dňa 13.12.2005 v zmysle § 24, § 26, § 27 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) a zrušil
rozhodnutie Správy katastra Banská Bystrica č. V3432/2003 zo dňa 22. júna 2005, ktorým
správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bytu č. 24 do katastra
nehnuteľnosti.
Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil ustanovením § 49 ods. 1, 2, 3, 4 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„správny poriadok“), § 22 ods. 1, 2, 4, § 41 ods. 1, 2 a § 44 ods. 1, 2 zákona č. 192/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), keď s poukazom na tieto
zákonné ustanovenia dospel k záveru, že žalovaný správny orgán ako aj správny orgán prvého
stupňa v preskúmavanej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci
správne zistili skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, a preto
ich rozhodnutia sú skutkovo a právne správne. Podľa názoru súdu žalovaný správny orgán
správne potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým protestu prokurátora
vyhovel a zrušil rozhodnutie správy katastra zo dňa 22.07.2005 č. V3432/2003 a odvolanie
žalobkyne zamietol, pretože správa katastra týmto rozhodnutím porušila právnu normu
ustanovenú v § 41 ods. 2 v spojení s § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona v spojení s § 3
ods. 1 a 4 správneho poriadku, keďže povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
na základe návrhu doručeného na správu katastra v poradí druhom, pričom o návrhu,
doručenom na správu katastra v poradí prvom, týkajúcom sa totožnej nehnuteľnosti, nebolo
právoplatne rozhodnuté. Týmto postupom správa katastra konala v rozpore so zásadou
priority zápisov ustanovenou v § 41 ods. 1 katastrálneho zákona. Mal tiež za to, že napadnuté
rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom,
nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP podľa výsledku sporu tak,
že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie namietajúc,
že v konaní predchádzajúcom a najmä nasledujúcom po vydaní protestu Krajskej prokuratúry
Banská Bystrica sa vyskytla iná závažná vada, ktorá mala vplyv na celé konanie. Podľa
žalobkyne sa jedná o závažnú skutočnosť, ktorú si v čase podávania protestu nepreverila
ani samotná konajúca prokuratúra a síce, že v čase podania protestu krajskou prokuratúrou,
t. j. dňa 22.02.2006 už žalobkyňa nebola vlastníčkou bytu č. 24, na ul. M., ktorého
vkladového konania sa protest týkal, ale ku dňu podania protestu prokurátora bola a do
dnešného dňa je vlastníčkou bytu p. E. K. a z tohto titulu je aj na jej liste vlastníctva plomba.
V prípade, že by všetky konajúce orgány, ale najmä krajská prokuratúra postupovala v súlade
s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. – najmä s ustanovením § 32 ods. 1 a splnila svoju
zákonnú povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie /keďže pritom nie je viazaná len návrhmi účastníkov/,
bola by musela už pred podaním protestu Krajská prokuratúra Banská Bystrica zistiť, že v danom prípade nie je možné protest prokurátora vôbec podať, pretože došlo k ďalšej
právnej zmene - k prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu rozhodnutím správy katastra v konaní y 1464/2005 a po tejto zmene už nie je možné uplatniť protest prokurátora proti
predchádzajúcemu rozhodnutiu o vklade vlastníckeho práva č V 3432/2003, zo dňa
22.07.2005.
Podľa žalobkyne pri dôslednom dodržiavaní predpisov upravujúcich správne konanie
nemalo a nemohlo uniknúť konajúcim orgánom, že medzičasom došlo k vydaniu ďalšieho
rozhodnutia správy katastra, v dôsledku ktorého došlo k zmene v osobe vlastníka bytu č. 24
a že teda konajú o rozhodnutí, ktorému už platný právny stav nezodpovedá a ktoré bolo
nahradené novým rozhodnutím o vklade vlastníckych práv v inom konaní - V1465/2005.
Čo sa týka prejednania veci bez nariadenia pojednávania, žalobkyňa má vedomosť o tom,
že je vedený väčší počet preskúmavacích konaní týkajúcich sa bytov v bytovom dome
na ul. M. V týchto konaniach sa vo veci jednalo vždy za účasti žalobcov a nemá vedomosť
o tom, že by ona, alebo jej právna zástupkyňa súhlasila s prejednaním veci v neprítomnosti.
Z uvedeného dôvodu vykazuje konanie vadu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, a aj preto
žiada žalobkyňa, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec na nové konanie, pokiaľ nerozhodne v zmysle § 250ja ods. 2 OSP a nenariadi vo veci
pojednávanie, na ktorom vykoná dokazovanie najmä ohľadne uvedenej inej vady konania,
ktorá mala za následok nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení odvolací návrh nepodal. Uviedol, že hoci
v danom prípade bola splnená podmienka ustanovená v § 247 ods. 2 OSP, nebola splnená
základná podmienka ustanovená v § 244 ods. 3 OSP, a to že musí ísť o rozhodnutie správneho
orgánu vydané v správnom konaní, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti
žalobcov, alebo ktorými môžu byť práva právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcov
dotknuté. Rozhodnutím žalovaného, totiž neboli žalobcovia priamo ukrátení na svojich
právach, pretože vyhovením protestu prokurátora a zrušením rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu sa vec vrátila do štádia, kedy bude prvostupňový orgán opätovne
rozhodovať o návrhu na vklad a až takéto rozhodnutie, či už pozitívne alebo negatívne,
je spôsobilé vyvolať zákonom predpokladané účinky s priamym dosahom na práva
alebo povinnosti žalobcov, ktoré podlieha preskúmavaniu v súlade s § 244 a nasl. OSP.
Čo sa týka tvrdenia žalobkyne J. v jej odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, že ku dňu podania protestu prokurátora bola a do dnešného dňa je vlastníčkou
bytu p. E. K., považuje UGKK SR za irelevantné. Krajská prokuratúra Banská Bystrica
protestom č. Kd 2111/05-20 zo dňa 13.12.2005 napadla rozhodnutie Správy katastra Banská
Bystrica č. V3432/2003 zo dňa 22.07.2005. Zdôraznil, že Správa katastra Banská Bystrica
rozhodnutím č. V3432/2003 povolila dňa 22. júla 2005 vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 24 zo dňa 13.08.2003
uzatvorenej medzi J., spol. s r. o., M. ako predávajúcim a J., bytom M. ako kupujúcou.
Z uvedeného vyplýva, že protest prokurátora smeroval voči povolenému vkladu č.
V3432/2003, ktorého účastníčkou bola žalobkyňa J. a nie E. K., a teda ku dňu podania
protestu prokurátora (t. j deň 13.12.2005 a nie deň 22.02.2006 ako uvádza v odvolaní
žalobkyňa), nemohla byť vlastníčkou predmetného bytu E. K. Až dňa 22.02.206 Katastrálny
úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. P2/2006 protestu Krajskej prokuratúry Banská
Bystrica, č. Kd 2111/05-20 zo dňa 13.12.2005 vyhovel a rozhodnutie Správy katastra Banská
Bystrica č. V3432/2003 zo dňa 22.07.2005 zrušil.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení považoval tvrdenia žalobkyne
uvedené v odvolaní za nepravdivé, nemajúce oporu v platnom práve a účelové, ktoré
s poukazom na ustanovenie § 205a ods. 1 OSP ako dôvod odvolania v súčasnosti nemôžu
obstáť a odvolací súd na ne nemôže prihliadať.
Poukázal na to, že zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre upravujúci podávanie
protestov proti nezákonným rozhodnutiam, ako ani iný právny predpis, nevylučuje podanie
protestu proti rozhodnutiu, po ktorom bolo vydané ďalšie, na neho nadväzujúce rozhodnutie.
Podmienkou podania protestu proti rozhodnutiu je výlučne jeho nezákonnosť, čo bolo
v predmetnom prípade nepochybne splnené. Protest prokurátora proti takémuto rozhodnutiu
preto bolo možné podať! To, že v predmetnom prípade bolo vydané ďalšie rozhodnutie vôbec
nemohlo spôsobiť to, že predchádzajúce nezákonné rozhodnutie sa stalo zákonným
a, že z toho dôvodu ho nebolo možné zrušiť (napadnúť protestom prokurátora), ale spôsobilo
to len to, že aj toto v poradí druhé rozhodnutie nadväzujúce na prvé nezákonné rozhodnutie
je tiež nezákonné, čo je v predmetnom prípade splnené dokonca dvojnásobne, pretože
p. E. K. sa nemohla stať legitímnou vlastníčkou bytu ani s poukazom na zásadu „nemo plus
iuris...“ Navrhovateľka podľa vedľajšieho účastníka bola od počiatku nedobromyseľná v tom,
že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva, a preto túto bezodkladne previedla na
svoju matku. Takýmto konaním však žalobkyňa nemohla z nezákonného prevodu urobiť prevod zákonný! Naviac podľa vedľajšieho účastníka medzi navrhovateľkou a p. E. K. išlo
len o fiktívny úkon o čom svedčia viaceré skutočnosti: 1) prevod na blízku osobu, 2)
žalobkyňa sa naďalej správa ako vlastníčka predmetného bytu (o čom svedčí napr. to, že vo
všetkých konaniach týkajúcich sa predmetného bytu vystupuje žalobkyňa a nie údajná
vlastníčka predmetného bytu p. E. K.), 3) neuhradenie kúpnej ceny žalobkyni ako
predávajúcej zo strany p. E. K. ako kupujúcej.
Pokiaľ ide o druhý dôvod odvolania žalobkyne a teda dôvod, že účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, tu si len dovoľujeme uviesť,
že v danom prípade prvostupňový správny súd pravdepodobne postupoval v súlade
s ust. § 250f ods. 2 OSP. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, máme
za to, že žalobkyňou napadnuté rozhodnutie je správne a preto navrhujeme, aby odvolací súd
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156
ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.
Predovšetkým Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zdôrazňuje,
že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je zákonnosť rozhodnutí správnych
orgánov vydaných na základe vyhovenia protestu prokurátora.
Protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor
nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi
verejnej správy [§ 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)].
Konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje,
či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením
alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Ak tento
zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní (§ 24 zákona o prokuratúre).
Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať
alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste
prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 27 ods. 1 písm. c/ zákona
o prokuratúre, § 69 ods. 4 správneho poriadku).
Podľa § 69 ods. 1 správneho poriadku, ak sa protest prokurátora podal na správnom
orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému
protest smeruje zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.
Inštitút protestu prokurátora ako jeden zo špecifických prostriedkov dozoru
prokuratúry slúži predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej správy
- na odstraňovanie právnych pochybení, ktoré vznikli v príslušnom konaní. V rámci tohto
dozoru prokuratúra uplatňuje svoju pôsobnosť vo vzťahu k orgánom verejnej správy tým,
že podaním protestu prokurátora možno vyvolať preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu
(ale nie priamo jeho zmenu alebo zrušenie). Podaním protestu prokurátora vzniká právny
vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Základným obsahom tohto vzťahu je právo
prokurátora žiadať vybavenie protestu (zrušiť právoplatné rozhodnutie alebo ho nahradiť
novým, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi) a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora. Treba zdôrazniť,
že od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny vzťah medzi
účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom ani medzi účastníkmi konania
a prokurátorom - podanie protestu sa uskutočňuje nezávisle od vôle účastníka, a to aj vtedy,
ak dal k takému konaniu podnet.
Správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, má dve možnosti – buď protestu prokurátora vyhovie alebo mu nevyhovie, resp. mu vyhovie iba čiastočne.
V prvom prípade ide o špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje
súhlas účastníkov konania. Účastník konania má ale zákonné právo podať proti rozhodnutiu
o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok (§ 69 ods. 4 správneho poriadku).
Keďže predmetom odvolania (rozkladu) je rozhodnutie o proteste prokurátora, t. j. len
rozhodnutie vydané v konaní upravenom v § 69 správneho poriadku, v odvolaní (rozklade)
nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základe veci. Odvolanie
sa teda pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť.
To isté platí aj pre súdne preskúmavacie konanie podľa piatej časti OSP.
Jednou z podmienok postupu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku „Rozhodnutie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych
orgánov“, t.j. preskúmavania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov
je, že návrhom napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu došlo k ukráteniu
na právach tej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá tento návrh podáva (§ 247 ods. 1 OSP), ako aj že ide o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 OSP).
V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
(napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 43/03,
I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95) požiadavka zakotvená v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(podľa ktorého kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej
správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak; z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí
týkajúcich sa základných práv a slobôd) tiež nemôže byť závislá od toho, v akom type
(druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý
vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu.
Z týchto dôvodov môže byť predmetom preskúmania súdom aj právoplatné
rozhodnutie správneho orgánu vydané v konaní, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora.
Predmetom preskúmania súdom v tomto prípade však môžu byť len rozhodnutia vydané v konaní o proteste prokurátora, nie pôvodné rozhodnutia správneho orgánu, ktoré bolo
protestom prokurátora napadnuté; úlohou súdu v takomto preskúmavacom konaní nie je riešiť
otázku zákonnosti predchádzajúceho rozhodnutia z hľadiska ich obsahu.
Nakoľko ustanovenie § 247 ods. 2 OSP dovoľuje všeobecným súdom, aby v správnom
súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmali
len tie rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, a žalobkyňa sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného v konaní
o proteste prokurátora, predmetom preskúmania súdom v prejednávanej veci mohla byť
len zákonnosť tohto rozhodnutia, resp. aj zákonnosť rozhodnutia obvodného pozemkového
úradu, ktorým vyhovel protestu prokurátora, a to z hľadiska, či protestu prokurátora malo
alebo nemalo byť vyhovené.
Vychádzajúc z obsahu protestu prokurátora, ktorý odôvodnil tým, že boli porušené
ustanovenia § 41 ods. 2 a § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona a ustanovenia § 3 ods. 1 a 4
správneho poriadku, ani odvolací súd nezhliadol nijaký dôvod, pre ktorý by nemalo byť
protestu prokurátora vyhovené. Nepochybil preto krajský súd, keď žalobu zamietol.
K námietke žalobkyne, že krajský súd rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho
pojednávania najvyšší súd poukazuje na ustanovenie § 250f ods. 1 OSP, podľa ktorého súd
môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne
navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom.
Možnosť správneho súdu prejednať a rozhodnúť meritórne vec bez nariadenia
vychádza z potrieb správneho súdnictva ako kasačnej kontroly zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy. V správnom súdnictve súd prevažne vychádza zo skutkového stavu,
ako ho zistil orgán verejnej správy a dokazovanie vykonáva len výnimočne (§ 250i ods. 1 a 2
OSP). Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie
a vyvodzovať z neho skutkové závery a na ich základe posudzovať preskúmavaný správny akt
a zisťovať, či správne rozhodnutie zodpovedá ním zistenému skutkovému stavu.
Pre nenariaďovanie pojednávania svedčí aj rozhodovacia prax správnych súdov, nakoľko
účastníci, pokiaľ sa vôbec pojednávania zúčastnia, často očakávajú, že bude vykonávané
dokazovanie a za tým účelom predkladajú aj návrhy na ich vykonanie (výsluch svedkov,
znalecké dokazovanie, listiny), preukazujú zmeny skutkového stavu po vydaní napadnutého
rozhodnutia, avšak na právnu polemiku s protistranou nie sú spravidla pripravení. V správnom súdnictve prejednacia zásada sa uplatňuje iba v riešení právnych otázok.
Podľa § 250f ods. 2 OSP súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu
veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť
doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá
námietky.
Cieľom tejto doložky je procesná ekonómia pri plnom rešpektovaní práva účastníkov.
V preskúmavanej veci mal najvyšší súd z obsahu súdneho spisu preukázané,
že prípisom z 21.11.2006 krajský súd vyzval prostredníctvom žalobkyňu jej právnej
zástupkyne (§ 49 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), aby sa vyjadrila,
či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia ústneho pojednávania pripojil doložku v súlade
s citovaným ustanovením § 250f ods. 2 veta druhá OSP. Právna zástupkyňa žalobkyne prípis
prevzala 01.12.2006, ale v súdom stanovenej lehote sa k nemu nevyjadrila. Preto súd
neporušil právna žalobkyne na ústne prejednanie veci.
K námietke žalovaného, že v danom konaní nebola splnená základná podmienka
ustanovená v § 244 ods. 3 OSP, nakoľko jeho rozhodnutím nebola žalobkyňa priamo ukrátená
na svojich právach, najvyšší súd poukazuje na zhora uvedenú judikatúru Ústavného súdu
Slovenskej republiky ako aj to, že zrušením rozhodnutia Správy katastra Banská Bystrica
č. V3432/2003 z 22. júna 2005, ktorým správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti bytu č. 24 do katastra nehnuteľnosti, k zásahu do práv a právom chránených
záujmov žalobkyne dôjsť mohlo, nakoľko sa zmenilo jej právne postavenie vo vzťahu
k predmetnému bytu. Najvyšší súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že v zmysle
judikatúry a ustálenej súdnej praxe súdnemu preskúmaniu podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov“ nepodlieha na základe žaloby fyzickej alebo právnickej osoby
iba rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovie protestu prokurátora, nakoľko takéto
rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo zrušuje právo alebo povinnosť
fyzickej alebo právnickej osoby ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov
alebo povinností netýka (pozri bližšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci, sp. zn. 4Sž/94/2003 - 12/2005 ZSP).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací s poukazom na závery uvedené
vyššie považoval námietky žalobkyne v odvolaní proti rozsudku krajského súdu
za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a z týchto dôvodov napadnutý
rozsudok § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP a § 250k ods. 1
OSP ako aj s poukazom na § 151 ods. 1, 2 OSP tak, že žalobkyni nepriznal ich náhradu,
pretože nebola v tomto konaní úspešná, žalovanému preto, že mu z dôvodu neúspešného
odvolania žiadne trovy nevznikli a ani ich náhradu neuplatnil a vedľajšiemu účastníkovi
preto, že ich náhradu neuplatnil.
Záverom k žiadosti žalobkyne o zaujatie stanoviska k výške súdneho poplatku
najvyšší súd uvádza, že krajský súd súdny poplatok žalobcovi nevyrubil správne, pretože
výška súdneho poplatku za žalobu v danom prípade nebola 10.000,- Sk, ako rozhodol krajský
súd (výzva z 21.11.2010 – č. l. 8), ale 2.000,- Sk (66,- eur), a to titulom poplatku z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby podľa
položky 10 písmeno a/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako Prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Súdny poplatok vo výške 10.000,- Sk podľa
položky 10 písmeno e/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako Prílohy k zákonu o súdnych
poplatkoch v znení účinnom do 30.06.2007 nebol poplatkom z návrhu na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby, ale išlo o poplatok
za konanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom ústredných orgánov štátnej správy
a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, pričom pre platenie
tohto poplatku v zákone o súdnych poplatkoch nie je (resp. nebol) určený ani poplatník
(§ 2 ods. 1 a ods. 4 veta druhá zákona o súdnych poplatkoch) a povinnosť zaplatiť tento
poplatok mohla vzniknúť až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým
sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej (§ 5 ods. 1
písm. h/ zákona o súdnych poplatkoch).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31.augusta 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková