UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, so sídlom Tupého 25/A, Bratislava, v zastúpení JUDr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, so sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. septembra 2009 a rozhodnutia č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. septembra 2014 č. k. 2S/237/2009- 73, 2S/331/2010-73, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. septembra 2014 č. k. 2S/237/2009-73, 2S/331/2010-73 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10.09.2014 č. k. 2S/237/2009-73, 2S/331/2010-73 uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi po 1/ náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 66,00 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a po 2/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 304, 02 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. septembra 2009 a rozhodnutia žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií č. KM-935-7/SI-2009 zo dňa 28.08.2009, ktorým podľa ustanovenia § 18 ods. 2 v spojení s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií sa nevyhovelo žiadateľovi poskytnúť informáciu uvedenú v jeho žiadosti o sprístupnenie informácií. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.2S/237/2009-49, 2S/331/2010-49 zo dňa 15.02.2012 konanie o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.09.2009 zastavil a rozhodnutie žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28.09.2009 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Účastníkom konania náhradu trov nepriznal. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sži/9/2012 zo dňa 29.05.2013 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/237/2009-49, 2S/331/2010-49 zo dňa 15.02.2012 zrušil v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 2S/237/2009-73, 2S/331/2010-73 zo dňa 10.09.2014 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1) náhradu trov konania vo výške 66,00 Eur za zaplatený súdny poplatok a 2) náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 304,02 Eur. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní krajský súd priznal žalobcovi náhradu trov konania čiastočne, teda žalobcovi priznal náhradu trov konania v polovičnej výške. Krajský súd v Bratislave pri výpočte náhrady trov konania v prejednávanej veci vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. podľa ktorého, ak nemožno hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu. Výpočtovým základom sa v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. rozumie priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Krajský súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, pričom vychádzal z nasledovných výpočtových základov podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré následne vydelil dvoma vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní (t.j. 304,02 Eur) a súdny poplatok v plnej výške (t.j. 66,00 Eur).
Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu v časti II. výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zmenil a priznal mu náhradu trov celého konania v zmysle predloženého vyčíslenia. Žalobca v dôvodoch odvolania vytýkal krajskému súdu nesprávne právne posúdenie jeho úspechu v konaní, keď jeho úspech v konaní posúdil ako čiastočný. Uviedol, že žalobou napádal dve rozhodnutia, pričom de iure išlo o dva samostatné žalobné návrhy spísané na jednej listine a keďže s jedným žalobným návrhom v celom rozsahu uspel, mala mu za tento žalobný návrh byť priznaná plná náhrada trov konania. Konanie o druhom žalobnom návrhu bolo zastavené, takže nemožno naň prihliadať pri posudzovaní mieru úspechu žalobcu.
Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že nakoľko bolo konanie zastavené s poukazom na skutočnosť, že žalobný návrh ako celok bol podaný oneskorene, tak žalovaný má za to, že v takomto prípade mal v konaní plný úspech a nie čiastočný, ako to vyplýva z uznesenia krajského súdu sp. zn. 2S/237/2009-73, 2S/331/2010-73 zo dňa 10.09.2014. Podľa žalovaného v tomto prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre priznanie čiastočnej náhrady trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ale malo byť aplikované ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Okrem uvedeného žalovaný uviedol, že ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. hovorí o tom, že súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, pričom krajský súd v zmysle napadnutého uznesenia mu uložil zaplatiť celý súdny poplatok a vôbec to neodôvodnil. Žalovaný má za to, že v prípade priznania plnej náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. by malo byť takéto priznanie riadne odôvodnené a protistrane by malo byť z takéhoto odôvodnenia jasné, prečo súd pristúpil k plnej náhrade trov konania za zaplatený súdny poplatok i napriek tomu, že druhý účastník konania mal mať vo veci len čiastočný úspech (i keď s týmto právnym názorom súdu sa žalovaný nestotožňuje a má za to, že konajúci súd vec nesprávne právne posúdil a že žalovaný mal v konaní plný úspech). Takéto odôvodnenie však v uznesení krajského súdu podľa žalovaného absentuje. Podľa žalovaného absencia jasného a zrozumiteľného odôvodnenia vedie k neúplnosti, nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a vedie k porušeniu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojeníbs § 246c ods. 1) preskúmal rozhodnutie krajského súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní oboch účastníkov (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust.b§ 246c ods. 1 a dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti nie je možné potvrdiť a ani zmeniť.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bolo uznesenie krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania, ktorým krajský súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi po 1/ náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 66,00 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a po 2/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 304,02 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Odvolací súd preskúmal uznesenie krajského súdu v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, ako sa krajský súd vysporiadal so žalobnými námietkami žalobcu, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil úspešnosť žalobcu v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250k ods. 1, 2 O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa k novej žalobe opäť zrušilo preto, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu, uloží súd správnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo súd pri preskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu nielen so zreteľom na hmotné právo, ale posudzuje zákonnosť rozhodnutia a postupu aj vzhľadom k tomu, či správny orgán postupoval v konaní v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho prieskumu prihliada k tým procesným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Posudzuje splnenie zákonných podmienok pre súdny prieskum v zmysle § 248 O.s.p. v spojení s § 250d ods. 2, 3 O.s.p. Výsledkom súdneho prieskumu v merite veci je rozhodnutie súdu rozsudkom tak, že žalobu zamietne alebo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutiesprávneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie (§ 250j ods. 1, 2, 3 O.s.p.). V rozhodnutí vo veci samej spravidla súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov konania postupom podľa § 250k ods. 1, 2 O.s.p.
Povinnosťou súdu je rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 157 ods. 2 tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v žalobe a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky, ako aj vysporiadal sa s námietkami oboch účastníkov konania. Takéto odôvodnenie sa týka všetkých výrokov rozhodnutia súdu. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníkov konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Najvyšší súd po preskúmaní rozhodnutia krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania dospel k záveru, že krajský súd náležite nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, keď z odôvodnenia uznesenia krajského súdu týkajúceho sa náhrady trov konania nevyplýva, v akom rozsahu krajský súd posudzoval úspešnosť žalobcu v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu a postup im predchádzajúci, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol bez ďalšieho zdôvodnenia, že žalobca má právo na náhradu za celý zaplatený súdny poplatok.
Najvyšší súd v rozhodnutí č. k. 6Sži/9/2012 zo dňa 29.05.2013 už raz rozhodol v danej veci, kde zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.02.2010 č. k. 2S/237/2009-49, 2S/331/2010-49 v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom poukázal, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je nezrozumiteľné, nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, čo spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
Senát najvyššieho súdu dáva do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky otázkam týkajúcim sa nutnosti náležitého odôvodnenia rozhodnutia (a to všetkých jeho výrokov) už venoval značnú pozornosť vo svojej rozsiahlej judikatúre (napr. sp. zn. I. ÚS 243/07, sp. zn. I. ÚS 114/08, sp. zn. III. ÚS 36/2010, sp. zn. IV. ÚS 1/02, sp. zn. II. ÚS 174/04, sp. zn. III. ÚS 117/07, sp. zn. III. ÚS 332/09).
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jedným z týchto princípov, predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, pritom súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre súčasne konštatuje, že súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Súd musí súčasne vychádzať z toho, že je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonností tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.).
Taktiež Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozsiahlej judikatúre venoval veľkú pozornosť problematike náležitostí odôvodnenia rozhodnutí, v ktorej zdôrazňoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi strán (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Povinnosť súdu náležite odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj z rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň považuje za potrebné dodať, že napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej právnej úpravy uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa vrátane odôvodňovania rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže z odôvodnenia uznesenia krajského súdu, týkajúceho sa náhrady trov konania, nevyplýva ako súd posudzoval úspešnosť žalobcu vzhľadom k rozsahu a dôvodom žaloby, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu žalovaného správneho orgánu, keď v odôvodnení uznesenia neodôvodnil, prečo žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi celý súdny poplatok. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu tak v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok je nezrozumiteľné, nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Keďže výrok o povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok úzko súvisí s povinnosťou zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia, bolo nevyhnutné zrušiť napadnuté uznesenie v plnom rozsahu, t.j. v oboch bodoch výroku.
Uvedené skutočnosti viedli najvyšší súd k rozhodnutiu, ktorým napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu a odstrániť vytýkané nedostatky, zrozumiteľne sa vysporiadať so žalobnými námietkami žalobcu, vrátane odvolacích námietok oboch účastníkov, znovu rozhodnúť o náhrade trov konania a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.
V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd zároveň i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.