Najvyšší súd

6Sžo/230/2010

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy

Fúrovej v právnej veci navrhovateľa: Horský komposesorát, pozemkové spoločenstvo P.,  

so sídlom P., zastúpeného JUDr. V. Š., advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie P.,   proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Prievidza, so sídlom Mariánska 6, Prievidza, za účasti: 1. Slovenský pozemkový fond Bratislava, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, 2. Lesy

Slovenskej republiky, š.p., so sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutí odporcu číslo OPU-160-2009/3687/816-C zo dňa 30. septembra 2009 a číslo OPU-160-2009/3690/842-C zo dňa 30. septembra 2009, o odvolaní navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13Sp/49/2009-54 zo dňa 1. júna 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne  

č. k. 13Sp/49/2009-54 zo dňa 1. júna 2010 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“) rozhodnutia odporcu uvedené v záhlaví tohto

rozhodnutia potvrdil. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

  Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd mal preukázané, že odporca rozhodnutím číslo OPU-160-2009/3687/816-C zo dňa 30. septembra 2009 rozhodol

tak, že oprávnené osoby, združené v Horskom komposesoráte, pozemkovom spoločenstve P.,

ktorých menný zoznam a výška vlastníckeho podielu sú uvedené v bode 3 výroku tohto

rozhodnutia, spĺňajú podmienky ustanovené v § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb.   o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“) a súčasne vyslovil, že sa im nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území P., ktoré pozemky a budovy sú

špecifikované v bode 2 výroku tohto rozhodnutia s tým, že nie je dotknuté ich právo  

na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo § 16 zákona o pôde.

Krajský súd mal preukázané, že odporca ďalším rozhodnutím číslo OPU-160-2009/3690/842-C zo dňa 30. septembra 2009 rozhodol tak, že oprávnené osoby, združené

v H. komposesoráte, pozemkovom spoločenstve P., ktorých menný zoznam a výška

vlastníckeho podielu sú uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia, spĺňajú podmienky

ustanovené v § 6 ods. 1 písm. n) zákona o pôde, a preto im priznal vlastnícke právo k častiam

pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. X. – lesný pozemok, zapísanej   vo vložke č. X., katastrálne územie P., ktorej vlastníctvo prešlo na štát vyvlastnením evidovaným v katastri

nehnuteľností pod č. VZ 29/76 a súčasne oprávneným osobám priznal vlastnícke právo k pozemkom podľa geometrického plánu č. X., overeného Správou katastra Prievidza dňa

13.mája 2009 nasledovne: parc. KN C č. X. – lesný pozemok o výmere 5 543 m², parc. č. X. –

lesný pozemok o výmere 11 388 m², parc. č. X. – lesný pozemok o výmere 784 m², parc. č. X.

– lesný pozemok o výmere 13 767 m², parc. č. X. – lesný pozemok o výmere 16 699 m², parc. č. X. – lesný pozemok o výmere 2 879 m², súčasne odporca podľa § 9 ods. 5 zákona o pôde

zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve vlastníka infraštrukturálneho diela (lanovka

odvalového hospodárstva a elektrické vedenie) postaveného na parc. č. X., X., X., X., X. a X. na jeho prevádzkovanie, ako aj v práve jeho prístupu na vymedzené pozemky za účelom

údržby, opráv a rekonštrukcie diela.  

Krajský súd konštatoval, že pri posudzovaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí odporcu vychádzal zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania s poukazom na § 250i

ods. 1 O.s.p. a z uvedeného dôvodu nemohol prihliadnuť na ďalšie skutočnosti tvrdené

zástupcom navrhovateľa na pojednávaní a taktiež na ním predložené dôkazy nevzťahujúce sa na vec.

Vo vzťahu k rozhodnutiu číslo OPU-160-2009/3687/816-C zo dňa 30. septembra 2009 krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi odporcu uvedenými v odôvodnení

tohto rozhodnutia. Uviedol, že odvolacie dôvody sa týkali len parc. č. X. – pasienok,

z ktorého časť o výmere 22 501 m² prešla do vlastníctva JRD s tým, že náhrada bola priznaná za 5 875 m², nakoľko o zvyšnej časti parcely o výmere 8 845 m² a 7 751 m², ktorej vlastníctvo

rovnako prešlo na JRD bolo už odporcom rozhodnuté dňa 2. mája 2006 a 9. mája 2006.

Uviedol ďalej, že podľa výpisu z pozemkovej knihy mala pôvodná pozemnoknižná parc.  

č. X. výmeru 31 456 m² a podľa identifikácie parciel časť z tejto parcely je vo vlastníctve A.P. (1 515 m² + 3 793 m² + 2 624 m²) a vo vlastníctve mesta P. (1 668 m²), pričom predmetom

náhrady nemôže byť vyššia výmera ako je uvedená v napadnutom rozhodnutí. Nesúhlasil

s námietkou navrhovateľa, že súčasťou rozhodnutia nie je geometrický plán, keďže v prejednávanej veci bola navrhovateľovi priznaná náhrada, ktorú po právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia bude na základe jeho žiadosti realizovať Slovenský pozemkový

fond.

Vo vzťahu k rozhodnutiu číslo OPU-160-2009/3690/842-C zo dňa 30. septembra

2009 sa krajský súd taktiež v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi odporcu uvedenými v jeho

odôvodnení. Konštatoval, že odporca uznal reštitučnú žiadosť oprávnených osôb za dôvodnú, pretože vyvlastňovacie rozhodnutie bolo po jeho právoplatnosti menené, resp. rozšírené tak,

že vyvlastnenie č. Výst. 406/75-75 zo dňa 7. marca 1975 sa vzťahovalo aj na pozemnoknižnú parc. č. X., z ktorej bolo podľa geometrického plánu skutočne vyvlastnených 51 060 m². K námietkam navrhovateľa poukazujúcim na to, že nebol prizvaný k vypracovaniu

geometrickému plánu, a že mu nie sú známe lomové body určujúce jeho vlastníctvo uviedol,

že zo zákona o pôde nevyplýva pre správny orgán povinnosť, aby v reštitučnom konaní

obstaral geometrický plán, na základe ktorého majú byť vydávané pozemky vyznačené v prírode doplniac skutočnosť, že geometrický plán bol zhotovený na náklady štátu, a preto

nebolo dôvodné, aby bol navrhovateľ prizvaný k jeho vyhotoveniu.

Poukázal tiež na to, že odporcovi neprináleží odôvodňovať zmenu kultúry a úbytku

parciel. Neprihliadol na námietku navrhovateľa proti postupu odporcu, ktorý nerozhodol

o jeho nároku v primeranej lehote, keďže samotná táto skutočnosť nemá vplyv na zrušenie

rozhodnutia správneho orgánu z dôvodu nezákonnosti. Taktiež neprihliadol ani na námietky navrhovateľa týkajúce sa predloženia dokumentácie o vyňatí pozemkov z lesného fondu,

rekultivácie, poddolovania a iné z dôvodu, že o týchto skutočnostiach správny orgán nemá dostatok právomoci rozhodovať v reštitučných konaniach podľa zákona o pôde. Nestotožnil

sa s tvrdením navrhovateľa, že napadnuté rozhodnutia sú nejasné a nezrozumiteľné. Poukázal

na to, že na základe rozhodnutia odporcu č. OPU-160-2009/3690/842-C je možné zapísať

vlastníctvo k vydaným pozemkom.

Krajský súd dospel k záveru, že správny orgán v konaniach, v ktorých rozhodol

preskúmavanými rozhodnutiami, vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vo veci správne rozhodol, a preto obe napadnuté rozhodnutia v súlade

s ustanovením § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

  Krajský súd rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil v súlade s § 250k ods. 1

O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal

v dôsledku jeho neúspechu v konaní.

  Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote

odvolanie. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnutý rozsudok

krajského súdu tak, že preskúmavané rozhodnutia odporcu zo dňa 30. septembra 2009   č. OPU-160-2009/3690/842-C a č. OPU-160-2009/3687/816-C zruší a vec mu vráti na ďalšie

konanie.  

  Vytýkal prvostupňovému súdu, že po vykonaní dôkazov navrhnutých účastníkmi

konania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe čoho súd prvého stupňa nesprávne rozhodol.

  Namietal, že v rozhodnutí odporcu nie sú vlastníci uvádzaní podľa abecedy a nie tak,

ako sú vlastníci zapísaní na už existujúcom liste vlastníctva. Poukázal na to, že vlastnícke právo k lesným pozemkom nikdy neprešlo na iného vlastníka, pričom v napadnutých

rozhodnutiach v časti vlastníci sú opomenutí vlastníci (pod číslom 1131 – N., 1033 C., 268 –

Mestský úrad P. SR, 375 – Horský komposesorát, 599 – D., 802 – R. P.).

  Ďalej namietal, že v rozhodnutí sú zachované podiely tak, ako sú zapísané na liste

vlastníctva, čo nie je správne a teda sú nesprávne vypočítané podiely vlastníkov. Uviedol, že

pokiaľ správa katastra pri zapisovaní údajov z rozhodnutia bude dôsledne vychádzať zo stavu uvedeného v napadnutých rozhodnutiach, budú uvedení vlastníci poškodení a rovnako budú

poškodení aj vlastníci, ktorých sa rozhodnutie týka.

  Dôvodil, že v rámci dokazovania predložil prvostupňovému súdu fotodokumentáciu

vydaných parciel, na ktorých boli zriadené stavby bez stavebného povolenia odvolávajúc sa na ustanovenie § 68 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

Namietal, že aj po uplynutí lehoty tam tieto stavby zostali, čím im eventuálne vznikli náklady

na ich odstránenie.

  Ďalej namietal, že v dôsledku prieťahov v správnom konaní došlo k stavu, že povinná

osoba na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. júla 2005 previedla na tretiu osobu parcely patriace do uplatneného reštitučného nároku, konkrétne sa jednalo o parcely registra E

zapísané v pozemnoknižnej vložke X. – parcela č. X. – pasienok o výmere 950 m², parcela č.

X. – pasienok o výmere 478 m², parcela č. X. – výmoľ o výmere 12 416 m², parcela č. X. – pasienok o výmere 766 m², parcela č. X. – pasienok o výmere 363 m², parcela č. X. –

pasienok o výmere 5 866 m², parcela č. X. – pasienok o výmere 5 711 m², parcela č. X. –

pasienok o výmere 22 502 m² a v tejto súvislosti vytýkal odporcovi, ako aj prvostupňovému

súdu, že sa s jeho námietkami v tomto smere nevyporiadali.

Poukázal na účel zákona o pôde uvedený v jeho preambule, ktorým je zabezpečiť  

tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe

v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku.

Vytýkal správnemu orgánu, že sa vo svojich rozhodnutiach nevyporiadal s úbytkami

pôvodných výmer a taktiež neuviedol a nezdôvodnil, kedy došlo k zmenám kultúr

nevydaných, ale aj vydaných nehnuteľností, ako aj zákonných rozhodnutí, ktoré tvoria

prekážku vydania podľa zákona. Namietal, že týmito námietkami sa dôsledne nezaoberal ani prvostupňový súd, a to napriek skutočnosti, že na pojednávaní boli ozrejmené právnym

zástupcom, ako aj štatutárnym zástupcom navrhovateľa. Uviedol, že ak vo veci konajúci a rozhodujúci správny orgán nevykonal právne relevantné dôkazy v záujme náležitého

zistenia skutkového stavu veci a rovnako prvostupňový súd nevykonal žiadne dôkazy, a to ani

formou verifikácie vykonaných dôkazov zo strany správneho orgánu, je možné ustáliť, že

v danej veci nebol náležite zistený skutkový stav, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení  

s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, v rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania § 246c ods. 1 O.s.p.   v spojení s § 212 ods. 1, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.),

keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli  

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a s § 246c ods. 1) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je

dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

krajský súd potvrdil rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým odporca vyhovel

reštitučnému nároku žiadateľov ako oprávnených osôb, uplatnený podľa zákona o pôde  

o priznanie vlastníctva k žiadaným nehnuteľnostiam, resp. o priznanie náhrady, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konania im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa

vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých

rozhodnutí správneho orgánu.  

Predmetom preskúmavacieho konania na základe opravných prostriedkov

navrhovateľa v danej veci boli rozhodnutia a postup žalovaného správneho orgánu, ktorými rozhodnutiami žalovaný správny orgán v rámci konania podľa zákona o pôde oprávneným

osobám priznal vlastnícke právo k žiadaným nehnuteľnostiam, resp. právo na náhradu  

za nehnuteľnosti, ktoré nebolo možné vydať.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných

prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Účelom zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd,  

ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov

1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením

pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade   so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny  

a životného prostredia. Zákon sa vzťahoval na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny

fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej

poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov,   c) obytné a hospodárske

budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok

uvedený v § 20 (§ 1 ods.1 zákona o pôde).

  Podľa § 6 ods. 1, písm. d/, n/ zákona o pôde oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez

náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov

pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych

útvarov, vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 7 zákona o pôde nárok uplatní oprávnená osoba   na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná

osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní

nehnuteľnosti. Dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia

vydaného v správnom konaní. Rozhodnutie pozemkového úradu o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka súd. Ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne  

o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad. Pokiaľ je to nevyhnutne

potrebné, môže pozemkový úrad zriadiť alebo zrušiť na prevádzanej nehnuteľnosti vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov. Proti rozhodnutiu pozemkového úradu podľa odsekov 4 až 6

možno podať opravný prostriedok na súd.

Podľa § 11 ods. 1, 5 zákona o pôde, pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že:

a)   pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného

užívania, s výnimkou prípadov uvedených v § 8, b)   na pozemku sa nachádza cintorín,

c)   pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa,

alebo tvorí koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje

prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd, d)   pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby

zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo

lesnému využitiu pozemku, e)   na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada  

a arborétum zamerané na záchranu a zachovanie genofondu alebo les určený na lesný

výskum 10a) alebo pozemok slúži výlučne na vypestovanie nových šľachtiteľských

odrôd a semenných sadov lesných drevín, f)   na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia,

g)   pozemok možno vo verejnom záujme vyvlastniť, h)   pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo

schválené.

Obytnú budovu, hospodársku budovu a inú stavbu patriacu k pôvodnej

poľnohospodárskej usadlosti, nemožno vydať v prípade, že zásadnou prestavbou stavba

stratila svoj pôvodný stavebno-technický charakter tak, že už nesúvisí s predmetom poľnohospodárskej výroby alebo je vo vlastníctve fyzickej osoby, s výnimkou prípadov, keď

fyzická osoba nadobudla stavbu do vlastníctva za okolností uvedených v § 8.

Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné

pozemkové úrady podľa § 9 zákona o pôde v spojení s § 5 ods. 5, písm. g/ zákona č. 330/1991

Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie

o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona o pôde platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom

konaní (ďalej len „správny poriadok“).  

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne  

a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah

a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Správny orgán podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci postupoval v intenciách

citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutia si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav, a preto jeho rozhodnutia boli vydané v súlade  

so zákonom, z ktorých dôvodov boli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie jeho

rozhodnutí súdom prvého stupňa podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky k interpretácií zákona o pôde zdôrazňuje, že   v prípade uvedeného zákona sa jedná o jeden z reštitučných zákonov, ktorými sa

demokratická spoločnosť snaží aspoň   čiastočne zmierniť následky minulých majetkových  

a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd   zo strany štátu. Štát a jeho orgány ako aj obce sú teda povinné postupovať v konaní podľa

tohto zákona v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma na základných ľudských

právach a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento výklad vychádza   zo skutočnosti,   že zmyslom všetkých reštitučných zákonov bolo zmiernenie následkov

niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období. Ak teda zákonodarca  

si bol vedomý, že odstránenie všetkých krívd nie je reálne a že sa musí uspokojiť len   s nápravou niektorých, nemožno potom pripustiť, aby výklad týchto právnych predpisov bol

natoľko dogmatický a ústavne nekonformný, že by zakladal de facto voči niektorým osobám

krivdy nové.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého

tvoril administratívny spis zistil, že navrhovateľ v dňoch 1. septembra 1992, 19. októbra 1992 a 22. decembra 1992 požiadal bývalý Pozemkový úrad v P. o vydanie nehnuteľností, ktoré mu

boli odňaté v súlade so zákonom SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov

pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.

Žalovaný správny orgán o uplatnenom nároku navrhovateľa rozhodoval postupne viacerými čiastkovými rozhodnutiami. Preskúmavanými rozhodnutiami v danej veci rozhodol o ďalšej

časti ním uplatneného nároku vymedzenej vo výroku týchto rozhodnutí.

  Odporca rozhodnutím č. OPÚ-160-2009/3687/816-C zo dňa 30. septembra 2009

rozhodol vo veci oprávnených osôb (§ 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.) združených

v súčasnosti v H. komposesoráte, pozemkovom spoločenstve P. tak, že títo spĺňajú

podmienky ustanovené v § 6 ods. 1 písm. d) zákona o pôde (odňatie bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku

bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov) /výrok 1

preskúmavaného rozhodnutia/; oprávneným osobám však nepriznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území P., bližšie špecifikovaných vo výroku v bode 2 písm.

a) a b) tohto rozhodnutia, a to z dôvodu, že pozemky sú podľa identifikácií parciel  

č. 475/00 zo dňa 15. januára 2001 a č. K2-409/2008 zo dňa 13. júna 2008 v súčasnosti buď

zastavané stavbami, ktoré neslúžia poľnohospodárskej ani lesnej výrobe alebo sú   vo vlastníctve fyzických osôb, ktoré nie sú povinnými osobami v zmysle § 5 zákona o pôde

alebo tvoria koryto vodného toku a žiadané budovy buď zanikli alebo boli prestavané tak, že

už nesúvisia s predmetom poľnohospodárskej výroby. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, odporca výrokom v bode 3 tohto rozhodnutia priznal oprávneným osobám právo na náhradu

podľa § 11 ods. 2, resp. § 16 zákona o pôde, za splnenia zákonnej podmienky, a to, že

o náhradu požiadajú Slovenský pozemkový fond Bratislava, Regionálny odbor Prievidza v lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, inak právo  

na náhradu zaniká.  

V odôvodnení uvedeného rozhodnutia odporca konštatoval, že týmto rozhodnutím

priznáva oprávneným osobám právo na náhradu za nehnuteľnosti, o ktorých doposiaľ

rozhodnuté nebolo, resp. o ktorých bolo rozhodnuté len z časti, pričom presne konkretizoval

nehnuteľnosti (pozemky a budovy), za ktoré buď v celku, alebo v časti priznáva oprávneným osobám právo na náhradu, keďže ich vydaniu bránia zákonné prekážky. Konkrétne uviedol,

že za pozemok parc. č. X. – záhrada sa priznáva právo na náhradu len za výmeru 1 002 m², dôvodiac tým, že rozhodnutím č. OPP-920-2001/3684/585-C zo dňa 3. augusta 2001 bola

prevažná časť pôvodnej výmery tejto parcely (9 272 m²) vyriešená, pričom uvedeným rozhodnutím z roku 2001 bolo tiež priznané oprávneným osobám právo na náhradu  

za pozemok parc. č. X. – roľa vo výmere 10 998 m² (ako parc. č. X. o výmere   1 597 m², parc. č. X. o výmere 9 401 m²), a preto v preskúmavanom rozhodnutí  

sa oprávneným osobám priznáva právo na náhradu za pozemok parc. č. X. len vo výmere 1

630 m². K pozemku parc. č. X. uviedol, že sa priznáva ešte právo na náhradu za 5 875 m²,

keďže výmera 8 875 m² z tejto parcely bola oprávneným osobám priznaná, resp. im bolo priznané právo na náhradu rozhodnutím č. OPÚ-523-2006/1750/725-C, ktoré bolo doplnené

dňa 3. júla 2008 a výmera 7 751 m² rovnako z tejto parcely bola riešená ďalším rozhodnutím

č. OPÚ-523-2006/1890/726-C zo dňa 9. mája 2006. Za pozemky parc. č. X., X., X., X., X., X., X. X. a X. odporca priznal oprávneným osobám právo na náhradu v celých výmerách, tak ako boli zapísané v pozemnoknižných vložkách č. X. a X., katastrálne územie P., prípadne

v identifikácii parciel. Z pozemku parc. č. X. priznal oprávneným osobám právo na náhradu za 1 522 m² a z pozemku parc. č. X. priznal právo na náhradu za 1 118 m², keďže tieto sú v súčasnosti včlenené do parciel, ktoré v zmysle zákona o pôde nie je možné vydať s tým, že

zostatok pôvodných parciel X. a X. bude oprávneným osobám vydaný samostatným

rozhodnutím. Za pozemok parc. č. X. priznal oprávneným osobám právo na náhradu za

zostatok jej výmery predstavujúcej 382 m², nakoľko rozhodnutím č. OPP-920-

2001/3684/585-C zo dňa 3. augusta 2001 im bolo priznané právo na náhradu len za výmeru

438 m². Odporca priznal, predmetným rozhodnutím, oprávneným osobám aj právo na náhradu za budovy nachádzajúce sa na parc. č. X. – dom súpisné č. 177 o výmere 281 m², na parc. č.

X. – dom, dvor súpisné č. 178 so spoločnou výmerou 1 320 m² (ktoré budovy nie je možné

vydať, nakoľko predmetné parcely sú zastavané budovou a areálom Gymnázia vo vlastníctve

Trenčianskeho samosprávneho kraja podľa listu vlastníctva č. X.), ďalej na parc. č. X. – hosp.

stavisko o výmere 74 m², parc. č. X. – hosp. stavisko o výmere 130 m², ktorých vlastníkom je

štát (Obvodný úrad v P.), jedná sa o zastavané plochy, na ktorých sú sklady CO, garáže a administratívna budova a za budovu, ktorá stála na parc. č. X. pôvodne slúžiacej k zabezpečeniu potrieb súvisiacich s poľnohospodárskou výrobou podielnikov, ktorá však

bola zlikvidovaná, a z uvedeného dôvodu bude, ako konštatoval odporca vo svojom

rozhodnutí, tento pozemok (parc. č. X.) vrátený oprávneným osobám do vlastníctva samostatným rozhodnutím.

Odporca rozhodnutím č. OPÚ-160-2009/3690/842-C zo dňa 30. septembra 2009

rozhodol vo veci oprávnených osôb (§ 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.) združených v súčasnosti v Horskom komposesoráte, pozemkovom spoločenstve P. tak, že títo spĺňajú

podmienky ustanovené v § 6 ods. 1 písm. n) zákona o pôde (vyvlastnenie bez náhrady) a priznal im vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pozemkom v katastrálnom území P.,

konkretizovaným vo výroku pod bodom 2/ tohto rozhodnutia, a to – KN-C p.č. X. – lesný

pozemok o výmere 5 543 m²; p.č. X. – lesný pozemok o výmere 11 388 m²; p.č. X. – lesný

pozemok o výmere 784 m², p.č. X. – lesný pozemok o výmere 13 767 m², p.č. X. – lesný pozemok o výmere 16 699 m² a p.č. X. – lesný pozemok o výmere 2 879 m² – podľa GP č. X.,

overeného Správou katastra Prievidza dňa 13.mája 2009 (časti pôvodnej PK p.č. X.– lesný

pozemok, zapísaná vo vl. č. X.), ktoré prešli do vlastníctva štátu vyvlastnením evidovaným v katastri nehnuteľností pod č. VZ 29/76. Súčasne podľa ustanovenia § 9 ods. 5 zákona

o pôde zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve vlastníka infraštruktúrneho diela (lanovka

odvalového hospodárstva a elektrické vedenie) postaveného na KN-C parcelách č. X., X., X., X., X. a X. –na jeho prevádzkovanie, ako aj v práve prístupu na tieto pozemky za účelom

údržby, opráv a rekonštrukcie diela (výrok 3 rozhodnutia).

V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že týmto rozhodnutím sa oprávneným

osobám priznáva vlastnícke právo k časti pôvodnej PK p.č. X., ktorá ako lesný pozemok bola zapísaná vo vl. č. X. katastrálne územie P. a bola vyvlastnená rozhodnutím Mestského

národného výboru v Prievidzi č. Výst. 406/75-75, zo dňa 7. marca 1975 (v katastri

nehnuteľností evidované ako VZ 29/76), pričom k náhrade za odňatú parcelu p.č. X. jednotlivcom zo zaniknutého spoločenstva nedošlo. Uviedol ďalej, že po vyhotovení GP  

sa zistilo, že skutočne vyvlastnená plocha v súvislosti s rozhodnutím Výst. 406/75-75 z predmetnej parcely bola až 51 060 m² a tvorí podľa IP K2-1182/2008 zo dňa 30. októbra

2008 časti terajších KN-C parciel X., X., X. a X. v užívaní Lesov SR štátny podnik, bez

založených listov vlastníctva. Po odčlenení vyvlastňovanej plochy geometrickým plánom č.

X. ide o novovytvorené parcely č. X., X., X., X., X. a X., ktoré sa týmto rozhodnutím vracajú

do vlastníctva oprávnených osôb ako lesné pozemky, aby v budúcnosti nevznikli pochybnosti o vlastníctve k výmere pôvodnej parcely p.č. X. odňatej VZ 29/76. Dôvodil ďalej, že

v prospech spoločnosti H. b. P., a.s., resp. v prospech prípadných ďalších vlastníkov diela

týmto rozhodnutím zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve vlastníka infraštruktúrneho diela umiestneného na vydávaných pozemkoch vstupovať na tieto pozemky za účelom

údržby, opráv a rekonštrukcie diela. Súčasne uviedol, že zostatok pôvodnej parcely č. X. je

zapísaný na liste vlastníctva č. X. ako spoluvlastníctvo oprávnených osôb a ďalších pôvodných vlastníkov alebo ich právnych nástupcov, ktorí mali podiel na spoločných lesných

nehnuteľnostiach zapísaných vo vl. č. X., katastrálne územie P. s tým, že časti pôvodnej p.č. X. prešli do vlastníctva fyzických osôb zmenami poznačenými v identifikácii parciel K2-

1182/2008 ako zmeny, ktoré nastali už v rozhodnom období.

Krajský súd uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 1. júna 2010 spojil

podľa § 112 ods. 1 O.s.p. na spoločné konanie a rozhodnutie veci vedené   pod sp. zn. 13Sp/49/2009 a 13Sp/50/2009 s tým, že konanie bude vedené až do právoplatného

skončenia veci pod sp. zn. 13Sp/49/2009.

Predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom   pod sp. zn. 13Sp/49/2009 bolo

rozhodovanie o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. OPU-160-

2009/3687/816-C zo dňa 30. septembra 2009 a predmetom súdneho prieskumu   pod sp. zn. 13Sp/50/2009 bolo rozhodovanie o opravnom prostriedku navrhovateľa proti

rozhodnutiu odporcu č. OPU-160-2009/3690/842-C zo dňa 30. septembra 2009.

Odvolací súd považuje za potrebné úvodom zdôrazniť, že rozsah súdneho prieskumu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je v danej veci určený rozsahom

predmetu, o ktorom odporca rozhodol napadnutými rozhodnutiami (č. OPU-160-

2009/3687/816-C zo dňa 30. septembra 2009 a č. OPU-160-2009/3690/842-C zo dňa   30. septembra 2009) a rozsahom námietok uvedených v opravných prostriedkoch

navrhovateľa podaných proti uvedeným rozhodnutiam, a preto súd prvého stupňa a ani

odvolací súd nemohli venovať pozornosť tým namietaným skutočnostiam, ktoré sa netýkali predmetu rozhodnutia, teda netýkali sa tých nehnuteľností, o ktorých odporca rozhodol  

vo výroku napadnutých rozhodnutí.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán

vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie

rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,   či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo

zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho

orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda posudzuje, či správny orgán

aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis a tiež, či vykonané dôkazy

logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd prihliada na tie procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku prvostupňového súdu v rozsahu

odvolacích námietok navrhovateľa, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.)

a v rámci tohto konania po preskúmaní rozhodnutia odporcu č. OPU-160-2009/3687/816-C

zo dňa 30. septembra 2009 a postupu mu predchádzajúceho z hľadiska jeho zákonnosti v rozsahu námietok navrhovateľa uvedených v opravnom prostriedku proti tomuto

rozhodnutiu, dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie odporcu je založené na náležite

zistenom skutkovom stave, je riadne odôvodnené a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

Súd prvého stupňa sa náležite zaoberal námietkami navrhovateľa vznesenými proti uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu a správne v rozsahu týchto námietok preskúmal

rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj svoje skutkové zistenia v danej veci

týkajúce sa predmetu rozhodnutia uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a súčasne riadne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil právne závery, ku ktorým dospel po preskúmaní

predloženej veci.

Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa nemohol prihliadnuť na námietku navrhovateľa, týkajúcu sa geometrického plánu, pretože odporca preskúmavaným

rozhodnutím nerozhodoval o vydávaní nehnuteľností, keďže v danej veci týmto rozhodnutím

navrhovateľovi priznal len právo na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo § 16 zákona o pôde.   Taktiež odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na ďalšie jeho námietky, týkajúce sa úbytku

výmer, konkrétne dôvody nevydania nehnuteľností, zmeny kultúr, nezdôvodnenia zákonných

rozhodnutí, ktoré tvoria prekážku vydania a to jednak z dôvodu, že navrhovateľ námietky vzniesol veľmi všeobecne, bez konkrétneho označenia nehnuteľností, ktorých by sa tieto

námietky týkali, ako aj z dôvodu, že žalovaný správny orgán pokiaľ ide o námietku úbytku

výmer v napadnutom rozhodnutí sám konštatoval, že o reštitučnom nároku rozhodol už v minulosti viacerými rozhodnutiami a o zostatku nároku rozhodne samostatným rozhodnutím. Pokiaľ ide o zmenu kultúr, odporca nemá dostatok právomoci na rozhodovanie

o zmene kultúr a charakter žiadaného pozemku posudzuje ku dňu jeho odňatia štátom alebo

inou právnickou osobou v rozhodnej dobe. Pokiaľ ide o námietku nezdôvodnenia prekážok vydania, tvrdenia navrhovateľa sú vyvrátené samotným odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že odporca   náležite uviedol dôvody, pre ktoré jednotlivé

nehnuteľnosti, uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia v bode 2 písm. a/, b/, nebolo možné navrhovateľovi vydať a bolo mu priznané právo na náhradu. Pokiaľ navrhovateľ

v opravnom prostriedku v ďalších uvádzaných námietkach poukazuje na rozhodnutia OPÚ  

č. 523-2006/1750/725-C zo dňa 3.7.2008 a zo dňa 2.5.2006, ako aj na parcely č. X., X., X., X., X., X., odvolací súd na tvrdené skutočnosti nemohol prihliadať, pretože sa netýkali

nehnuteľností, o ktorých odporca rozhodol vo výroku preskúmavaného rozhodnutia, a preto

tieto tvrdenia sú právne irelevantné pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia (č. OPU-160-2009/3687/816-C zo dňa 30. septembra 2009).  

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia odporcu č. OPU-160-2009/3690/842-C  

zo dňa 30. septembra 2009 a postupu mu predchádzajúceho z hľadiska jeho zákonnosti, v rozsahu námietok navrhovateľa uvedených v opravnom prostriedku proti tomuto

rozhodnutiu a po preskúmaní napadnutého rozsudku prvostupňového súdu v rozsahu

odvolacích námietok navrhovateľa, ktorými odvolací súd je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie odporcu je taktiež založené na náležite zistenom

skutkovom stave, je riadne odôvodnené a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.  

Posudzujúc zákonnosť napadnutého rozsudku v rozsahu odvolacích dôvodov súd

prvého stupňa aj v uvedenom prípade sa náležite zaoberal námietkami navrhovateľa proti

napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu a správne v rozsahu jeho námietok preskúmal

rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, svoje skutkové zistenia v danej veci týkajúce sa predmetu rozhodnutia uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a súčasne riadne

a v dostatočnom rozsahu odôvodnil právne závery, ku ktorým dospel po preskúmaní

predloženej veci.

Odvolací súd v celom rozsahu sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o jeho posúdenie námietky navrhovateľa, týkajúcej sa geometrického plánu, na ktorý súčasne

poukazuje. Odvolací súd taktiež nemohol súhlasiť s námietkami navrhovateľa, ktorými

namietal úbytok výmer, zmeny kultúr, a to z dôvodov uvedených vyššie (dôvody  

pri rozhodnutí odporcu č. OPU-160-2009/3687/816-C). Pokiaľ navrhovateľ v opravnom

prostriedku v danom prípade taktiež namietal, že odporca neuviedol konkrétne dôvody

nevydania nehnuteľností, ako aj zákonné rozhodnutia, ktoré tvoria prekážku vydania,

odvolací súd poukazuje na to, že tieto námietky sa na daný prípad nemôžu žiadnym spôsobom

vzťahovať, pretože preskúmavaným rozhodnutím odporca navrhovateľovi prinavrátil vlastníctvo k pozemkom a nerozhodoval o práve na náhradu za pozemky, ktoré by nebolo

možné vydať.  

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že odporca zavinil, že došlo v priebehu reštitučného

konania v niektorých prípadoch k predaju majetku, odvolací súd poukazuje na právnu úpravu

ustanovenú v § 5 ods. 3 zákona o pôde. Na jeho námietku však nemohol prihliadnuť, pretože tvrdené skutočnosti sú pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia právne irelevantné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné opakovane poukázať na to, že v odvolacom konaní pri preskúmavaní zákonnosti rozsudku krajského súdu je viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), a preto nemohol prihliadnuť na tie

namietané skutočnosti, ktoré navrhovateľ síce uviedol v opravných prostriedkoch proti

rozhodnutiam odporcu, avšak v odvolaní proti rozsudku krajského súdu ich nenamietal. Odvolací súd z uvedeného dôvodu v rámci odvolacieho konania nemohol posudzovať

dôvodnosť resp. nedôvodnosť námietky   vznesenej navrhovateľom v opravnom prostriedku

proti tej časti napadnutého rozhodnutia č. OPU-160-2009/3690/842-C, ktorou odporca rozhodol o zriadení vecného bremena.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa poukázal na to, že

vlastnícke právo k lesným pozemkom nikdy neprešlo na iného vlastníka, pričom v napadnutých rozhodnutiach v časti vlastníci sú opomenutí vlastníci, ďalej namietal, že  

v rozhodnutí sú zachované podiely tak, ako sú zapísané na liste vlastníctva, čo nie je správne a teda sú nesprávne vypočítané podiely vlastníkov a súčasne dôvodil, že v rámci dokazovania

predložil prvostupňovému súdu fotodokumentáciu vydaných parciel, na ktorých boli zriadené

stavby bez stavebného povolenia a odvolávajúc sa na ustanovenie § 68 ods. 1 zákona   č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov namietajúc, že aj po uplynutí lehoty tam tieto stavby zostali, čím im eventuálne vznikli náklady na ich odstránenie, odvolací súd

na tvrdené skutočnosti nemohol prihliadať. Navrhovateľ uvedené námietky neuviedol

v opravných prostriedkoch proti preskúmavaným rozhodnutiam odporcu a tým, že ich

vzniesol až v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu, ich vzniesol po uplynutí zákonnej lehoty ustanovenej v § 250m ods. 2 O.s.p., dôsledkom čoho mu lehota na ich

uplatnenie zanikla, pretože až do rozhodnutia súdu môže navrhovateľ rozsah napadnutia

správneho rozhodnutia obmedziť, avšak rozšíriť ho môže len v lehote zákonom stanovenej   (§ 250h ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a s § 250m ods. 2).

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní ďalej namietal, že v dôsledku prieťahov v správnom

konaní došlo k stavu, že povinná osoba na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. júla 2005 previedla na tretiu osobu parcely patriace do uplatneného reštitučného nároku, konkrétne sa

jednalo o parcely registra E zapísané v pozemnoknižnej vložke X. – parcela č. X. – pasienok o výmere 950 m², parcela č. X. – pasienok o výmere 478 m², parcela č. X. – výmoľ o výmere

12 416 m², parcela č. X. – pasienok o výmere 766 m², parcela č. X. – pasienok o výmere 363

m², parcela č. X. – pasienok o výmere 5 866 m², parcela č. X. – pasienok o výmere 5 711 m²,

parcela č. X. – pasienok o výmere 22 502 m² a v tejto súvislosti vytýkal odporcovi, ako aj prvostupňovému súdu, že sa s jeho námietkami v tomto smere nevyporiadali, odvolací súd ani

na túto námietku neprihliadol. Označené nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke X.

neboli predmetom preskúmavaných rozhodnutí odporcu, z ktorého dôvodu nemohli byť ani predmetom súdneho prieskumu v danej veci. Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje

na právnu úpravu ustanovenú v § 5 ods. 3 zákona o pôde.  

Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutiami odporcu a ani rozhodnutiami súdov oboch stupňov v danej veci nie je dotknuté právo navrhovateľa domáhať sa ochrany

svojho vlastníckeho práva v rámci občianskeho súdneho konania na príslušnom okresnom

súde na základe samostatnej žaloby.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že námietky

navrhovateľa vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu sú nedôvodné, z ktorého dôvodu nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného

správneho orgánu a ani zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja

ods. 3, veta druhá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2, s § 246c ods. 1, veta prvá a s § 219 ods. 1, 2

potvrdil.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa § 250k ods. 1

O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2, s § 246c ods. 1 a s § 224 ods. 1. Navrhovateľovi náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal, v dôsledku jeho neúspechu v tomto konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.  

V Bratislave dňa 27. apríla 2011  

  JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth