6Sžo/22/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci navrhovateľky: Starostka obce Mojtín, T.. L. G., XXX X X E.. XXX, proti odporcovi: Obec Mojtín, 020 72 Mojtín č. 242, v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesenia Obecného zastupiteľstva Obce Mojtín zo dňa 18. novembra 2011, č. 77/2011, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/4/2013-6 zo dňa 17. januára 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/4/2013 - 6 zo dňa 17. januára 2013, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením zo dňa 17. januára 2013, č. k. 13S/4/2013-6, podľa ust. § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie o návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby krajský súd zrušil uznesenie Obecného zastupiteľstva Obce Mojtín č. 77/2011 z 18. novembra 2011, ktorým bol E.. D. B. zvolený do funkcie kontrolóra Obce Mojtín. Krajský súd zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľka nemá aktívnu legitimáciu na podanie návrhu v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva podľa ust. § 250zf O.s.p. Krajský súd konštatoval, že navrhovateľka v prejednávanej veci nie je oprávnenou osobou na podanie správnej žaloby o preskúmanie uznesení odporcu s poukazom na to, že súd rozhoduje len na základe prokurátorom podaného návrhu o preskúmanie zákonností uznesenia obecného zastupiteľstva, výsledkom ktorého konania môže byť zrušenie napadnutého uznesenia. Na podanie takéhoto návrhu, ako vyplýva z ustanovenia § 250zf ods.2 O.s.p - v zmysle ktorého účastníkom konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok a prokurátor - je aktívne legitimovanou osobou výlučne len prokurátor. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 246c O.s.p. v spojení s § 146 ods.1 písm. c/O.s.p. s poukazom na to, že konanie vo veci bolo zastavené. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, a to podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

V dôvodoch odvolania navrhovateľka uviedla, že sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení jeho uznesenia. Vyslovila presvedčenie, že uznesením obecného zastupiteľstva, ktorého preskúmania sa v konaní domáhala, obecné zastupiteľstvo poškodilo Obec Mojtín ako právnickú osobu. Zdôraznila, že Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“ alebo „ústava“) v čl. 46 ods. 2 neobsahuje formuláciu, že ochrany pred nezákonným rozhodnutím verejnej správy sa nemôže domáhať obec (starosta obce). Taktiež Občiansky súdny poriadok nikde neustanovuje, že obec ako právnická osoba v mene ktorej koná jej štatutárny orgán - starosta obce, nie je aktívne legitimovaná na podanie žaloby proti uzneseniu obecného zastupiteľstva. Rovnako Občiansky súdny poriadok neustanovuje ani to, že obec (starosta obce) je povinná domáhať sa zrušenia uznesení obecného zastupiteľstva iba na základe podnetu, podaného vecne a miestne príslušnej okresnej prokuratúre. Tvrdila, že Občiansky súdny poriadok taktiež neustanovuje ani právnu povinnosť prokurátora podať žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora. Poukázala na to, že z napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že zrušenia nezákonného rozhodnutia obecného zastupiteľstva sa obec môže domáhať iba prostredníctvom prokuratúry, a že ak prokurátor nepodá proti nezákonnému uzneseniu obecného zastupiteľstva protest alebo nepodá žalobu za podmienok upravených v ust. § 35 ods. 1 písm. b/ a ust. § 250zf ods. 1 O.s.p., nezákonné uznesenie obecného zastupiteľstva nemožno zrušiť a neplatne zvolený hlavný kontrolór obce Mojtín môže v rozpore so zákonom o obecnom zriadení vykonávať funkciu hlavného kontrolóra obce Mojtín. Navrhovateľka vytýkala krajskému súdu, že v rozpore s čl. 1 ods.1 veta prvá ústavy umožnil vznik nezákonného stavu v prípade, ak by prokurátor nepodal žalobu proti rozhodnutiu obecného zastupiteľstva, ktorým by sa nevyhovelo protestu prokurátora a zároveň ju krajský súd predmetným uznesením v rozpore s čl. 2 ods. 3 ústavy nepriamo „núti“, aby sa v tejto veci obrátila na okresnú prokuratúru, povinnosť ktorú jej neukladá žiadny zákon. Záverom vyslovila názor, že ako štatutárny orgán právnickej osoby, ktorá je nezákonným uznesením obecného zastupiteľstva č. 77/2011 priamo dotknutá, je v zmysle ust. § 247 ods. 1 O.s.p. aktívne legitimovaná na podanie predmetnej žaloby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) uznesenie krajského súdu č. k. 13S/4/2013-6 zo 17. januára 2013 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

V rámci odvolacieho konania prvostupňový súd predložil odvolaciemu súdu podanie navrhovateľky z 28. mája 2013, ktoré došlo na prvostupňový súd 31. mája 2013. Z obsahu tohto podania je zrejmé, že navrhovateľka doplnila svoje podania o nové skutočnosti, na ktoré odvolací súd však nemohol prihliadať, pretože navrhovateľka ich doplnila po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní navrhovateľky (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti záverov krajského súdu vyslovených v preskúmavanej veci, keď napadnutým uznesením zastavil konanie o návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala preskúmania zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva v zmysle ust. § 250d ods. 3 O.s.p. pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky na podanie takéhoto návrhu.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, oboznámiac sa s predloženým spisovým materiálom krajského súdu zistil, že zo zápisnice 09/2011 vyhotovenej dňa 18. novembra 2011 na zasadnutí Obecného zastupiteľstva Obce Mojtín vyplýva, že obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí prijalo uznesenie č. 77/2011, ktorým za hlavného kontrolóra obce Mojtín bol zvolenýE.. D. B..

Podľa ust. § 7 ods. 2 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ust. § 244 ods. 6 O.s.p., primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Podľa ust. § 11 ods. 4 písm. f/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené vyhlasovať miestne referendum o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať zhromaždenie obyvateľov obce.

Podľa ust. § 13 ods. 1 citovaného zákona predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta.

Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. e/ uvedeného zákona, pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,

Podľa ust. § 20 ods. 1 uvedeného zákona, prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Podľa ust. § 21 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona, prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy a preskúmavaním zákonnosti 1. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy, 2. smerníc, uznesení, úprav, opatrení a iných právnych aktov vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy (ďalej len "opatrenie"), 3. rozhodnutí vydaných v jednotlivých veciach v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie"), 4. postupu orgánov verejnej správy pri vydávaní opatrení a rozhodnutí.

Podľa ust. § 250zf ods. 1 O.s.p., ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia.

Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sapoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ako aj odvolaním napadnutého uznesenia, po posúdení veci dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu je vecne správne.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľky odvolací súd zdôrazňuje, že konanie o preskúmanie zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku je osobitným druhom konania upraveným v siedmej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku Hoci právna úprava priamo na primerané použitie ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v týchto konaniach neodkazuje z ich systémového zaradenia do piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je však zrejmé, že jej ustanovenia sa vzťahujú aj na uvedené konanie podľa ust. § 250zf O.s.p. Účelom konania v týchto veciach je preskúmanie zákonnosti uznesení obecných zastupiteľstiev, miestnych zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev alebo uznesení zastupiteľstva vyššieho územného celku, resp. zákonnosti všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy.

Z ustanovenia § 250zf ods. 2 O.s.p. je nepochybné, kto je účastníkom konania. Konanie sa začína na návrh na podanie ktorého je aktívne legitimovaný iba prokurátor a aj to až za predpokladu, že nebolo vyhovené jeho protestu podľa ust.§ 22 a nasl. zákona o prokuratúre. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že úlohou prokuratúry je vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Prokurátor je preto v zmysle zákona o prokuratúre povinný vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, a to preskúmavaním zákonnosti o.i. uznesení vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy. Uznesenia prijaté na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce Mojtín nemožno považovať za individuálny správny akt, nakoľko ich prijatím iba obecné zastupiteľstvo realizuje svoju právomoc vyplývajúcu mu z ustanovení zákona o obecnom zriadení, a to rozhodovať o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené vyhlasovať miestne referendum o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať zhromaždenie obyvateľov obce. Starosta obce je verejná funkcia a tak isto podlieha verejnej kontrole, z uvedeného dôvodu sa preto nemôže ani samotná starostka ako fyzická osoba domáhať preskúmania zákonnosti predmetných uznesení, hoci ako tvrdí, že uvedeným uznesením bola ukrátená na svojich právach ako fyzická osoba vykonávajúca funkciu starostu obce. Tým, že uznesenia obecného zastupiteľstva nie sú individuálne správne akty, ktoré neriešia individuálne práva a povinnosti nemožno sa s úspechom domáhať ani ich preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ako sa v odvolaní domnieva navrhovateľka, nakoľko nie sú spôsobilé prieskumu. Vzhľadom na uvedené možno odvolacie námietky navrhovateľky považovať za nedôvodné.

Navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne iné skutočnosti, ktoré by mali za následok zvrátenie rozhodnutia krajského súdu, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolaciemu súdu nezostávalo n i č iné, ako napadnuté uznesenie krajského súdu s poukazom na ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdiť.

Neuniklo pozornosti odvolaciemu súdu nesprávne označenie odporcu v preskúmavanom rozhodnutí krajského súdu, ktorý ako odporcu označil Obecné zastupiteľstvo Obce Mojtín, pričom z ust. § 250zf ods. 2 O.s.p. jednoznačne vyplýva, že účastníkom konania obec. Keďže okruh účastníkov konania podľa siedmej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je vopred daný, nesprávne označenie odporcu krajským súdom nemalo nepriaznivý vplyv na procesné práva odporcu Obce Mojtín. Podľa názoru odvolacieho súdu nebol ani s poukazom na túto skutočnosť daný dôvod na zrušenie predmetného uznesenia.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods.1 veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke ich náhradu nepriznal, pretože nebola v tomto konaní úspešná a odporcovi z dôvodu, že zákonodarca mu náhradu trov tohto konania nepriznáva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.