Najvyšší súd
6Sžo/223/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v právnej veci žalobcu: L., bytom N., zastúpený advokátkou JUDr. O., J. proti žalovanému: Krajský pozemkový úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2008/00437-Ga zo dňa 8.10.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/29/2008-71 zo dňa 11. marca 2009, takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/29/2008-71 zo dňa 11. marca 2009 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2008/00437-Ga zo dňa 8.10.2008, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu – Obvodného pozemkového úradu Nové Zámky č. ObPÚ- 238-08/9511/LV zo dňa 8.7.2008 a toto rozhodnutie potvrdil. Uvedeným rozhodnutím Obvodný pozemkový úrad Nové Zámky konanie o navrátenie vlastníctva k pozemkom v katastri územia N. zastavil z dôvodu, že žalobca i napriek viacerým výzvam vady podania neodstránil. Žalobca v návrhu neoznačil, na ktoré pozemky sa žiadosť vzťahuje, neoznačil, podľa ktorého ustanovenia § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. došlo k prechodu vlastníctva a nedoložil doklad o prechode vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu.
Krajský súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca bol viackrát vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania v stanovených lehotách, pričom bol o možnosti zastavenia konania poučený. Keďže žalobca nepredložil relevantné doklady potrebné k reštitučnému konaniu, podľa názoru súdu bol postup žalovaného pri rozhodovaní o odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu v súlade so zákonom, a preto súd žalobu zamietol.
Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že krajský súd sa nezaoberal s faktom, že navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal žiadosti o predĺženie termínu na zabezpečenie dokladov do 30.9.2009 hneď po prevzatí právneho zastúpenia. Na uvedenú žiadosť do dnešného dňa t. j. do podania odvolania odpoveď nedostal. Ďalej poukázal na to, že krajský súd sa nezaoberal faktom, že prvý správny orgán – správa katastra nevydal včas potrebné doklady a druhý správny orgán preto zastavil konanie. Žalobca ďalej poukázal na to, že zo zákona vyplýva pre správne orgány povinnosť poskytnúť účastníkom pomoc a poučenie, vybaviť vec hospodárne a bez zbytočných prieťahov ako aj bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania. Žalobca má za to, že v uvedenom prípade správny orgán neposkytol patričnú pomoc chorému a starému človeku, ktorý žiadal doklady k reštitučnému konaniu. Napokon žalobca namietal, že jeho právnemu zástupcovi nebol poskytnutý dostatok času na zaobstaranie dokladov (od 5.6.2008 do 30.6.2008) a odvolací správny orgán sa týmto faktom nezaoberal. Má za to, že v dôsledku prieťahov v konaní zo strany správy katastra nemohol podať včas relevantné doklady na príslušný správny orgán. Má za to, že na každé podanie by mal reagovať správny orgán, avšak na žiadosť žalobcu podanej prostredníctvom právneho zástupcu o predĺženie lehoty dodnes nebola zaslaná odpoveď. Má za to, že by nemal vydať Krajský pozemkový úrad v Nitre v obdobných veciach protikladné rozhodnutia, ako sa to stalo v tomto prípade. Z vyššie uvedených dôvodov preto žiada, aby najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania a trovy právneho zastúpenia.
Žalovaný k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, keďže žalobca nepredložil ani k dnešnému dňu t. j. ku dňu vyjadrenia relevantné doklady na konanie podľa zákona č. 503/2003 Z. z.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.) odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.
Zákon č. 503/2003 Z. z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Preto pri aplikácii jeho ustanovení treba postupovať veľmi citlivo, aby nedošlo k ďalším krivdám.
Zákon č. 503/2003 Z. z. v § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb. a § 37a až 49 zákona SNR č. 330/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria:
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b) lesný pôdny fond.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
Zákonodarca v záujme zabezpečenia princípu legality v ustanoveniach § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. zakotvil rozhodovaciu právomoc správneho orgánu – pozemkového úradu pri rozhodovaní o navrátení vlastníctva k pozemku alebo o priznaní práva na náhradu za pozemok. Správne konanie pred pozemkovým úradom sa začína doručením návrhu oprávnenej osoby podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., podľa § 5 ods. 3 zákona sa na konanie podľa odseku 2 vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
To znamená, že povinnosťou pozemkového úradu pri rozhodovaní podľa § 5 ods. 2 je postupovať podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovávať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval ich povinnosti v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. v znení zmien a doplnkov právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31.12.2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, ak zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva právo zanikne.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku dôvodov uvedených pod písmenom a/ - t/.
Podľa § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstráni nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený.
Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že podaním zo dňa 27.12.2004 si uplatnil žalobca na Obvodnom pozemkovom úrade Nové Zámky nárok na navrátenie vlastníctva podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., pričom v uplatnenom nároku neuviedol reštitučný titul a nepredložil doklad o prechode konkrétnych nehnuteľnosti do vlastníctva štátu, čo je aj podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 5 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 3 citovaného zákona. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ďalej vyplýva, že žalobca bol viackrát vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania v stanovených lehotách, pričom bol o možnosti zastavenia konania poučený. Keďže žalobca nepredložil relevantné doklady potrebné k reštitučnému konaniu a to ani do rozhodnutia krajského súdu, podľa názoru odvolacieho súdu bol potom postup žalovaného pri rozhodovaní o odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu v súlade so zákonom. Je síce pravdou, že prvostupňový správny orgán sa dopustil pochybenia, keď nerozhodol o žiadosti právneho zástupcu o prerušení konania, avšak v danom prípade sa nejedná o takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže žalobca resp. ani jeho právny zástupca ani do dňa rozhodnutia krajského súdu požadované relevantné doklady nepredložili. Nepochybil preto krajský súd, keď žalobu žalobcu zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci žalovaným i krajským súdom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP ako vecne správny potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením veci a dôvodmi krajského súdu, súc viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko neúspešný žalobca právo na náhradu trov odvolacieho konania nemá a žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli ani si ich neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 19. mája 2010
JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth