Najvyšší súd  

6Sžo/242/2010

 

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy

Fúrovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. R. B., bytom B.B., 2/ V. Ž., bytom B.B. 3/ J. H.,

bytom B.B. 4/ D. B., bytom B.B., 5/ A. M., B.B., 6/ J. Š., bytom B.B., 7/ B. L., bytom B.B.,

zastúpení advokátom   JUDr. M. Š., CSc., Advokátska kancelária v Bratislave, N. proti

žalovanému: Katastrálny úrad v Trenčíne, M. R. Š. č. 20, Trenčín, za účasti: 1/ F. Ž.,

bytom B.B., 2/ D. B., bytom B.B., 3/ J. R., bytom B.B., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. Co 5/08, C 14/08, sp.zn. A/2008/4294 zo dňa 22. decembra 2008,  

o odvolaní žalobcov a F. Ž. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/10/2009 - 90

zo dňa 14. júla 2010, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne  

č. k. 11S/10/2009 - 90 zo dňa 14. júla 2010 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného  

zo dňa 22. decembra 2008, č.j. Co 5/08, C 14/08, A/2008/4294   z r u š u j e   a vec mu  

v r a c i a   na ďalšie konanie.

  Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v sume 66 € v lehote

troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk ich právneho zástupcu JUDr. M. Š., CSc..

O d ô v o d n e n i e :

  Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali

preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým žalovaný

správny orgán - Katastrálny úrad v Trenčíne potvrdil rozhodnutie Správy katastra  

v Bánovciach nad Bebravou č. C 14/08 zo dňa 4.11.2008. Konanie o žalobe žalobcu  

2/ zastavil. Právnemu zástupcovi žalobcov vrátil časť súdneho poplatku v sume 262,80 eur.

Žalobcom náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní

zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného, mal preukázané, že žalovaný

preskúmavaným rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Správy katastra Bánovce nad Bebravou   zo dňa 4.11.2008 č. C 14/08 v konaní o námietke, ktorú podali žalobcovia okrem žalobcu 2/,

proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v kat. úz. B., týkajúcej sa

neriešenia obecnej cesty za ich záhradami; v námietke žalobcovia uvádzali, že predmetná

cesta bola vytvorená zmluvami z roku 1946 a 1947 na parc. č. X.X. a X.X., ktoré zakúpili od

pôvodných vlastníkov M. B. a manželky E.; prvostupňový správny orgán v odôvodnení

rozhodnutia konštatoval, že pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení, že

v geometrickom pláne z r. 1949 sú vytvorené parc. č. X.X. a X.X. a boli zapísané do vl. č. X.

pod č.d. 251/51, ale parc. č. X.X. bola neskôr menená; v reštitučnom konaní pozemkový úrad

vydal nehnuteľnosti právnym nástupcom pôvodných vlastníkov, ktorí nehnuteľnosti previedli

na iné osoby a v súčasnosti na parc. č. X.X. a X.X. sú zobrazené parc. č. X. a X. a parc. č. X.,

ktorá je evidovaná, ale v kat. úz. M. a sú vedené na LV a z tohto dôvodu nie sú ani

predmetom konania ROEP (§ 1 ods. 2 zák. č. 180/95 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon“); správny orgán ďalej zistil, že v pozemkovej knihe nie je pri parc. č. X.X. a X.X.

zapísané vecné bremeno – právo prechodu cez tieto pozemky v prospech vlastníkov parc.  

č. X.X.X. až X.X.X., ani vo vložkách, kde sú zapísané parc. č. X.X.X. až X.X.X.;

vychádzajúc z tohto zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán s prihliadnutím

na negatívne stanovisko komisie, námietke nevyhovel; žalobcovia sa proti prvostupňovému

rozhodnutiu odvolali; žalovaný v odvolacom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keď

zistil, že z parc. č.X.X. boli geometrickým plánom 7.7.1949 vytvorené stavebné pozemky

označené pod č. X.X.X. až X.X.X. a na základe kúpnych zmlúv z r. 1949 boli zapísané do

pozemnoknižnej vl. č. X. až X., zmena bola vyznačená aj vo vl. č. X., kde bola pôvodne parc.

č. X.X. zapísaná, pričom tam nie je zapísané žiadne vecné bremeno, ani že sa má zriadiť

okolo novovytvorených parciel, ďalej zistil, že parc. č. X.X. a X.X. boli vytvorené až

geometrickým plánom z 24.11.1949 a zapísané do vl. č. X. až v r. 1951 (B24) a ani tam nie je

zápis o práve prechodu; žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že v tom období

za správnosť zápisu zodpovedali súdy a správne orgány teraz správnosť zápisu nemôžu

posudzovať, ako aj, že parc. č. X.X. a X.X. sa nestali obecnými cestami, boli v súkromnom

vlastníctve do r. 1961 a v roku 1997 v reštitučnom konaní boli aj s ďalšími parcelami

vedenými vo vl. č. X. vrátené oprávnenej osobe.

Z administratívneho spisu krajský súd ďalej zistil, že žalobcovia v námietke proti

návrhu ROEP vychádzali z obsahu kúpnych zmlúv z roku 1946 a 1947, ktorými ich právni

predchodcovia odkúpili časti parc. č. X. zapísanej vo vl. č. X. pre kat. úz. D. vo výmere 600

štvorcových siah, novovytvorené parcely nemali čísla, keďže išlo len   o „dočasné“ zmluvy,

v bode 11. uvedených kúpnych zmlúv sa uvádza, že ide o kúpu stavebného pozemku s tým, že

z parcely predávajúcich (M. B. a manželka E.) v kat. úz. D. v hone S. z parc. č. X. od susedov

Š. P. a manž. pri pajte pre vchod bol ponechaný 10 m voľný priestor a tento bod 11. v kúpnej

zmluve žalobcovia považujú za zriadenie vecného bremena – práva prechodu, keďže od kúpy

pozemkov tento priestor, situovaný za záhradami ich rodinných domov, všetci užívali ako

cestu na prístup k záhradám bez rušenia a tento stav bol rešpektovaný všetkými až doposiaľ.

Krajský súd konštatoval, že vecné bremeno nebolo zapísané v pozemkovej knihe ani

v evidencii nehnuteľností v katastri a žalobca 1/ nepredložil relevantný dôkaz na svoje

tvrdenie, že o tom rozhodoval v roku 1948 Ľudový súd v Bánovciach nad Bebravou. Poukázal

na to, že v roku 1997 došlo v reštitučnom konaní k vydaniu nehnuteľností susediacich

s pozemkami žalobcov, ktorí neboli účastníkmi reštitučného konania a nevedeli o rozsahu

reštitúcií a v podstate až po vydaní územného rozhodnutia č. Výst. 3622/7852/2008 zo dňa

14.1.2009 sa dozvedeli o umiestnení nových rodinných domov a z toho usudzujú, že noví

vlastníci pozemkov nebudú rešpektovať priestor o šírke 10 m ako cestu, čím sú dotknuté ich

záujmy.

  Krajský súd po preskúmaní dospel k záveru, že vo veci bol dostatočne zistený

skutkový stav a vyvodený aj správny právny záver, keď správne orgány pri posudzovaní

námietky žalobcov vychádzali z ust. § 1 ods. 2 zákona, podľa ktorého predmetom konania  

sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované

alebo sú evidované neúplné v súbore geodetických informácií a v súbore popisných

informácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, pretože ani účastník F. Ž. nepreukázal,

že vecné bremeno bolo zapísané v evidencii nehnuteľností, s poukazom na to, že v danom

prípade parc. č X.X. a X.X., v súčasnosti parc. č. X. až X. (resp. ich súčasti) sú evidované na

listoch vlastníctva pre fyzické osoby a vlastníctvo na LV je uzavreté ako celok, a preto neboli

predmetom konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim

v zmysle zákona. Krajský súd námietku žalobcov v správnom konaní považoval za právne

irelevantnú a jej zamietnutie správnymi orgánmi za dôvodné, z ktorých dôvodov žalobu

zamietol.

  Krajský súd záverom poukázal na to, že žalobcovia sa môžu svojho práva domáhať len

v občianskoprávnom konaní.

  Konanie voči žalobcovi 2/ krajský súd zastavil z dôvodu, že žalobca 2/ nebol

oprávnený podať žalobu, keďže nebol účastníkom ani opomenutým účastníkom správneho

konania (§ 250d ods. 3 O.s.p.).

  Podľa § 11 ods. 2, 3 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov krajský súd

vrátil žalobcom časť poplatku, keďže bol zaplatený vo vyššej sume, než sa mal platiť, ale

krátený o 1 % t.j. 262,80 eur (331,50 – 66 = 265,50 – 2,655 = 262,80 eur), keď na základe

výzvy súdu na zaplatenie súdneho poplatku v sume 66 eur zaplatili 331,50 eur.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p..

Žalobcom náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nemali úspech.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa odvolali žalobcovia. Žiadali, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

alternatívne žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobe

v celom rozsahu vyhovel.

Nestotožnili sa s právnym názorom súdu prvého stupňa a trvali na tom, že dôvody,

tak, ako boli uvedené v žalobnom návrhu, sú reálne. Poukázali na to, že žalobu zdôvodnili

obsahom kúpnych zmlúv z rokov 1946 a 1947, ktoré uzatvorili ich právni predchodcovia  

a na základe týchto kúpnych zmlúv vstúpili do nikým nerušenej držby v dobrej viere, zaplatili

kúpnu cenu, boli dobromyseľní a verili, že predávajúci majú usporiadané právne vzťahy, keď

do uzatvorených kúpnych zmlúv právni predchodcovia žalobcov v katastrálnych konaniach

určili, že predmetom kúpy je aj právo prechodu, ktoré všetci rešpektovali. Naďalej trvali  

na tom právnom názore, že správne orgány nepostupovali správne a vo veci nezistili skutkový

stav od roku 1946, nezaoberali sa reálnou držbou, ktorá nebola nikým rušená. Namietali, že

vydanie predmetných pozemkov v reštitučnom konaní nebolo v súlade so zákonom, keď

v reštitučnom konaní nebolo zistené, či ide skutočne o oprávnenú osobu, napadnuté

rozhodnutie nepodpísal štatutárny orgán a vo veci nebolo rozhodnuté bez prieťahov.

Považovali rozhodnutie za nezákonné, i keď správny orgán mal preukázané, že nehnuteľnosť

slúžila na prechod k iným nehnuteľnostiam, že nemala povahu cesty a vlastníctvo k nej bolo

súkromné až do roku 1961.

Vyslovili názor, že ani súd prvého stupňa sa adekvátne nevysporiadal s dôvodmi ich

žaloby a z uvedeného dôvodu nesprávne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci. Dôvodili, že

nesprávnosť zápisu nemôže byť na ťarchu žalobcov, ktorých právni predchodcovia na zápis

zmeny vlastníckeho práva predložili kúpne zmluvy z rokov 1946 a správny orgán nemusí

kontrolovať správnosť zápisu, ale vydaniu rozhodnutia by malo predchádzať úplné a reálne

zistenie skutkového stavu veci a overenie si reálnej držby.

Súčasne uviedli, že nie sú toho názoru, že súd prvého stupňa sa úplne a správne

vyrovnal s procesným pochybením, pre ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

sp. zn. 1Sžo 246/09 zo dňa 10.3.2010 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie.

  Proti uvedenému rozsudku krajského súdu súčasne podal odvolanie F. Ž.. V dôvodoch

odvolania uviedol chronologický vývoj skutkových okolností viažucich sa k vzniku vecného

práva prechodu od roku 1946 na základe kúpnopredajných zmlúv, ktoré uzavreli právni

predchodcovia účastníkov správneho konania ako kupujúci a M. B. a manž. E. ako

predávajúci. Dôvodil, že právo prechodu, ktoré bolo zriadené uvedenými kúpnopredajnými

zmluvami, bolo užívané viac ako 60 rokov nikým nerušené, z ktorého dôvodu by žalobu na

súd mali podať tí, ktorí vznik ich práva prechodu popierajú. Vzhľadom k tomu, že správne

orgány oboch stupňov v konaní o návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov

nerešpektovali existenciu ich práva prechodu a tento do návrhu registra nevyznačili napriek

ich námietkam proti návrhu registra, považoval rozhodnutia správnych orgánov  

za nezákonné. Posudzujúc odvolanie podľa obsahu v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení  

s § 41 ods. 2 odvolateľ sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zruší a vec mu vráti

na ďalšie konanie s právnym názorom, že námietky účastníkov správneho konania boli

dôvodné a teda bude povinnosťou správnych orgánov do návrhu registra existenciu

predmetného práva prechodu zapísať.  

Žalovaný správny orgán sa na odvolania nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení

s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených

v odvolaniach (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa

ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky  

pre zamietnutie žaloby.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného

správneho orgánu, ktorým žalovaný zamietol odvolania účastníkov správneho konania proti

rozhodnutiu Správy katastra Bánovce nad Bebravou   v konaní o námietkach, ktoré podali

proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v kat. úz. B. z dôvodu

nezapísania práva prechodu, a preto odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal

rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci

odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako aj

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe

a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého

rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.  

  Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného

správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný s konečnou platnosťou v rámci konania

o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v katastrálnom území B.

nevyhovel námietke účastníkov správneho konania.

Účelom zákona č. 180/1995 Z.z. je v konaní o obnove evidencie niektorých

pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "konanie") zistiť dostupné údaje  

o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register

obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len "register"). Predmetom konania sú pozemky

vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou (§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov - ďalej len „katastrálny zákon“), ktoré

nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore

geodetických informácií a v súbore popisných informácií (§ 8 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 78

ods. 1 katastrálneho zákona) (ďalej len "pozemok"), ak v tomto zákone nie je ustanovené

inak. Katastrálny úrad [§ 3 ods. 2 písm. a)] vyberie na konanie určený operát (napríklad § 8

katastrálneho zákona) (§ 1 ods. 1, 2, 3 zákona).  

Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. a/, b/, c/ zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán zriaďuje  

pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len

"komisia") (zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov).

Komisia spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi konania pri príprave  

a pri organizačnom zabezpečení zostavenia registra, zabezpečuje a zhromažďuje

podklady potrebné na zostavenie registra a na rozhodnutie správneho orgánu podľa  

§ 11 a 12, plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení

neskorších predpisov – ďalej len „správny poriadok“), ak nie je v tomto zákone ustanovené

inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy (katastrálny zákon).

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z.z. podklady potrebné na zostavenie

registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými

spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych

archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných

dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Správny orgán zabezpečí zostavenie

návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov.

Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje.

Podľa § 7 ods. 1 až 7 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán uverejní návrh registra

počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením

o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi,

ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa

pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe 13) spolu  

s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí

účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10   ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie

je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo

správcovi výpis z návrhu registra.

Námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa

a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje,

b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania,

ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú

známe.

Námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho

práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi

pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu  

na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné

súdom.

Na námietky podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 a na námietky, ktoré

neobsahujú odôvodnenie, komisia neprihliadne. Komisia o tejto skutočnosti písomne

informuje toho, kto námietku podal.

Schválený register je verejná listina, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje

registra do katastra nehnuteľností (§ 34 zákona Národnej rady Slovenskej republiky  

č. 162/1995 Z.z. v platnom znení). Na základe oznámenia správa katastra najviac 90 dní  

pred schválením registra nevykonáva zápisy vlastníckych a iných práv do katastra

nehnuteľností k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Uvedené sa nevzťahuje na zápis

záložného práva a vecného bremena k týmto pozemkom. Správa katastra po uplynutí tejto

lehoty zapíše zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny do katastra nehnuteľností až  

po identifikácii podľa zapísaného registra. Identifikáciu vykoná správa katastra z úradnej

povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny a spolu  

s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom konania o zápise práv k nehnuteľnostiam

(§ 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z.) a tým osobám, ktorých

právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté.

Ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré

sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne  

o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa

nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov  

od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

Konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemožno začať, ak došlo k prevodu

alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Tým nie je dotknuté právo na začatie

konania podľa osobitného predpisu (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 11 ods. 1 až 11 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán na návrh účastníka

konania (ďalej len "navrhovateľ") rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo

k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom

konania je aj dedič oprávneného držiteľa.

Správny orgán v rozhodnutí podľa odseku 1 uvedie deň, ktorým navrhovateľ

nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním.

  Návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 možno podať len na účely konania  

a najneskôr s podaním námietok (§ 7 ods. 2).

Návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydržania ustanovených

osobitným predpisom (§ 134 Občianskeho zákonníka), pričom a) navrhovateľ si môže

započítať aj čas pred účinnosťou osobitného predpisu (zákon č. 509/1991 Zb., ktorým sa

mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník.), b) prekážkou vydržania podľa tohto zákona

nie je, ak pozemok bol v užívaní poľnohospodárskej organizácie alebo lesnej organizácie podľa skorších predpisov alebo ak je pozemok v čase podania návrhu v nájme (§ 22 zákona  

č. 229/1991 Zb.).

Navrhovateľ pripojí k návrhu dôkazy, ktoré má k dispozícii, alebo označí iné dôkazy,

ktoré sú mu známe.

Komisia posúdi návrh rovnako, ako ustanovuje § 7 ods. 3; so svojím stanoviskom  

a s priloženými dôkazmi predloží návrhy správnemu orgánu na rozhodnutie.

Pri rozhodovaní podľa odseku 1 sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu (§ 16

ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.).

Správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1, ak a) nie sú

splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa tohto zákona, b) si

vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak vlastnícke právo  

k pozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu (Napríklad § 80 písm. c/

Občianskeho súdneho poriadku, § 9 zákona č. 229/1991 Zb.).

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 nemožno podať opravný prostriedok. Toto

rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu (§ 247 až 250k Občianskeho

súdneho poriadku).

Rozhodnutie podľa odseku 8 je konečné. Tým nie je dotknuté právo navrhovateľa

domáhať sa určenia vlastníctva na súde podľa osobitného predpisu (§ 80 písm. c/

Občianskeho súdneho poriadku).

Nadobudnutie vlastníctva vydržaním na základe rozhodnutia vydaného podľa odseku

1 sa zapíše do registra. Tým nie je dotknuté právo iných osôb domáhať sa určenia vlastníctva

na súde.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci

nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci nezistili náležite skutkový

stav a zo skutkových okolností nevyvodili správny právny záver, a preto rozhodnutie

žalovaného správneho orgánu nie je možné považovať za súladne so zákonom, z ktorých

dôvodov neboli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby podľa § 250j ods. 1

O.s.p. súdom prvého stupňa.    

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že konanie o obnove evidencie

niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim je technicky a právne zložitý proces,

ktorý pozostáva z dvoch samostatných konaní, ktoré sú technicky a právne podmienené,

a to z konania o zostavenie návrhu registra a z konania o schválenie registra. Komisia

v konaní o zostavenie návrhu registra o obnove evidencie pozemkov vypracuje návrh registra

na základe údajov zistených podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., teda z údajov

poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými

osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi

konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci

a ďalších podkladov, pričom priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje.

Proti tomuto návrhu je prípustné podať v zákonnej lehote námietky a v rovnakej lehote

ako námietky je možné podať návrh na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva k pozemku

vydržaním. Námietky ako aj návrh na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva vydržaním

posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli

námietkou alebo návrhom dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených  

s miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu  

na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach ako i o návrhu je preskúmateľné súdom.

Ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú  

v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne  

o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov  

od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Konanie o zmene údajov registra podľa

odseku 6 nemožno začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú

osobu. Tým nie je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu (§ 80  

písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku).

V citovanej právnej norme ustanovenej v § 7 v spojení s § 3 ods. 2 písm. a/

uvedeného zákona zákonodarca zveruje do právomoci katastrálneho úradu rozhodovať

o námietkach voči návrhu registra, pričom v tejto právnej norme ustanovuje podmienky

a postup správneho orgánu v konaní o námietke oprávnenej osoby, z čoho vyplýva, že

povinnosťou správneho orgánu je posudzovať splnenie zákonných podmienok  

pre rozhodnutie a za tým účelom vykonať dokazovanie a zistiť skutočný stav veci

v súlade s ustanoveniami správneho poriadku. Obdobnou právnou úpravou

ustanovenou v právnej norme § 11 zákona č. 180/1995 Zb. zákonodarca zveruje  

do právomoci správneho orgánu rozhodovať o návrhu navrhovateľa na potvrdenie

nadobudnutia vlastníctva k pozemku vydržaním.

  Odvolací súd v danej veci z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť

ktorého tvoril administratívny spis zistil, že Správa katastra v Bánovciach nad Bebravou

rozhodnutím zo dňa 4.11.2008 č. C 14/2008 o námietke účastníkov konania – Ing. R. B., J.

H., D. B., A. M., J. Š., F.. Ž., B. L., D. B. a J. R., proti návrhu registra obnovenej evidencie

pozemkov, týkajúcej sa neevidovania a neriešenia obecnej cesty, ktorá bola za záhradami

a ktorá je evidovaná v bode 11 kúpnych zmlúv z roku 1946, rozhodla tak, že námietke

namietajúcich nevyhovuje a údaje v návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov zostávajú

nezmenené; na základe odvolania namietajúcich proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového

správneho orgánu žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 22.12.2008 č.j. Co 5/08,  

C 14/08, sp. zn. A/2008/4294 (rozhodnutie napadnuté žalobou), potvrdil rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie namietajúcich zamietol. Žalovaný v odôvodnení

uvedeného rozhodnutia konštatoval, že z pkn. parc. č. X.X. boli geom. plánom zo dňa 7. júla

1949 vytvorené stavebné pozemky označené parc. č. X.X.X., X.X.3, X.X.4, X.X.5, X.X.6,

X./l7, X.X.8 a X.X.X., podľa kúpnych zmlúv čd. 1901/49 boli novovytvorené pozemky

zapísané do pkn. vl. č. X. až X., v pkn. vl. č. X. bola zmena vyznačená pod B19, pričom pri

tomto zápise nie je poznačené žiadne právo prechodu, a ani nie je poznačené, že sa zriaďuje

na parcele vecné bremeno a ani to, že sa má okolo novovytvorených parciel vytvoriť poľná

cesta; ďalej uviedol, že čo sa týka parc. č. X.X. a X.X., tie vznikli až podľa geom. plánu  

č. j. 41/1949 zo dňa 24.11.1949, zápis v pkn. vložke č. X. sa uskutočnil v roku 1951 ako  

čd. 251/51 pod B24, k zmene vlastníctva nedošlo a stále boli vo vlastníctve manž. B., pričom

ani pri tomto zápise nie je poznačené na novovzniknutých parcelách právo prechodu pre iných

vlastníkov a súčasne pri svojom rozhodovaní vychádzal   zo skutkového zistenia, že v roku

1997 bolo k pôvodným parcelám vedeným v pkn. vl. č. X. prinavrátené vlastníctvo v celosti

podľa zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov oprávnenej osobe G. H.,

podkladom k rozhodnutiam Okresného úradu – odboru pozemkového poľnohospodárstva

a lesného hospodárstva zn. PPL-6/96 rešt./Žo boli geometrické plány č. 31321704-262-219-

95 a č. 31321704-236-171-96 s poukazom na to, že podľa zák.   č. 162/1995 Z.z. o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)

v znení neskorších predpisov sú rozhodnutia štátnych orgánov verejné listiny, ktoré sa

zapisujú do katastra nehnuteľností záznamom. Ďalej žalovaný uviedol, že následne došlo

k rozdeleniu parciel na základe geometrického plánu a k ich postupnému odpredaju novým vlastníkom. Podľa názoru žalovaného, keďže na daných parcelách sú založené listy

vlastníctva, tieto nie sú podľa zákona č. 180/1995 Z.z. predmetom konania.  

Ďalej odvolací súd z administratívneho spisu zistil, že účastníci správneho konania

s podaním námietok súčasne ako prílohu predložili kúpne zmluvy z roku 1946, ktoré uzavreli

ich právni predchodcovia ako kupujúci a M. B. a manž. E. ako predávajúci; z predložených

zmlúv vyplýva, že zmluvné strany ich uzavreli ako dočasné zmluvy a ich predmetom bolo

dojednanie zmluvných strán o uzatvorení definitívnych zmlúv o prevode vlastníctva  

k pozemkom vytvorených z pôvodnej pozemnoknižnej parc. č. X. kat. úz. D. zapísanej v pk.

vl. č. X., súčasťou týchto zmlúv bol zmluvnými stranami dojednaný prechod

k novovytvoreným pozemkom; k uzavretiu definitívnych zmlúv zmluvnými stranami nikdy

nedošlo a budúci nadobúdatelia (právni predchodcovia účastníkov konania) podľa

predmetných zmlúv nadobudli vlastníctvo k novovytvoreným pozemkom z pkn. parc. č. X.

titulom vydržania na základe zápisnice spísanej komisiou Okresného súdu v Bánovciach  

nad Bebravou dňa 24.11.1949, ktorá bola zapísaná v pozemkovej knihe   pod Čd 1901/49  

vo vl. č. X. až X., pričom z obsahu uvedenej zápisnice vyplýva, že predmetom konania

komisie bola len úprava vlastníckeho práva k novovytvoreným pozemkom podľa

geometrického plánu zo 7.7.1949, pričom predmetom tohto konania nebolo riešenie a úprava,

ktorá by sa týkala aj práva prechodu, dojednaného účastníkmi zmluvných strán v uvedených

v kúpnych zmluvách z roku 1946; zápis práva prechodu v prospech vlastníkov

novovytvorených pozemkov z parc. č. X. (právnych predchodcov účastníkov konania)  

do pozemkovej knihy sa nikdy nevykonal, napriek tomu podľa tvrdení účastníkov konania,

vlastníci novovytvorených pozemkov právo prechodu užívali tak, ako bolo dojednané

v zmluvách z roku 1946 v dobrej viere, že im prináleží.

  Odvolací súd súčasne z administratívneho spisu zistil, že účastníci konania v konaní  

o námietkach podaných proti návrhu registra na obnovu evidencie pozemkov začatého  

na základe ich podania zo dňa 18.2.2008 na Správu katastra v Bánovciach nad Bebravou  

sa domáhali zachovania cesty, ktorá sa užívala na základe dojednania práva prechodu

uvedeného v predmetných zmluvách z roku 1946.

Odvolací súd na základe skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne

orgány doposiaľ nevenovali dostatočnú pozornosť k podaniu účastníkov konania z 18.2.2008,

keďže z obsahu tohto podania, posudzujúc ho v spojení s prednesmi účastníkov v konaní,

vyplýva, že účastníci sa domáhajú zaevidovania predmetnej cesty do návrhu registra práve

z dôvodu, že táto bola vo forme prechodu dojednaná zmluvne v roku 1946, ich právni

predchodcovia za ňu zaplatili a užívali ju mnoho rokov v dobrej viere, že im dojednaný

prechod patrí. Z uvedeného teda vyplýva záver, že účastníci i keď podanie označili ako

námietky, z jeho obsahu vyplýva, že sa domáhajú potvrdenia (určenia) práva prechodu podľa

dojednania v zmluvách z roku 1946 titulom vydržania (držby). Z uvedeného dôvodu bolo

povinnosťou správneho orgánu postupovať pri prejednaní takéhoto návrhu v zmysle § 11

zákona č. 180/1995 Z.z..  

Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného správneho orgánu, že vzhľadom

k tomu, že k pozemkom, ktorých sa týka právo prechodu, sú založené listy vlastníctva, tieto

nie sú predmetom konania podľa zákona č. 180/1995 Z.z.. Vychádzajúc z účelu zákona  

č. 180/1995 Z.z. predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi

vzťahmi alebo držbou (§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995

Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení

neskorších predpisov - ďalej len „katastrálny zákon“), ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií  

a v súbore popisných informácií (§ 8 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona)

(ďalej len "pozemok"), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Zo skutkových zistení

v danej veci vyplýva, že účastníci správneho konania sa domáhajú zaevidovania cesty, ktorá

bola v minulosti zriadená vo forme práva prechodu zmluvne dojednaného v roku 1946  

a od uvedenej doby v takejto forme aj užívaná doposiaľ, pričom do pozemkovej knihy

a neskôr do evidencie nehnuteľností nebola zapísaná, teda ide o zápis k pozemku, ku ktorému

je evidencia v katastri nehnuteľností neúplná. Z uvedeného je teda zrejmé, že predmetom

konania v danej veci je zápis k pozemku na základe držby, ktorý nebol evidovaný

v pozemkovej knihe a ani neskôr v evidencii nehnuteľností, a preto žiadosť účastníkov

konania sa týka pozemkov, ku ktorým vecnoprávne vzťahy sú evidované neúplne podľa

osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (§ 8

ods. 1 písm. a/ a b/ a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona). Správne orgány oboch stupňov teda

postupovali v rozpore s účelom zákona č. 180/1995 Z.z..

  Pokiaľ žalobcovia namietali, že vydanie predmetných pozemkov v reštitučnom konaní

nebolo v súlade so zákonom, keď v reštitučnom konaní nebolo zistené, či ide skutočne

o oprávnenú osobu, napadnuté rozhodnutie nepodpísal štatutárny orgán a vo veci nebolo

rozhodnuté bez prieťahov, odvolací súd ich námietku nepovažoval za dôvodnú. Rozhodnutie

pozemkového úradu o reštitučnom nároku oprávnenej osoby je pre správny orgán v danej veci

záväzné podľa § 40 ods. 1 správneho poriadku. Žalobcovia majú právo ochrany sa domáhať

v inom konaní.

  Odvolací súd neprihliadol ani na námietku zástupcu žalobcov, že súd prvého stupňa

neodstránil procesné pochybenie vytýkané v uznesení Najvyššieho súdu č.k. 1 Sžo 246/09

z 10.3.2010. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že súd prvého stupňa

predchádzajúcim rozsudkom rozhodol aj o nároku F. Ž., D. B. a J. R., ktorí žalobu proti

žalovanému správnemu orgánu na preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia nepodali,

keďže neudelili advokátovi JUDr. M. Š., CSc., plnomocenstvo, aby aj v ich mene podal

predmetnú žalobu a zastupoval ich v preskúmavacom konaní súdu v zmysle § 246c ods. 1

O.s.p. v spojení s § 24 a § 25. Pokiaľ teda advokát JUDr. M. Š. CSc. podal žalobu na krajský

súd aj v ich mene, konal za iného bez plnomocenstva podľa § 33 ods. 2 OZ, keďže F. Ž., D.

B.   a J. R. právny úkon, ktorý vykonal v ich mene, ani dodatočne neschválili, ktoré

pochybenie právny zástupca žalobcov neodstránil ani na výzvu súdu prvého stupňa v ďalšom

konaní. Uvedené fyzické osoby nebolo možné považovať za účastníkov preskúmavacieho

konania na strane žalobcov od počiatku. Vzhľadom k tomu, že boli však v danej veci

účastníkmi správneho konania, súd prvého stupňa správne postupoval, keď ich pribral  

do konania uznesením č.k. 11S 10/2009-72 zo dňa 3. mája 2010 podľa § 250 ods. 1 O.s.p..

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ Krajský súd v Trenčíne žalobu zamietol, odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že preskúmavané

rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

  O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení  

s § 246c ods. 1 veta prvá a § 250k ods. 1. Žalobcom vzniklo právo na náhradu trov konania,

pretože boli úspešní. Odvolací súd im priznal náhradu trov tohto konania, ktoré vyplývali  

zo spisu (§ 246c ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.) a to náhradu za zaplatený súdny

poplatok za žalobu v sume 66 €. Nepriznal im náhradu trov, ktoré im vznikli právnym

zastúpením, keďže ich právny zástupca náhradu trov konania síce uplatnil v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, avšak ich výšku v odvolaní a ani dodatočne v zákone určenej

lehote nevyčíslil postupom podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p..

Odvolací súd záverom poznamenáva, že z predloženého spisu krajského súdu vyplýva,

že F. Ž. sa súčasne odvolal proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bol zaviazaný zaplatiť

súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku krajského súdu. Súd prvého stupňa

v predkladacej správe, ktorou predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie len o odvolaní

proti rozsudku, súčasne uviedol, že odvolanie na str. 125 je podané oneskorene. Odvolací súd

nemohol o uvedenom odvolaní rozhodnúť z dôvodov, že z odvolania vôbec nie je zrejmé, čo

odvolateľ namieta a z akého dôvodu, či súdny poplatok nemôže zaplatiť z majetkových resp.

sociálnych dôvodov a súčasne, že nebolo možné posúdiť včasnosť alebo oneskorenosť

podania tohto odvolania, keď k odvolaniu nebola pripojená poštová obálka a ani z prezenčnej

pečiatky súdu nevyplývala skutočnosť, či odvolateľ podal odvolanie osobne v podateľni súdu.

Bude povinnosťou súdu odstrániť nedostatky brániace jeho vybaveniu a následne vec

opätovne predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie, pokiaľ nedôjde k vybaveniu inak.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 20. júla 2011

  JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth