UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché Mýto 19, Bratislava, IČO: 47 243 252, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Bardač, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 4, proti žalovanému: Obec Korytárky, so sídlom Korytárky č. 215, 962 04 Kriváň, IČO: 17 066 905, zast. Ulianko & Holčík, s.r.o., Námestie SNP 41, Zvolen, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/86/2013-121 zo dňa 19. novembra 2014, v časti výroku o trovách konania, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/86/2013-121 zo dňa 19. novembra 2014 p o t v r d z u j e.
Účastníkom sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením č. k. 23S/86/2013-121 zo dňa 19. novembra 2014 podľa § 246c ods.1 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku) v spojení s § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil konanie z dôvodu, že bolo preukázané, že na základe žiadosti žalobcu nezačalo konanie o poskytnutie informácií a v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania, a preto podmienky pre postup podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku neboli splnené, keďže išlo o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nebolo možné odstrániť. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 246c O.s.p. v nadväznosti na § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. tak, že žalovanému priznal náhradu uplatnených a vyčíslených trov konania v sume 496,69 Eur.
Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o trovách konania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f), pretože napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Dôvodom podania odvolania bola skutočnosť, že podľa názoru krajského súdu žiadosť o sprístupnenieinformácií nebola žalovanému doručená, nezačalo teda správne konanie. Za týchto okolností je však daný dôvod pre zastavenie konania ex officio, t.j. súd aj bez návrhu je povinný za týchto okolností zastaviť konanie s poukazom na § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. Za takýchto okolností bolo zastúpenie žalovaného advokátom neúčelné a nehospodárne a pre výsledok konania v podobe zastavenia konania nemalo dané zastúpenie vôbec žiadnu pridanú hodnotu, pretože aj bez zastúpenia žalovaného advokátom by krajský súd rozhodol o zastavení konania v danej veci. Tiež žalobca poukázal na to, že žalovaný je správnym orgánom a musí disponovať základným administratívnym aparátom (ak aj nie, postačuje na tento účel osoba samotného starostu žalovaného), ktorý musí vedieť z registratúry žalovaného zistiť, či mu bola doručená žiadosť o sprístupnenie informácií alebo nie a vie túto skutočnosť oznámiť súdu aj bez potreby právneho zastúpenia.
Na základe uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby najvyšší súd uznesenie krajského súdu v časti výroku o trovách konania zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania neprizná.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti výroku o trovách nie je dôvodné.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Zo spisu krajského súdu bolo zistené, že konaniu a rozhodnutiu vo veci samej bránila neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nemožnosť súdom preskúmavať neexistujúce fiktívne rozhodnutie, v dôsledku čoho je daný dôvod pre zastavenie konania aj v dôsledku ust. § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.
Zo zoznamu zverejnených elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci na webovom sídle Národného bezpečnostného úradu (§ 10 ods. 2 písm. p/ zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise) vyplýva, že žalovaný nemá zriadenú elektronickú podateľňu, pričom zákon mu ani neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e-mailovej adresy bežne používanej v internetovom styku, nemá právne účinky doručenia a takéto doručenie nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií. Žalobca síce podanie zaslal elektronicky, ale technicky nevykonateľným spôsobom, z čoho vyplýva, že nedošlo k doručeniu žiadosti o poskytnutie informácií. Ak nedošlo k začatiu konania o poskytnutie informácií, potom nemôže platiť ani právna domnienka, že existuje fiktívne rozhodnutie v zmysle zákona o slobode informácií, t.j. neplatí fikcia, že povinná osoba nevydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Tým, že nenastala fikcia vydania rozhodnutia, neexistuje rozhodnutie napadnuté žalobou, preto nie je daný ani predmet súdneho prieskumu, čo je neodstrániteľnou prekážkou v konaní a dôvodom pre zastavenie konania.
Podľa názoru odvolacieho súdu postupoval krajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne, keď o nich rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta v spojení s § 246c O.s.p.
Ustanovenia piatej časti O.s.p. osobitne neriešia otázku náhrady trov konania v prípade zastavenia konania, preto je namieste aplikovať pre tento prípad príslušné ustanovenia tretej časti O.s.p. Krajskýsúd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovanému, nakoľko konanie sa zastavilo pre nesprávny postup žalobcu t.j. v dôsledku správania sa žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovení § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu v odvolacom konaní nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.