6Sžo/246/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci žalobkyne B. M., so sídlom J., IČO: X., zastúpenej JUDr. Ľ. J.-B., advokátom, so sídlom D., proti žalovanému Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/120/001031/03615 zo dňa 16. februára 2009, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 75/2009-24 zo dňa 2. júla 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 75/2009-24 zo dňa 2. júla 2010 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4S 75/2009-24 zo dňa 2. júla 2010 zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2009/120/001031/03615 zo dňa 16. februára 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu č. 3137/600/2008/R zo dňa 9. septembra 2008 o uložení pokuty 813,25 € (24.500,--Sk) žalobkyni za porušenie § 19 ods. 2 písm. a/ zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o metrológii“) tak, že prvá veta výrokovej časti znie: „Slovenský metrologický inšpektorát podľa § 36 ods. 1 písm. b/, g/ a h/ zákona o metrológii ukladá pokutu 813,25 € za porušenie § 19 ods. 2 písm. a/ a e/ citovaného zákona“, pričom ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia ponechal nezmenené. O náhrade trov 2
konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť ich žalobkyni vo výške 186,88 €. Zároveň rozhodol o vrátení preplatku súdneho poplatku žalobkyni v sume 59,37 € prostredníctvom Daňového úradu v Žiline.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalovaný porušil princíp dvojinštančnosti správneho konania, keďže jeho zmena prvostupňového rozhodnutia nespočívala v odstránení vád prvostupňového konania, ale do výroku rozhodnutia boli zahrnuté dva nové správne delikty, ktoré neboli v predchádzajúcom rozhodnutí špecifikované, a teda neboli a ani nemohli byť predmetom, za ktorý bola uložená pokuta. Konštatoval, že žalovaný ako odvolací orgán doplnením časti výroku rozhodoval ako orgán prvého stupňa, a to bez vykonania dokazovania, čím odňal žalobkyni možnosť vyjadriť sa k veci, ako aj možnosť riadneho opravného prostriedku proti takto formulovanému rozhodnutiu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž 128/95 zo dňa 7.5.1997). Krajský súd považoval za nepreskúmateľnú tú časť rozhodnutí oboch správnych orgánov, ktorej žalobkyňa vyčíta neprimeranosť výšky uloženej pokuty, keďže odôvodnenie správnych orgánov týkajúce sa udelenej pokuty je podľa jeho názoru všeobecné a nepostačujúce, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by správny orgán po tom, ako žalobkyňa namietala pre ňu likvidačnú výšku uloženej pokuty, túto okolnosť skúmal. Konštatoval, že žalovaný sa dôsledne neriadil ust. § 3 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), pretože v prípade, ak žalobkyňa súčasne s podaním odvolania nepreukázala neprimeranosť uloženej pokuty s prihliadnutím na výsledky jej obchodnej činnosti, mal ju na predloženie potvrdenia vyzvať, aby sa mohol s touto námietkou v svojom rozhodnutí riadne vysporiadať. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť ich žalobkyni vo výške 186,88 € s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p.. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil krajský súd poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. vychádzajúc z úspechu žalobkyne v konaní; o vrátení preplatku súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 2, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný namietajúc nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom a navrhujúc jeho zmenu tak, že odvolací súd žalobu zamietne a žalobkyni náhradu trov konania neprizná, resp. jeho zrušenie a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že výrok prvostupňového orgánu doplnil rozhodnutím o odvolaní iba o jeden správny delikt – správny delikt podľa ust. § 36 ods. 1 písm. h/ zákona o metrológii, ktorého skutková podstata spočívala v tom, že žalobkyňa neviedla v čase kontroly dňa 23. júna 2008 evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia, poukazujúc na to, že aj za tento správny delikt bolo voči žalobkyni listom č. 3137/08/ZK začaté správne konanie a bola jej daná možnosť uplatňovať námietky a vyjadrovať sa k tomuto správnemu deliktu. Namietal preto, že v odvolacom konaní nerozhodoval o nových správnych deliktoch, ale len o tých, ktoré boli predmetom prvostupňového konania. Mal za to, že nejde o vadu konania, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej žalovaný poukázal na to, že krajský súd zrušil jeho rozhodnutie z dôvodu nepreskúmateľnosti primeranosti 3
výšky uloženej pokuty, pričom však podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho uváženia. Konštatoval, že výška uloženej pokuty v sume 813,25 € neprekročila medze a hľadiská ustanovené v § 36 ods. 1 zákona o metrológii umožňujúce uložiť pokutu až do výšky 6.638,78 € a správny orgán ju určil na základe zákonom povolenej voľnej úvahy. Namietal, že krajský súd nebol podľa § 245 ods. 2 O.s.p. oprávnený preskúmavať správnu úvahu inšpektorátu a výšku uloženej pokuty, preto nemohol ani vysloviť nepreskúmateľnosť primeranosti výšky uloženej pokuty, a keďže skutočnosťami, na ktoré správny orgán pri ukladaní pokuty prihliada, sú iba závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania, správny orgán ani nemôže prihliadať na to, či pokuta má alebo nemá vo vzťahu ku kontrolovanej osobe likvidačný charakter.
Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 1 zákona o metrológii v znení účinnom v rozhodnom čase, tento zákon na zabezpečenie jednotnosti a správnosti merania upravuje
a) zákonné meracie jednotky,
b) požiadavky na určené meradlá a ich metrologickú kontrolu,
c) podmienky úradného merania,
d) požiadavky na spotrebiteľsky balené výrobky,
e) podmienky autorizácie a registrácie,
f) pôsobnosť orgánov štátnej správy pre oblasť metrológie,
g) metrologický dozor,
h) ukladanie pokút.
4
Podľa ust. § 8 ods. 1 až 5 zákona o metrológii v znení účinnom v rozhodnom čase určené meradlá sú meradlá určené na povinnú metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody.
O zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie a) pri meraniach súvisiacich s platbami, b) pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia, c) pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov, d) v iných oblastiach verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku merania alebo kde nesprávne výsledky merania môžu poškodiť záujmy fyzických osôb, právnických osôb alebo spoločnosti, e) pri meraniach, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Meranie súvisiace s platbami je najmä meranie v obchodných vzťahoch, meranie na určovanie ceny pri priamom predaji verejnosti a meranie na účely výpočtu cla, taríf, daní, zvýhodnení, pokút, odškodnenia a poistenia.
Bez vykonania metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody 3) sa určené meradlá nesmú uvádzať na trh.
Druhy určených meradiel a oblasti ich použitia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
Podľa ust. § 19 ods. 1, 2 zákona o metrológii v znení účinnom v rozhodnom čase určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje.
Podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná a) používať určené meradlá v prípadoch, v ktorých je ich používanie ustanovené (§ 8), a na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ak osobitný predpis 7) neustanovuje inak alebo ak úrad neudelil výnimku, b) udržiavať používané určené meradlá v náležitom technickom stave, c) predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona, d) používať určené meradlá toho druhu, ktorý je na daný účel použitia určený, e) viesť evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia.
Podľa ust. § 36 ods. 1 písm. b/, g/, h/ zákona o metrológii v znení účinnom v rozhodnom čase metrologický inšpektorát uloží pokutu do 200.000,--Sk tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že nepoužíva určené meradlá pri meraniach na účely podľa § 8 ods. 2, neodstráni v určenej lehote nedostatky zistené pri metrologickom dozore, a nevedie evidenciu používaných určených meradiel.
Podľa ust. § 36 ods. 3 zákona o metrológii v znení účinnom v rozhodnom čase pri určení výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.
Podľa ust. § 39 ods. 1 zákona o metrológii v znení účinnom v rozhodnom čase na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
5
Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ust. § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa ust. § 53 správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
Podľa ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Podľa ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Odvolací súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že inšpektori Slovenského metrologického inšpektorátu vykonali dňa 28. mája 2008 kontrolu v prevádzke žalobkyne, z ktorej vyhotovili protokol P č. 3119/08, predmetom ktorej bola kontrola plnenia povinností používateľa určeného meradla používaného pri meraniach súvisiacich s platbami – predaj sudového vína, pri ktorej bolo zistené, že žalobkyňa nepoužívala pri meraniach súvisiacich s platbami pri predaji sudových vín určené meradlo – odmerný valec triedy presnosti A, čím porušila § 19 ods. 2 písm. a/ zákona o metrológii, pričom jej boli uložené nápravné opatrenia, aby pri meraniach súvisiacich s platbami používala stanovené určené meradlo a o odstránení zisteného nedostatku písomne informovala pracovisko inšpektorátu. Dňa 23. júna 2008 vykonali inšpektori Slovenského metrologického inšpektorátu ďalšiu kontrolu v prevádzke žalobkyne, z ktorej vyhotovili protokol P č. X., predmetom ktorej bola kontrola plnenia povinnosti používateľa určeného meradla používaného pri meraniach súvisiacich s platbami – predaj sudového vína, používanie jednotiek a ich symbolov a následný metrologický dozor k Protokolu P č. X., pri ktorej bolo zistené, že žalobkyňa neodstránila nedostatok zistený pri metrologickom dozore zo dňa 28. mája 2008, keďže pri svojej činnosti naďalej nepoužívala určené meradlo v prípade, v ktorom je jeho používanie ustanovené (§ 8), čím porušila § 19 ods. 2 písm. a/ zákona o metrológii a tiež § 19 ods. 2 písm. e/ uvedeného zákona tým, že v čase kontroly neviedla evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia. Slovenský metrologický inšpektorát listom zo dňa 23. júna 2008 č. 3137/08/ZK doručeným žalobkyni dňa 7. júla 2008 začal správne konanie za porušenie § 19 ods. 2 6
písm. a/ a e/ zákona o metrológii tým, že žalobkyňa nepoužívala určené meradlo v prípade, v ktorom je jeho používanie ustanovené (§ 8) a na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, neviedla evidenciu používaného určeného meradla s uvedením dátumov jeho overenia a neodstránila v určenej lehote nedostatky zistené pri metrologickom dozore zo dňa 28. mája 2008 uvedené v protokole P č. X., čo odôvodňuje uloženie pokuty podľa § 36 ods. 1 písm. b/, g/ a h/ zákona o metrológii.
Slovenský metrologický inšpektorát rozhodnutím č. 3137/600/2008/R zo dňa 9. septembra 2008 uložil žalobkyni pokutu vo výške 24.500,--Sk (813,25 €) za porušenie § 19 ods. 2 písm. a/ zákona o metrológii tým, že vo svojej prevádzke v čase od 29. mája 2008 do 23. júna 2008 nepoužívala pri meraniach súvisiacich s platbami – pri predaji sudového vína určené meradlo v prípade, v ktorom je jeho používanie ustanovené (§ 8) a na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, pričom v odôvodnení konštatoval, že výška pokuty je primeraná vzhľadom na dĺžku, spôsob, následky a závažnosť protiprávneho konania (ochrana spotrebiteľa) – nepoužívanie určeného meradla v prípade, v ktorom je jeho používanie ustanovené zákonom o metrológii (§ 8) a bola uložená v zmysle § 36 ods. 1 zákona o metrológii.
Na základe odvolania podaného žalobkyňou žalovaný prvostupňové rozhodnutie zmenil vo výrokovej časti tak, že uložil pokutu za porušenie § 19 ods. 2 písm. a/ zákona o metrológii tým, že vo svojej prevádzke v čase od 29. mája 2008 do 23. júna 2008 naďalej aj napriek uloženému opatreniu nepoužívala pri meraniach súvisiacich s platbami – pri predaji sudového vína určené meradlo v prípade, v ktorom je jeho používanie ustanovené (§ 8) a na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, čím neodstránila nedostatky zistené pri predchádzajúcom metrologickom dozore dňa 28. mája 2008, a za porušenie § 19 ods. 2 písm. e/ zákona o metrológii, tým, že v čase kontroly dňa 23. júna 2008 neviedla evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia, pričom ostatné časti rozhodnutia inšpektorátu ostali nezmenené. K zmene rozhodnutia pristúpil druhostupňový správny orgán na základe toho, že zistil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nebola uložená sankcia za porušenie § 19 ods. 1 písm. e/ zákona o metrológii, hoci bolo v konaní preukázané, že došlo k jeho porušeniu, keď v deň vykonania následného metrologického dozoru 23. júna 2008 žalobkyňa neviedla evidenciu používaných určených meradiel, za čo bolo voči nej začaté správne konanie. Rozhodnutie žalovaného je predmetom prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. v súdnom konaní.
Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o skutkové zistenia správnych orgánov, tieto považuje za dostatočne zistené a preukázané. Spornými však zostala jednak tá skutočnosť, či zmenou prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu žalovaným došlo k popretiu práv žalobkyne tým, že nemala možnosť sa vyjadriť k uvedeným skutočnostiam a bola jej tým pádom odňatá možnosť podať opravný prostriedok, a tiež výška uloženej pokuty.
Podľa názoru odvolacieho súdu sa krajský súd náležite vysporiadal so žalobnými námietkami, pričom dospel k správnemu právnemu záveru o potrebe 7
zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., s čím sa stotožňuje i odvolací súd. So záverom krajského súdu o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. z dôvodu takej vady v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, sa nestotožňuje, pretože zastáva názor, že zmenou rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalovaným nedošlo k zásahu do práv žalobkyne. Je zrejmé, že žalovaný doplnil výrok prvostupňového orgánu iba o jeden správny delikt – správny delikt podľa ust. § 36 ods. 1 písm. h) zákona o metrológii, ktorého skutková podstata spočívala v tom, že kontrolovaná osoba neviedla v čase kontroly dňa 23. júna 2008 evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia. Odvolacie konanie v správnom konaní je vybudované na apelačnom princípe, a teda druhostupňový správny orgán nie je viazaný závermi prvostupňového orgánu a samostatne hodnotí vec zo skutkovej ako aj právnej stránky. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa skúma druhostupňový správny orgán v celom rozsahu s dôrazom na preskúmanie jeho správnosti a zákonnosti. Z konštantnej judikatúry (rozhodnutie NS SR zo dňa 7.5.1997, sp. zn. 5 Sž 128/95) je zrejmé, že odvolací správny orgán v rámci odvolacieho konania nemôže rozhodovať o veci ako o novej, ktorá nebola predmetom rozhodovania správneho orgánu. V predmetnej veci je však zrejmé, že žalovaný tým, že zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu, nerozhodoval o novej veci, pretože, ako to vyplýva z administratívneho spisu, listom č. 3137/08/ZK bolo voči žalobkyni začaté správne konanie za porušenie ustanovení § 19 ods. 2 písm. a/ a e/ zákona o metrológii tým, že nepoužívala určené meradlo v prípade, v ktorom je jeho používanie ustanovené (8) a na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, neviedla evidenciu používaného určeného meradla s uvedením dátumov jeho overenia a neodstránila v určenej lehote nedostatky zistené pri metrologickom dozore zo dňa 28.5.2008 a uvedené v protokole P č. X.. Možnosť uplatňovať námietky a vyjadrovať sa k týmto správnym deliktom bola žalobkyni daná a tým, že žalovaný má zákonnú možnosť zmeniť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, jeho postup, ktorým zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia, nemožno považovať za rozporný so zákonom.
Odvolací súd sa však stotožnil so záverom krajského súdu o nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia považujúc rozhodnutie správneho orgánu v časti výšky uloženej pokuty za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Zákon o metrológii v ustanovení § 36 umožňuje správnemu orgánu uložiť za porušenie povinnosti ustanovenej zákonom sankciu - pokutu, ktorej horná hranica je stanovená zákonom. Zákon udáva iba rozpätie, v ktorom sa správny orgán môže pri ukladaní pokuty pohybovať, pritom je však nutné zohľadniť pri jej ukladaní zákonné kritériá - závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania, pričom musí odôvodniť, ako prihliadol na každé z týchto zákonných kritérií a vyhodnotiť ich vplyv na výšku ukladanej pokuty.
Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že stanovenie výšky pokuty za správny delikt je výsledkom správneho uváženia, pri ktorom súd v rámci prieskumu 8
prihliada iba na to, že či nevybočilo z medzí a hľadísk zákona, avšak v danej veci nie je postačujúce, že výška pokuty bola stanovená v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa, bez zaoberania sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad takej úvahy stanovuje, a preto súd práve v dôsledku nedostatku dôvodov pre určenie konkrétnej výšky pokuty nemohol posúdiť, či správna úvaha o výške pokuty nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
V predmetnej veci prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočne odôvodnil zákonné predpoklady, ktorých posúdenie si uloženie pokuty vyžaduje, a vyvodil záver, že výška uloženej pokuty je primeraná vzhľadom na dĺžku, spôsob, následky a závažnosť protiprávneho konania (ochrana spotrebiteľa – nepoužívanie určeného meradla v prípade, v ktorom je jeho používanie ustanovené zákonom o metrológii (§ 8) a bola uložená v zmysle ust. § 36 ods. 1 zákona o metrológii. Žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí zaoberal likvidačným charakterom uloženej pokuty tak, že skonštatoval, že tá bola uložená pri dolnej hranici zákonom ustanoveného rozpätia a prvostupňový správny orgán prihliadal pri jej uložení na zákonné predpoklady uvedené v ust. § 36 ods. 3 zákona o metrológii, pričom v rámci preskúmania nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie uloženej pokuty. Tým, že prvostupňový správny orgán sa dostatočne nevysporiadal vo svojom odôvodnení rozhodnutia so zákonnými predpokladmi uloženia pokuty uvedenými v § 36 ods. 3 zákona o metrológii, odôvodnenie žalovaného nepostačovalo na to, aby bolo rozhodnutie v uvedenej časti spôsobilé prieskumu. Prvostupňový správny orgán a ani žalovaný sa dostatočne so zákonnými kritériami uloženia pokuty vo svojich odôvodneniach nezaoberali, čím je rozhodnutie v predmetnej časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Odvolací súd zastáva názor, že pri zvažovaní výšky pokuty a jej následnom určení by mal správny orgán okrem zákonných predpokladov uvedených v ust. § 36 ods. 3 zákona o metrológii, prihliadať i na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. s požitím § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 vetu prvú O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a s požitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože nebol v tomto konaní úspešný a žalobkyni preto, že jej z dôvodu neúspešného odvolania žalovaného žiadne trovy nevznikli.
9
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 23. novembra 2011
JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth