Najvyšší súd
6Sžo/242/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy
Fúrovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. R. B., bytom B.B., 2/ V. Ž., bytom B.B. 3/ J. H.,
bytom B.B. 4/ D. B., bytom B.B., 5/ A. M., B.B., 6/ J. Š., bytom B.B., 7/ B. L., bytom B.B.,
zastúpení advokátom JUDr. M. Š., CSc., Advokátska kancelária v Bratislave, N. proti
žalovanému: Katastrálny úrad v Trenčíne, M. R. Š. č. 20, Trenčín, za účasti: 1/ F. Ž.,
bytom B.B., 2/ D. B., bytom B.B., 3/ J. R., bytom B.B., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. Co 5/08, C 14/08, sp.zn. A/2008/4294 zo dňa 22. decembra 2008,
o odvolaní žalobcov a F. Ž. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/10/2009 - 90
zo dňa 14. júla 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 11S/10/2009 - 90 zo dňa 14. júla 2010 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného
zo dňa 22. decembra 2008, č.j. Co 5/08, C 14/08, A/2008/4294 z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v sume 66 € v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk ich právneho zástupcu JUDr. M. Š., CSc..
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali
preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým žalovaný
správny orgán - Katastrálny úrad v Trenčíne potvrdil rozhodnutie Správy katastra
v Bánovciach nad Bebravou č. C 14/08 zo dňa 4.11.2008. Konanie o žalobe žalobcu
2/ zastavil. Právnemu zástupcovi žalobcov vrátil časť súdneho poplatku v sume 262,80 eur.
Žalobcom náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného, mal preukázané, že žalovaný
preskúmavaným rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Správy katastra Bánovce nad Bebravou zo dňa 4.11.2008 č. C 14/08 v konaní o námietke, ktorú podali žalobcovia okrem žalobcu 2/,
proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v kat. úz. B., týkajúcej sa
neriešenia obecnej cesty za ich záhradami; v námietke žalobcovia uvádzali, že predmetná
cesta bola vytvorená zmluvami z roku 1946 a 1947 na parc. č. X.X. a X.X., ktoré zakúpili od
pôvodných vlastníkov M. B. a manželky E.; prvostupňový správny orgán v odôvodnení
rozhodnutia konštatoval, že pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení, že
v geometrickom pláne z r. 1949 sú vytvorené parc. č. X.X. a X.X. a boli zapísané do vl. č. X.
pod č.d. 251/51, ale parc. č. X.X. bola neskôr menená; v reštitučnom konaní pozemkový úrad
vydal nehnuteľnosti právnym nástupcom pôvodných vlastníkov, ktorí nehnuteľnosti previedli
na iné osoby a v súčasnosti na parc. č. X.X. a X.X. sú zobrazené parc. č. X. a X. a parc. č. X.,
ktorá je evidovaná, ale v kat. úz. M. a sú vedené na LV a z tohto dôvodu nie sú ani
predmetom konania ROEP (§ 1 ods. 2 zák. č. 180/95 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon“); správny orgán ďalej zistil, že v pozemkovej knihe nie je pri parc. č. X.X. a X.X.
zapísané vecné bremeno – právo prechodu cez tieto pozemky v prospech vlastníkov parc.
č. X.X.X. až X.X.X., ani vo vložkách, kde sú zapísané parc. č. X.X.X. až X.X.X.;
vychádzajúc z tohto zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán s prihliadnutím
na negatívne stanovisko komisie, námietke nevyhovel; žalobcovia sa proti prvostupňovému
rozhodnutiu odvolali; žalovaný v odvolacom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keď
zistil, že z parc. č.X.X. boli geometrickým plánom 7.7.1949 vytvorené stavebné pozemky
označené pod č. X.X.X. až X.X.X. a na základe kúpnych zmlúv z r. 1949 boli zapísané do
pozemnoknižnej vl. č. X. až X., zmena bola vyznačená aj vo vl. č. X., kde bola pôvodne parc.
č. X.X. zapísaná, pričom tam nie je zapísané žiadne vecné bremeno, ani že sa má zriadiť
okolo novovytvorených parciel, ďalej zistil, že parc. č. X.X. a X.X. boli vytvorené až
geometrickým plánom z 24.11.1949 a zapísané do vl. č. X. až v r. 1951 (B24) a ani tam nie je
zápis o práve prechodu; žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že v tom období
za správnosť zápisu zodpovedali súdy a správne orgány teraz správnosť zápisu nemôžu
posudzovať, ako aj, že parc. č. X.X. a X.X. sa nestali obecnými cestami, boli v súkromnom
vlastníctve do r. 1961 a v roku 1997 v reštitučnom konaní boli aj s ďalšími parcelami
vedenými vo vl. č. X. vrátené oprávnenej osobe.
Z administratívneho spisu krajský súd ďalej zistil, že žalobcovia v námietke proti
návrhu ROEP vychádzali z obsahu kúpnych zmlúv z roku 1946 a 1947, ktorými ich právni
predchodcovia odkúpili časti parc. č. X. zapísanej vo vl. č. X. pre kat. úz. D. vo výmere 600
štvorcových siah, novovytvorené parcely nemali čísla, keďže išlo len o „dočasné“ zmluvy,
v bode 11. uvedených kúpnych zmlúv sa uvádza, že ide o kúpu stavebného pozemku s tým, že
z parcely predávajúcich (M. B. a manželka E.) v kat. úz. D. v hone S. z parc. č. X. od susedov
Š. P. a manž. pri pajte pre vchod bol ponechaný 10 m voľný priestor a tento bod 11. v kúpnej
zmluve žalobcovia považujú za zriadenie vecného bremena – práva prechodu, keďže od kúpy
pozemkov tento priestor, situovaný za záhradami ich rodinných domov, všetci užívali ako
cestu na prístup k záhradám bez rušenia a tento stav bol rešpektovaný všetkými až doposiaľ.
Krajský súd konštatoval, že vecné bremeno nebolo zapísané v pozemkovej knihe ani
v evidencii nehnuteľností v katastri a žalobca 1/ nepredložil relevantný dôkaz na svoje
tvrdenie, že o tom rozhodoval v roku 1948 Ľudový súd v Bánovciach nad Bebravou. Poukázal
na to, že v roku 1997 došlo v reštitučnom konaní k vydaniu nehnuteľností susediacich
s pozemkami žalobcov, ktorí neboli účastníkmi reštitučného konania a nevedeli o rozsahu
reštitúcií a v podstate až po vydaní územného rozhodnutia č. Výst. 3622/7852/2008 zo dňa
14.1.2009 sa dozvedeli o umiestnení nových rodinných domov a z toho usudzujú, že noví
vlastníci pozemkov nebudú rešpektovať priestor o šírke 10 m ako cestu, čím sú dotknuté ich
záujmy.
Krajský súd po preskúmaní dospel k záveru, že vo veci bol dostatočne zistený
skutkový stav a vyvodený aj správny právny záver, keď správne orgány pri posudzovaní
námietky žalobcov vychádzali z ust. § 1 ods. 2 zákona, podľa ktorého predmetom konania
sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované
alebo sú evidované neúplné v súbore geodetických informácií a v súbore popisných
informácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, pretože ani účastník F. Ž. nepreukázal,
že vecné bremeno bolo zapísané v evidencii nehnuteľností, s poukazom na to, že v danom
prípade parc. č X.X. a X.X., v súčasnosti parc. č. X. až X. (resp. ich súčasti) sú evidované na
listoch vlastníctva pre fyzické osoby a vlastníctvo na LV je uzavreté ako celok, a preto neboli
predmetom konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim
v zmysle zákona. Krajský súd námietku žalobcov v správnom konaní považoval za právne
irelevantnú a jej zamietnutie správnymi orgánmi za dôvodné, z ktorých dôvodov žalobu
zamietol.
Krajský súd záverom poukázal na to, že žalobcovia sa môžu svojho práva domáhať len
v občianskoprávnom konaní.
Konanie voči žalobcovi 2/ krajský súd zastavil z dôvodu, že žalobca 2/ nebol
oprávnený podať žalobu, keďže nebol účastníkom ani opomenutým účastníkom správneho
konania (§ 250d ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 11 ods. 2, 3 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov krajský súd
vrátil žalobcom časť poplatku, keďže bol zaplatený vo vyššej sume, než sa mal platiť, ale
krátený o 1 % t.j. 262,80 eur (331,50 – 66 = 265,50 – 2,655 = 262,80 eur), keď na základe
výzvy súdu na zaplatenie súdneho poplatku v sume 66 eur zaplatili 331,50 eur.
Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p..
Žalobcom náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nemali úspech.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa odvolali žalobcovia. Žiadali, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
alternatívne žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobe
v celom rozsahu vyhovel.
Nestotožnili sa s právnym názorom súdu prvého stupňa a trvali na tom, že dôvody,
tak, ako boli uvedené v žalobnom návrhu, sú reálne. Poukázali na to, že žalobu zdôvodnili
obsahom kúpnych zmlúv z rokov 1946 a 1947, ktoré uzatvorili ich právni predchodcovia
a na základe týchto kúpnych zmlúv vstúpili do nikým nerušenej držby v dobrej viere, zaplatili
kúpnu cenu, boli dobromyseľní a verili, že predávajúci majú usporiadané právne vzťahy, keď
do uzatvorených kúpnych zmlúv právni predchodcovia žalobcov v katastrálnych konaniach
určili, že predmetom kúpy je aj právo prechodu, ktoré všetci rešpektovali. Naďalej trvali
na tom právnom názore, že správne orgány nepostupovali správne a vo veci nezistili skutkový
stav od roku 1946, nezaoberali sa reálnou držbou, ktorá nebola nikým rušená. Namietali, že
vydanie predmetných pozemkov v reštitučnom konaní nebolo v súlade so zákonom, keď
v reštitučnom konaní nebolo zistené, či ide skutočne o oprávnenú osobu, napadnuté
rozhodnutie nepodpísal štatutárny orgán a vo veci nebolo rozhodnuté bez prieťahov.
Považovali rozhodnutie za nezákonné, i keď správny orgán mal preukázané, že nehnuteľnosť
slúžila na prechod k iným nehnuteľnostiam, že nemala povahu cesty a vlastníctvo k nej bolo
súkromné až do roku 1961.
Vyslovili názor, že ani súd prvého stupňa sa adekvátne nevysporiadal s dôvodmi ich
žaloby a z uvedeného dôvodu nesprávne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci. Dôvodili, že
nesprávnosť zápisu nemôže byť na ťarchu žalobcov, ktorých právni predchodcovia na zápis
zmeny vlastníckeho práva predložili kúpne zmluvy z rokov 1946 a správny orgán nemusí
kontrolovať správnosť zápisu, ale vydaniu rozhodnutia by malo predchádzať úplné a reálne
zistenie skutkového stavu veci a overenie si reálnej držby.
Súčasne uviedli, že nie sú toho názoru, že súd prvého stupňa sa úplne a správne
vyrovnal s procesným pochybením, pre ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
sp. zn. 1Sžo 246/09 zo dňa 10.3.2010 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu súčasne podal odvolanie F. Ž.. V dôvodoch
odvolania uviedol chronologický vývoj skutkových okolností viažucich sa k vzniku vecného
práva prechodu od roku 1946 na základe kúpnopredajných zmlúv, ktoré uzavreli právni
predchodcovia účastníkov správneho konania ako kupujúci a M. B. a manž. E. ako
predávajúci. Dôvodil, že právo prechodu, ktoré bolo zriadené uvedenými kúpnopredajnými
zmluvami, bolo užívané viac ako 60 rokov nikým nerušené, z ktorého dôvodu by žalobu na
súd mali podať tí, ktorí vznik ich práva prechodu popierajú. Vzhľadom k tomu, že správne
orgány oboch stupňov v konaní o návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov
nerešpektovali existenciu ich práva prechodu a tento do návrhu registra nevyznačili napriek
ich námietkam proti návrhu registra, považoval rozhodnutia správnych orgánov
za nezákonné. Posudzujúc odvolanie podľa obsahu v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 41 ods. 2 odvolateľ sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zruší a vec mu vráti
na ďalšie konanie s právnym názorom, že námietky účastníkov správneho konania boli
dôvodné a teda bude povinnosťou správnych orgánov do návrhu registra existenciu
predmetného práva prechodu zapísať.
Žalovaný správny orgán sa na odvolania nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených
v odvolaniach (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa
ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky
pre zamietnutie žaloby.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
správneho orgánu, ktorým žalovaný zamietol odvolania účastníkov správneho konania proti
rozhodnutiu Správy katastra Bánovce nad Bebravou v konaní o námietkach, ktoré podali
proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v kat. úz. B. z dôvodu
nezapísania práva prechodu, a preto odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci
odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe
a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného
správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný s konečnou platnosťou v rámci konania
o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v katastrálnom území B.
nevyhovel námietke účastníkov správneho konania.
Účelom zákona č. 180/1995 Z.z. je v konaní o obnove evidencie niektorých
pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "konanie") zistiť dostupné údaje
o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register
obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len "register"). Predmetom konania sú pozemky
vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou (§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov - ďalej len „katastrálny zákon“), ktoré
nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore
geodetických informácií a v súbore popisných informácií (§ 8 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 78
ods. 1 katastrálneho zákona) (ďalej len "pozemok"), ak v tomto zákone nie je ustanovené
inak. Katastrálny úrad [§ 3 ods. 2 písm. a)] vyberie na konanie určený operát (napríklad § 8
katastrálneho zákona) (§ 1 ods. 1, 2, 3 zákona).
Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. a/, b/, c/ zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán zriaďuje
pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len
"komisia") (zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov).
Komisia spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi konania pri príprave
a pri organizačnom zabezpečení zostavenia registra, zabezpečuje a zhromažďuje
podklady potrebné na zostavenie registra a na rozhodnutie správneho orgánu podľa
§ 11 a 12, plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov – ďalej len „správny poriadok“), ak nie je v tomto zákone ustanovené
inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy (katastrálny zákon).
Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z.z. podklady potrebné na zostavenie
registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými
spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych
archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných
dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Správny orgán zabezpečí zostavenie
návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov.
Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje.
Podľa § 7 ods. 1 až 7 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán uverejní návrh registra
počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením
o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi,
ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa
pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe 13) spolu
s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí
účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie
je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo
správcovi výpis z návrhu registra.
Námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa
a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje,
b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania,
ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú
známe.
Námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho
práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi
pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu
na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné
súdom.
Na námietky podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 a na námietky, ktoré
neobsahujú odôvodnenie, komisia neprihliadne. Komisia o tejto skutočnosti písomne
informuje toho, kto námietku podal.
Schválený register je verejná listina, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje
registra do katastra nehnuteľností (§ 34 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 162/1995 Z.z. v platnom znení). Na základe oznámenia správa katastra najviac 90 dní
pred schválením registra nevykonáva zápisy vlastníckych a iných práv do katastra
nehnuteľností k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Uvedené sa nevzťahuje na zápis
záložného práva a vecného bremena k týmto pozemkom. Správa katastra po uplynutí tejto
lehoty zapíše zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny do katastra nehnuteľností až
po identifikácii podľa zapísaného registra. Identifikáciu vykoná správa katastra z úradnej
povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny a spolu
s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom konania o zápise práv k nehnuteľnostiam
(§ 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z.) a tým osobám, ktorých
právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté.
Ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré
sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne
o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa
nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov
od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.
Konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemožno začať, ak došlo k prevodu
alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Tým nie je dotknuté právo na začatie
konania podľa osobitného predpisu (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 11 ods. 1 až 11 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán na návrh účastníka
konania (ďalej len "navrhovateľ") rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo
k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom
konania je aj dedič oprávneného držiteľa.
Správny orgán v rozhodnutí podľa odseku 1 uvedie deň, ktorým navrhovateľ
nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním.
Návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 možno podať len na účely konania
a najneskôr s podaním námietok (§ 7 ods. 2).
Návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydržania ustanovených
osobitným predpisom (§ 134 Občianskeho zákonníka), pričom a) navrhovateľ si môže
započítať aj čas pred účinnosťou osobitného predpisu (zákon č. 509/1991 Zb., ktorým sa
mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník.), b) prekážkou vydržania podľa tohto zákona
nie je, ak pozemok bol v užívaní poľnohospodárskej organizácie alebo lesnej organizácie podľa skorších predpisov alebo ak je pozemok v čase podania návrhu v nájme (§ 22 zákona
č. 229/1991 Zb.).
Navrhovateľ pripojí k návrhu dôkazy, ktoré má k dispozícii, alebo označí iné dôkazy,
ktoré sú mu známe.
Komisia posúdi návrh rovnako, ako ustanovuje § 7 ods. 3; so svojím stanoviskom
a s priloženými dôkazmi predloží návrhy správnemu orgánu na rozhodnutie.
Pri rozhodovaní podľa odseku 1 sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu (§ 16
ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.).
Správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1, ak a) nie sú
splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa tohto zákona, b) si
vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak vlastnícke právo
k pozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu (Napríklad § 80 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku, § 9 zákona č. 229/1991 Zb.).
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 nemožno podať opravný prostriedok. Toto
rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu (§ 247 až 250k Občianskeho
súdneho poriadku).
Rozhodnutie podľa odseku 8 je konečné. Tým nie je dotknuté právo navrhovateľa
domáhať sa určenia vlastníctva na súde podľa osobitného predpisu (§ 80 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku).
Nadobudnutie vlastníctva vydržaním na základe rozhodnutia vydaného podľa odseku
1 sa zapíše do registra. Tým nie je dotknuté právo iných osôb domáhať sa určenia vlastníctva
na súde.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci
nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci nezistili náležite skutkový
stav a zo skutkových okolností nevyvodili správny právny záver, a preto rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu nie je možné považovať za súladne so zákonom, z ktorých
dôvodov neboli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby podľa § 250j ods. 1
O.s.p. súdom prvého stupňa.
Z citovaných právnych noriem vyplýva, že konanie o obnove evidencie
niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim je technicky a právne zložitý proces,
ktorý pozostáva z dvoch samostatných konaní, ktoré sú technicky a právne podmienené,
a to z konania o zostavenie návrhu registra a z konania o schválenie registra. Komisia
v konaní o zostavenie návrhu registra o obnove evidencie pozemkov vypracuje návrh registra
na základe údajov zistených podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., teda z údajov
poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými
osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi
konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci
a ďalších podkladov, pričom priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje.
Proti tomuto návrhu je prípustné podať v zákonnej lehote námietky a v rovnakej lehote
ako námietky je možné podať návrh na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva k pozemku
vydržaním. Námietky ako aj návrh na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva vydržaním
posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli
námietkou alebo návrhom dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených
s miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu
na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach ako i o návrhu je preskúmateľné súdom.
Ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú
v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne
o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov
od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Konanie o zmene údajov registra podľa
odseku 6 nemožno začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú
osobu. Tým nie je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu (§ 80
písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku).
V citovanej právnej norme ustanovenej v § 7 v spojení s § 3 ods. 2 písm. a/
uvedeného zákona zákonodarca zveruje do právomoci katastrálneho úradu rozhodovať
o námietkach voči návrhu registra, pričom v tejto právnej norme ustanovuje podmienky
a postup správneho orgánu v konaní o námietke oprávnenej osoby, z čoho vyplýva, že
povinnosťou správneho orgánu je posudzovať splnenie zákonných podmienok
pre rozhodnutie a za tým účelom vykonať dokazovanie a zistiť skutočný stav veci
v súlade s ustanoveniami správneho poriadku. Obdobnou právnou úpravou
ustanovenou v právnej norme § 11 zákona č. 180/1995 Zb. zákonodarca zveruje
do právomoci správneho orgánu rozhodovať o návrhu navrhovateľa na potvrdenie
nadobudnutia vlastníctva k pozemku vydržaním.
Odvolací súd v danej veci z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť
ktorého tvoril administratívny spis zistil, že Správa katastra v Bánovciach nad Bebravou
rozhodnutím zo dňa 4.11.2008 č. C 14/2008 o námietke účastníkov konania – Ing. R. B., J.
H., D. B., A. M., J. Š., F.. Ž., B. L., D. B. a J. R., proti návrhu registra obnovenej evidencie
pozemkov, týkajúcej sa neevidovania a neriešenia obecnej cesty, ktorá bola za záhradami
a ktorá je evidovaná v bode 11 kúpnych zmlúv z roku 1946, rozhodla tak, že námietke
namietajúcich nevyhovuje a údaje v návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov zostávajú
nezmenené; na základe odvolania namietajúcich proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 22.12.2008 č.j. Co 5/08,
C 14/08, sp. zn. A/2008/4294 (rozhodnutie napadnuté žalobou), potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie namietajúcich zamietol. Žalovaný v odôvodnení
uvedeného rozhodnutia konštatoval, že z pkn. parc. č. X.X. boli geom. plánom zo dňa 7. júla
1949 vytvorené stavebné pozemky označené parc. č. X.X.X., X.X.3, X.X.4, X.X.5, X.X.6,
X./l7, X.X.8 a X.X.X., podľa kúpnych zmlúv čd. 1901/49 boli novovytvorené pozemky
zapísané do pkn. vl. č. X. až X., v pkn. vl. č. X. bola zmena vyznačená pod B19, pričom pri
tomto zápise nie je poznačené žiadne právo prechodu, a ani nie je poznačené, že sa zriaďuje
na parcele vecné bremeno a ani to, že sa má okolo novovytvorených parciel vytvoriť poľná
cesta; ďalej uviedol, že čo sa týka parc. č. X.X. a X.X., tie vznikli až podľa geom. plánu
č. j. 41/1949 zo dňa 24.11.1949, zápis v pkn. vložke č. X. sa uskutočnil v roku 1951 ako
čd. 251/51 pod B24, k zmene vlastníctva nedošlo a stále boli vo vlastníctve manž. B., pričom
ani pri tomto zápise nie je poznačené na novovzniknutých parcelách právo prechodu pre iných
vlastníkov a súčasne pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového zistenia, že v roku
1997 bolo k pôvodným parcelám vedeným v pkn. vl. č. X. prinavrátené vlastníctvo v celosti
podľa zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov oprávnenej osobe G. H.,
podkladom k rozhodnutiam Okresného úradu – odboru pozemkového poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva zn. PPL-6/96 rešt./Žo boli geometrické plány č. 31321704-262-219-
95 a č. 31321704-236-171-96 s poukazom na to, že podľa zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
v znení neskorších predpisov sú rozhodnutia štátnych orgánov verejné listiny, ktoré sa
zapisujú do katastra nehnuteľností záznamom. Ďalej žalovaný uviedol, že následne došlo
k rozdeleniu parciel na základe geometrického plánu a k ich postupnému odpredaju novým vlastníkom. Podľa názoru žalovaného, keďže na daných parcelách sú založené listy
vlastníctva, tieto nie sú podľa zákona č. 180/1995 Z.z. predmetom konania.
Ďalej odvolací súd z administratívneho spisu zistil, že účastníci správneho konania
s podaním námietok súčasne ako prílohu predložili kúpne zmluvy z roku 1946, ktoré uzavreli
ich právni predchodcovia ako kupujúci a M. B. a manž. E. ako predávajúci; z predložených
zmlúv vyplýva, že zmluvné strany ich uzavreli ako dočasné zmluvy a ich predmetom bolo
dojednanie zmluvných strán o uzatvorení definitívnych zmlúv o prevode vlastníctva
k pozemkom vytvorených z pôvodnej pozemnoknižnej parc. č. X. kat. úz. D. zapísanej v pk.
vl. č. X., súčasťou týchto zmlúv bol zmluvnými stranami dojednaný prechod
k novovytvoreným pozemkom; k uzavretiu definitívnych zmlúv zmluvnými stranami nikdy
nedošlo a budúci nadobúdatelia (právni predchodcovia účastníkov konania) podľa
predmetných zmlúv nadobudli vlastníctvo k novovytvoreným pozemkom z pkn. parc. č. X.
titulom vydržania na základe zápisnice spísanej komisiou Okresného súdu v Bánovciach
nad Bebravou dňa 24.11.1949, ktorá bola zapísaná v pozemkovej knihe pod Čd 1901/49
vo vl. č. X. až X., pričom z obsahu uvedenej zápisnice vyplýva, že predmetom konania
komisie bola len úprava vlastníckeho práva k novovytvoreným pozemkom podľa
geometrického plánu zo 7.7.1949, pričom predmetom tohto konania nebolo riešenie a úprava,
ktorá by sa týkala aj práva prechodu, dojednaného účastníkmi zmluvných strán v uvedených
v kúpnych zmluvách z roku 1946; zápis práva prechodu v prospech vlastníkov
novovytvorených pozemkov z parc. č. X. (právnych predchodcov účastníkov konania)
do pozemkovej knihy sa nikdy nevykonal, napriek tomu podľa tvrdení účastníkov konania,
vlastníci novovytvorených pozemkov právo prechodu užívali tak, ako bolo dojednané
v zmluvách z roku 1946 v dobrej viere, že im prináleží.
Odvolací súd súčasne z administratívneho spisu zistil, že účastníci konania v konaní
o námietkach podaných proti návrhu registra na obnovu evidencie pozemkov začatého
na základe ich podania zo dňa 18.2.2008 na Správu katastra v Bánovciach nad Bebravou
sa domáhali zachovania cesty, ktorá sa užívala na základe dojednania práva prechodu
uvedeného v predmetných zmluvách z roku 1946.
Odvolací súd na základe skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne
orgány doposiaľ nevenovali dostatočnú pozornosť k podaniu účastníkov konania z 18.2.2008,
keďže z obsahu tohto podania, posudzujúc ho v spojení s prednesmi účastníkov v konaní,
vyplýva, že účastníci sa domáhajú zaevidovania predmetnej cesty do návrhu registra práve
z dôvodu, že táto bola vo forme prechodu dojednaná zmluvne v roku 1946, ich právni
predchodcovia za ňu zaplatili a užívali ju mnoho rokov v dobrej viere, že im dojednaný
prechod patrí. Z uvedeného teda vyplýva záver, že účastníci i keď podanie označili ako
námietky, z jeho obsahu vyplýva, že sa domáhajú potvrdenia (určenia) práva prechodu podľa
dojednania v zmluvách z roku 1946 titulom vydržania (držby). Z uvedeného dôvodu bolo
povinnosťou správneho orgánu postupovať pri prejednaní takéhoto návrhu v zmysle § 11
zákona č. 180/1995 Z.z..
Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného správneho orgánu, že vzhľadom
k tomu, že k pozemkom, ktorých sa týka právo prechodu, sú založené listy vlastníctva, tieto
nie sú predmetom konania podľa zákona č. 180/1995 Z.z.. Vychádzajúc z účelu zákona
č. 180/1995 Z.z. predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi
vzťahmi alebo držbou (§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení
neskorších predpisov - ďalej len „katastrálny zákon“), ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií
a v súbore popisných informácií (§ 8 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona)
(ďalej len "pozemok"), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Zo skutkových zistení
v danej veci vyplýva, že účastníci správneho konania sa domáhajú zaevidovania cesty, ktorá
bola v minulosti zriadená vo forme práva prechodu zmluvne dojednaného v roku 1946
a od uvedenej doby v takejto forme aj užívaná doposiaľ, pričom do pozemkovej knihy
a neskôr do evidencie nehnuteľností nebola zapísaná, teda ide o zápis k pozemku, ku ktorému
je evidencia v katastri nehnuteľností neúplná. Z uvedeného je teda zrejmé, že predmetom
konania v danej veci je zápis k pozemku na základe držby, ktorý nebol evidovaný
v pozemkovej knihe a ani neskôr v evidencii nehnuteľností, a preto žiadosť účastníkov
konania sa týka pozemkov, ku ktorým vecnoprávne vzťahy sú evidované neúplne podľa
osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (§ 8
ods. 1 písm. a/ a b/ a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona). Správne orgány oboch stupňov teda
postupovali v rozpore s účelom zákona č. 180/1995 Z.z..
Pokiaľ žalobcovia namietali, že vydanie predmetných pozemkov v reštitučnom konaní
nebolo v súlade so zákonom, keď v reštitučnom konaní nebolo zistené, či ide skutočne
o oprávnenú osobu, napadnuté rozhodnutie nepodpísal štatutárny orgán a vo veci nebolo
rozhodnuté bez prieťahov, odvolací súd ich námietku nepovažoval za dôvodnú. Rozhodnutie
pozemkového úradu o reštitučnom nároku oprávnenej osoby je pre správny orgán v danej veci
záväzné podľa § 40 ods. 1 správneho poriadku. Žalobcovia majú právo ochrany sa domáhať
v inom konaní.
Odvolací súd neprihliadol ani na námietku zástupcu žalobcov, že súd prvého stupňa
neodstránil procesné pochybenie vytýkané v uznesení Najvyššieho súdu č.k. 1 Sžo 246/09
z 10.3.2010. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že súd prvého stupňa
predchádzajúcim rozsudkom rozhodol aj o nároku F. Ž., D. B. a J. R., ktorí žalobu proti
žalovanému správnemu orgánu na preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia nepodali,
keďže neudelili advokátovi JUDr. M. Š., CSc., plnomocenstvo, aby aj v ich mene podal
predmetnú žalobu a zastupoval ich v preskúmavacom konaní súdu v zmysle § 246c ods. 1
O.s.p. v spojení s § 24 a § 25. Pokiaľ teda advokát JUDr. M. Š. CSc. podal žalobu na krajský
súd aj v ich mene, konal za iného bez plnomocenstva podľa § 33 ods. 2 OZ, keďže F. Ž., D.
B. a J. R. právny úkon, ktorý vykonal v ich mene, ani dodatočne neschválili, ktoré
pochybenie právny zástupca žalobcov neodstránil ani na výzvu súdu prvého stupňa v ďalšom
konaní. Uvedené fyzické osoby nebolo možné považovať za účastníkov preskúmavacieho
konania na strane žalobcov od počiatku. Vzhľadom k tomu, že boli však v danej veci
účastníkmi správneho konania, súd prvého stupňa správne postupoval, keď ich pribral
do konania uznesením č.k. 11S 10/2009-72 zo dňa 3. mája 2010 podľa § 250 ods. 1 O.s.p..
Vzhľadom na uvedené, pokiaľ Krajský súd v Trenčíne žalobu zamietol, odvolací súd
napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že preskúmavané
rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá a § 250k ods. 1. Žalobcom vzniklo právo na náhradu trov konania,
pretože boli úspešní. Odvolací súd im priznal náhradu trov tohto konania, ktoré vyplývali
zo spisu (§ 246c ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.) a to náhradu za zaplatený súdny
poplatok za žalobu v sume 66 €. Nepriznal im náhradu trov, ktoré im vznikli právnym
zastúpením, keďže ich právny zástupca náhradu trov konania síce uplatnil v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, avšak ich výšku v odvolaní a ani dodatočne v zákone určenej
lehote nevyčíslil postupom podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p..
Odvolací súd záverom poznamenáva, že z predloženého spisu krajského súdu vyplýva,
že F. Ž. sa súčasne odvolal proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bol zaviazaný zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku krajského súdu. Súd prvého stupňa
v predkladacej správe, ktorou predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie len o odvolaní
proti rozsudku, súčasne uviedol, že odvolanie na str. 125 je podané oneskorene. Odvolací súd
nemohol o uvedenom odvolaní rozhodnúť z dôvodov, že z odvolania vôbec nie je zrejmé, čo
odvolateľ namieta a z akého dôvodu, či súdny poplatok nemôže zaplatiť z majetkových resp.
sociálnych dôvodov a súčasne, že nebolo možné posúdiť včasnosť alebo oneskorenosť
podania tohto odvolania, keď k odvolaniu nebola pripojená poštová obálka a ani z prezenčnej
pečiatky súdu nevyplývala skutočnosť, či odvolateľ podal odvolanie osobne v podateľni súdu.
Bude povinnosťou súdu odstrániť nedostatky brániace jeho vybaveniu a následne vec
opätovne predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie, pokiaľ nedôjde k vybaveniu inak.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 20. júla 2011
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth