ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci žalobcu: L., bytom L. XX, B., prechodne bytom: D. XX, Q., právne zastúpený: JUDr. Peter Kovács, advokát, Rovinka 651, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia legislatívy a vonkajších vzťahov, Odbor právnych služieb, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV PS PK-151/2012 zo dňa 16. januára 2013, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/37/2013-46 zo dňa 11. septembra 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/37/2013-46 zo dňa 11. septembra 2015 p o t v r d z u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 148,22 € na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Petra Kovácsa, advokát, Rovinka, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. b/, c/, d/ a e/, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. SLV PS PK-151/2012 zo dňa 16. januára 2013 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. KRPZ-BA-OPP-ŠK-6/2012 zo dňa 17. októbra 2012 a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,- € titulom súdneho poplatku a 135,76 € titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Uvedeným rozhodnutím žalovaný zmenil výrok (doplnením vety „..čím mu spôsobil služobný úraz..“ a opravy určenia výšky úroku z omeškania) rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že žalobca podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. zodpovedá v 100 % rozsahu za spôsobenú škodu vo výške 627,57 € spolu s úrokom z omeškania v prípade neuhradenia v stanovenej lehote s tým, že je škodu povinný podľa § 166 uhradiť služobnému úradu.
Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi povinnosť uhradiť služobnému úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave škodu vo výške 627,57 €, ktorú spôsobil zavineným porušením svojich zákonných povinností pri výkone štátnej služby tým, že dňa 18.10.2010 pri vykonávaní služobnej činnosti počas služobného zásahu po predchádzajúcej slovnej potýčke s práporčíkom C. využil svoju fyzickú prevahu a opakovane najmenej 5 krát ho udrel do hlavy, čím mu spôsobil zranenie, ktoré si vyžiadalo jeho dočasnú neschopnosť na výkon štátnej služby od 18.10.2010 do 29.10.2010. Pre prípad neuhradenia škody v stanovenej lehote bolo uvedené, že služobný úrad si uplatní úrok z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zmenil výrokovú časť doplnením vety „..čím mu spôsobil služobný úraz..“ a opravením výšky úroku z omeškania.
K vzneseným námietkam krajský súd uviedol, že musí súhlasiť s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keďže má za to, že v konaní nebol riadne zistený skutkový stav, pretože nebolo jednoznačne preukázané zavinené spáchanie skutku kladeného za vinu žalobcovi, t. j. že za daný skutok a následnú škodu v plnom rozsahu zodpovedal žalobca. Spis obsahuje len zápisnice z výsluchu svedka - poškodeného a žalobcu - obvineného, avšak žiadne iné osoby, ktoré zrejme boli vo veci vypočuté nie sú obsahom spisu. Podľa krajského súdu sú výsluchy týchto osôb zúčastnených pri incidente medzi žalobcom a poškodeným na jednoznačné preukázanie skutkového stavu nevyhnutné. Vychádzať pri rozhodnutí len z výpovedí poškodeného a žalobcu vzhľadom na ich rozpornosť nie je postačujúce. Za dôvodnú považoval aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože v napadnutom aj v prvostupňovom rozhodnutí absentuje náležitý opis skutkových okolností, z ktorých by bez akýchkoľvek pochybností vyplýval vo výroku prijatý záver žalovaného o priebehu skutku a jeho spáchania žalobcom.
Krajský súd na záver uviedol, že nebolo možné rozhodnúť tak, ako sa to udialo v danom prípade, teda že bez určenia viny, resp. miery zavinenia bola uplatnená náhrada škody výlučne voči žalobcovi. Poukázal na to, že v danom prípade išlo o vzájomnú potýčku medzi žalobcom a poškodeným za presne nevyjasnených okolností jej vzniku a priebehu, a preto aj miera zavinenia žalobcu a s tým súvisiaca výška uplatnenej škody voči nemu nebola náležite odôvodnená (nebola posudzovaná prípadná miera spoluzavinenia poškodeného). Pokiaľ ide o listinné dôkazy v spise, nie je možné bez ďalšieho konštatovať spáchanie skutku žalobcom ako ani jeho výlučné zavinenie. Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, že obe preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. V odvolaní uviedol, že súd nesprávne právne posúdil vec a zároveň rozhodol a vykonanie dodatočného dokazovania v predmetnej veci z časového hľadiska a pre objasnenie skutkového stavu veci považuje za bezpredmetné.
K podanému odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, preto jeho odvolanie považuje iba za účelové sledujúc zrejme cieľ oddialiť trvajúci nezákonný stav, ktorý žalovaný svojim nezákonným rozhodnutím zapríčinil. Žalobca zotrval na svojich doterajších vyjadreniach v predmetnej veci a vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie odporcu zamietol a potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako správny a zákonný a zároveň mu priznal trovy odvolacieho konania.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. l O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Najvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, jeho odôvodnenie považuje za úplné, vyčerpávajúce, dostatočne výstižné a presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.) a len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) dodáva nasledovné:
Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
Podstatou konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SLV PS PK-151/2012 zo dňa 16. januára 2013, ktorým žalovaný zmenil výrok (doplnením vety „..čím mu spôsobil služobný úraz..“ a opravy určenia výšky úroku z omeškania) rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že žalobca podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. zodpovedá v 100 % rozsahu za spôsobenú škodu vo výške 627,57 € spolu s úrokom z omeškania v prípade neuhradenia v stanovenej lehote s tým, že je škodu povinný podľa § 166 uhradiť služobnému úradu.
Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Ak správny orgán na preukázanie zavinenia neodstránil rozpory medzi výpoveďami obvineného a poškodeného a nevykonal výsluchy iných svedkov na preukázanie ich hodnovernosti, je to dôvod, aby súd rozhodnutie pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil.
Najvyšší súd záverom dodáva, že obsah podaného odvolania žalovaného v celom rozsahu korešponduje s jeho vyjadrením k podanej žalobe a žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne vecné námietky týkajúce sa rozhodnutia krajského súdu.
Krajský súd v závere odôvodnenia dostatočne výstižne uviedol, že predmetné rozhodnutie žalovaného zrušil pre nedostatočné zistenie skutkového stavu na posúdenie veci. K potrebe zabezpečenia dôkazov svedčiacich v prospech aj neprospech žalobcu sa vyčerpávajúco vyjadril a najvyšší súd vzhľadom na uvedené napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov namietaných žalovaným v odvolaní dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa žalobe vyhovel z dôvodu, že v administratívnom konaní došlo k takej vade, že zistenie skutkového stavu nie je dostačujúce na posúdenie veci, rozhodol vo veci správne a v súlade so zákonom, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 10.11.2015 vo výške 139,83 € podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (účinnej v čase vykonania právneho úkonu), vo výške 1/6 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 139,83 € a paušálna náhrada výdavkov vo výške 8,39 € podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., celkom 148,22 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.