Najvyšší súd  

6Sžo 219/2010

 

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a Jaroslavy Fúrovej,  

v právnej veci žalobcu: Ing. M. P., bytom B, S., zastúpený advokátkou JUDr. D. A. M.,

Advokátska kancelária v B, K., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

zo dňa 9. apríla 2009, č. 13406/2009-51/RK, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave, č.k. 4S 109/2009-27 zo dňa 18. júna 2010, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,  

č.k. 4S 109/2009-27 zo dňa 18. júna 2010, p o t v r d z u j e.

  Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že týmto rozhodnutím

došlo k porušeniu zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o znalcoch“). Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

  Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní

zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu sa stotožnil

s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že v zhode so správnym

orgánom zistil, že žalobca po tom, ako bol Okresným súdom Bratislava V pribratý do konania

za účelom vypracovania znaleckého posudku, bez toho, aby súdu oznámil svoju pracovnú

vyťaženosť a požiadal o predĺženie lehoty na vyhotovenie posudku, riadne nekonal, reagoval

až na druhú urgenciu, kedy požiadal o predĺženie lehoty na vykonanie úkonu do 29.2.2008;

z dôvodu, že ani v takto určenej lehote znalec nepristúpil k plneniu svojej povinnosti, bola mu

uložená poriadková pokuta; k vypracovaniu a odovzdaniu znaleckého posudku pristúpil   až potom ako obdržal od žalovaného oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia

sankcie za správny delikt. Krajský súd mal za to, že zo skutkových okolností daného prípadu

je zrejmé, že k náprave žalobcu nedošlo po tom, ako mu bolo zo strany súdu doručené

upozornenie na neplnenie povinností vo forme urgencií a k náprave nedošlo ani po tom, ako

mu bola uložená poriadková pokuta súdom. Podľa názoru krajského súdu nemôže súd v tomto

konaní uznať ospravedlnenie žalobcu z dôvodu, že žalobca neodmietol vykonanie úkonu

podľa § 12 zákona o znalcoch po tom ako mu bolo zrejmé, že v určenej lehote nie je schopný

vypracovať žiadaný znalecký posudok a so súdom nekomunikoval. Poukázal na to, že žalobca

v správnom konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že správny delikt nezavinil, resp.

že k nemu došlo na základe ním nezavinených objektívnych dôvodov. Krajský súd dospel

k záveru, že napadnuté rozhodnutie je po vecnej aj právnej stránke správne, v konaní nezistil

takú vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu

podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

  Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p..

Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech

a žalovaný na náhradu nemal zákonný nárok.  

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby

odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného

správneho orgánu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že  

sa stotožnil s dôvodmi žalovaného. Namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal náležite

z jeho žalobnými námietkami, v ktorých tvrdil, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu

je nepreskúmateľné. Uviedol, že je pravdou, že uznesením Okresného súdu Bratislava V  

č. sp. zn. 7C 186/2006 zo dňa 6. júla 2007 bol poverený vypracovaním znaleckého posudku

a vzhľadom k tomu, že bol dlhodobo odcestovaný mimo územia republiky, požiadal okresný

súd o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku do 29.2.2008 a posudok

odovzdal súdu dňa 13.10.2008. Rozhodnutie žalovaného o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov

považoval za nepreskúmateľné, pokiaľ ide o skutočnosť, prečo mu správny orgán uložil  

za správny delikt najprísnejšiu sankciu. Poukázal na to, že podľa § 27 ods. 8 zákona

o znalcoch vychádza MS SR pri ukladaní sankcií za správny delikt z povahy, miery zavinenia,

závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia, pričom

z rozhodnutia žalovaného sa nedá zistiť, na ktoré z citovaných skutočností a ako na ne

žalovaný pri ukladaní sankcie prihliadol. Ďalej uviedol, že do zoznamu znalcov bol zapísaný

v roku 2006, až do rozhodovania žalovaného si svoje povinnosti znalca plnil, neboli na neho

žiadne sťažnosti. Dôvodil, že je pravdou, že v danom prípade znalecký posudok neodovzdal

včas, ale domnieva sa, že s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré spôsobili oneskorené

vypracovanie znaleckého posudku, je uložená sankcia neprimeraná.

Žalovaný správny orgán sa na odvolanie žalobcu nevyjadril, odvolaciemu súdu

odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. 246c ods. 1 O.s.p.

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl., bez

pojednávania podľa § 250ja ods. 2, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd

zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho

orgánu, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a rozklad

žalobcu zamietol, ktorými rozhodnutiami bola žalobcovi uložená sankcia podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zákona o znalcoch za správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. a/ zákona o znalcoch,

a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie

žalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto

rozhodnutiam predchádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal  

s námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti

rozhodnutia a postupu žalovaného a v rámci tohto konania posúdenie zákonnosti rozhodnutia

a postupu správneho orgánu prvého stupňa, ktorými rozhodnutiami bola žalobcovi uložená

sankcia podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zákona o znalcoch – vyčiarknutie zo zoznamu znalcov,

tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, časť znalcov – fyzických osôb, odbor

Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty

stavebných prác, za správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. a/ zákona o znalcoch.  

Odvolací súd po preskúmaní skutkových a právnych okolnosti v danej veci zistil, že

medzi účastníkmi v tomto štádiu konania ostala sporná najmä otázka posúdenia primeranosti

uloženej sankcie žalobcovi za správny delikt, ktorého sa dopustil nevypracovaním

a neodovzdaním znaleckého posudku v určenej lehote, z ktorého dôvodu odvolací súd

zameral pozornosť predovšetkým tejto otázke.

Podľa § 27 ods. 1, 3, 8 zákona o znalcoch znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí

správneho deliktu, ak a) spôsobí bez vážnych dôvodov uznaných súdom alebo iným

orgánom verejnej moci prieťahy v súdnom alebo inom konaní, v ktorom bol

ustanovený; za spôsobenie prieťahov sa považuje prekročenie lehoty určenej  

na vykonanie úkonu súdom alebo iným orgánom verejnej moci o viac ako 30 dní,

b) poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom, c) sa neoprávnene vydáva za znalca,

tlmočníka alebo prekladateľa v odbore alebo v odvetví, v ktorom nie je zapísaný v zozname.

Za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto sankcie:

a) písomné napomenutie,

b) peňažnú pokutu do 1.650 eur fyzickej osobe a do 33.190 eur právnickej osobe,

c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti  

na obdobie najviac jedného roka,

d) vyčiarknutie zo zoznamu.

  Pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo

vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov

protiprávneho konania alebo opomenutia.  

  Podľa § 32 zákona o znalcoch ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa

na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. (zákona č. 71/1967

Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok).

  Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade  

so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,

práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich

povinností.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne

skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie

je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok,

odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým

účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí

pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom  

na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu

pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi  

a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

  Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať,

či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom

konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi  

a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo

vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť

rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu

predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda

skúma tak hmotnoprávne ako aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané

v opravnom prostriedku, pričom v prípade procesného pochybenia skúma, či uvedené

procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,

ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).  

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).  

  Odvolací súd po preskúmavaní danej veci postupom uvedeným vyššie dospel

k záveru, že správne orgány v danom prípade konali v intenciách citovaných právnych

noriem, vo veci si zadovážili dostatok relevantných skutočností pre svoje rozhodnutie, zistili

riadne skutkový stav veci a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, z ktorých

dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu treba považovať za zákonné,  

a preto súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom, pokiaľ žalobu ako nedôvodnú

zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že v správnom konaní

bolo preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. a/ zákona

o znalcoch, za čo mu bola uložená sankcia - vyčiarknutie zo zoznamu, podľa § 27 ods. 3

písm. d/ tohto zákona.

Právny poriadok nedefinuje pojem sankcie, avšak vychádzajúc z pojmovej definície

sankcia je súčasťou právnej normy, ktorá ustanovuje osobitný postih toho, kto je zodpovedný

za jej porušenie, je druhom nepriameho donútenia, ktoré sa vykonáva ustanovením sankcie

v právnej norme a jej uplatnením pri porušení právnej povinnosti, na ktorú je sankcia ustanovená. Sankcia plní účel represívny namierený priamo proti porušovateľovi právnej

povinnosti a preventívny, ktorý pôsobí priamo na porušovateľa právnej povinnosti a nepriamo

na ostatných ako výstraha do budúcnosti, že za porušenie právnej povinnosti im hrozí sankcia

ustanovená právnym predpisom v rozsahu stanoveným zákonom.

Zásadnou námietkou žalobcu v žalobe ako aj v odvolaní proti prvostupňovému

rozhodnutiu je nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nedostatok

dôvodov odôvodňujúcich uloženie najprísnejšej sankcie. Žalobca tvrdil, že správne orgány

oboch stupňov pri určení rozsahu sankcie riadne nevyhodnotili podmienky pre ukladanie

pokuty v zmysle § 27 ods. 8 zákona o znalcoch.

Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa sa s jeho námietkou nestotožnil.

V danom prípade v priebehu správneho konania bol jednoznačne preukázaný skutok, ktorým

sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti v zmysle § 27 ods. 1 písm. a/ zákona  

o znalcoch, ktorú skutočnosť žalobca nielenže nenamietal, ale potvrdil, že znalecký posudok

nevypracoval v lehote uloženej súdom a ani dodatočne v lehote, v ktorej sa sám zaviazal

posudok predložiť súdu, tvrdiac, že posudok nemohol vypracovať z dôvodu, že bol mimo

územia republiky, a s poukazom na to, že od ustanovenia za znalca v roku 2006,  

až do rozhodovania žalovaného si svoje povinnosti znalca plnil, neboli na neho žiadne

sťažnosti, a preto i keď je pravdou, že v danom prípade znalecký posudok neodovzdal včas,

s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré spôsobili oneskorené vypracovanie znaleckého

posudku, je uložená sankcia neprimeraná.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na výstižné odôvodnenie rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že uložená sankcia predstavuje

sankciu za preukázané zavinené konanie žalobcu spočívajúce v porušení právnej povinnosti

vyplývajúcej mu zo zákona o znalcoch, pričom jeho konanie považoval za konanie takej

intenzity, ktoré nespochybniteľne odôvodňuje uloženie najprísnejšej sankcie – vyčiarknutie

zo zoznamu znalcov. Z odôvodnenia rozhodnutia súčasne vyplýva, že pri úvahe o uložení

sankcie správny orgán vychádzal tak z vysokej miery zavinenia žalobcom, ako i z vysokého

stupňa závažnosti jeho protiprávneho konania a z okolností, ktoré mu priťažovali.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu konanie žalobcu spočívajúce v tom, že znalecký

posudok nevypracoval v lehote určenej súdom, na urgenciu súdu nereagoval a až následne  

na ďalšiu urgenciu súdu oznámil dôvody mu brániace vypracovať posudok a lehotu v ktorej

posudok súdu predloží, túto lehotu nielenže nedodržal, ale posudok nevypracoval a súdu

nepredložil ani po uložení pokuty a posudok vypracoval a procesnému súdu predložil  

až po začatí konania v predmetnej veci uloženia sankcie správnym orgánom prvého stupňa,

treba považovať za zavinené protiprávne konanie takej intenzity, ktorá odôvodňuje uloženie

najprísnejšej sankcie ustanovenej zákonom.

Uvedené okolnosti v danom prípade ovplyvnili rozsah sankcie, ktorá musí byť

v takom rozsahu, aby splnila obidve svoje funkcie a to tak preventívnu, tzn. aby bola

žalobcovi ako aj ďalším osobám varovaním pred nezákonným konaním v budúcnosti, tak

i represívnu s ohľadom na skutočnosť, že svojím protiprávnym konaním žalobca spôsobil

v konkrétnom prípade viac ako ročné prieťahy v súdnom konaní.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani ďalšiu námietku žalobcu týkajúcu sa

nezrozumiteľnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, keďže z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia žalovaného jasným a zrozumiteľným spôsobom vyplýva, že

žalovaný pri ukladaní sankcie zohľadnil v súlade so zákonnou dikciou závažnosti porušenia povinností žalobcu, miere jeho zavinenia, ako i okolnostiam, za ktorých k porušeniu

povinností došlo. Skutočnosť, že žalovaný nedefinoval dôvody, v dôsledku ktorých dospel

k záveru o opodstatnenosti najprísnejšej sankcie za spáchanie správneho deliktu žalobcom,

postupom podľa § 27 ods. 8 zákona o znalcoch, nerobí jeho rozhodnutie nezrozumiteľným,

pretože z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí jednoznačne vyplýva správna úvaha

žalovaného správneho orgánu, na základe ktorej dospel k právnemu záveru.

Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej

úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí

a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho

rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd v danom prípade nezistil, že by v zmysle citovanej právnej normy

žalovaný správny orgán resp. správny orgán prvého stupňa vybočili z medzí a hľadísk

ustanovených v zákone o znalcoch, ich postup bol naopak v súlade s pravidlami logického

usudzovania a predpoklady takéhoto úsudku boli zaistené riadnym procesným postupom.

Pokiaľ boli tieto predpoklady naplnené, tak, ako to vyplýva v danej veci z administratívneho

spisového materiálu, súd nemôže za rovnakých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné

právne závery, než aké urobili správne orgány oboch stupňov.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd taktiež dospel k záveru, že žalobca za porušenie

právnej povinnosti ustanovenej v § 27 ods. 1 písm. a/ zákona o znalcoch, bol sankcionovaný

v medziach stanovených zákonom. Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť

vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ krajský súd žalobu

zamietol z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vecne a právne správne,

rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom o znalcoch a preto odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2

potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1,

pretože mu v tomto konaní nevzniklo právo na ich náhradu v dôsledku jeho neúspechu

v tomto konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 30. marca 2011    

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth