ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobkyne Y. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. O. XX, XXX XX P., právne zastúpenej JUDr. Ivom Babjakom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Advokátska kancelária Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností so sídlom v Prešove, Námestie mieru 3, 081 92 Prešov, za účasti: 1/ T. P., bytom I. č. XX, 2/ G.. M. O., bytom Q. O. č. XX, 3/ F. N., bytom Q. O. č. XX, 4/ U. F., bytom Q. O. č. XX, 5/ G. M., bytom Q. O. č. XX, 6/ D. A., bytom Q. O. č. XX, 7/ P. A., bytom Q. O. č. XX, 8/ F. A., bytom Q. O. č. XX, 9/ P. A., bytom Q. O. č. XX, 10/ P. L., bytom Q. O. č. XX, 11/ P. Q., bytom Q. O. č. XX, 12/ Y. O., bytom Q. O. č. XX, 13/ X. D., bytom Q. O. č. XX, 14/ Slovenského pozemkového fondu Bratislava, regionálny odbor Bardejov, so sídlom Kellerova 1, Bardejov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 24. marca 2014, č.: Co1/2014/Lu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. júna 2015, č. k. 2S/48/2014-67, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. júna 2015, č. k. 2S/48/2014-67, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom č. k. 2S/48/2014-67 zo dňa 12. júna 2015 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zamietol žalobu a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňa sa žalobou domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. Co1/2014/Lu zo dňa 24. marca 2014, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Okresného úradu W.. C4/2012/Lu zo dňa 23. októbra 2013 potvrdil. Okresný úrad W. ako prvostupňový správny orgánuvedeným rozhodnutím podľa § 7 ods. 6 zákona č. 182/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom zmenil údaje schváleného registra č. 7/2009 zo dňa 16.11.2009 v k.ú. Q. O. tak, ako to uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. Zároveň Okresný úrad W. predmetným rozhodnutím zamietol návrh žalobkyne na opravu výmery parcely registra E KN XX/X a opravu jej umiestnenia na mape určeného operátu. Ďalej zamietol spoločný návrh N. F., F. U., M. G., O. Y., A. P., L. P., Q. P., O. M., O. Y. a D. X. o opravu grafického zákresu a výmery nehnuteľnosti určeného operátu E KN č. XXX/XXX až č. XXX/XXX, č. XX/XX až č. XX/XXX a ostatné, podľa skutočného užívania pozemkov. Tiež zamietol návrh T. P. na opravu grafického zákresu parciel registra E KN č. XXX/XXX až XX/XXX, na opravu grafického zákresu parcely registra E KN č. XXX/XXX, do jednej línie s priebehom parciel registra C KN č. XX a č. XX a na opravu výmery parcely registra E KN č. XXX/XXX na liste vlastníctva č. XX. Okrem toho prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím zamietol návrh G.. M. O. na opravu umiestnenia parciel č. XXX/b, XX/XX a XX/XX podľa stavu užívania v teréne a na opravu vlastníctva k nehnuteľnostiam v registri E KN, pôvodne vedených v pozemkovoknižnej zápisnici č. XX.
Krajský súd v Prešove preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Pri svojom závere krajský súd vychádzal z toho, že podstatou celého konania pred Okresným úradom W., ako príslušným správnym orgánom na úseku katastra nehnuteľností, bol návrh týkajúci sa opravy zápisov vlastníckeho práva a grafickej opravy pozemkov E KN s parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX až XXX/XXX, parc. č. XX/XX až XX/XXX v k.ú. Q. O. s miestnym názvom „Q. H.". Ako vyplynulo z rozsiahleho dokazovania správnymi orgánmi spracovateľ H. v k.ú. Q. O. pri umiestnení predmetných parciel v grafickej časti H. ako E KN nepochybil, t.j. parcely E KN č. XX/X a XX/XXX vo vlastníctve žalobkyne boli zidentifikované správne a v mieste pôvodnej parcely mpč. XX/b/X. Vyplýva to z grafickej prílohy zobrazujúcej zákres predmetných parciel vo vlastníctve žalobkyne (príloha č. 1-20 spisu Okresného úradu W.). Krajský súd mal za preukázané, že zobrazenie parciel E KN č. XX/X a XX/XXX, t.j. ich geometrické a polohové určenie na mape pozemkového katastra je v súlade s ich zobrazením v grafickej časti H. a je identické so zobrazením pôvodnej parcely mpč. XX/b/X na pozemkovoknižnej mape, v časti ktorej sa nachádzajú. Podľa názoru krajského súdu žalobkyňa nepredložila žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukázal posun parciel E KN č. XX/X a XX/XXX, teda pôvodnej mpč. parcely XX/b/X, resp. ich nesprávne umiestnenie v grafickej časti H. v k.ú. Q. O. vykonanej spracovateľom. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu, že posun sa netýka parciel E KN uvedených v spoločnom návrhu účastníkov, t.j. aj parciel vo vlastníctve žalobkyne v časti v M. „Q. H.", ale parciel C KN v M. „Q. H." vo vlastníctve účastníkov konania, medzi ktoré patria aj parcely vo vlastníctve žalobkyne.
Ďalej krajský súd poukázal aj na rozsiahle dokazovanie vykonané správnymi orgánmi nad rámec ust. § 7 ods. 6 zákona č. 182/1995 Z.z. a závery z neho plynúce, keďže povinnosťou správnych orgánov nebolo preskúmať aj zápis a zákres parciel C KN. Týmto dokazovaním sa mala dosiahnuť zrozumiteľnosť pre všetkých účastníkov konania v rámci vykonaného H.. V tejto súvislosti bolo krajským súdom zdôraznené, že právomoci katastra boli v tomto konaní jednoznačne obmedzené, pretože správny orgán nemôže zasahovať do znenia zmlúv a listín, ktoré boli zapísané do katastra, a tým vlastne meniť predmet prevodu alebo jeho časti. Môže len opraviť chyby, ktoré vznikli pri ich zápise do katastra. Záverom krajský súd zhrnul, že žalobkyňou namietané parcely E KN v schválenom H. v k.ú. Q. O. boli v súlade s údajmi podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. okrem časti, v ktorej správny orgán žiadosti žalobkyne vyhovel.
Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhla rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zruší rozhodnutie žalovaného č. Co1/2014/Lu zo dňa 24. marca 2014 a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že žalovaný nebral do úvahy podklady, ktoré mu boli žalobkyňou poskytnuté. Ide o výpis z katastrálnej mapy, ktorú v roku 2008 Správa katastra W. poskytla žalobkyni a ktorá preukazuje, že parcela C KN č. XX/X/X a parcela E KN č. XX/b/X boli graficky usporiadané tak, že na seba nadväzovali. Táto katastrálna mapa mala byť aj podkladom pre spracovanie H.. Mala za to, že geometrické zameranievykonané G.. U. P. v roku 1997, číslo geometrického plánu XXXXXXXX-X/XX, na ktoré sa žalovaný odvoláva a ktoré zobral do úvahy aj prvostupňový súd, nemalo vôbec vplyv na grafické usporiadanie parciel C KN č. XX/X/X a parcela E KN č. XX/b/X vo vlastníctve žalobkyne. V opačnom prípade by podľa názoru žalobkyne správny orgán, predtým Správa katastra W., už od roku 1997 vydával zmenené grafické usporiadanie pozemkov a v katastrálnej mape by boli zakreslené novovzniknuté parcely C KN č. XX/X, C KN č. XX/X, E KN č. XX/X a E KN č. XX/XXX. To znamená, že by v roku 2008 žalobkyni nebol vydaný výpis z katastrálnej mapy, kde je graficky znázornené, že z pôvodnej parcely č. XX/b/X vznikli dve parcely, a to parcely E KN č. XX/X a XX/XXX, ktoré už nenadväzujú na parcelu s pôvodným číslom C KN XX/X/X, v súčasnosti C KN č. XX/X. Zdôraznila, že až do ukončenia H. v roku 2009 správny orgán vydával katastrálne mapy, kde parcela C KN XX/X/X a parcela E KN XX/b/X na seba nadväzovali. Poukázala na to, že po ukončení H. v roku 2009 začal správny orgán vydávať katastrálne mapy, na ktorých parcela C KN č. XX/X/X a parcela č. E KN XX/b/X na seba nenadväzujú a naviac z parcely E KN č. XX/b/X vznikli dne nové parcely, a to parcela č. XX/X a č. XX/XXX. Na základe toho mala žalobkyňa za to, že prvostupňový súd pochybil, keď prišiel k záveru, že „geometrické a polohové určenie na mape pozemkového katastra je v súlade s ich zobrazením pôvodnej parcely E KN č. XX/b/X na pozemkovoknižnej mape, v časti ktorej sa nachádzajú", lebo pôvodná parcela E KN č. XX/b/X sa nenachádza na pôvodnom mieste a naviac z tejto parcely vznikli dve vyššie uvedené parcely.
Podľa názoru žalobkyne došlo konaním správneho orgánu k novým pozemkovým úpravám, čo je v rozpore s § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. Uviedla, že v súčasnosti po ukončení H. všetci vlastníci dotknutých parciel v k.ú. Q. O. tieto užívajú tak, ako pred uskutočnením H., avšak s tým rozdielom, že teraz už k týmto parcelám nemajú vlastnícky vzťah. V rozhodnutí správneho orgánu, ako aj v rozhodnutí prvostupňového súdu, vidí žalobkyňa nedostatočne zistený skutkový stav. Žalovaný mal podľa žalobkyne oprieť svoje rozhodnutie o domnienku, že pravdepodobnou príčinou posunu parciel je geometrické zameranie G.. U. P. č. 17XXXXXX-X/XX. Túto domnienku považovala za vychádzajúcu z nesprávnej premisy, nakoľko parcely C KN všetkých účastníkov konania sú v súčasnosti usporiadané tak, ako boli usporiadané pred vykonaním H..
Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadril tak, že žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny a súladný so zákonom potvrdiť.
Pribratí účastníci G.. M. O., G. M. a P. L. sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrili tak, že sa s jej odvolaním stotožnili a navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v prospech žalobkyne.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupovorgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len,,rozhodnutie správneho orgánu").
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Súd v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí a o to išlo aj v predmetnej veci, tzn. že súdne konanie nepredstavuje,,predĺženie" resp.,,pokračovanie" správneho konania. Aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia právomoci všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomoci ktorých patrí predovšetkým preskúmania právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (I. ÚS 217/2015).
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloženého súdneho spisu a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstižné sa stotožňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva:
Odvolací súd z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vyporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne.
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. (Pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júna 2007 sp. zn. 2Sž - o-KS/92/2006).
Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov § 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
Aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR námietka žalobkyne uvedená v odvolaní, že parcely C KN č. XX/X/X a E KN č. XX/b/X. na seba nadväzovali, je neopodstatnená, keďže takéto parcely neexistovali. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že pôvodná pozemkovoknižná parcela mpč. XX/X/X (nie parcela C KN XX/X/X) a časť pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XX/b/X (nie E KN č. XX/b/X) boli zidentifikované na parcelu EN XX (v súčasnosti C KN č. XX/X a XX/X) na základe chybnej identifikácie, ktorá bola podkladom zmluvy č. RI XX/XX uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 34-35) a ktorá je dôvodom, prečo sa tieto parcely C KN nenachádzajú na mieste predmetných pôvodných pozemkovoknižných parciel (mpč. XX/X/X a časť mpč. XX/b/X), resp. je dôvodom, že v súčasnosti parcely C KN č. XX/X a XX/X (mpč. XX/X/X a časť mpč. XX/b/X) a E KNč. XX/X a XX/XXX (mpč. XX/b/.2) na seba nenadväzujú.
Z porovnania zákresu pozemkovoknižnej parcely mpč. XX/X/X a časti mpč. XX/b/X na pozemkovoknižnej mape a parciel C KN č. XX/X a XX/X na katastrálnej mape vyplýva, že nejde o parcely totožné svojím geometrickým a polohovým určením (tvar a umiestnenie), t.j., že parcely C KN č. XX/X a XX/X sa nenachádzajú v mieste pôvodnej mpč. XX/X/X a časti mpč. XX/b/X.
Zvyšná časť mpč. XX/b/X bola predmetom H. v k.ú. Q. O. a bola zidentifikovaná na parcely E KN č. XX/X a XX/XXX, pričom ich geometrické a polohové určenie na mape pozemkového katastra je v súlade s ich zobrazením v grafickej časti H. a je identické so zobrazením parcely mpč. XX/b/X na pozemkovoknižnej mape, na časti ktorej sa nachádzajú.
V preskúmavanom konaní bolo nepochybne, aj podľa názoru A. súdu X. republiky, preukázané, že posun parciel v hone „." sa týka parciel C KN, nie parciel E KN, preto neboli dôvody na zmenu údajov H. v k. ú. Q. O..
Z dôvodu, že odvolanie žalobkyne neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd SR ako súd odvolací podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1 O.s.p. a § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, keď žalobkyni, ktorá nemala úspech vo veci, náhradu trov tohto konania nepriznal a žalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov konania zo zákona neprináleží.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.