Najvyšší súd  

6Sžo/3/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. Š. S., bytom S.,   2/ Ing. S. K., bytom Š., právne zastúpení Mgr. V. P., advokátom, so sídlom AK, Č.. A. X., N. M. n. V., proti žalovanému: Mesto Trenčín, so sídlom Mierové nám. 2, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 45/2009 zo dňa 26. februára 2009, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/39/2009 - 81 zo dňa 26. septembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne   č. k. 13S/39/2009 - 81 zo dňa 26. septembra 2011   p o t v r d z u j e.  

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“ alebo ako „prvostupňový súd“) v zmysle § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), zamietol návrh žalobcov na oslobodenie od súdnych poplatkov dôvodiac tým, že žalobcovia v samotnej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a ani po doručení „Potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“ neoznámili súdu, aké sú ich pomery a čím odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov dodajúc zároveň, že na ich tvrdenie, že sú neúmerne finančne zaťažovaní konaním, nemohol prihliadnuť.

Uznesenie krajského súdu napadli žalobcovia v zákonnej lehote odvolaním namietajúc skutočnosť, že dôvodom ich oslobodenia od súdnych poplatkov neboli ich sociálne pomery, ale iné dôvody a právne skutočnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé, aby im súd priznal oslobodenie od súdneho poplatku, pričom mal za to, že týmito argumentmi a dôvodmi sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal a ani ich v napadnutom uznesení nespomenul.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcov (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP), bez nariadenia pojednávania   (§ 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je nedôvodné.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde   o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

O oslobodenie od súdneho poplatku musí účastník v zmysle citovaného zákonného ustanovenia požiadať. Je pritom povinnosťou účastníka vierohodným spôsobom preukázať súdu svoje pomery, ktoré sú rozhodné pre posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti. V praxi to znamená, že účastník konania musí konajúcemu súdu vierohodne (predložením riadne vyplneného potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov a potvrdenia o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov) preukázať, že jeho žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku   je opodstatnená.

Návrh, resp. žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov podáva účastník konania, o ktorého oslobodenie ide (dispozičné právo účastníka konania), preto v tejto časti konania nesie dôkazné bremeno, má povinnosť tvrdenia.

Stotožniac sa v plnom rozsahu s rozhodnutím krajského súdu považuje odvolací súd za potrebné uviesť a to vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcov, ktorou poukazovali   na skutočnosť, že sa prvostupňový súd s ich argumentmi a dôvodmi uvedenými v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov nezaoberal, že v posudzovanom prípade nebolo povinnosťou súdu dať odpoveď na každý argument žalobcov, keďže podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov sú v ustanovení § 138 OSP taxatívne vymedzené a argumenty žalobcov do týchto podmienok jednoznačne nezapadajú.

Záverom odvolací súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia svojím podaním zo dňa 23. decembra 2011 doručeným prvostupňovému súdu dňa 30. decembra 2011 zobrali v celom rozsahu späť žalobu a požiadali o zastavenie konania, pričom žalovaný s týmto dispozitívnym úkonom žalobcov súhlasil, stáva sa samotná žiadosť žalobcov o oslobodenie od súdnych poplatkov bezpredmetnou, keďže konanie bude v zmysle § 208 OSP zastavené.

Na základe vyššie uvedeného preto najvyšší súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 2. apríla 2012

  JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth