Najvyšší súd
6 Sžo 298/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci navrhovateľa R., K, P., zastúpeného JUDr. M., advokátom, V., proti odporkyni Správe katastra Košice-okolie, pracovisko Moldava nad Bodvou so sídlom Moldava nad Bodvou, Podhorská č. 28, za účasti Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod Košice so sídlom Košice, Moyzesova 18, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo 16. októbra 2006 č. V 779/06 k. ú. J. o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 16. septembra 2008 č.k. 5Sp/24/2006 - 33, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach, zo 16. septembra 2008 č.k. 5Sp/24/2006 - 33 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne zo 16. októbra 2006 č. V 779/06 k. ú. J. z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 1.465,08 eur na účet JUDr. M., advokáta vo V., č. účtu X. v S., a. s., pobočka V. do troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. V 779/06 k. ú. J. zo 16. októbra 2006, ktorým odporkyňa zamietla podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z.z.“, „zákon o katastri nehnuteľností“ alebo „katastrálny zákon“) návrh navrhovateľa na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe dohody o vydaní nehnuteľností uzavretej dňa 14.7.2006 medzi účastníkmi povinnou osobou Lesmi Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica, Lesy Slovenskej republiky štátny podnik Odštepný závod Košice a oprávnenou osobou R. so sídlom v Košiciach na P., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v k. ú. J. pôvodne vedené v pozemno-knižnej zápisnici č. 1 ako mpč. X., ktoré boli identifikované geometrickými plánmi č. 17/2006 a č. 18/2006 Geodézie – Kras, overenými Správou katastra Košice - okolie pod č. 107/2006 a č. 108/2006 ako parcely KN špecifikované v tejto dohode.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 250l ods. 1 OSP, § 28 ods. 1 až 3, § 31 ods. 1, 2, § 34 ods. 1, § 36 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z., keď na základe vykonaného dokazovania a takto zisteného skutkového stavu, vyhodnotiac dôkazy vykonané v priebehu správneho aj súdneho konania jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 14.7.2006, uzavretej medzi oprávnenou osobou navrhovateľom a povinnou osobou Lesmi Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica, Odštepný závod Košice.
Podľa názoru krajského súdu z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že návrh na vklad vlastníckeho práva na základe citovanej dohody bol u odporkyne podaný v čase, kedy u tejto už prebiehalo správne konanie o návrhu na záznam vlastníckeho práva, ktorý bol podaný dňa 17.7.2006 Obcou J. a to na základe protokolu o prechode majetku štátu do vlastníctva Obce J. zhotoveného dňa 1.6.1994, účastníkmi Obcou J. a v tom čase existujúcim subjektom Východoslovenskými štátnymi lesmi, š. p., Košice, LOZ Košice. Po preskúmaní listinných dôkazov, ktoré sa vzťahovali k predmetnému návrhu na záznam je potrebné konštatovať, že nehnuteľnosti špecifikované v tomto protokole, ku ktorým bol vykonaný záznam pod č. Z 847/06 boli vytvorené z pôvodnej pozemkovoknižnej zápisnice č. 1520 k. ú. J. pričom ako to vyplýva z citovanej pozemkovoknižnej zápisnice všetky pozemno-knižné parcely v nej špecifikované nadobudla Obec J. titulom kúpy zo dňa 16.11.1908 pod č.d. 3234 v celosti. Zistené bolo aj to, že predmetné nehnuteľnosti nie sú totožné s nehnuteľnosťami, na základe ktorých bol vykonaný záznam v správnom konaní, ktoré bolo vedené pod sp. zn. Z 99/98.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení krajský súd konštatoval, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú záznamom vtedy, ak vznikajú, menia sa alebo zanikajú podľa hmotno-právnych predpisov inak ako zápisom do katastra. Z tohto hľadiska správny orgán pri zázname nerozhoduje o právach alebo povinnostiach a záznam nemá právotvorné účinky. Právom chráneným záujmom, ktorý je predmetom katastrálneho konania pri zázname je existencia hodnoverných, pripadne záväzných údajov katastra o práve k nehnuteľnosti. Z tohto hľadiska skúma správny orgán predložené listiny. Medzi vkladom a záznamom je procesne rozdiel v tom, že zápis vkladom sa vykonáva na základe rozhodnutia odboru katastra, a záznamom sa zapisujú práva na základe predložených spôsobilých listín. Podľa názoru krajského súdu listina, na základe ktorej bol vykonaný záznam vlastníckeho práva v konaní vedenom pred správnym orgánom pod sp. zn. Z 847/2006 bola spôsobilá na zápis práva záznamom, pričom v tomto smere sa súd v celom rozsahu stotožňuje so stanoviskom odporkyne obsiahnutým v tomto smere v jej písomnom vyjadrení zo dňa 28.12.2006. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že veci a majetkové práva v zmysle zákona č. 138/1991 nadobudla obec dňom účinnosti tohto zákona a písomné protokoly sú iba podkladom pre zápis prechodu vlastníctva ex lége na obce v evidencii nehnuteľností. V katastri nehnuteľností sa vykonáva záznam a nie vklad vlastníckeho práva, pretože ide o prechod a nie zmluvný prevod nehnuteľností. Do pozorností navrhovateľa dal aj skutočnosť, že, ako to vyplýva z ustanovenia § 34 ods. 3 zákona o katastri nehnuteľností, na zápis práv k nehnuteľnostiam záznamom sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, ani jeho procesné ustanovenia, a preto zápis do katastra nehnuteľností nie je predmetom preskúmania súdom, keďže nie je rozhodnutím podľa § 244 ods. 2 OSP; zápis do katastra záznamom vo veci Z 847/06 preto ani nemôže byť predmetom preskúmania súdom tak, ako sa toho dožadoval navrhovateľ.
Ustanovenie § 41 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností zakotvuje zásadu priority zápisov, ktorá spočíva v tom, že práva k tej istej nehnuteľnosti musia byť zapísané v poradí, v akom bola zmluva, verejná listina alebo iná listina na správu katastra doručená. Protokol o prechode majetku štátu do vlastníctva Obce J. vyhotovený dňa 1.6.1994 účastníkmi Obcou J. a Východoslovenskými štátnymi lesmi, š. p., Košice, LOZ Košice bol odporkyni s návrhom na zápis záznamom doručený dňa 17.7.2006, t.j. o deň skôr, ako návrh navrhovateľa na vklad vlastníckeho práva na základe dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 14.7.2006, uzavretej medzi oprávnenou osobou navrhovateľom a povinnou osobou Lesmi Slovenskej republiky, š. p. Banská Bystrica, Odštepný závod Košice, ktorá tvorila jeho prílohu. Vychádzajúc z uvedeného, rešpektujúc zásadu priority zápisov, odporkyňa nemohla o návrhu navrhovateľa na vklad vlastníckeho práva rozhodnúť skôr, než rozhodla o návrhu Obce J. na vykonanie zápisu záznamom, keďže predmetom zápisov boli aj podľa názoru krajského súdu totožné nehnuteľnosti. Z tohto hľadiska považoval námietku navrhovateľa týkajúcu sa účelovostí prerušenia vkladového konania v snahe vytvoriť Obci J. časový priestor na predloženie dokladov za irelevantnú.
Krajský súd sa tiež stotožnil s názorom odporkyne, že vzhľadom na zápis do katastra nehnuteľností záznamom vykonaný dňa 16.10.2006 a jeho záväznosť pre odporkyňu, keďže vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré boli totožné s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom citovaného záznamového konania, v čase posudzovania podmienok pre povolenie vkladu v tejto veci už bola Obec J. a nie povinná osoba, označená v predmetnej dohode o vydaní nehnuteľností, táto už nebola v čase rozhodnutia správneho orgánu v zmysle citovaných zákonných ustanovení spôsobilá nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou. Preto odporkyňa návrhu na vklad na základe predmetnej dohody o vydaní nehnuteľností uzavretej medzi navrhovateľom a Lesmi Slovenskej republiky š. p., Lesmi Slovenskej republiky, š. p., Odštepný závod Košice vyhovieť nemohla.
Z preskúmavaného rozhodnutia krajskému súdu tiež vyplynulo, že správny orgán v ňom nesprávne označil ako povinnú osobu Lesy Slovenskej republiky a. s., Banská Bystrica, Lesy Slovenskej republiky, š. p., Odštepný závod Košice, pretože táto osoba mala byť správne označená ako Lesy Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica, Lesy Slovenskej republiky š. p., Odštepný závod, Košice, ako bola v čase vydania rozhodnutia vedená v obchodnom registri. Uvedená nesprávnosť však podľa krajského súdu nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia.
Súd prvého stupňa takto potom po zvážení všetkých uvedených skutočností a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, najmä § 41 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností podľa § 250q ods. 2 OSP napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a zákonné potvrdil.
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 s použitím § 250l ods. 2 OSP, v zmysle ktorého neúspešnému navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ rozsiahle odvolanie (15 strán + prílohy) namietajúc, že Krajský súd v Košiciach sa nielen v samotnom konaní, ale aj pri vydaní rozsudku napadnutého týmto odvolaním, dopustil formálnych, procesných, právnych a vecných pochybení, vád, ktoré mali za následok nesprávne posúdenie veci, a z toho prameniaceho nesprávneho rozhodnutia vo veci podaného odvolania (správne opravného prostriedku) voči rozhodnutiu odporkyne o zamietnutiu vkladu V-119/06.
Vytýkal krajskému súdu, že bez toho, aby vo veci napriek žiadostiam účastníka nariadil pojednávanie, naposledy dňa 4.7.2008, vydal rozsudok len na základe listinných dôkazov – administratívnych spisov katastra V-220/95, V-119/06, Z-841/06, Z-99/98, pričom aj tieto posúdil výslovne účelovo, alibisticky, bez toho aby všetky listiny posúdil komplexne v ich vzájomných súvislostiach.
Tiež krajskému súdu vytýkal, že sa v odôvodnení rozsudku od strany 1 až strana 6 ods. 3 nezaoberá samotným odôvodnením rozsudku, ale len chronologickým opisom určitých udalostí a určitých skutočností, pričom samotné odôvodnenie rozsudku začína až od odseku 4 na strane 6 rozsudku. Mal za to, že súd vykonal dokazovanie povrchne, plytko, nesprávne, nedôsledne, nesprávne zistil skutkový stav, dôkazy vykonané v priebehu správneho aj súdneho konania jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach posúdil nesprávne, i z týchto dôvodov dospel k nesprávnemu záveru. Pritom podľa navrhovateľa v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky na vyhovenie jeho odvolaniu (správne opravnému prostriedku) voči zamietnutiu vkladu V-119/06.
Poukazoval na to, že pri dovysporiadávaní svojich oprávnených reštitučných nárokov v zmysle zák. č. 161/2005 Z.z. (t.j. zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, ďalej len „zákon č. 161/2005 Z.z.“) zistil, že v k.ú. J. nedošlo k úplnému vysporiadaniu jeho oprávnených majetkových nárokov na základe Dohody o vydaní veci zo 17.2.1995 – V 220/95, a preto na základe jeho výzvy zo dňa 21.4.2006 došlo dňa 14.7.2006 medzi Lesmi Slovenskej republiky š.p. Banská Bystrica, ako povinným a navrhovateľom ako oprávneným k uzavretiu Dohody o vydaní nehnuteľností, predmetom ktorej bolo vydanie parc. č. X. o výmere 265577 m², druh pozemku – lesné pozemky, parc. č. X. o výmere 49426 m², druh pozemku – lesné pozemky, parc. č. X. o výmere 657082 m², druh pozemku – lesné pozemky, parc. č. X. o výmere 128538 m², druh pozemku – lesné pozemky, parc. č. X. o výmere 27437 m², druh pozemku – lesné pozemky, parc. č. X. o výmere 96899 m², druh pozemku – lesné pozemky, parc. č. X. o výmere 2881 m², druh pozemku – zastavané plochy, parc. č. X. o výmere 5217 m², druh pozemku – zastavané plochy, parc. č. X. o výmere 101342 m², druh pozemku – lesné pozemky, parc. č. X. o výmere 7713 m², druh pozemku – zastavané plochy, parc. č. X. o výmere 7658 m², druh pozemku – zastavané plochy, parc. č. X.o výmere 2146 m², druh pozemku – lesné pozemky, parc. č. X. o výmere 4196 m², druh pozemku – lesné pozemky, parc. č. X. o výmere 4519 m², druh pozemku – lesné pozemky, parc. č.X. o výmere 497185 m², druh pozemku – lesné pozemky, parc. č. X. o výmere 1514 m², druh pozemku - zastavané plochy, parc. č. X. o výmere 9266 m², druh pozemku – lesné pozemky, parc. č. X. o výmere 308837 m², druh pozemku – lesné pozemky, parc. č. X. o výmere 5714 m², druh pozemku – zastavané plochy, parc. č. X. o výmere 624072 m², druh pozemku – lesné pozemky, parc. č. X. o výmere 11576 m², druh pozemku – lesné pozemky, na základe geometrického plánu č. 17/2006 vyhotoveného Geodéziou – Kras, Správou katastra Košice – okolie úradne overeným dna 1.7.2006 pod č. 107/2006, ako aj KNC: parc. č. X. o výmere 492360 m², druh pozemku – TTP, parc. č. X. o výmere 51717 m², druh pozemku – lesné pozemky, parc. č. X. o výmere 3532 m², druh pozemku – zastavané plochy, parc. č. X. o výmere 5229 m², druh pozemku – zastavané plochy, parc. č. X. o výmere 142554 m², druh pozemku – lesné pozemky, parc. č. X. o výmere 504363 m², druh pozemku – lesné pozemky, na základe geometrického plánu č. 18/2006 vyhotoveného Geodéziou – Kras, Správou katastra Košice – okolie úradne overeným dňa 7.7.2006 pod č. 108/2006.
Navrhovateľ na základe vzájomnej dohody s povinným podal dňa 18.7.2006 pod č.k. V-119/06 návrh na zrýchlené povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra, na základe Dohody o vydaní veci uzavretej s Lesy Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica dňa 14.7.2006, prílohou ktorého boli v zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 katastrálneho zákona, všetky relevantné listiny potrebné pre povolenie vkladu.
Napriek tomu odporkyňa rozhodnutím zo dňa 28.7.2006, doručeným dňa 28.7.2006, prerušila konanie o povolení vkladu V-119/06 na dobu 60 dní. V uvedenom rozhodnutí kataster konštatoval, že z predložených listín údajne nie je dostatočne preukázané, že navrhovateľ je oprávnenou osobou v zmysle reštitučného zákona, a že predmet dohody o vydaní zo dňa 14.7.2006 V-779/06 je údajne totožný s predmetom dohody o vydaní zo dňa 14.10.1995 V-220/95, ako aj skutočnosť, že na Správe katastra sa údajne nenachádzajú listinné dôkazy, ktoré by preukazovali odôvodnenosť právneho nároku R. a vyzval účastníka, aby predložil dôkazné prostriedky, odôvodňujúce oprávnenosť jeho vlastníckeho práva k vydávaným nehnuteľnostiam. Postup katastra navrhovateľ považoval a stále považuje za nezákonný a účelový, keďže návrhu na vklad boli predložené všetky právne relevantné listiny, osvedčujúce oprávnenosť jeho majetkových nárokov, nakoľko správa katastra týmto vytvorila obci J. časový priestor na vyhotovenie účelových geometrických plánov k dotknutým nehnuteľnostiam, tvoriacich však zväčša preukázateľne majetkovú podstatu účastníka.
Namietal porušenie zákona v záznamovom konaní Z-847/06. Vytýkal súdu, že pokiaľ by sa skutočne seriózne zaoberal podaným odvolaním (správne opravným prostriedkom), tak by nad akúkoľvek pochybnosť zistil, že k zápisu vlastníctva v prospech obce J. podľa Z- 849/06 došlo pri fatálnom porušení zákona nielen zo strany katastra, ako aj obce J. vrátane predložených listín, ktoré formálne, obsahovo, vecne a právne, od prvopočiatku neboli spôsobilé na zápis do katastra.
V ďalšom podrobne namietal zákonnosť týchto záznamových konaní a to, že na strane 10 ods. 1 rozsudku súd konštatuje, že listina t j. protokol zo dňa 1.6.1994, na základe ktorej bol vykonaný záznam Z-841/06, bola spôsobilá na zápis práva záznamom a teda sa plne stotožňuje so stanoviskom katastra. Nestotožnil sa s názorom súdu, že zápis práv k nehnuteľnostiam záznamom nie je predmetom preskúmania súdom, keďže nie je rozhodnutím podľa § 244 ods. 2 OSP. Súd svojím právnym názorom ohľadne spôsobilosti záznamovej listiny – protokolu z 1.6.1994, vysloveným v rozsudku nielen de facto, ale aj de iure uvedenú právne nespôsobilú listinu plne zlegalizoval, čo je podľa navrhovateľa absolútne neprípustné, a súd týmto svojím právnym názorom priamo porušil príslušné ustanovenia katastrálneho zákona.
Tiež poukázal na to, že kataster v odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí vkladu konštatuje, že pozemky, ktoré sú uvedené v protokole z 1.6.1994 nadobudla obec J. titulom kúpy, o čom svedčí zápis PKV č 1520, podľa ktorého obec J. predmetné pozemky nadobudla titulom kúpy zo dňa 16.11.1908, č.d 3234, avšak toto zmätočné a nepravdivé tvrdenie katastra vyvrátil navrhovateľ s poukazom na PKV č. 1520 a PKV č. 865, z ktorých nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že Obec J. kúpila len časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely 2879 – MPČ X. o výmere 112 štvorcových siah, teda 425,6 m², a táto bola následne odpísaná z PKV č. X. k.ú. J. do PKV č. X. k.ú. J.
Taktiež podľa navrhovateľa neobstojí ani stanovisko súdu v rozsudku, že veci a práva v zmysle zák. č. 138/1991 Z.z. nadobudla obec dňom účinnosti tohto zákona a písomné podklady sú iba podkladom pre zápis prechodu vlastníctva ex lége na obce v evidencii nehnuteľnosti. V tomto smere poukázal na to, že zákon č. 138/1991 Z.z. v ustanovení § 2 odseky 1 až 7 explicitne vymenúvajú veci, ktoré prechádzajú do vlastníctva obce.
Nesúhlasil ani s odôvodnením rozsudku krajského súdu, že z geometrických plánov v administratívnych spisoch katastra Z-841/06 a V-779/06 zistil, že predmetom zápisu v oboch konaniach sú nehnuteľnosti, ktoré sú totožné a dal do zvláštnej pozornosti odvolacieho súdu, že dňa 7.7.2006 kataster úradne „overil, že geometrické plány č. 17/2006 a č. 18/2006 vyhotovené v prospech Rád premonštrátov Opátstvo J. náležitosťami a presnosťou zodpovedajú predpisom a ich údaje vychádzajú z platných údajov katastra a že uvedené geometrické plány č. 31/06 a č. 38/06 kataster úradne overil dňa 18.9.2006 resp. 11.10.2006, t.j. dva a pol mesiaca resp. tri mesiace po úradnom uverení geometrických plánov č. 17/2006 a č. 18/2006. Podľa navrhovateľa je objektívne nemožné, aby kataster na totožné územie úradne overil t.j. úradne potvrdil, že geometrické plány č. 17/2006 a č. 18/2006 v prospech R., ako aj geometrické plány č. 31/06 a č. 38/06 v prospech Obce J. svojimi náležitosťami a presnosťou zodpovedajú predpisom a ich údaje vychádzajú z platných údajov katastra, nakoľko niektoré z uvedených geometrických plánov sú vyhotovené v rozpore s údajmi katastra, teda v rozpore s ustanovením § 70 ods. 1 katastrálneho zákona. Mal za to, že pokiaľ mal súd vedomosť o tejto skutočnosti, ako to uvádza na strane 7 odsek 2 svojho rozsudku, tak bolo jeho zákonnou povinnosťou sa s týmito nanajvýš zásadnými zisteniami vysporiadať a bolo jeho povinnosťou nariadiť znalecké dokazovanie, za účelom objektívneho zistenia, ktoré z katastrom úradne overených geometrických plánov náležitosťami i presnosťou zodpovedajú predpisom a ich údaje vychádzajú z platných údajov katastra, a teda ktoré z nich sú v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 v spojení s § 7 katastrálneho zákona. Dal do pozornosti odvolacieho súdu, že rozhodnutím katastra zo dňa 16.10.2006 o zamietnutí vkladu predsa nedošlo k zrušeniu geometrických plánov č. 17/2006 a č. 18/2006, ktoré kataster dňa 7.7.2006 úradne overil, čím potvrdil, že náležitosťami a presnosťou tieto geometrické plány zodpovedajú predpisom a že ich údaje vychádzajú z platných údajov katastra, ktoré tvorili prílohu návrhu na vklad V-779/06 v prospech navrhovateľa.
S opätovným poukazovaním na vecnú neopodstatnenosť prerušenia konania zo strany katastra ďalej uviedol, že ho zaráža, že súd sa v rozsudku vôbec nezaoberal a nevysporiadal s oprávnenosťou a opodstatnenosťou rozhodnutia katastra o prerušení vkladu V-7791/06, čo považuje za vážne pochybenie súdu. Účastník má za to, že bolo povinnosťou súdu zaujať stanovisko k tomu, či boli na strane katastra skutočne splnené zákonné podmienky na prerušenie vkladového konania V-779/06. Súd túto časť odvolania a vkladového konania V 779/06 vybavil jedinou vetou, s tým, že námietka účastníka, ohľadne účelovosti prerušenia vkladového konania v snahe vytvoriť obci J. časový priestor na predloženie dokladov, je irelevantná.
Tiež uviedol, že nechápe dôvod, pre ktorý súd svoj názor na základe listín z uvedených spisov, s ktorými sa oboznámil, v odôvodnení rozsudku nevyjadril, ako aj nepochopiteľne nevyužil zákonnú možnosť overiť si v rámci odvolacieho konania, hodnovernosť údajov katastra znaleckým dokazovaním.
Namietal, že kataster sa vo svojich podaniach snaží prezentovať vykonaný zápis k nehnuteľnostiam záznamom ako administratívny akt – administratívny úkon v zmysle ustanovenia § 34 katastrálneho zákona, podliehajúci evidenčnému režimu, a v prípade, že je záznamová listina po formálnej stránke spôsobilá na vykonanie záznamu, správa katastra je povinná vykonať záznam. Ako však; z obsahu uvedeného § 34 katastrálneho zákona v spojení s § 22 katastrálneho zákona vyplýva, že nulita (zmätočnosť) aktu je sama o sebe dôvodom na jeho zrušenie súdom, bez ohľadu na to, že žaloba – v tomto prípade odvolanie, túto skutočnosť nenamietala alebo žiadala zrušenie rozhodnutia z iných dôvodov (Rozsudok NS SR z 27.7.1995, 4 Sž 88/95). S poukazom na novelu katastrálneho zákona – zák. č. 255/2001 Z.z., je potrebné súdom určiť, komu právo patrí, pričom túto právnu úpravu si vyžiadala prax. Zapísať zmenu vlastníckeho práva môže v tomto prípade správny orgán len na základe rozhodnutia súdu o určení práva. Navrhovateľ má za to, že tak v konaní o zápise práva záznamom, ako aj v konaní o vklad do katastra sa vykonáva zápis vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, a preto súd v odvolacom konaní o zamietnutí vkladu vlastníckeho práva, nevyhnutne má a musí sa zaoberať dôkazmi v odvolaní uvedenými, a nevyhnutne aj zápisom práva k nehnuteľnostiam záznamom, teda skúma všetky tieto listinné dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomných súvislostiach.
Preto podľa navrhovateľa v súvislosti s uvedenými skutočnosťami a argumentmi, neobstojí konštatácia súdu v rozsudku, že na základe vykonaného dokazovania a takto zisteného skutkového stavu, vyhodnotiac dôkazy vykonané v priebehu správneho a súdneho konania jednotlivo, i v ich vzájomných súvislostiach, súd dospel k názoru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 14.7.2006, uzavretej medzi oprávnenou osobou – navrhovateľom a povinnou osobou Lesy Slovenskej republiky š.p. Banská Bystrica.
Vytýkal súdu, že v vedenom odvolacom konaní súd nevykonal kľúčový dôkaz v tom, že nevykonal znalecké dokazovanie, ktorým sa preukáže v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 katastrálneho zákona hodnovernosť údajov katastra, teda či sú hodnoverné údaje katastra vo vzťahu k zápisu Z 847/06, alebo sú hodnoverné údaje katastra vo vzťahu k vkladu V 779/06, v priamom a príčinnom súvise s ustanovením § 71 ods. 3 katastrálneho zákona ako aj v kontexte s listinami, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise katastra Z-841/06 a V- 779/06, pričom tieto listiny súd jednotlivo a vo vzájomným súvislostiach vyhodnotil v priebehu odvolacieho konania, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku. Namietal, že súd prvého stupňa v jednotlivých častiach odôvodnenia rozsudku, na strane jednej vyslovuje svoj právny názor k jednotlivým listinám – napríklad, že listina – protokol z 1.6.1994 bola spôsobilá na zápis práva záznamom, že obec J. nadobudla nehnuteľnosti titulom kúpy zo dňa 16.11.1908 pod č. d. 3234 v celosti a pod., ale na strane druhej v odôvodnení rozsudku‚ obec nevyslovuje svoj právny názor vo vzťahu na spôsobilosť zápisu listín – geometrických plánov č. 17/2006 a č. 18/2006 úradne overených dňa 1.1.2006, čo znamená, že náležitosťami a presnosťou zodpovedajú predpisom a ich údaje vychádzajú z platných údajov katastra. Súd taktiež nevyslovil svoj právny názor na spôsobilosť zápisu listín – geometrických plánov č. 31/06 a č. 38/06, úradne overených 18.9.2006 a 11.10.2006, čo znamená, že aj tieto náležitosťami a presnosťou zodpovedajú predpisom a ich údaje taktiež vychádzajú z platných údajov katastra a tiež v odôvodnení rozsudku nevyslovil svoj názor na spôsobilosť listín, predložených navrhovateľom k návrhu na vklad V-779/06, napriek tomu, že ich preskúmal, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku a posudzoval ich jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, listinami zo spisu Z-847/06.
Podľa názoru navrhovateľa nezákonnosť a nesprávnosť postupu katastra pri zápise Z-841/06 v prospech obce J. nad akúkoľvek pochybnosť preukázal nielen v predchádzajúcom texte tohto odvolania, pričom v tomto konaní sa nielen kataster dopustil preukázateľne vážnych procesných, hmotnoprávnych, formálnych, vecných a právnych pochybení, keď zapísal záznamom v prospech obce na základe právne nespôsobilých listín nehnuteľnosti, preukázateľne tvoriace majetkovú podstatu R.. Mal za to, že aj za teoretického predpokladu, že by sa mala žiadosť obce J. riešiť ako záznamová listina, museli by príslušné listiny spĺňať náležitosti podľa § 42 katastrálneho zákona, čo však tomto prípade preukázateľne nebolo splnené.
Mal za to, že skutočnosť, že Rád premonštrátov – Opátstvo J. je oprávnenou osobou, bola relevantnými listinami nad akúkoľvek pochybnosť preukázaná povinnej osobe t.j. Lesy Slovenskej republiky š.p. Banská Bystrica, ktorý tento oprávnený zákonný nárok bez výhrad uznal. Posudzovanie oprávnenosti a opodstatnenosti uplatneného nároku v zmysle zák. č. 161/2005 Z.z. jednoznačne nespadá do právomoci a kompetencie Správy katastra, ale povinnej osoby t.j. subjektov uvedených v ustanovení § 4 uvedeného zákona, pritom zo strany navrhovateľa ako oprávnenej osoby boli k návrhu na vklad predložené všetky právne relevantné doklady, ktoré platná právna úprava k takémuto úkonu vyžaduje, predmetom dohody o vydaní zo dňa 14.7.2006 boli preukázateľne nehnuteľnosti tvoriace navrhovateľovu majetkovú podstatu – PKV č. 1 + geometrický plán č. 17/2006 a geometrický plán č. 18/2006, pričom kataster je v zmysle § 30 ods. 5 katastrálneho zákona návrhom účastníka viazaný. A teda preukázateľne boli splnené všetky zákonné podmienky na povolenie vkladu do katastra v prospech oprávnenej osoby, ktorým je Rád premonštrátov – Opátstvo J.
Takto potom mal za to, že ním podané odvolanie (správne opravný prostriedok) je opodstatnené a dostatočne odôvodnené, pričom v ňom hodnoverne preukázal, že kataster v konaní Z-847/06 v rozpore s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, na základe právne nespôsobilých listín, ako aj v rozpore s vecným a právnym stavom, v prospech obce J. neoprávnene zapísal nehnuteľnosti, ktoré sú preukázateľne zväčša majetkovou podstatou navrhovateľa, ako aj preukázal pochybenia súdu pri prejednávaní odvolania voči rozhodnutiu o zamietnutí vkladu. Tiež mal za to, nielen v tomto odvolaní, ako aj v odvolaní voči rozhodnutiu o zamietnutí vkladu dostatočne preukázal, že kataster bez akýchkoľvek formálnych, procesných, hmotnoprávnych, vecných a iných dôvodov prerušil vkladové konanie V-779/06 a že dostatočne preukázal, že predmetom Dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 14.7.2006, boli nehnuteľnosti preukázateľne tvoriace výlučne jeho majetkovú podstatu, k návrhu na vklad V-779/06 boli predložené všetky právne listiny v potrebnom počte rovnopisov, a neboli formálne, procesné, hmotnoprávne, vecné i iné právne dôvody zo strany katastra na zamietnutie vkladu V-779/06.
Z dôvodov uvádzaných v tomto odvolaní navrhol odvolaciemu súdu, aby po prejednaní odvolania, vykonaním dokazovania, a to aj formou znaleckého dokazovania a vypočutím účastníkov vydal rozhodnutie, ktorým odvolaniu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovie, zmení rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. 5Sp/24/2006 zo dňa 16.9.2008, zruší zápis Z-841/06 v prospech obce J. povolí vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra V-779/06 v zmysle Dohody o vydaní nehnuteľností zo dňa 14.7.2006 v prospech R.
Na odvolacom pojednávaní upravil odvolací petit tak, že žiadal rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmeniť, rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil náhradu trov celého konania.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zotrvávajúc na správnosti svojho rozhodnutia namietala, že OSP nepozná odvolacie dôvody tak, ako ich formuloval navrhovateľ vo svojom odvolaní.
Opätovne zdôraznila, že na základe návrhu podaného dňa 18.7.2006 povolenie vkladu vyššie uvedenej dohody o vydaní nehnuteľnosti bolo začaté správne konanie. Správa katastra Košice – okolie, pracovisko Moldava nad Bodvou po preskúmaní návrhu na vklad vrátane príloh zistila, že z listín, ktoré boli predložené správnemu orgánu ako prílohy návrhu na vklad V 779/06 nie je dostatočne preukázané, že Rád premonštrátov – Opátstvo J. je oprávnenou osobou v zmysle § 2, ods. 2, zákona č. 161/2005 Z.z. a že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dohody o vydaní nehnuteľnosti boli vo výlučnom vlastníctve osoby, uplatňujúcej vlastnícke právo podľa citovaného zákona v rozhodujúcom období. Správa katastra Košice – okolie, pracovisko Moldava nad Bodvou zistila, že na základe dohody o vydaní nehnuteľnosti č. V 220/95, ktorej vklad bol povolený dňa 14.10.1995 Rád premonštrátov - Opátstvo J. nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú totožné s predmetom vydania nehnuteľnosti v časti týkajúcej sa MPČ. X. z pozemkovoknižnej vložky č. 1 k. ú. J.. Zároveň sa na Správe katastra Košice – okolie, pracovisko Moldava nad Bodvou nenachádzali listinné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali odôvodnenosť právneho nároku R. na vydanie predmetných nehnuteľností podľa citovaného zákona. Z uvedených dôvodov Správa katastra Košice – okolie, pracovisko Moldava nad Bodvou rozhodnutím z 28.7.2006 pod č. V 779/06, prerušila konanie podľa § 31a, písm. c/ katastrálneho zákona na dobu 60 dní a požiadala účastníkov konania, aby v stanovenej lehote predložili právnemu orgánu dôkazné prostriedky odôvodňujúce oprávnenosť vlastníckeho práva k vydávaným nehnuteľnostiam.
Dňa 17.7.2006 (t. j. o jeden deň skôr ako bol podaný návrh na vklad č. V 779/06) bol na Správu katastra Košice – okolie, pracovisko Moldava nad Bodvou doručený návrh na záznam vlastníckeho práva na základe protokolu o prechode majetku štátu do vlastníctva obce J. uzavretého medzi povinnou osobou Východoslovenské lesy š. p. Košice, Lesný odštepný závod Košice v zastúpení Ing. P. J., riaditeľa LOZ Košice a oprávnenou osobou, obcou J. v zastúpení Ing. Š. M., starostu obce. Po preskúmaní listinných dôkazov vzťahujúcich sa k predmetnému návrhu na záznam č. Z 847/06 bolo zistené, že pozemky, ktoré sú uvedené v protokole o prechode majetku do vlastníctva obce nadobudla obec J. titulom kúpy, o čom svedčí zápis v pozemkovoknižnej vložke č. X., k. ú. J. podľa ktorého obec J. predmetné pozemky nadobudla titulom kúpy zo dňa 16.11.1908, č. d. X.
S poukazom na § 15a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, § 34 a nasl. a § 42 a nasl. katastrálneho zákona uviedol, že záznamová listina č. Z 847/06 bola na Správu katastra Košice – okolie, pracovisko Moldava nad Bodvou doručená skôr ako vkladová listina č. V 779/06 a bola po formálnej stránke spôsobilá na vykonanie záznamu. Správa katastra Košice – okolie, pracovisko Moldava nad Bodvou dňa 16.10.2006 zapísala na LV č. X., k. ú. J. pod číslom zmeny 208/06 vlastnícke právo v prospech obce J. k pozemkom, ktoré boli predmetom protokolu o prechode majetku do vlastníctva obce. Podľa odporkyne predmetné pozemky sú totožné s pozemkami, ktoré sú predmetom dohody o vydaní nehnuteľnosti č. V 779/06 z čoho je zrejmé, že zápisom záznamovej listiny došlo k zmene vlastníka, resp. povinnej osoby uvedenej v dohode o vydaní nehnuteľností č. V 779/06. Odporkyňa teda pri preskúmavaní návrhu na vklad vlastníckeho práva č. V 779/06 zistila, že povinná osoba, t. j. SR – Lesy Slovenskej republiky, a. s. nie sú vlastníkom, resp. správcom nehnuteľností, ktoré sú predmetom dohody o vydaní nehnuteľností č. V 779/06, nakoľko na základe záznamovej listiny č. Z 847/06 bola ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaná obec J. na základe prechodu vlastníckeho práva v zmysle vyššie citovaných právnych predpisov.
Z uvedeného dôvodu Správa katastra Košice – okolie, pracovisko Moldava nad Bodvou mala za preukázané, že povinná osoba podľa dohody o vydaní nehnuteľnosti č. V 779/06 nie je vlastníkom, resp. správcom vydávanej nehnuteľnosti, nakoľko vlastníkom vydávaných nehnuteľností je podľa zápisu na LV č. X., k. ú. J. obec J. a z tohto dôvodu Správa katastra Košice – okolie, pracovisko Moldava nad Bodvou návrh na vklad vlastníckeho práva titulom dohody o vydaní nehnuteľnosti č. V 779/06 s odvolaním sa na § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona zamietla.
Zopakovala, že protokol o prechode majetku štátu do vlastníctva majetku obce J. zaevidovaný pod č. 2847/06 spĺňal všetky formálne náležitosti v zmysle § 36 katastrálneho zákona ako už bolo uvádzané vyššie a námietka porušenia § 36a katastrálneho zákona nemá opodstatnenie, nakoľko citované ustanovenie sa vzťahuje na prípady, kedy ďalšia verejná listina nevychádza z údajov katastra, čo v danom prípade nemá opodstatnenie a odvolateľ porušenie § 36a katastrálneho zákona nepreukázal.
Zdôraznila, že vykonaním zápisu vlastníckeho alebo iného vecného práva záznamom do katastra nehnuteľností nevznikajú, nemenia sa ani nezrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Vykonanie zápisu záznamom do katastra nie je teda rozhodnutím správneho orgánu v zmysle § 244 ods. 3 OSP, preto takýto zápis údajov formou zápisu do katastra nemôže byť predmetom preskúmania súdom v konaní podľa 5. časti, 2. hlavy OSP (R 96 Zbierky stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 7/1994).
Rovnako poukázala na skutočnosť, že odvolanie navrhovateľa neobsahuje ani žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, skôr naopak navrhovateľ opätovne poukazuje na to, že preukázal, že predmetom Dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 14.7.2006 boli nehnuteľnosti tvoriace výlučne ich majetkovú podstatu atď.. Je treba si ale uvedomiť, že predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutia odporkyne podľa § 250l a nasl. OSP. Z uvedeného dôvodu je odvolanie navrhovateľa neopodstatnené a irelevantné.
Na základe uvedených skutočností žiadala, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Sp/24/2006-33 zo dňa 16.9.2008, ktorým potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 16.10.2006 č. V 779/06, ako vecne správny potvrdil.
Účastník konania Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod Košice na odvolacom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomne podaného vyjadrenia, ako je založené do spisu dňa 4.12.2006, pridržiava sa aj dohody o vydaní vecí, rozhodnutie síce ponecháva na úvahu súdu, ale má za to, že návrhu aj odvolaniu by malo byť vyhovené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP na odvolacom pojednávaní v neprítomnosti odporkyne (§ 250ja ods. 2 veta druhá OSP a § 250f ods. 1, 2 OSP v spojení s § 211 ods. 2 a § 246c ods. 1 veta prvá OSP), doplnil dokazovanie oboznámením listinných dôkazov – znaleckého posudku Ing. M. č. 16/2008, pozemkovoknižnej mapy z 2.8.2006 ku geometrickému plánu č. 18/2006 a pozemkovoknižnej mapy z 2.8.2006 ku geometrickému plánu č. 17/2006, identifikácie stavu MPČ na stav CKN overenej Ing. K., a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup odporkyne nemožno považovať za zákonné pre nedostatočne zistený skutočný stav veci.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup správneho orgánu, ktorým správny orgán rozhodoval o vklade vlastníckeho práva do katastra na základe zmluvy o vydaní nehnuteľností podľa zákona č.161/2005 Z.z..
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálny úrad skúma platnosť zmluvy a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 22 ods. 1, 2, 4 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb., ďalej len „správny poriadok“), ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.
V zmysle § 3 ods. 1, 2, 3, 4 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločností, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1 správneho poriadku). Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.
Správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a 47 ods. 3 správneho poriadku).
Rozhodovacia činnosť správ katastra v konaní o návrhu na vklad nesie v sebe i určité prvky justičnej činnosti, ktoré spočívajú v tom, že 1. vklad možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu,
2. v tomto konaní je správa katastra oprávnená, resp. povinná skúmať platnosť zmlúv doložených k návrhu na vklad.
Platnosť sa posudzuje zásadne z hľadiska absolútnej neplatnosti a len vo vzťahu ku skutočnostiam nemajúcim sporový charakter. Sporový charakter môže mať posudzovanie
1. slobody a vážnosti právneho úkonu (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
2. spôsobilosti na právne úkony (§ 38 Občianskeho zákonníka),
3. súladu právneho úkonu s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Správa katastra nerozhoduje o platnosti, na to je príslušný výlučne súd, pokiaľ však dôjde k záveru, že zmluva je neplatná, musí rozhodnúť o zamietnutí návrhu na vklad.
Náležitosti, ktoré sa preskúmavajú sú vymedzené v katastrálnom zákone (§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona) len demonštratívne ako
1. oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou,
2. písomná forma právneho úkonu,
3. hodnovernosť prejavu vôle,
4. dostatočná určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle,
5. obmedzenie zmluvnej voľnosti a práva nakladať s nehnuteľnosťou.
Oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou sa skúma z pohľadu
1. právnej subjektivity,
2. spôsobilosti na právne úkony,
3. konkrétneho práva prevodcu k nehnuteľnosti.
Ak nie sú podmienky na vklad splnené správa katastra vklad zamietne (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona).
Rozhodnutie o zamietnutí vkladu má náležitosti riadneho rozhodnutia v zmysle § 47 správneho poriadku. Je prípustná autoremedúra.
Nie je vylúčené ani čiastočné povolenie vkladu, pričom vydanie rozhodnutia o čiastočnom povolení vkladu prichádza do úvahy v dvoch prípadoch a to, ak je návrhom na vklad požadovaný napríklad vklad práva k viacerým nehnuteľnostiam (napr. zmluva, predmetom ktorej sú viaceré pozemky, pričom prevodca nepreukáže vlastníctvo k niektorému z nich).
Predpoklad takéhoto rozhodnutia je oddeliteľnosť neplatného právneho úkonu, resp. jeho časti od ostatného obsahu.
Podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa pri vydaní rozhodnutia nepostupovala podľa citovaných ustanovení katastrálneho zákona a správneho poriadku ani zhora uvedených zásad, keď potrebné relevantné dôkazy v záujme náležitého ozrejmenia skutkového stavu veci nevykonala. Pri svojom rozhodovaní odporkyňa vychádzala prakticky iba z nie úplných podkladov svedčiacich v prospech Obce J. bez toho, že by dostatočne prihliadla na tvrdenia uplatnené navrhovateľom, pričom len formálne umožnila navrhovateľovi preukázanie ním tvrdených skutočností, a sama na ich relevantnosť náležite neprihliadla. Preto právny záver urobený v rozhodnutí nemá oporu v zistenom skutočnom stave.
Ani z napadnutého rozhodnutia odporkyne nevyplýva, že vykonané dôkazy sú postačujúce pre skutkové zistenia, z ktorých odporkyňa vo svojom rozhodnutí vychádzala.
Hoci právny názor odporkyne vyslovený v preskúmavanom rozhodnutí ohľadom zásady priority zápisov do katastra nehnuteľností (§ 41 ods. 2 katastrálneho zákona) treba považovať za správny (k tomu pozri napr. aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. 6 SžoKS 37/2006 zo dňa 20.6.2007, sp.zn. 6 Sžo 101/2007 zo dňa 23.1.2008 a sp.zn. 1 Sžo 42/2008 zo dňa 21.10.2008), z obsahu pripojeného spisového materiálu, súčasťou ktorého je aj administratívny spis odporkyne nemožno predovšetkým nad akúkoľvek pochybnosť vyvodiť neoprávnenosť účastníka Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod Košice nakladať s pozemkami, ktoré sú predmetom dohody o vydaní veci zo 14.7.2006, pre totožnosť majúcich za zavkladovať nehnuteľností na základe tejto dohody predloženej navrhovateľom vo veci č. V 779/2006 a nehnuteľností zapísaných na základe záznamovej listiny vo veci č. Z 847/06.
Podľa odvolacieho súdu sa treba stotožniť s názorom navrhovateľa, že sa odporkyňa náležite nevyporiadala s identifikáciou stavu MPČ na stav C KN, z ktorej je zrejmé, ktoré nehnuteľnosti boli vysporiadané pre navrhovateľa v roku 1995, ktoré neboli pre navrhovateľa vysporiadané a ktoré neboli vysporiadané pre Obec J. pozemkovou mapou overenou 2.8.2006 a geometrickým plánom č. 18/2006, z ktorých jednoznačne vyplýva, že zakreslená parc. X. kat. č. X. patrí Obci J. zatiaľ čo okolo nej zakreslená MPČ parc. č. X. patrí navrhovateľovi, pričom podľa geometrického plánu č. 38/06 z parcely č. X. bola urobená okrem parc. č. X. aj parc. č. X., ktorá však zväčša zahŕňa parcelu, ktorá má byť vo vlastníctve navrhovateľa (pôvodná MPČ X.). Tieto skutočnosti vyplývajú aj zo znaleckého posudku Ing. M. č. 16/2008, ktorý si dal navrhovateľ vyhotoviť pre účely súdneho konania. Z dodatku k tomuto posudku zo 17. decembra 2008 je taktiež zrejmé, že geometrické plány č. 31/2006 a č. 38/2006 vyhotovené pre Obec J. sú v rozpore s údajmi pozemkovej knihy a údajmi katastra a že správne sú geometrické plány č. 17/2006 a č. 18/2006 vyhotovené pre navrhovateľa, ktoré sú s platnými údajmi pozemkovej knihy a údajmi katastra v súlade. Taktiež pokiaľ ide o vlastníctvo Obce J. titulom kúpy zo 16. novembra 1908 podľa čd. 3234 obsahom pripojeným listín bolo jednoznačne preukázané, že sa netýka všetkých nehnuteľností zapísaných v pozemkovoknižnej vložke č. 1520 kat. úz. J. ale iba 112 siah z parcely č. 2879/2, ktorá bola odpísaná do vložky č. 865 kat. úz. J..
Preto ak odporkyňa v rozpore s § 31 ods. 3 veta prvá zákona č. 162/1995 Z. z. návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa dohody o vydaní veci podaný dňa 18. júla 2006 zamietla, jej rozhodnutie je predčasné.
Pochybil preto krajský súd, keď rozhodnutie odporkyne č. V 779/2006 zo dňa 16. októbra 2006 ako „vecne správne“ a zákonné potvrdil.
Pretože však úlohou súdu v správnom súdnictve podľa druhej a tretej hlavy piatej časti OSP nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí a postupu, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti ustanovené zákonom, a nie je ani úlohou správneho súdu namiesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní týkajúce sa nedostatočného preukázania vlastníctva Obce J. a vlastníctva navrhovateľa k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom záznamového a vkladového konania, za dôvodné, a preto podľa a § 250ja ods. 3 veta prvá OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní správny orgán súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP) doplní dokazovanie v zhora naznačenom smere tak, že vykoná náležitú identifikáciu sporných nehnuteľností a to aj za pomoci znalca (§ 36 správneho poriadku) z odboru geodézie, kartografie a fotogrametrie, aby sa odstránili rozpory a pochybnosti ohľadom vlastníctva nehnuteľností Obce J. a nehnuteľností, ktoré sa ešte majú vydať navrhovateľovi na základe dohody o vydaní veci podľa zákona č. 161/2005 Z.z. zo 14. júla 2006 a ktoré sú predmetom tohto konania. Ak by doplneným dokazovaním bola zistená duplicita vlastníctva, bude sa musieť navrhovateľ domáhať svojich vlastníckych práv súdnou cestou, t. j. určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c/ OSP. V takom prípade odporkyňa konanie preruší (§ 31a písm. a/ katastrálneho zákona).
V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že v zmysle dnes už ustálenej súdnej judikatúry (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 1 Sž-o-KS 40/04 zo dňa 30.11.2004 či uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 SŽo 66/2007 z 12. decembra 2007), predmetom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby podľa 2. hlavy 5. časti OSP môže byť i vykonanie záznamu, avšak v tomto konaní (o povolení vkladu podľa 3. hlavy 5. časti OSP) preskúmanie záznamového konania č. Z 847/06 ani jeho zrušenie, už možné nie je. Rovnako nebolo dôvodné v tomto preskúmavacom konaní zaoberať sa opodstatnenosťou či neopodstatnenosťou prerušenia konania rozhodnutím odporkyne z 28.7.2006.
O trovách súdneho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu požadovanú titulom trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, včítane vyhlášky č. 209/2009 Z.z. účinnej od 1. júna 2009 (ďalej aj „citovaná vyhláška“) za štyri úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia, prvá porada s klientom 12.11.2007 á 45,51 eur, ďalšia porada s klientom dňa 27.10.2008 á 48,63 eur, podanie odvolania dňa 6.11.2008 á 48,63 eur a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 17.6.2009 á 115,90 eur, t.j. spolu 258,67 eur (§ 14 ods. 1, písm. a/, b/, c/ a d/ a § 11 ods. 1 a ods. 3 veta prvá citovanej vyhlášky), režijný paušál 1x 5,90 eur, 2x 6.31 eur a +x 6,95 eur, t.j. spolu 25,47 eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) plus náhrada za stratu času na ceste z Vranova nad Topľou do Bratislavy a späť za 38 začatých polhodín á 11,59 eur (§ 15 písm. b/ a § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky), za ktoré si právny zástupca navrhovateľa účtoval 434,75 eur, plus náhradu cestovného osobným motorovým vozidlom TOYOTA RAV 4 2.0 4WD, EVČ: V. z Vranova nad Topľou do Bratislavy a späť 940km x 0,183, t.j. 172,02 eur + 64,16 eur + 9 eur parkovné (§ 15 písm. a/ a § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky) ako aj náhradu za znalecký posudok č. 16/2008 Ing. M. 501 eur (§ 15 písm. a/ citovanej vyhlášky); takto potom priznaná náhrada trov konania spolu činí 1 465,08 eur, oproti náhrade vyčíslenej právnym zástupcom na 43.348,27 eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol navrhovateľovi priznať ním vypočítanú náhradu za jeden úkon právnej služby 5 631,50 eur podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky, nakoľko v predmetnej veci ide o úkony právnej služby vykonané advokátom v správnom súdnictve, čo znamená, že nejde o spor medzi jednotlivcom a správnym orgánom založený na „majetkovej kvalite“ nároku požadovanom jednotlivcom. Správne súdnictvo je založené na prieskume rozhodnutí správnych orgánov, ktoré priznávajú najrôznejšie verejné práva alebo ukladajú verejno-právne povinnosti, pričom základným kritériom, ktorý súd uplatňuje v tomto prieskume, je posúdenie, či postup a samotné napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je zákonné alebo nie je. Toto je vec, ktorú nie je možné objektívne oceniť v peniazoch.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky skonštatoval, že v správnom súdnictve, ktoré nie je založené na nachádzaní subjektívnych práv jednotlivca vrátane určovania ich spornej výšky pri peňažnom plnení, nie je možné pri výpočte výšky základnej sadzby za jeden úkon právnej pomoci vychádzať z ustanovenia § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Naopak, úkony právnej pomoci vykonané právnym zástupcom v správnom súdnictve je nutné posúdiť ako hodnotu veci alebo práva, ktoré nie je možné vyjadriť v peniazoch, a preto v tejto situácii možno priznať výšku tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky ako 1/13 z výpočtového základu a od 1. júna 2009 podľa § 11 ods. 3 veta prvá citovanej vyhlášky ako 1/6 z výpočtového základu, ktorý výpočtový základ sa stanovuje pre každý rok osobitne.
Taktiež nebolo možné navrhovateľovi priznať sumu 15.355,59 eur za faktúru č. 200613 ku geometrickým plánom č. 17/2006 a č. 18/2006 vystavenej dňa 10.7.2006, nakoľko vyhotovenie príslušných geometrických plánov slúžilo predovšetkým pre účely správneho konania a nie iba pre účely konania súdneho, ktoré začalo až podaním opravného prostriedku na príslušný krajský súd dňa 24.11.2006.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 17. júna 2009
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth