Najvyšší súd
6Sžo/3/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci žalobcu: Ing. P. D., bytom H., zastúpený advokátom JUDr. P. V.,
Advokátska kancelária, V., proti žalovanému: Slovenská informačná služba, so sídlom
Vajnorská ulica, P.O.BOX 69, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 28. apríla 2008, č.p.: PK-5-9/2008, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4S 36/2008-76 zo dňa 12. júna 2009 v spojení s opravným
uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4S 36/2008-97 zo dňa 22. novembra 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č.k. 4S 36/2008-76 zo dňa 12. júna 2009 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu
v Bratislave, č.k. 4S 36/2008-97 zo dňa 22. novembra 2010 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave vyhovel žalobe tak, že
preskúmavané rozhodnutie žalovaného uvedené v úvodnej časti tohto rozhodnutia zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 199,09 € k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu mal
preukázané, že žalovaný rozhodnutím č.p.: PK-5-9/2008 zo dňa 28.04.2008 zamietol rozklad
žalobcu a rozhodnutie riaditeľa Slovenskej informačnej služby č. 39/52-106/2008 zo dňa
18.2.2008 potvrdil, ktorým prvostupňovým rozhodnutím mimo odvolacieho konania riaditeľ
Slovenskej informačnej služby zmenil výrokovú časť personálneho rozkazu č. 314/2006
zo dňa 31.7.2006 v časti určenia dňa odvolania žalobcu z predošlej funkcie dňom 14. augusta
2006 (pôvodne 1.8.2006) a ustanovil ho do funkcie dňa 15. augusta 2006 (pôvodne 2.8.2006), a to z dôvodu, že v pôvodnom termíne mu nebol rozkaz doručený prečítaním, nakoľko bol
na dovolenke.
Krajský súd poukázal na to, že preskúmavanie rozhodnutí v mimo odvolacom konaní
je inštitút určený na nápravu nezákonných rozhodnutí, a to ich zrušením alebo zmenou,
za súčasného rešpektovania dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov; inštitút
preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania predstavuje mimoriadny opravný
prostriedok, účelom ktorého je odstrániť právne omyly, na rozdiel od obnovy konania, ktorá
je určená k náprave najmä skutkových omylov; zmena rozhodnutia prichádza do úvahy najmä
vtedy, ak rozhodnutie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu, ale je nezákonné
pre nesprávne použitie alebo výklad právneho predpisu; je v pôsobnosti riaditeľa Slovenskej
informačnej služby, aby právoplatné rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi,
zmenil alebo zrušil, ak je to potrebné, rozhodne vo veci samej; právoplatné rozhodnutie
možno zmeniť alebo zrušiť do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Konštatoval, že napriek tomu, že právna úprava § 247a zákona o štátnej službe
ustanovuje, že sa na predmetné konanie nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona
o správnom konaní, neznamená to, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby v konaní
o preskúmanie rozhodnutí úradu nemusí postupovať tak, aby dodržal procesné zásady, ako
všeobecné základné princípy, ktoré bez ohľadu na to, či ide o všeobecnú úpravu alebo
osobitné úpravy sú založené na rovnakých procesných zásadách; k takýmto zásadám patrí aj
zásada zákonnosti a dvojinštančnosti konania; zásada zákonnosti vyjadruje, že správne
konanie sa môže uskutočniť len na základe zákona a v prípadoch ustanovených zákonom, že
sa na ňom zúčastňujú subjekty ustanovené zákonom, ktoré v konaní majú zákonom
ustanovené procesné oprávnenia a procesné povinnosti; zásada dvojinštančnosti konania
vyjadruje, že správne konanie v zásade prebieha v dvoch inštanciách, čiže proti každému
prvostupňovému rozhodnutiu vo veci je v zásade prípustný opravný prostriedok (odvolanie,
rozklad, námietky a iné.), o ktorom rozhoduje v konaní na druhej inštancii správny orgán.
Podľa názoru krajského súdu v danom prípade obsah spisovej dokumentácie mu
predloženej takej požiadavke nezodpovedá, pretože žalovaný správny orgán tieto zásady
nerešpektoval. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že bola porušená jeho právna istota o obsahu
rozhodnutí tým, že žalovaný vniesol zmätočnosť do svojho rozhodnutia, keď na jednej strane
uviedol, že nové rozhodnutie vydal z dôvodu, že v prvostupňovom rozhodnutí zistil zákonné
pochybenie vo veci samej a na druhej strane ponechal v platnosti súvisiace druhostupňové
rozhodnutie. Krajský súd mal za to, že žalovaný nemohol iba parciálne nahradiť nezákonnosť
predmetného personálneho rozkazu a zvyšok rozhodnutia ponechať v platnosti, a preto ak
chcel zmeniť rozhodnutie kvôli nezákonnému postupu úradu „keďže zistil, že dotknutý
personálny rozkaz bol menovanému vyhlásený neskôr, ako v deň odvolania z doterajšej
funkcie...“, potom to nemohol urobiť tak, ako keby vykonal len opravu chyby napr. v opise
(§ 241 ods. 5) a teda len parciálne nahradiť nezákonnosť a zvyšok rozhodnutia ponechať
v platnosti, ale mal vydať nové kompletné rozhodnutie s uvedením dôvodov zmeny
s poukazom na to, že taktiež pochybil, keď ponechal bez zmien aj druhostupňové
rozhodnutie, napriek tomu, že došlo k zmene výroku v dôsledku posunu lehôt prevedenia
žalobcu na inú pozíciu, keďže úlohou odvolacieho konania je preskúmať ako skutkové tak aj
právne okolnosti vydania prvostupňového rozhodnutia, a preto v danej veci potom odvolacie
konanie potvrdilo rozhodnutie v totožnej podobe ako bolo vydané pôvodne v prvostupňovom
konaní, teda vo svojej argumentácii znovu len potvrdilo správnosť pôvodných skutkových
a právnych tvrdení neberúc do úvahy zmenu. Krajský súd ďalej konštatoval, že ak chcel
žalobca (zrejme žalovaný) zmeniť rozhodnutie vo výroku, potom mal vydať nové rozhodnutie
v celom rozsahu so zmenou a tak nahradiť rozhodnutie pôvodné v zmysle § 241 ZŠSP, mal
pripustiť voči prvostupňovému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok a v prípade odvolania sa mal riadne s námietkami v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia vysporiadať v zmysle
ustanovenia § 241 ods. 3 zákona o štátnej službe.
Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jeho
prvostupňové personálne rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové
konanie podľa § 250j ods. 2, písm. d/ a e/ O.s.p..
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že
úspešnému žalobcovi v konaní priznal právo na ich náhradu v sume 199,09 Eur.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný.
Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil
a návrh žalobcu zo dňa 9.6.2008 na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zamietol a o náhrade
trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov sa nepriznáva náhrada trov konania.
Žalovaný v dôvodoch odvolania vytýkal krajskému súdu, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, s poukazom na splnenie dôvodov na odvolanie podľa § 205
ods. 2 písm. a/, b/, d/, a f/ Občianskeho súdneho poriadku.
Súčasne poukázal na predchádzajúce vyjadrenia Slovenskej informačnej služby
zaslané Krajskému v Bratislave č. p. 77/33-248-7/2008 zo dňa 29.7.2008 a č. p. 77/33-186-
2/2009 zo dňa 4.6.2009.
K právnemu posúdeniu v danej veci krajským súdom uviedol, že právna úprava
preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania je predmetom úpravy § 246 zákona
č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého ustanovenia ak sa dodatočne zistí, že právoplatné
rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi, môže ho riaditeľ
Slovenskej informačnej služby zmeniť alebo zrušiť; z ustanovenia § 246 ods. 4 vyplýva, že
právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie do troch
rokov od nadobudnutia právoplatnosti.
K skutkovým okolnostiam uviedol, že Slovenská informačná služba vydala dňa
18.2.2008 rozhodnutie č. 39/52-106/2008, ktorým zmenila personálny rozkaz riaditeľa
Slovenskej informačnej služby č. 314 zo dňa 31.7.2006, a to vzhľadom na skutočnosť‚ že
bolo dodatočne zistené, že toto rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi; v rámci
preskúmania predmetného personálneho rozkazu bola zistená skutočnosť, že toto rozhodnutie
nie je v súlade s právnymi predpismi, pretože pri jeho vydávaní neboli dodržané
procesnoprávne ustanovenia zákona o štátnej službe, a to tým, že žalobcovi nebol tento
personálny rozkaz oznámený najneskôr v deň, ktorým sa odvoláva z doterajšej funkcie;
zmenou výrokovej časti preskúmavaného prvostupňového personálneho rozkazu v zákonom
ustanovenej lehote, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia vydaného v rámci
prieskumného konania, sa tento rozpor odstránil.
Nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že Slovenská informačná služba nerešpektovala
zásadu dvojinštančnosti konania, keďže žalobca mal možnosť podať proti rozhodnutiu
vydanom v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozklad, ktorú
napokon aj využil.
Taktiež nesúhlasil s argumentáciu krajského súdu, že v prípade ak Slovenská
informačná služba chcela zmeniť rozhodnutie kvôli nezákonnému postupu úradu, mala vydať
nové kompletné rozhodnutie s uvedením dôvodov zmeny. V tejto súvislosti poukázal
na komentár k zákonu o správnom konaní (správny poriadok) od autorky publikácie „Správne
konanie“ (Doc. JUDr. Erika Kučerová, Csc., Vydavateľstvo Heuréka, 1998, str. 108), a taktiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vo veci sp. zn. 4 Sž
12/02.
Žalovaný konštatoval, že Slovenská informačná služba ako správny orgán
posudzovala pri rozhodovaní aj práva dobromyseľne nadobudnuté žalobcom na základe
zmenených rozhodnutí (napr. poberanie služobného platu vrátane rôznych príplatkov);
sledovaný výsledok zachovania dobromyseľne nadobudnutých práv bol dosiahnutý, nakoľko
preskúmavané rozhodnutie Slovenská informačná služba zmenila v časti výroku bez jeho
zrušenia, ku ktorému postupu podľa § 246 ods. 1 zákona o štátnej službe boli podmienky
splnené.
Dôvodil, že v danej veci je zrejmé, že Slovenská informačná služba postupovala
striktne v súlade s ustanovením § 246 zákona o štátnej službe. Mal za to, že krajský súd
uvedeným konaním postupoval v rozpore s ustanovením 245 ods. 2 O.s.p., keďže posudzoval
účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia, pričom rozhodnutie správneho orgánu o tom, či
rozhodnutie preskúmavané v rámci konania o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho
konania zmení alebo zruší a vráti na nové konanie, je výlučne na správnom uvážení správneho
orgánu, a súd môže skúmať len skutočnosť, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom.
Žalovaný namietal, že pokiaľ krajský súd tvrdil, že žalovaný pochybil aj v tom,
že ponechal bez zmien druhostupňové rozhodnutie, uvedená argumentácia súdu je založená
a vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu. Uviedol, že rozhodnutie č. PK-V-31-
12/2006, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a potvrdený personálny rozkaz č. 314 zo dňa
31.7.2006 je zo dňa 7.12.2006, z ktorého dôvodu uvedené rozhodnutie ani nemohlo
zohľadňovať zmenu, ktorá nastala rozhodnutím vydaným v rámci konania o preskúmaní
rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktoré je zo dňa 18.2.2008, s poukazom na to, že
správny orgán sa v uvedenom prieskumnom konaní zaoberal aj otázkou druhostupňového
rozhodnutia č. p. PK-V-31-12/2006 zo dňa 7.12.2006, pričom konštatoval, berúc do úvahy
žalobcom dobromyseľne nadobudnuté práva, že na zmenu uvedeného rozhodnutia nie je
právny dôvod.
Žalovaný k veci samej vzhľadom na skutočnosť, že preskúmavané rozhodnutia
zmenili rozhodnutia, ktorými bol žalobca odvolaný zo zastávanej funkcie, predložil
stanovisko, v ktorom predovšetkým poukázal na právnu úpravu vzniku, zmeny a skončenia
príslušníkov Slovenskej informačnej služby v zmysle zákona o štátnej službe (§ 1 ods. 2).
Ďalej poukázal na právnu úpravu v § 5 zákona o štátnej službe, v zmysle ktorej systemizácia
v štátnej službe obsahuje počet miest príslušníkov v služobných úradoch (sekciách) a objem
finančných prostriedkov na služobné príjmy. Vo vzťahu k ustanovovaniu do funkcií poukázal
najmä § 5 ods. 4 zákona o štátnej službe, podľa ktorého obsadzovanie miest v služobných
úradoch (sekciách) možno uskutočniť len za predpokladu, že miesto (funkcia) je vytvorené
podľa schválenej systemizácie a je voľné. Uviedol, že systemizácia podľa § 5 zákona o štátnej
službe sa následne detailizuje na podmienky Slovenskej informačnej služby a miesta
(funkcie), sa na podmienkach Slovenskej informačnej služby vytvárajú základným
dokumentom personálno-organizačného charakteru – tabuľkami zloženia a počtov, ktoré
určujú systemizáciu miest (funkcií) jednotlivých organizačných zložiek Slovenskej
informačnej služby, ktoré určujú názov funkcie, platovú triedu, kvalifikačné predpoklady
na funkciu, plánovanú hodnosť pre funkciu a výšku tých platových príplatkov, ktoré sú
v zákone určené rozpätím a ktoré sú základným dokumentom, na základe ktorého sa určujú
základné platové náležitosti príslušníkov a povyšovanie do hodností; tabuľky zloženia
a počtov schvaľuje riaditeľ Slovenskej informačnej služby spolu s uvedením konkrétneho dňa
ich účinnosti, ktorým schválením sa stávajú platnými; tabuľky zloženia a počtov nie sú
rozhodnutím podľa § 241 zákona o štátnej službe ani iným individuálnym správnym aktom, nemožno ich preto podrobiť súdnemu prieskumu; v tejto súvislosti poukázal na doterajšiu
dlhodobo ustálenú judikatúru (napr. R 129/1999).
Ďalej poukázal na právnu úpravu ustanovenú v § 35 ods. 3 zákona o štátnej službe,
v ktorej súvislosti poukázal na to, že na rozdiel od Zákonníka práce zákon o štátnej službe
poskytuje príslušníkovi v služobnom pomere nižšiu mieru právnej ochrany, ako je tomu
pri zamestnancoch v pracovnom pomere a súčasne, že zákon o štátnej službe teda priznáva
nadriadenému vyššiu mieru disponovania s príslušníkom Policajného zboru resp. Slovenskej
informačnej služby, pretože v týchto zložkách sa realizuje systém vojenského velenia
a právne vzťahy v týchto zložkách sú založené na princípe subordinarity a vydávania pokynov
a rozkazov. Súčasne poukázal na právnu úpravu ustanovenú v § 33 ods. 1 zákona o štátnej
službe, podľa ktorej príslušník sa ustanovuje do voľnej funkcie s prihliadnutím na jeho
zdravotný stav, na splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, na dĺžku a druh
odbornej praxe a na závery služobného hodnotenia, tvrdiac, že dikcia zákona o štátnej službe
hovorí o ustanovení do „voľnej funkcie“, nie o ustanovení do funkcie, ktorú príslušník
považuje za pre neho primeranú. Dôvodil, že uvedené ustanovenie oprávňuje správny orgán
uplatňovať pri ustanovovaní príslušníka do funkcie „správnu úvahu“, s poukazom
na ustanovenie § 245 ods. 2 O.s.p.. Tvrdil, že v prípade žalobcu je nepochybné nielen to, že
pri ustanovení žalobcu do funkcie sa na uvedené kritériá prihliadalo, ale i to, že žalobca spĺňa
všetky tieto kritériá určené pre výkon funkcie, do ktorej bol zaradený. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave (1S 94/05-25) a rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (4 Sž 38/03) a v súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 zákona
o štátnej službe taktiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
sp. zn 1 Sžo/31/2008.
Žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského súdu
potvrdil ako vecne správne. Uviedol, že prvostupňový súd vec po formálnej a obsahovej
stránke správne posúdil. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 10 ods. 2) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení
s §§ 212 a nasl.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja
ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.
Návrhu žalobcu na prejednanie veci na pojednávaní odvolací súd nevyhovel, pretože
dospel k záveru, že na prejednanie odvolania na pojednávaní v danej veci neboli splnené
zákonné podmienky ustanovené v § 250ja ods. 2 O.s.p., s poukazom na to, že
v preskúmavanej veci ostalo sporné predovšetkým právne posúdenie veci, ako i že účastníci
mali právo sa k otázkam skutkovým ako aj právnym vyjadriť na pojednávaní krajského súdu,
ktoré právo aj využili.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa vyhovel žalobe a preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho
orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím žalovaný v mimo
odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým boli
zmenené dátumy preradenia žalobcu na iné služobné miesto, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci
odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu
v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä
z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými
v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného
správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný správny orgán v mimo odvolacom konaní
rozhodoval s konečnou platnosťou o zmene v preradení žalobcu na iné služobné miesto podľa
zákona č. 73/1998 Z.z..
Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. tento zákon upravuje štátnu službu
príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov
Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky (ďalej len "štátna služba").
Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami
a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej
informačnej služby (ďalej len "príslušník informačnej služby"), príslušníkov Národného
bezpečnostného úradu (ďalej len "príslušník bezpečnostného úradu") a príslušníkov Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.
Podľa § 5 ods. 1, 2, 4 zákona č. 73/1998 Z.z. systemizácia v štátnej službe (ďalej len
"systemizácia") obsahuje počet miest policajtov v služobných úradoch a objem finančných
prostriedkov na služobné príjmy policajtov v štátnej službe.
Návrh systemizácie pripravuje na základe schválenej organizačnej štruktúry
služobných úradov ministerstvo a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Obsadzovanie miest policajtov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť
len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné.
Podľa § 35 ods. 1, písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt v služobnom pomere
sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné,
preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného
úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných
zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.
Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa ustanoví alebo vymenuje
do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť,
sa policajt ustanoví alebo vymenuje, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis
neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť
pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení alebo
vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného
hodnotenia a na zdravotný stav policajta.
Podľa § 246 ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z.z. ak sa dodatočne zistí, že právoplatné
rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi, môže ho minister
zmeniť alebo zrušiť.
Minister rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu alebo odvolaciemu orgánu,
ktorý ho vydal na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov
rýchlosti alebo hospodárnosti; tieto orgány sú právnym názorom ministra viazané.
Pri preskúmavaní rozhodnutia sa vychádza z právneho stavu a skutkových okolností
v čase vydania rozhodnutia. Nemôže sa preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho
vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie
vychádzalo.
Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie
do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.
Odvolací súd po preskúmavaní rozhodnutí a postupu žalovaného správneho orgánu
v danej veci dospel k záveru, že správny orgán v oboch stupňoch v danom prípade nekonal
v intenciách citovaných právnych noriem, a svojím postupom sa dopustil takej vady, ktorá
spôsobila nezákonnosť rozhodnutí, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa rozhodol v súlade
so zákonom, pokiaľ žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného v nadväznosti
na prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2
O.s.p..
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis zistil, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č.p.: PK-5-9/2008
zo dňa 28.4.2008 zamietol rozklad žalobcu a rozhodnutie riaditeľa Slovenskej informačnej
služby č. 39/52-106/2008 zo dňa 18.2.2008 potvrdil, ktorým prvostupňovým rozhodnutím
mimo odvolacieho konania riaditeľ Slovenskej informačnej služby zmenil výrokovú časť
personálneho rozkazu č. 314/2006 zo dňa 31.7.2006 v časti určenia dňa odvolania žalobcu
z predošlej funkcie dňom 14. augusta 2006 (pôvodne 1.8.2006) a ustanovil ho do funkcie dňa
15. augusta 2006 (pôvodne 2.8.2006), a to z dôvodu, že v pôvodnom termíne mu nebol rozkaz
doručený prečítaním, nakoľko bol na dovolenke.
Personálnym rozkazom č. 314/2006 zo dňa 31.7.2006 bol žalobca dňom 1.8.2006
odvolaný z funkcie vedúci oddelenia 22. oddelenia 2. odboru Sekcie S SIS a dňom 2.8.2006
bol ustanovený do funkcie referent ochrany Oddelenia fyzickej ochrany objektov 9. odboru
Sekcie E SIS z dôvodu organizačných zmien podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998
Z.z.. Na základe rozkladu žalobcu žalovaný rozhodnutím č. p.: PK-V-31-12/2006 zo dňa
7.12.2006 personálny rozkaz č. 314/2006 potvrdil a rozklad žalobcu zamietol. Z obsahu
uvedených rozhodnutí vyplynulo, že personálny rozkaz bol vydaný na základe nariadenia
riaditeľa SIS 13/2006, ktorým sa menilo a dopĺňalo nariadenie riaditeľa SIS č. 32/2004
(organizačný poriadok SIS), ktoré nadobudlo platnosť dňom 2. augusta 2006.
Žalobca podal žalobu na Krajský súd v Bratislave o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného č. p.: PK-V-31-12/2006 zo dňa 7.12.2006. Krajský súd
v Bratislave rozsudkom č.k. lS/12/2007-78 zo dňa 12. júna 2009 zrušil rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V priebehu preskúmavacieho
súdneho konania v mimo odvolacom konaní riaditeľ SIS rozhodnutím č. p.: 39/52-106/2008
zo dňa 18.2.2008 personálny rozkaz č. 314 podľa § 246 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. zmenil
vo výrokovej častí tak, že dátum odvolania z funkcie zmenil z 1. augusta 2006 na 14. august
2006 a dátum ustanovenia do funkcie zmenil z 2. augusta 2006 na 15. august 2006.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6 Sžo/373/2009 zo dňa 22. júna
2010 rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. lS/12/2007-78 zo dňa 12. júna 2009,
napadnutý odvolaním žalovaného, potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu
vyplýva, že neprihliadol na návrh žalovaného, aby súd konanie podľa § 250i ods. 4 O.s.p.
zastavil. S poukazom na vydanie rozhodnutia žalovaného č. p.: 39/52-106/2008 zo dňa
18.2.2008, konštatoval, že toto rozhodnutie nie je spôsobilé vyvolať účinky zastavenia konania podľa § 250i ods. 4 O.s.p., nakoľko tieto účinky je schopné zapríčiniť len
rozhodnutie zrušujúce alebo zmeňujúce žalobou napadnuté rozhodnutie, keď žalovaný svojím
procesným postupom pri preskúmavaní rozhodnutí mimo odvolacieho konania podľa § 246
zákona č. 73/1998 Z.z. vážne pochybil, keď predovšetkým samotná zmena personálneho
rozkazu len v jeho výroku spôsobila nepreskúmateľnosť obidvoch rozhodnutí, nakoľko tieto
navzájom spolu nekorešpondujú. Najvyšší súd poukázal na to, že zákon č. 73/1998 Z. z. síce
výslovne neupravuje, akým spôsobom má byť zmena nezákonného rozhodnutia v mimo
odvolacom konaní uskutočnená, avšak mal za to, že pokiaľ sa má zmena rozhodnutia
realizovať, musí byť táto vykonaná tak, aby pri následnom podaní rozkladu podľa § 246
ods. 5 zákona č. 73/998 Z.z., nedošlo ako v danom prípade, k procesne neriešiteľnej situácii,
pričom žalovaný možnosť neriešiteľnej procesnej situácie spôsobil tým, že po zmene iba
výroku personálneho rozkazu a ponechaním bezo zmeny napadnutého rozhodnutia, zavinil, že
v prípade zamietnutia žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bol zamietnutý
rozklad a potvrdené rozhodnutie o zmene (konanie je vedené na Najvyššom súdu Slovenskej
republiky pod sp. zn. lSžo/372/2009 – pôvodné číslo preskúmavanej súdnej veci), vznikne
riziko potenciálnej nezákonností (síce nie nulity) zmeneného personálneho rozkazu, keďže
odôvodnenie personálneho rozkazu by bolo nesúladné s jeho výrokom. Najvyšší súd
po preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj personálneho
rozkazu - prvostupňového rozhodnutia, vo veci samej dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je potrebné kvalifikovať ako rozhodnutie nepreskúmateľné, a preto nepochybil
krajský súd, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, podľa
§ 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Námietky žalovaného
uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu považoval za nedôvodné, ktoré nemohli
ovplyvniť posúdenie zákonnosti danej veci, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si
zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný
stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda
či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj
s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.
V rámci správneho prieskumu súd teda skúma tak hmotnoprávne ako aj procesné pochybenia
správneho orgánu namietané v žalobe, pričom v prípade procesného pochybenia skúma, či
uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3
O.s.p.). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu
bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa žalovaný
správny orgán v oboch stupňoch v danej veci nepostupoval v preskúmavacom konaní v súlade
so zákonom, keď v mimo odvolacom konaní riaditeľ Slovenskej informačnej služby vydal
personálny rozkaz, ktorým zmenil predchádzajúci personálny rozkaz o preradení žalobcu
na iné služobné miesto len vo výrokovej časti tým, že zmenil dátumy preradenia žalobcu,
pričom skutočnosť, že pôvodný personálny rozkaz bol potvrdený druhostupňovým
rozhodnutím, nechal bez povšimnutia.
Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že z právnej úpravy ustanovenej v § 246
zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva právomoc riaditeľa Slovenskej informačnej služby zmeniť
rozhodnutie v mimo odvolacom konaní, ak sa v zákonnej lehote zistí, že rozhodnutie bolo
vydané v nesúlade so zákonom a jeho rozhodnutie je možné napadnúť rozkladom.
Nemožno však súhlasiť s postupom žalovaného, ktorým vo výrokovej časti zmenil
výrokovú časť personálneho rozkazu riaditeľa Slovenskej informačnej služby č. 314 zo dňa
31.7.2006 tak, že odvolal žalobcu z funkcie podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z.
dňom 14. augusta 2006 a ustanovil ho do novej funkcie podľa § 33 ods. 1 uvedeného zákona
dňom 15. augusta 2006, keďže z obsahu rozhodnutia vyplýva, že riaditeľ Slovenskej
informačnej služby v mimo odvolacom konaní vydal rozhodnutie, ktorým zmenil len dátumy
pôvodného personálneho rozkazu (č. 314 zo dňa 31.7.2006), ktorým postupom vlastne
vykonal opravu v písaní tohto pôvodného personálneho rozkazu, pričom skutočnosť, že tento
bol potvrdený druhostupňovým rozhodnutím, nebola novým rozhodnutím nijako zohľadnená
(a to v jeho výrokovej časti). Uvedený postup treba považovať za rozporný so zákonom,
keďže takouto zmenou rozhodnutia sa zásadným spôsobom zasiahlo do právneho postavenia
žalobcu.
Odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, že pokiaľ žalovaný v mimo
odvolacom konaní chcel zmeniť rozhodnutie kvôli nezákonnému postupu úradu „keďže zistil,
že dotknutý personálny rozkaz bol menovanému vyhlásený neskôr, ako v deň odvolania
z doterajšej funkcie...“, potom to nemohol urobiť tak, ako keby vykonal len opravu chyby
v opise (§ 241 ods. 5) a teda len parciálne nahradiť nezákonnosť a zvyšok rozhodnutia
ponechať v platnosti, ale v novom rozhodnutí mal vo výrokovej časti rozhodnúť o právnom
postavení žalobcu v zmysle novo zistených skutočností a súčasne vo výroku uviesť, že
zmeňuje nielen personálny rozkaz č. 314 zo dňa 31.7.2006, ale aj druhostupňové rozhodnutie
č. p.: PK-V-31-12/2006 zo dňa 7. 12.2006, ktorým na základe rozkladu žalobcu personálny
rozkaz č. 314/2006 potvrdil a rozklad zamietol. Nebolo možné prihliadnuť na námietku
žalovaného, že v prieskumnom konaní sa zaoberal aj pôvodným druhostupňovým
rozhodnutím, pretože skutočnosť, že sa zaoberal posudzovaním pôvodného druhostupňového
rozhodnutia sa mala prejaviť vo výrokovej časti personálneho rozkazu a nie je možné
považovať za dostačujúce, že žalovaný až v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí uviedol
ako sa vyporiadal s týmto pôvodným druhostupňovým rozhodnutím.
Uvedeným postupom aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný nerešpektoval
dvojinštančnosť konania, keďže tým, že v mimo odvolacom konaní vydal rozhodnutie,
ktorým zmenil predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie bez uvedenia, že sa mení aj
druhostupňové rozhodnutie, ktorým toto bolo potvrdené, vytvoril nezákonný stav
a súčasne vo veci samej vytvoril neriešiteľnú situáciu o právnom postavení účastníka
správneho konania. Z týchto dôvodov odvolací súd námietku žalovaného, že Slovenská
informačná služba rešpektovala zásadu dvojinštančnosti konania, keďže žalobca mal možnosť
podať proti rozhodnutiu vydanom v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho
konania rozklad, ktorú napokon aj využil, považoval za neopodstatnenú.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd neprihliadol ani na ďalšie námietky žalovaného
týkajúce sa procesného pochybenia v súvislosti s vydaním rozhodnutia žalovaného v mimo
odvolacom konaní.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozhodnutím vydaným v mimo
odvolacom konaní sa odstraňuje nezákonný stav spôsobený pôvodným rozhodnutím, a preto rozhodnutím vydaným v mimo odvolacom konaní sa zo zákona zrušujú právne účinky
založené pôvodným rozhodnutím.
Odvolací súd taktiež neprihliadol na tvrdenia žalovaného, ktorými zdôvodňoval
zákonnosť rozhodnutí v merite veci vydaných v mimo odvolacom konaní a to vzhľadom
na procesné pochybenie uvedené vyššie a taktiež z dôvodu, že z odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný zdôvodňoval len vykonanú zmenu
v dátumoch preradenia žalobcu na iné služobné miesto, pričom dôvody preradenia ponechal
v platnosti v pôvodnom znení. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6 Sžo/373/2009 zo dňa 22. júna 2010 potvrdil
rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. lS/12/2007-78 zo dňa 12. júna 2009, ktorým
prvostupňový súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. p.: PK-V-31-12/2006 zo dňa
7.12.2006 ako aj prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz č. 314/2006 zo dňa 31.7.2006
podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd
v odôvodnení uvedeného rozhodnutia konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
je potrebné kvalifikovať v merite veci ako rozhodnutie nepreskúmateľné.
Z uvedených dôvodov pokiaľ pôvodné rozhodnutie žalovaného vo veci samej,
t.j. preradenie žalobcu na iné služobné miesto, trpelo vadou nepreskúmateľnosti, rozhodnutie,
ktorým bolo pôvodné rozhodnutie zmenené vo výroku len v časti zmeny dátumov preradenia
žalobcu a ponechania v platnosti dôvodov preradenia uvedené v odôvodnení pôvodného
rozhodnutia, treba konštatovať, že aj takéto zmenené rozhodnutie trpí rovnakou vadou
nepreskúmateľnosti.
Odvolací súd z uvedených dôvodov preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov namietaných žalovaným v odvolaní, dospel k záveru, že
pokiaľ súd prvého stupňa žalobe vyhovel, rozhodol vo veci v súlade so zákonom a preto
napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
a s § 219 ods. 1, 2 potvrdil.
Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní opätovne sa zaoberať vecou v merite
a vo veci samej opäť rozhodnúť v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. a v odôvodnení rozhodnutia
sa vysporiadať s námietkami žalobcu uplatnenými v konaní.
Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 a s § 250k ods. 1 a s § 151 ods. 1, 2. Žalobcovi nepriznal
náhradu trov tohto konania, napriek tomu, že bol v konaní úspešný, pretože jeho trovy
konania pozostávali z trov právneho zastúpenia, ktorých vyčíslenie však odvolaciemu súdu
nepredložil v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 2 a iné trovy žalobcovi
zo spisu nevyplývali.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. septembra 2011
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth